Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515223874 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515223874.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: S. P., T. T. XXXX/XX, T., zastúpenému Advokátska kancelária Patassy, s. r. o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, o zaplatenie 115,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. októbra 2016 č. k. 39C/726/2015 - 148, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody, spôsobenej žalovaným neoprávneným odberom elektrickej energie v sume 115,89 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 115,89 eur od 19. 03.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta č. XXXXXXXXXX dňa 29.01.2014 bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie, o čom bol spísaný Protokol o zistení neoprávneného odberu z 29.01.2014. Odberné miesto bolo odpojené a demontovaný bol elektromer. Taktiež bola vyhotovená fotografická dokumentácia. Žalobca poukázal na § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, v zmysle ktorého neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez zmluvy s dodávateľom je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a teda odberateľ je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej "Dôsledky neoprávneného odberu elektrickej energie znáša odberateľ bez toho, aby bolo potrebné skúmať nielen jeho zavinenie, ale aj zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil". Žalobcovi vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 228,31 eur, vypočítaná na základe kontroly vykonanej na odbernom mieste v súlade s § 1 vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Žalovaný faktúru za škodu vzniknutú neoprávneným odberom uhradil len čiastočne v sume 112,42 eur na základe výzvy na zaplatenie zo dňa 07.04.2015. Súd vo veci vydal dňa 08.02.2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením, že na jeseň 2012 odkúpil byt č. XX na Q. XX/D R. T. a po nadobudnutí predmetného bytu dňa 17.10.2012 osobne na obchodnom mieste ZSE na Hraničnej v Bratislave požiadal o zmenu zmluvy na dodávku elektrickej energie, poskytol všetky potrebné údaje a doklady, čím si splnil svoju povinnosť voči dodávateľovi elektrickej energie. Po vysvetlení pracovníka dodávateľa následne očakával doručenie zmluvy na dodávku elektrickej energie, čo sa však nestalo. Telefonicky urgoval dodávateľa, ktorým bol ubezpečený, že zmluva mu bude doručená poštou. Dňa 29.01.2014 pracovník žalobcu odstránil elektromer k bytu žalovaného, nakoľko bol v systéme žalobcu evidovaný "bez zmluvného vzťahu". Pracovník žalobcu po vysvetlení celej situácie následne elektromer opäť namontoval a túto montáž žalovanému vyúčtoval listom č. 3402019 v sume 115,89 eur. Žalovaný elektronicky dňa 11.03.2014 a listom z 20.03.2014 uplatnil u žalobcu reklamáciu vyúčtovania údajnej škody žalobcu a vysvetlil skutočnosti, žalobca na reklamáciu nereagoval, neoznámil mu vybavenie reklamácie, čo je v rozpore so Zákonom na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný v období od 09/2014 do 04/2015 niekoľkokrát žalobcovi oznámil, že jeho nárok na úhradu 115,89 eur je neoprávnený. Žalovaný namietal, že ako nový majiteľ bytu si splnil všetky svoje povinnosti, osobne sa prihlásil na obchodnom mieste na odber elektrickej energie a vykonal všetko potrebné pre uzavretie zmluvy na dodávku elektrickej energie. Skutočnosť, že žalobca vykazoval odberné miesto ako "bez zmluvného vzťahu" bez uzavretia zmluvy a z toho dôvodu vykonal demontáž elektromeru, je výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Žalovaný predložil listinné dôkazy, a to elektronickú korešpondenciu a elektronické správy, potvrdenie o osobnej návšteve ZSE a. s. vo veci zmeny zmluvy zo dňa 17.10.2012 o 13.59 hod., Zmluvu o združenej dodávke elektrickej energie pre odberateľa elektriny a Zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy, doručenú žalovanému 18.03.2014. