Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/59/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010773 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517010773.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného V. S. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 7T/51/2017 zo dňa 08.04.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. októbra 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 7T/51/2017 zo dňa 08.04.2019 bol obžalovaný V. S. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 15.10.2016 v čase asi o 04:50 hod. v A. - W. na K. ulici pri kontrole hliadky PZ uviedol, že má u seba pervitín, kde následne dobrovoľne vydal hliadke PZ z vrecka vetrovky 1 ks papierovú skladačku s obsahom kryštalickej látky, o ktorej uviedol, že ide o pervitín, ktorý má pre osobnú potrebu, pričom vykonaným kriminalisticko - expertíznym skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave, odvetvie kriminalistická toxikológia č.p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/13721, bolo zistené, že predložená papierová skladačka obsahovala 1074 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou 76,2 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 818 mg absolútneho metamfetamínu, čo považuje KEÚ PZ za 20 - 82 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných latkách, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.06.2019. Prokurátor konštatuje, že obžalovaný tým, že mal u seba 1ks papierovú skladačku s obsahom kryštalickej látky, o ktorej uviedol, že ide o pervitín, papierová skladačka obsahovala 1074 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou 76,2 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 818 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za 20 - 82 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, a teda obvinený si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, a teda obvinený naplnil objektívnu stránku stíhaného trestného činu. Týmto konaním zasiahol objekt trestného činu, ktorým je záujem štátu a spoločnosti na ochrane spoločnosti a jej jednotlivých členov pred možným ohrozením vyplývajúcim z nekontrolovateľného nakladania so psychotropnými látkami, ako aj záujem na ochrane spoločnosti pred ohrozením vyplývajúcim zo zneužívania psychotropných látok. Je tiež nesporné, že obvinený chcel svojím konaním zasiahnuť objekt trestného činu, a teda konal formou priameho úmyslu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil súčasne všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Služobný zákrok príslušníkov PZ, z ktorého je spísaný aj úradný záznam zo dňa 15.10.2016, prokurátor považuje za zákonný. Na obsah služobného zákroku sa odvolali aj príslušníci PZ vypočutí na hlavnom pojednávaní ako svedkovia, a to Q. K. a P. A., ktorí prirodzene pre odstup času od služobného zákroku a množstvo nasledujúcich služobných zákrokov nevedeli presne a detailne popísať predmetný služobný zákrok pred súdom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príslušníci PZ plnili úlohy podľa § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a podľa inštruktáže. Príslušníci PZ vykonávajúci hliadkovú činnosť (motohliadka) sa rozhodli v zmysle zákonných oprávnení skontrolovať totožnosť osôb, kde na mieste zistili, že jedna predložila občiansky preukaz na meno F. V. a druhá osoba nemala pri sebe občiansky preukaz alebo iný doklad preukazujúci totožnosť osoby. Ku kontrole totožnosti osôb pristúpili príslušníci PZ z dôvodu, že osoby prešli cez cestu mimo priechod pre chodcov, pričom danú vec vybavili napomenutím na mieste. Až na Obvodnom oddelené PZ bola zistená totožnosť osoby pod menom C. C., kde bolo neskôr zistené, že ide v skutočnosti o osobu obvineného V.a S.a, ktorý sa pôvodne vydával za svojho švagra C.a C., o ktorom vedel z predchádzajúcej vedomosti jeho osobné údaje. Pri kontrole totožnosti sa nejedná o úkon, pri ktorom