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného namietal, že tvrdenia, že žalovaný s dodávateľom elektriny o uzavretí zmluvy o dodávke elektriny rokoval a chybou na strane dodávateľa k uzavretiu zmluvy nedošlo, nijakým spôsobom žalovaného neoprávňujú odoberať elektrinu z distribučnej siete žalobcu. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že si bol vedomý, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, napriek tomu bez zmluvného vzťahu neoprávnene odoberal elektrinu a vedome za takto neoprávnene odobratú elektrinu nezaplatil, čím žalobcovi vznikla škoda na jeho distribučnej sústave. V bežnej kalkulácii nákladov žalobcu, ktorý distribuuje elektrinu, sa rozlišujú dva druhy strát elektriny: technické straty a obchodné straty spôsobené neoprávnenými odbermi. Tieto straty sa prejavia v prevádzkových nákladoch žalobcu tak, že množstvo nakúpenej elektriny je väčšie ako množstvo elektriny predanej. Neoprávnený odber elektriny nespôsobuje škody dodávateľovi elektriny, ale prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Žalovaný v konaní ďalej tvrdil, že keď mu po nahlásení zmeny odberateľa neboli zmluvy doručené, telefonicky urgoval ich doručenie na zákazníckej linke žalobcu, kedy opätovne nadiktoval všetky potrebné údaje a opätovne mu bolo oznámené, že zmluvy mu budú zaslané poštou. Nakoľko do leta 2013 mu žiadne zmluvy doručené neboli, telefonicky urgoval doručenie zmlúv na zákazníckej linke žalobcu a opätovne mu bolo oznámené, že mu budú zaslané poštou. Žalovaný namietal, že žiadne z ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, upravujúce uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny, nepredpisuje písomnú formu zmluvy, a preto podľa jeho názoru dňom 17.10.2012, kedy osobne nahlásil zmenu odberateľa, došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o dodávke energie a zmluvy o pripojení. Vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že pri jeho osobnom prihlásení sa na odber elektriny zamestnanec na pobočke zapisoval všetky jeho osobné údaje, požadovanú tarifu dodávky elektriny, spôsob platby, priamo do počítača a povedal mu, že môže pokračovať v odbere a poštou mu príde zmluva. Poukázal aj na tú skutočnosť, že v protokole o zistení neoprávneného odberu bol ako odberateľ uvedený pôvodný vlastník, ktorý bol odhlásený, a následne niekto do protokolu uviedol opravu - meno žalovaného, to znamená, že museli mať údaje o novom odberateľovi. V odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že v konaní nebolo spochybnené množstvo spotreby elektrickej energie za obdobie od 23.11.2012 do 29.01.2014, za ktorú spotrebu žalovaný zaplatil cenu ako riadny odberateľ v sume 112,42 eur, a taktiež nebolo sporné, že žalovaný osobne na pobočke ZSE a. s. v súlade s § 17 ods. 1 písmeno a/ Zákona o energetike uplatnil dňa 17.10.2012 ako nový vlastník právo na uzatvorenie zmluvy s dodávateľom elektriny. Žalobca nepoprel, že k zaslaniu zmlúv bez akéhokoľvek uvedenia dôvodu nedošlo. Bolo preukázané, že do odberného miesta, napriek zániku zmlúv pôvodného vlastníka v marci 2012, nebola prerušená dodávka elektriny a následne po 17.10.2012, po uplatnení práva žalovaného na uzavretie zmluvy v rozpore s § 35 ods. 1 písmeno a/ Zákona o energetike nedošlo k odmietnutiu uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny, ani k prerušeniu dodávky elektriny do odberného miesta. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 35 ods. 1, § 34 ods. 2 písmeno f/, § 17 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 34, § 35, § 40a, § 43, § 43a, § 43b, § 52 a § 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že Zákon o energetike nestanovuje výslovne písomnú formu zmluvy, táto forma bola uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia a. s. a taktiež dospel k záveru, že nedostatok písomnej formy zmluvy nemá za následok jej neplatnosť, zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. S prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je možné jednoznačne určiť, že v konaní sporových strán bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmlúv. Uzavretie zmlúv konkludentným spôsobom bolo dostatočne preukázané. Vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 2 písmeno f/ Zákona o energetike, ktoré ustanovuje dodávateľovi povinnosť uzatvoriť zmluvu s každým odberateľom elektriny v domácnosti, ktorý o to požiada. Žalobca tvrdil, že medzi stranami nevznikol záväzkový vzťah konkludentne, nakoľko dodávateľ nevyjadril vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy, avšak konkludentne dodávateľ a žalobca s týmito podmienkami prejavili súhlas tým, že bez obmedzenia dodávali elektrinu do odberného miesta po podaní žiadosti žalovaným. I keď žalovaný za uvedené obdobie neplatil, cenu spotrebovanej elektriny zaplatil ako riadny odberateľ zo Zmluvy o dodávke elektriny po tom, čo mu bola doručená faktúra na zaplatenie škody. To, že mu boli následne vyhotovené písomné zmluvy o dodávke elektriny a pripojení na základe rovnakých údajov, len preukazuje skutočnosť, že dodávateľ odstránil vlastnú chybu spôsobenú tým, že písomné vyhotovenie zmlúv žalovanému nezaslal. Zo strany dodávateľa a distribútora nedošlo k odmietnutiu uzavretia zmluvy v zmysle § 35 ods. 1 Zákona o energetike, ale k reálnemu plneniu. Ďalej uviedol, že žalovaný nemohol navrhnúť zmluvu o dodávke elektriny a o pripojení, žalobcom pripojená písomná zmluva mohla vzísť len od dodávateľa, ktorý napriek zániku zmluvy s pôvodným vlastníkom v marci 2012 neodpojil dodávku elektriny do odberného miesta ani po podaní žiadosti žalovaným 17.10.2012, ale reálne dodával elektrinu do odberného miesta. Žalobca a dodávateľ tak z vlastnej viny svojou nečinnosťou, konaním v rozpore s dobrými mravmi spôsobili závadný stav, trvajúci v spornom období a vyúčtovaním náhrady škody za uvedené obdobie v rozpore s dobrými mravmi by získal neoprávnený majetkový prospech. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaný v konaní nepopieral, že k odbernému miestu v čase trvanie neoprávneného odberu elektriny nebola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny s jedným z oprávnených dodávateľov elektriny, či zmluva o pripojení distribučnej sústavy, keď v odpore proti platobnému rozkazu sa vyjadril, že " Skutočnosť, že zmluva o dodávke elektrickej energie nebola uzavretá, že odberné miesto vykazoval žalobca ako "bez zmluvného vzťahu" a z tohto dôvodu vykonal demontáž elektromeru (z čoho mu vznikol náklad vo výške 115,89 eur) je výlučne z dôvodov na strane" a vo vyjadrení zo dňa 31.08.2016 uviedol, že "Žalobca však opomenul uviesť, prečo k tejto situácii došlo, čo bolo dôvodom, že žalovaný nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie (so spoločnosťou ZSE Energia a. s.) a zmluvu o pripojení elektrického zariadenia do distribučnej sústavy (so žalobcom)" a taktiež uviedol, že "na základe vyššie uvedeného je jednoznačne preukázané, že k "neoprávnenému odberu elektrickej energie", t. j. k odberu elektrickej energie bez zmluvného vzťahu, došlo výlučne konaním žalobcu, resp. ZSE Energia a. s., a nie konaním žalovaného." Až vo vyjadrení zo dňa 26.09.2016 uviedol žalovaný odlišné a nové skutkové tvrdenie, že údajne mal v čase trvania neoprávneného odberu