by si určitá osoba mohla privodiť trestné stíhanie, alebo by porušila niektorú z povinností mlčanlivosti, prípadne spovedné tajomstvo. Osoba obvineného uviedla, že pred svojím predvedením na oddelenie, že má u seba zakázanú látku, že ide o pervitín. Osoba obvineného bola preto na mieste hneď poučená v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku, čo preukazuje spísaná zápisnica o vydaná veci zo dňa 15.10.2016, pričom osoba obvineného sa stále vydávala za osobu menom C. C. (kde sa aj takto podpisovala) a po poučení uviedla, že „Poučeniu som porozumel a vec môj pervitín pre moju potrebu dobrovoľne vydávam pre účely trestného konania.“ Z § 9 ods. 1, ods. 3 zákona o Policajnom zbore je zrejmé, že tým, že príslušníci PZ pristúpili ku kontrole totožnosti obžalovaného a ďalšej osoby za vyššie uvedených okolností a dôvodov, vykonávali voči nemu služobný zákrok, nakoľko sa jedná o činnosť zákonom ustanovenú a v jeho medziach vykonanú, pričom sa zasahovalo do základných práv a slobôd osoby. Príslušníci PZ boli oprávnení požadovať od obžalovaného doklad totožnosti. Prokurátor má za to, že pri výkone služobného zákroku sú príslušníci PZ oprávnení s osobami komunikovať a v prípade, že javia známky požitia omamných alebo psychotropných látok, sú oprávnení, vzhľadom na úlohy Policajného zboru, s osobami komunikovať aj ohľadom toho. Je výkladom ad absurdum, ak by príslušník PZ, ktorý má podozrenie, že určitá osoba užila omamné alebo psychotropné látky, nemohol osobu na uvedené dotazovať. Sám obžalovaný príslušníkom PZ uviedol, že nemá pri sebe žiadne doklady, pričom fyzicky javil známky požitia omamných látok, sám uviedol, že má pri sebe zakázanú látku, a to pervitín. Ďalej prokurátor uvádza, že príslušníci PZ nevykonávali osobnú prehliadku osôb. Príslušníci PZ voči obžalovanému a svedkovi vykonali bezpečnostnú prehliadku podľa § 22 zákona o Policajnom zbore, na čo sú oprávnení pri výkone služobného zákroku. Keďže, ako už bolo uvedené, príslušníci PZ voči obžalovanému vykonávali služobný zákrok, boli oprávnení mu vykonať bezpečnostnú prehliadku na účely zistenia či má pri sebe zbraň. Je potrebné zdôrazniť, že bezpečnostná prehliadka a osobná prehliadka sú dva rozdielne inštitúty s rozdielnym účelom, ktoré nemožno zamieňať. Nakoľko príslušníci PZ po zistení vyššie uvedených skutočností aj priamo od obžalovaného na mieste ďalej postupovali podľa § 89 Trestného poriadku, a to vo vzťahu k 1 ks papierovej skladačke s obsahom bielej kryštalickej látky, postupovali správne a v súlade so zákonom. Ak pri vykonávaní služobného zákroku (a bezpečnostnej prehliadke) vznikne dôvodné podozrenie, že táto osoba sa dopustila trestného činu a má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je potrebné postupovať v zmysle ustanovení Trestného poriadku (vydanie veci § 89 Trestného poriadku, odňatie veci § 91 Trestného poriadku osobná prehliadka § 102 Trestného poriadku), viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Tdo/18/2015. Uvedené značí, že výzva príslušníkov PZ na dobrovoľné vydanie veci podľa § 89 Trestného poriadku vrátane poučenia a následný postup podľa § 89 Trestného poriadku bol zvolený správne a zákonne, a to aj v prípade, že by sa obvinený k tomu, že má u seba papierovú skladačku s pervitínom sám priznal, ako aj v prípade, že by bola táto skladačka nájdená pri bezpečnostnej prehliadke. K postupu polície podľa § 89 Trestného poriadku prokurátor tiež uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry je policajt povinný, akonáhle nadobudne podozrenie zo spáchania trestného činu (v danom prípade z prechovávania omamných alebo psychotropných látok), postupovať podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom ak by v takomto prípade policajt postupoval ďalej podľa ustanovení zákona o Policajnom zbore, tak práve v takomto prípade by sa jednalo o nezákonne získaný dokaz. Od okamihu, keď príslušníci PZ nadobudli podozrenie o možnom spáchaní trestného činu obžalovaným, postupovali podľa ustanovení Trestného poriadku, ktorý priznáva viac práv ako zákon o Policajnom zbore. Prokurátor považuje za nedôvodné tiež úvahy súdu o tom, že u obžalovaného bol porušený zákaz sebausvedčovania a nebola dodržaná poučovacia povinnosť. Predtým, ako obžalovaný sám policajtom uviedol, že má pri sebe papierovú skladačku so zakázanou látkou, pervitínom, títo ho nemohli vopred poučiť, nakoľko o tom, že ju u seba má, nemali vedomosť. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by príslušníci PZ vopred vedeli o tom, že obžalovaný má u seba papierovú skladačku. Akonáhle im to obžalovaný sám uviedol, bolo voči nemu postupované podľa § 89 Trestného poriadku, vrátane zákonného poučenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje prokurátor služobný zákrok a spôsob získania dôkazu za zákonný a správny. Je potom toho názoru, že súd mal obžalovaného V.a S.a uznať vinným na totožnom právnom a skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe, a uložiť obžalovanému primeraný trest, keďže súdu boli predložené dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného, a teda súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené, a to podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.06.2019. Obhajca uvádza, že obžalovaný V. S. naďalej trvá na tom, že obžaloba je postavená na nezákonných a procesne nepoužiteľných dôkazoch, a súčasne obžaloba nepreukázala (zákonnými dôkazmi) spáchanie skutku vo vzťahu k obžalovanému V.ovi S.ovi, tak ako sa to obžalovanému kladie v skutkovej vete obžaloby za vinu. Obžalovaný V. S. je nevinný. Obžalovanému nebolo v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 7T/51/2017 nikdy dokázané žeby obžalovaný dobrovoľne vydal nejaké (omamné) látky a súčasne nebolo v súdnom konaní dokázané, žeby bol býval obžalovaný pred vydaním veci (omamných látok) zákonným spôsobom poučený o jeho práve nevydávať vec majúcu pri sebe či u seba a súčasne ani nebolo dokázané, žeby bol býval mal príslušník PMJ pred vydaním veci od príslušného dozorového prokurátora vydaný súhlas na osobnú prehliadku podľa § 102 Trestného poriadku. Obžalovaný V. S. v celom rozsahu považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, náležitým spôsobom skutkovo, vecne i právne odôvodnený a tak v celom rozsahu za zákonný. Obhajca zdôraznil, že procesný postup, pri ktorom sú úradné záznamy čítané ako listinné dôkazy, resp. procesný postup, keď je podaná obžaloba, či rozhodnutie o vine uložené na takýchto úradných záznamoch je nesprávny, pretože úradné záznamy spísané príslušníkmi PZ nie sú dôkazným prostriedkom v trestnom konaní, a preto ich nie je možné o ne oprieť ani obžalobu, či iné meritórne rozhodnutie prokurátora v prípravnom konaní. Obhajca tiež uviedol, že osobná prehliadka V.a S.a bola vykonaná bez splnenia zákonných podmienok, keďže nebol ani daný súhlas obžalovaným V.om S.om na vykonanie osobnej prehliadky, a súčasne nebol daný ani súhlas prokurátora pred začatím trestného stíhania vo veci samej tak, ako to explicitne vyžaduje § 102 Trestného poriadku. Neexistovali dôvody oprávňujúce policajtov vykonať osobnú prehliadku bez príkazu dozorujúceho prokurátora. Ak majú policajti podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. prechovávania omamných látok), musia postupovať podľa platného Trestného poriadku (t.j. vykonať osobnú prehliadku podľa Trestného poriadku so súhlasom prokurátora), a nie ustanovenia Trestného poriadku obchádzať prostredníctvom ustanovenia S 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Odvolanie prokurátora považuje obhajoba za nedôvodné, a preto navrhla, aby ho odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry v celom rozsahu poukázal na písomné dôvody odvolania. V zhode s nimi považoval zaistenie dôkazu - drogy príslušníkmi PZ za zákonné, a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca sa pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu. Nebolo dokázané, že by obžalovaný niečo dobrovoľne vydal, že by bol predtým zákonne poučený, alebo že by bol daný súhlas prokurátora na osobnú prehliadku. Navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa prikláňa k svojmu obhajcovi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky potrebné a procesnými stranami navrhované dôkazy za účelom objasnenia skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Tieto dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom, súd prvého stupňa z nich vyvodil správne skutkové i právne závery, avšak úvahy súdu prvého stupňa o tom, prečo považoval zaistenie drogy za nezákonné, odvolací súd neakceptoval a nahradil ich správnymi úvahami. Aj odvolací súd však dospel k záveru, že zaistenie psychotropnej látky sa nevykonalo v súlade so zákonom, a preto nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 14.11.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V obžalobu na obvineného V.a S.a pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Obžalovaný V. S. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného V.a S.a, svedkov F.a V., V.. W. K., V.. P.a A., Q. K. a JUDr. V. E., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, z ktorých je z hľadiska podstaty obhajoby významná najmä zápisnica o vydaní veci. Súd prvého stupňa odmietol vykonať dôkaz zabezpečením prezenčnej listiny JUDr. V. E. a svedka Q. K., ktorý navrhovala obhajoba. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní obhajoval tým, že policajti jeho a F.a V. obehli vozidlom, nepýtali si ani občiansky preukaz a rovno sa opýtali, či majú niečo u seba. Obaja odpovedali, že nič nemajú, a tak si policajti navliekli kožené rukavice a každý člen hliadky prehľadal jedného z nich. V bunde obžalovaného našli obálku, o ktorej obžalovaný vôbec nevedel, lebo tá bunda nebola jeho. Obžalovaný sa pred hliadkou PZ nevydával za C.a C., o podpise na zápisnici o vydaní veci uviedol, že si myslí, že to nepodpísal, resp. určite to nepodpísal. Zo zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná, vyplýva, že obžalovaný vedel, že v obálke v bunde je pervitín, pretože F. V. ho predtým užil, a keď zastavovalo pri nich policajné vozidlo, F. V. dal obžalovanému bundu podržať. Obžalovaný mal byť v tom čase vo výkone trestu. Policajt si od obžalovaného vypýtal doklady, ktoré tento nemal, a tak mu policajt oznámil, že pôjde s nimi na stanicu. Tiež sa spýtal, či má niečo u seba, na čo obžalovaný povedal, že nie. Následne ich oboch policajti prehľadali, našli v bunde obálku s pervitínom a odviezli obžalovaného na oddelenie, kde ho prevzal vyšetrovateľ PZ. Tomuto obžalovaný nadiktoval údaje svojho švagra C.a C., lebo nechcel ísť do výkonu trestu. Zápisnice o vydaní veci a o zadržaní podpisoval ako C. C., ale nevie, či podpisy na zápisniciach vyhotovil on. Nikto ho o ničom nepoučoval. Nič dobrovoľne nevydal, a to, že sa jednalo o pervitín, si mohol len myslieť. Z výpovede svedka V.. P.a A., člena hliadky PZ, vyplynulo, že dňa 15.10.2016 vykonával služobný zákrok voči obžalovanému, ktorého tvár si na hlavnom pojednávaní vybavoval, spolu s Q. K.m. Obžalovaný bol ešte s jednou osobou, obdive osoby vydali omamné látky a boli predvedené na oddelenie. Na detaily zákroku si nepamätal. Nepamätal si dôvod, prečo zastavili obžalovaného. Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania, kedy tiež uviedol, že si na zákrok pre odstup času a množstvo nasledujúcich služobných zákrokov nepamätá a poukázal na úradný záznam o zákroku. Širší obsah svojej výpovede na hlavnom pojednávaní v porovnaní s prípravným konaním svedok vysvetlil tým, že si pamätá tváre, a po vzhliadnutí obžalovaného sa mu niektoré detaily zákroku vybavili. Svedok Q. K., druhý člen hliadky PZ, na hlavnom pojednávaní uviedol, že osoby, voči ktorým dňa 15.10.2016 vykonával spolu s V.. P.om A. omamné látky, tieto dobrovoľne vydali, každý mal u seba osobitne omamnú látku. Osoby predvádzali na oddelenie, pričom vždy pred predvedením sa vykonáva bezpečnostná prehliadka. Obžalovaného poučili o povinnosti vydať vec i o zákaze sebaobviňovania, osoba si ho i prečítala a podpísala. Na podrobnosti zákroku si nepamätal. Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kedy uviedol, že dôvod kontroly si nepamätá, ale spomína si, že 2 osoby po poučení dobrovoľne vydali omamné látky, zápisnice o vydaní veci na mieste podpísali a následne boli obmedzené na osobnej slobode. Jedna z nich nemala doklad totožnosti. Vzhľadom na to, že obžalovaný nepopieral, že prechovával psychotropnú látku, čo vyplynulo i z listinných dôkazov v spojení so znaleckým dokazovaním, odvolací súd na podklade odvolacích námietok revidoval najmä záver súdu prvého stupňa o nezákonnosti postupu príslušníkov PZ, ktorého výsledkom bolo vydanie psychotropnej látky - metamfetamínu obžalovaným V.om S.om. Hodnotiac zákonnosť zaistenia psychotropnej látky odvolací súd posudzoval konanie príslušníkov PZ z hľadiska jeho súladu so zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o policajnom zbore“) a s Trestným poriadkom, predovšetkým z hľadiska nasledujúcich zákonných ustanovení: Podľa § 8 ods. 3 zákona o policajnom zbore služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Podľa § 9 ods. 3 zákona o policajnom zbore služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Z citovaných ustanovení vyplýva, že policajt smie vykonávať svoje zákonné oprávnenia výlučne pri plnení úloh policajného zboru, ktoré sú konkretizované v § 2 ods. 1 zákona o policajnom zbore. Tzn. nie je oprávnený realizovať svoje právomoci bez toho, aby bol zrejmý právny základ jeho služobnej činnosti. Zo svedeckých výpovedí členov hliadky PZ, ktorá svojím vozidlom dňa 15.10.2016 zastavila pri obžalovanom a F.ovi V., a pristúpila k zisťovaniu jeho totožnosti nie je zrejmé, čo bolo dôvodom začatia služobnej činnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore. V spisovom materiáli absentuje dôkaz o tom, že by hliadka PZ vykonávala napr. preventívno - bezpečnostnú činnosť podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o policajnom zbore v zmysle inštruktáže nadriadeného, pátrala po osobách či po veciach, príp. mala predchádzajúcu informáciu o podozrení s páchania trestnej činnosti či priestupku obžalovaným a pod., čo by legitímne odôvodňovalo zastavenie pri chodcoch, ktorí sa navonok ničím neprejavili podozrivo v zmysle porušenia zákona. Skutočnosti oprávňujúce hliadku PZ pristúpiť k služobnej činnosti boli jasne uvedené v úradnom zázname spísanom dňa 15.10.2016 hliadkou PZ, rovnako ako to, prečo pri zisťovaní totožnosti obžalovaného hliadka PZ nadobudla podozrenie z páchania trestnej činnosti obžalovaným, avšak tieto skutočnosti neboli premietnuté do žiadneho dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní, a ani do svedeckých výpovedí hliadky PZ vykonaných v prípravnom konaní. Ako už bolo opakovane judikované a ustálené súdnou praxou (napríklad R 26/1989), úradný záznam nie je dôkazom použiteľným v trestnom konaní, nakoľko sa v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku nejedná o dôkazný prostriedok upravený v Trestnom poriadku alebo v osobitnom zákone. Úradný záznam len poskytuje informáciu o služobnej činnosti alebo služobnom zákroku príslušníka PZ, ale nie je zdrojom dokazovanej skutočnosti - dôkazným prostriedkom. Takýmto zdrojom môže byť výlučne svedecká výpoveď príslušníka PZ a dôkazom jej obsah. Odvolací súd dospel k záveru, že ak z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný išiel spolu s F.om V. po ulici a zastavilo pri nich policajné vozidlo, ktorého posádka pristúpila k zisťovaniu jeho totožnosti, nebol bez pristúpenia ďalších vyššie rozobratých skutočností podporených dôkazmi žiaden legitímny dôvod na zisťovanie ich totožnosti. Už v tejto fáze teda