elektriny uzatvorené obe zmluvy konkludentným spôsobom, a to údajnou návštevou žalovaného pobočky ZSE Energia a. s. - dodávateľa elektriny, ktoré tvrdenia žalobca odmieta a považuje ich za formu predvídateľnej procesnej obrany. Pravdivosť tohto tvrdenia žalovaného popierajú aj listinné dôkazy, a to Odpoveď ZSE Energia a. s. zo dňa 25.03.2014, z ktorej vyplýva, že v rozhodnom čase žalobca, ako aj ZSE Energia a. s. neevidovali žiadnu zmluvu o dodávke elektriny do odberného miesta žalovaného, či o pripojení odberného miesta žalovaného do distribučnej sústavy žalobcu, a taktiež Zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti zo dňa 21.03.2014 a Zmluva o pripojení elektrického odberného miesta žiadateľa do distribučnej sústavy zo dňa 12.03.2014. Namietal, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase trvania neoprávneného odberu elektriny žalovaný nemal k odbernému miestu uzatvorenú zmluvu o dodávke, a ani zmluvu o pripojení, a to ani konkludentným spôsobom. Žalobca v konaní poprel existenciu týchto zmluvných vzťahov a ich neexistencia vyplýva aj z Výstupu evidencie žalobcu o odberateľoch predmetného odberného miesta, Odpoveďou spoločnosti ZSE Energia a. s. zo dňa 25.03.2014, z ktorých vyplýva, že žalobca, a aj spoločnosť ZSE Energia a. s. v čase trvania neoprávneného odberu neevidovali žiadny, ani konkludentne uzatvorený zmluvný vzťah so žalovaným, taktiež Zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti zo dňa 21.03.2014, Zmluva o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy zo dňa 12.03.2014, ako aj uvedené tvrdenia žalovaného v jeho odpore proti platobnému rozkazu a v jeho vyjadrení zo dňa 31.08.2016, a aj vyjadrenie žalobcu o tom, že konkludentné uzatvorenie zmluvy o pripojení alebo zmluvy o dodávke elektriny je podľa vnútorných predpisov týchto spoločností neprípustné (bod 2.2 Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia a. s., účinných od 01.02.2012). Namietal, že žalovaný svoje nové tvrdenia preukazoval len svojím písomným či slovným prednesom bez označenia reálnych dôkazov o tom, že zmluvy reálne uzatvoril s osobou oprávnenou konať či už v mene žalobcu alebo v mene spoločnosti ZSE Energia a. s. a že sa s týmito spoločnosťami dohodol aj na zákonných náležitostiach takýchto zmlúv a žiadnym spôsobom nepreukazoval ani to, že tento údajný vzájomný konsenzus bol recipročne vedomý a či tieto údajné zmluvné strany mali záujem uzatvoriť takú zmluvu s takými formálnymi a obsahovými náležitosťami, ako žalovaný uvádza, že konkludentne uzatvoril. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.02.2010 namietal, že o týchto skutočnostiach zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného a napriek tomu, že žalobca nemal dôkaznú povinnosť preukázať neexistenciu zmluvy o dodávke elektriny v čase trvania neoprávneného odberu medzi žalovaným a spoločnosťou ZSE energia a. s., či zmluvy o pripojení medzi žalobcom a žalovaným, žalobca túto skutočnosť dostatočne preukázal. Súd preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že v konaní sporových strán bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmlúv. Nesprávne je aj skutkové zistenie súdu, že "Konkludentne však dodávateľ a žalobca s týmito podmienkami prejavili súhlas tým, že bez obmedzenia dodávali odbernú elektrinu do odberného miesta po podaní žiadosti žalovaným", pretože do akéhokoľvek odberného miesta je oprávnený dodávať elektrinu len jeden z oprávnených dodávateľov elektriny, a nie žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý zabezpečuje len distribúciu elektriny do odberných miest. Keďže spoločnosť ZSE Energia a. s. nemala so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny do jeho odberného miesta, nezabezpečovala ani dodávku elektriny do tohto odberného miesta. Ak by akýkoľvek dodávateľ zabezpečoval dodávku elektriny v čase trvania neoprávneného odberu do odberného miesta, žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy by o tom v zmysle zákona o energetike musel vedieť, lebo práve žalobca by zabezpečil distribúciu tejto dodanej elektriny. Na preukázanie konkludentného uzatvorenia predmetných zmlúv by žalovaný musel preukázať, že došlo k dodaniu a prijatiu elektriny a že došlo k zaplateniu za dodávku a k prijatiu tejto platby. Vzhľadom na to, že žiadny z oprávnených dodávateľov nezaradil odberné miesto žalovaného do bilančnej skupiny v zmysle Zákona o energetike, do odberného miesta nemohla byť dodávaná elektrina, nakoľko elektrinu môže dodávať jedine dodávateľ elektriny disponujúci povolením dodávateľa elektriny v zmysle Zákona o energetike. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemôže dodávať elektrinu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase trvania neoprávneného odberu žiadny dodávateľ elektrinu do odberného miesta nedodával a žalovaný za neoprávnene dodávanú elektrinu neplatil. To, že odberné miesto bolo "živé", t. j., že z odberného miesta bolo v čase neoprávneného odberu možné neoprávnene odoberať elektrinu bolo spôsobené tým, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je povinný odpojiť každé odberné miesto bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny hneď po tom, ako k odbernému miestu skončí zmluvný vzťah o dodávke. Poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ukladajúce povinnosť každej osobe počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobila škody inej osobe a namietal, že žalovaný nebol oprávnený odoberať elektrinu a napriek tomu ju bez oprávnenia a v rozpore so Zákonom o energetike odoberal. Uviedol, že odmieta tvrdenie, že by akákoľvek osoba, ktorá je s ním v pracovnom alebo inom právnom vzťahu, uzatvorila so žalovaným zmluvu o pripojení odberného miesta do distribučnej sústavy žalobcu pre čas trvania neoprávneného odberu. Z vykonaného dokazovania ani nie je zrejmé, aká osoba by mala dať v mene žalobcu údajný súhlas alebo prejav vôle na uzatvorenie takejto zmluvy žalovanému, a nie je teda možné vykonať dokazovanie a preukazovať a rozhodovať o splnení zákonných náležitostí tohto údajného prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o pripojení v mene žalobcu so žalovaným a preukazovať platnosť takej zmluvy najmä z pohľadu vážnosti a zrozumiteľnosti takého prejavu vôle uzatvoriť dňa 17.10.2012 so žalovaným zmluvu o pripojení konkludentným spôsobom. S poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietal, že prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny ústnym, resp. konkludentným spôsobom dňa 17.10.2012, nemohol byť vážny, keď z tvrdení žalovaného vyplýva, že čakal na doručenie zmluvy o dodávke elektriny poštou, z čoho vyplýva, že nepovažoval moment, keď dňa 17.10.2012 nahlásil spoločnosti ZSE Energia a. s. zmenu odberateľa za moment uzatvorenia zmluvy. Rozsudok preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zmenou skutkových tvrdení žalovaného. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie posúdil platnosť predmetných údajných zmlúv a nie je zrejmé či sa vôbec zaoberal zákonnými náležitosťami platnosti posudzovaných právnych úkonov a akým spôsobom sa vysporiadal s námietkou žalobcu absolútnej neplatnosti posudzovaných údajných právnych úkonov. Podľa jeho názoru je odôvodnenie napadnutého rozsudku zmätočné, nepreskúmateľné a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/468/2014 zo dňa 26.08.2015, rozhodnutie vo veci S. Q. proti Š. W. C. XX.XX.XXXX, J.S. I. Č.. XXX - I., J.. XX, §. XX, U. T. proti Š. W. C. XX.XX.XXXX, J. I., Č.. XXX - T., G. proti G. W. C. XX.XX.XXXX, U. B.. M. W. C. XX.XX.XXXX a nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/115/03 a tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/311/07. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne a dostatočné dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanom odvolaní. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia sumy 115,89 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej mu žalovaným neoprávneným odberom elektrickej energie, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, že nedostatok písomnej formy zmluvy o dodávke elektriny a pripojení nie je dôvodom ich neplatnosti, keď Zákon o energetike výslovne nestanovuje písomnú formu týchto zmlúv a že vyúčtovanie náhrady škody žalobcom žalovanému za sporné obdobie je v rozpore s dobrými mravmi. Svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu aj v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúc právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej aj právnej stránke a jeho odôvodnenie je dostatočným podkladom pred uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite, skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie preto nemožno považovať za svojvoľné či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené, žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, nemôže obstáť. 7. Z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ako aj z ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie na základe Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 29.01.2014, z ktorého vyplýva, že poverení zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta č. 4700021124 dňa 29.01.2014 zistili, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie; odberné miesto odpojili a zdemontovali elektromer. Žalovaný svoju obranu v konaní založil na skutkových tvrdeniach, uvedených už v jeho odpore proti vydanému platobnému rozkazu, že po odkúpení bytu č. XX na Q. K. Č.. XX/D R. T. na jeseň v 2012 osobne na obchodnom mieste ZSE na Hraničnej ulici v Bratislave dňa 17.10.2012 požiadal o zmenu zmluvy na dodávku elektrickej energie, poskytol všetky potrebné údaje a doklady a po vysvetlení príslušného pracovníka dodávateľa očakával doručenie zmluvy na dodávku elektrickej energie, doručenie ktorej urgoval aj telefonicky, na základe čoho bol ubezpečený, že zmluva mu bude doručená poštou. Ďalej uviedol, že pracovník žalobcu odstránil elektromer k jeho bytu, nakoľko bol elektromer v systéme žalobcu evidovaný "bez zmluvného vzťahu". Na týchto skutkových tvrdeniach žalovaný zotrval v priebehu celého konania a nedôvodne žalobca v odvolaní namietal zmenu skutkových tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 26.09.2016, podľa ktorých mal údajne zmluvu o dodávke elektriny, ako aj zmluvu o pripojení uzavreté konkludentným spôsobom, pričom žalobca poukázal na vyjadrenia žalovaného uvedené v jeho odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení zo dňa 31.08.2016. Žalobca uviedol v odvolaní citáciu tých vyjadrení žalovaného, ktorými poukazoval na dôvody vyúčtovania mu žalobcom náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie, spočívajúce v nečinnosti dodávateľa a žalobcu, v dôsledku ktorej bol žalobcom vykazovaný v spornom období ako "bez zmluvného vzťahu". Tieto je však potrebné hodnotiť v celkovom kontexte obsahu odporu žalovaného proti platobnému rozkazu a jeho vyjadrenia zo dňa 31.08.2016, v ktorých zároveň uviedol aj to, že bol pracovníkom dodávateľa ubezpečený, že nové zmluvy mu budú zaslané poštou, resp. doručené poštou, a to opätovne aj po jeho urgenciách, z čoho možno vyvodiť, že dôvodne sa domnieval, že zmluva už bola uzavretá