treba vyhodnotiť služobnú činnosť polície, ktorá viedla k zaisteniu psychotropnej látky z hľadiska trestného konania za nezákonnú. Aj v ďalšej fáze služobnej činnosti, kedy hliadka PZ vyzvala obžalovaného k dobrovoľnému vydaniu veci, nie je zrejmé, z čoho vyvodila dôvodné podozrenie, že obžalovaný pácha trestný čin. Žiaden z členov hliadky PZ vo svojej výpovedi neuviedol, že vizuálne pozorovali drogu u obžalovaného, alebo že obžalovaný javil známky požitia návykovej látky, alebo že mali operatívnu informáciu, že prechováva drogy a pod. K úkonom podľa Trestného poriadku, t.j. v tomto prípade k výzve na dobrovoľné vydanie veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, možno pristúpiť len za predpokladu dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Žiadne skutočnosti podporujúce dôvodné podozrenie hliadky PZ neodzneli ani v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní. Za takejto dôkaznej situácie nie je možné vyhodnotiť ani prevzatie psychotropnej látky ako dôkazu do trestného konania za zákonné. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci úradný záznam príslušníkov PZ nie je možné prečítať na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz, nič nebránilo svedkom V.. P.ovi A. a Q. K., aby pred alebo počas svojej výpovede do úradného záznamu nahliadli (obdobne aj 2Tdo/16/2016). Jedná sa predsa o zdroj informácií, ktorého autormi sú svedkovia samotní, od ktorých v zmysle ich služobného zaradenia nemožno očakávať a požadovať, aby si pamätali podrobnosti každého služobného zákroku či služobnej činnosti. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že príslušníci PZ vykonávali svoju služobnú činnosť - zisťovanie totožnosti - bez toho, aby plnili v danom čase konkrétnu úlohu policajného zboru. Ani počas tohto nezákonného služobného úkonu nenadobudli konkrétne podozrenie z páchania trestného činu, resp. ho žiadnym spôsobom neosvedčili, napriek tomu pristúpili k úkonom podľa Trestného poriadku, a to k výzve na vydanie veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, vrátane príslušných poučení. Abstrahujúc od toho, že služobná činnosť príslušníkov PZ bola od momentu ich prvého kontaktu s obžalovaným nezákonná, nie je správny záver súdu, že obžalovaný nebol preukázateľne a dostatočne poučený o povinnosti vydať vec dôležitú pre trestné konanie aj o zákaze sebaobviňovania, uvedené je totiž riadne zachytené v zápisnici o vydaní veci podpísanej obvineným (pod legendou). V tomto smere odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, aká konkrétna osoba danú zápisnicu vydala, a že touto osobou bol obžalovaný. Tieto fakty jasne vyplývali z výpovedí príslušníkov PZ, na rozdiel od toho, prečo kontrolovali totožnosť obžalovaného, a prečo mali podozrenie z páchania trestného činu. Odvolací súd na základe uvedených skutočností uzatvára, že pri služobnej činnosti (nie služobnom zákroku ako nesprávne uvádza prokurátor v odvolaní) príslušníkov PZ zistil porušenie zákonných ustanovení § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z., pretože zisťovali totožnosť osoby bez spojenia s plnením úloh policajného zboru, a následne tiež konali v rozpore s § 89 ods. 1 Trestného poriadku, pretože nemali dôvodné podozrenie z páchania trestného činu. Výsledkom tejto činnosti príslušníkov PZ bolo vydanie psychotropnej látky obžalovaným. Takýto dôkaz je výsledkom nezákonného postupu príslušníkov PZ, a preto sa jedná o dôkaz nezákonný. Všetky ďalšie dôkazy nadväzovali na uvedený nezákonný dôkaz, a teda sú tiež poznačené nezákonnosťou. Z uvedeného rezultuje, že v konaní nebol produkovaný zákonný dôkaz preukazujúci zistené skutkové okolnosti, a teda bolo správne a potrebné, aby súd prvého stupňa rozhodol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Napadnutý rozsudok odvolací súd v jeho výrokovej časti považuje za správny a zákonný, a preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.