a bude mu len následne doručená v písomnej forme, a to aj vzhľadom na to, že z jeho strany dodržal postup, ktorý možno všeobecne považovať za obvyklý pri uzatváraní zmluvy o dodávke elektriny. Vo vyjadrení z 26.09 2016 žalovaný neuviedol iné skutkové tvrdenia, ale vyjadril sa k právnemu posúdeniu veci, keď s poukazom na zákonom stanovenú povinnosť dodávateľa elektriny uzavrieť zmluvu s odberateľom v zmysle § 34 ods. 2 písmeno f/ Zákona o energetike, pre ktorú Zákon o energetike nepredpisuje písomnú formu a taktiež na svoje predchádzajúce vyjadrenia, týkajúce sa dodržania obvyklého postupu z jeho strany, namietal, že zmluvy o dodávke elektrickej energie a zmluvy o pripojení boli uzavreté konkludentnou formou. 8. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalobcu, že žalovaný svoje skutkové tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi preukazujúcimi, že tieto zmluvy boli uzatvorené oprávnenými osobami, že spĺňali obsahové a formálne náležitosti a že boli uzatvorené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, keď žalovaný predložil potvrdenie o osobnej návšteve ZSE, a. s. vo veci zmena zmluvy zo dňa 17.10.2012 o 13.59 hod., ďalej predložil korešpondenciu zo dňa 11.03.2014, reklamáciu vyúčtovania náhrady škody č. 3402019 zo dňa 20.03.2014, sťažnosť zo dňa 12.09.2014 a ďalšiu elektronickú korešpondenciu zo dňa 17.09.2014 a zo dňa 10.04.2015, z ktorých vyplýva, že oznamoval dodávateľovi, že bol prihlásiť odber elektriky na zákazníckom mieste, bolo mu povedané, že zmluva mu príde poštou, volal na zákaznícku linku a bolo mu povedané, že žiadna zmienka o prepise neexistuje a že to môže urobiť telefonicky, čo zasa urobil a pri ďalšej telefonickej urgencii zaslania zmluvy bol opätovne uistený, že je všetko v poriadku a že mu zmluva príde poštou. Súd prvej inštancie pri skúmaní konkludentného prejavu vôle strán smerujúceho k uzavretiu zmlúv vychádzal z týchto listinných dôkazov, ako aj so zákonom stanovenej povinnosti dodávateľa uzatvoriť zmluvu s každým odberateľom elektriny v domácnosti, ktorý o to požiada (§ 34 ods. 2 písmeno f/ Zákona o energetike), taktiež zo skutočnosti, že zákonom nie je stanovená písomná forma zmluvy, pričom správne prihliadol aj na ďalšie okolnosti daného prípadu spočívajúce v tom, že zo strany dodávateľa a distribútora nedošlo k odmietnutiu uzavretia zmluvy v zmysle § 35 ods. 1 Zákona o energetike, ale k reálnemu plneniu. Nedôvodne v tejto súvislosti žalobca namieta, že do odberného miesta žalovaného žalobca ani žiadny dodávateľ elektrickú energiu nedodávali, keďže žalobca je len prevádzkovateľom distribučnej sústavy a spoločnosť ZSE Energia a. s. nemala so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dodávke do jeho odberného miesta a nezabezpečovala túto dodávku. Nesporné je, že predmetné odberné miesto žalovaného nebolo z dôvodu (písomne) neuzavretých zmlúv odpojené v spornom období, t. j. od 23.11.2012 do 29.01.2014 žalobcom bola elektrina do odberného miesta žalovaného distribuovaná, a keďže žalobca ani dodávateľ nevyužili možnosť zastavenia elektriny do odberného miesta žalovaného jeho odpojením v spornom období, čím umožnili žalovanému odber elektrickej energie, možno aj toto konanie považovať za konkludentný súhlasný prejav vôle s uzavretím zmluvy. Správne súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný nemohol sám zmluvu vypracovať, resp. predložiť, a ani iným spôsobom uzavrieť, pričom je všeobecne známe, že postup žalovaného spočívajúci v prihlásení sa v obchodnom mieste dodávateľa osobne s nahlásením všetkých potrebných údajov a predložením potrebných dokladov, je obvyklý spôsob uzatvárania zmlúv o odbere elektrickej energie a o pripojení do distribučnej sústavy, čomu nasvedčuje aj skutočnosť vyplývajúca zo žalovaným predloženej korešpondencie, a to, že pracovníkom dodávateľa bol ubezpečený, že zmluvu obdrží poštou. Vzhľadom na obvyklosť takéhoto spôsobu uzatvárania zmlúv možno aj podľa názoru odvolacieho súdu na základe žalovaným predložených listinných dôkazov, obsahujúcich opísanie priebehu uzatvárania týchto zmlúv v obchodnom mieste dodávateľa, považovať za dostatočne preukázané aj konkludentné prijatie návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy dodávateľom, keď konkludentný prejav vôle, ktorým súhlasil s uzatvorením zmluvy so žalovaným, bol daný jeho pracovníkom v obchodnom mieste dodávateľa spôsobom obvyklým pre uzatváranie týchto zmlúv a nevzbudzujúcim pochybnosť o vážnosti a zrozumiteľnosti tohto prejavu, keď žalovaného ubezpečil, že zmluva mu príde poštou. Listinné dôkazy týkajúce sa evidencie predmetného zmluvného vzťahu žalobcom a dodávateľom elektriny, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, sú spôsobilé osvedčiť len tú skutočnosť, či existencia zmluvného vzťahu bola alebo nebola dodávateľom alebo distribútorom evidovaná, ale nepreukazujú samotnú existenciu, resp. neexistenciu zmluvného vzťahu, preto námietka žalobcu týkajúca sa preukázania neexistencie zmluvného vzťahu týmito listinnými dôkazmi nie je dôvodná. Taktiež úhrada za odber elektriny odberateľom nie je podmienkou uzavretia zmlúv, preto žalobca nedôvodne namietal, že žalovaný za odber elektriny neplatil, keď táto skutočnosť sama osebe nemá vplyv na existenciu, resp. neexistenciu zmluvného vzťahu. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že nebola dodržaná písomná forma, vyžadovaná všeobecnými obchodnými podmienkami, keď neexistenciu písomného vyhotovenia spôsobil sám žalobca, resp. dodávateľ nezaevidovaním zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalovaným obvyklým spôsobom. 9. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v danom prípade vyúčtovanie náhrady škody žalobcom žalovanému z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie, vzhľadom na všetky uvedené zistené okolnosti, by bolo možné v prípade nepreukázania existencie zmluvného vzťahu posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci totiž z okolností súvisiacich s nahlásením zmeny osoby odberateľa elektrickej energie v zákazníckom centre ZSE, resp. neskôr na príslušnej zákazníckej telefonickej linke, ktoré pre účely vykonania zmien nereprezentujú iba dodávateľa energie (samotné ZSE), avšak aj distribútora (žalobcu), vyplýva, že žalobca bol opakovane ubezpečovaný, že z jeho strany vykonal všetky úkony nevyhnutné na (oprávnený) odber elektriny a zmenu je potrebné doriešiť už iba "na papieri", pričom nebol upozornený na to, že by elektrinu, ktorej dodávku ZSE (mimochodom) riadne realizovala, mohol oprávnene a bez toho, aby žalobcovi spôsoboval škodu, odoberať až od okamihu, kedy mu bude riadne doručené žalobcom a ZSE podpísané písomné vyhotovenie zmluvy o odbere elektriny a o distribúcii. Za tohto stavu správanie ZSE a žalobcu nemohlo na strane žalovaného (rovnako, ako v prípade každého, kto by sa ocitol v obdobnej situácii) objektívne zakladať relevantné a odôvodnené pochybnosti o existencii zmluvného vzťahu umožňujúceho oprávnený odber elektriny. Za súladné so všeobecnými princípmi spravodlivosti a súladné s dobrými mravmi potom v danej veci nemožno považovať uplatnenie práv žalobcu zo zodpovednosti za "škodu", ktorá mala vzniknúť ako následok stavu, na ktorého vzniku mal svoj prevažujúci podiel práve žalobca, keď žalovaný viac, než riadne ohlásenie zmeny odberateľa a následné vyzývanie na zaslanie písomných zmlúv, vykonať v danej situácii nemohol. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).