Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/133/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517201201 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517201201.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., Bratislava, Švabinského č. 21, IČO: 31 390 633, zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Bratislava, Tomášikova č. 10/B, IČO: 50 289 934, za ktorú koná Mgr. Filip Lebovič, proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte ANDALEX, Bratislava, X. č. 15-21, súpisné číslo XXXX, zastúpení správcom ANDALEX REALITY, s.r.o., Dunajská Lužná, Tehelná č. 42, IČO: 35 819 731, zastúpený JUDr. Slávo Uhrina, advokát, Bratislava, Švabinského č. 19, o určenie neplatnosti uznesení, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25. januára 2019, č.k. 49 C 4/2017-163, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25. januára 2019, č.k. 49 C 4/2017-163, vo výroku II., ktorým súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 2515.2019, č.k. 49 C 4/2017-163, zamietol žalobu žalobcu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 8 ods. 5, § 8b ods. 2 písm. b/, g/, § 14 ods. 1, ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a § 255 ods. 1 C.s.p. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanom prípade nebola preukázaná danosť aktuálnej naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti prijatých uznesení, keď právne postavenie žalobcu prijatými uzneseniami nie je neisté, a to ani v časti nezrealizovaného prijatého uznesenia, týkajúceho sa zníženia príspevku do fondu. Dôvodil, že naliehavosť právneho záujmu žalobcu na dosiahnutí právnej istoty, týkajúcej sa postupu správcu v budúcnosti v súlade so Zmluvou o výkone správy v podanej žalobe, nenašla svoje vyjadrenie v petite tak, ako sa to predpokladá pri určovacích žalobách. Konštatoval, že stav objektívnej právnej neistoty, vyplývajúci z prijatých uznesení, už medzi stranami sporu nie je aktuálny. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil procesným úspechom žalovaného v konaní v celom rozsahu. 2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konaní sa domáhal určenia neplatnosti uznesení schválených na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu ANDALEX na Švabinského ulici v Bratislave za časť Švabinského 15 a 17, ktorá sa uskutočnila dňa 27.10.2016 z dôvodu, že schôdza bola zvolaná v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobu odôvodnil tým, že o konaní predmetnej schôdze vlastníkov nebol informovaný správcom ako aj tým, že mu bolo správcom aktívne zabránené schôdze sa zúčastniť a po jej uskutočnení nebol informovaný o výsledku hlasovania a prijatých uzneseniach. Žalobu podal v zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré umožňuje vlastníkovi, ktorý sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, obrátiť sa na súd v lehote troch mesiacov od hlasovania. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, ktoré boli podkladom pre výrok II. napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má právo zúčastniť sa na schôdzi, aby realizoval svoje práva vlastníka, čo mu nevpustením na schôdzu správca znemožnil. Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že ho správca o konaní schôdze neinformoval, aktívne mu bránil sa jej zúčastniť a po jej konaní žalobcu neinformoval o výsledkoch hlasovania. Žalobca napriek vynaloženému úsiliu, kedy správcu písomne žiadal o zaslanie výsledkov hlasovania, sa o priebehu schôdze a výsledkoch hlasovania nedozvedel. Preto v súlade s ustanovením § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v záujme istoty, podal v lehote troch mesiacov od hlasovania na súd žalobu. Je zrejmé, že nemal v čase podania vedomosť o výsledkoch hlasovania, preto ani nemohol posúdiť danosť naliehavého právneho záujmu. S obsahom prijatých uznesení sa mal možnosť oboznámiť až po podaní žaloby, po ich predložení súdu správcom. K podaniu žaloby prišlo výlučne pre správanie správcu, realizoval si len svoje zákonné práva. Okolnosti predchádzajúce podaniu žaloby, podľa žalobcu, predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie moderačného práva súdu. Prvoinštančný súd mal preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 257 C.s.p. a nepriznať žiadnej strane náhradu trov konania. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmeniť a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobca napadol rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov v bytovej budove polyfunkčného objektu, ktorý ako celok nemá povahu bytového domu, skladá sa z dvoch samostatných budov, ktoré sú zapísané na jednom liste vlastníctva. Objekt pozostáva z dvoch stavebne a konštrukčne samostatných budov, bytovej budovy a nebytovej budovy administratívy a garáží. Jedna bola dokončená a daná do užívania v roku 2016 a druhá v roku 2017. Žalobca je vlastníkom nebytového priestoru v nebytovej budove. Žalovaný od 1.4.2006 zabezpečuje správu polyfunkčného objektu s.č. 3682 na Švabinského ul. 15, 17, 19 a 21 v Bratislave. Dom je vedený na liste vlastníctva 3815 pre k.ú. Petržalka. Podľa pomeru podlahovej plochy bytov a nebytových priestorov, vyplývajúcich z listu vlastníctva, objekt ako celok nemá charakter bytového domu. Podľa Zmluvy o výkone správy čl. II a čl. V správca vedie účtovníctvo osobitne pre skolaudovaný bytový objekt a osobitne pre objekty administratívy garáží a EMEL a všetky náklady a výdavky eviduje, vedie, vynakladá a rozúčtováva osobitne podľa uvedených stavebných objektov tak, aby náklady na opravu, údržbu, prevádzku a služby jednotlivého stavebného objektu neboli na ujmu vlastníkov bytov a priestorov nachádzajúcich sa v inom stavebnom objekte. Prostriedky Fondu prevádzky údržby a opráv správca vedie osobitne pre bytovú budovu na Švabinského ul. 15 a 17 a osobitne pre budovu administratívy, garáží a EMEL. Správca v súlade s obvyklou praxou v dome zvolal na 27.10.2016 schôdzu bytovej budovy vchody Švabinského ul. 15 a 17 v Bratislave na účel prerokovania návrhu plánu opráv pre bytovú budovu. Preto bola schôdza obmedzená len na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovej budove polyfunkčného objektu. Na predmetnú schôdzu sa dostavil aj zástupca žalobcu s tým, že mu nebol umožnený vstup na schôdzu z dôvodu, že išlo o použitie prostriedkov fondu bytovej budovy. Žalovaný poukázal na to, že žalobca od roku 2012 neplatí platby za plnenia ani príspevok do fondu prevádzky údržby a opráv. Plnenia, ktoré pripadajú na žalobcu, sú dlhodobo hradené z prostriedkov ostatných vlastníkov. Sporové strany majú preto viac súdnych sporov. Žalobca každú schôdzu vlastníkov, ktorej sa zúčastnil, sabotuje, narušuje jej poriadok a priebeh formou, ktorá znemožňuje pokojné prerokovanie akéhokoľvek bodu programu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o predmete schôdze a ani o výsledku hlasovania a preto podal žalobu. Podľa žalovaného by mal súd prihliadnuť na to, či žalobca s vynaložením minimálneho primeraného úsilia mal možnosť sa oboznámiť s obsahom programu a výsledkov hlasovania, keď pozvánka s uvedením termínu a predmetu schôdze ako aj zápisnica o výsledku hlasovania zo schôdze, boli zverejnené na výveske vo vedľajších vchodoch domu Švabinského ul. 15 a 17 v Bratislave. Hoci žalobca nemá kľúč od týchto vchodov, sú návštevám bežne dostupné. Podľa žalovaného relatívne oddelenie správy na celok bytovej budovy a celok nebytovej budovy s oddelenou tvorbou ale aj čerpaním fondu prevádzky údržby a opráv a oddeleným rozhodovaním, tak ako bolo dohodnuté v zmluve o výkone správy a ako bolo praxou dlhodobo zavedené a rešpektované, by mohli a mali požívať právnu ochranu. Žalovaný navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdiť, keďže na strane žalobcu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, tento je dlhoročný neplatič, ktorý účelovo narušuje priebeh každej schôdze, ktorý mal s minimálnym úsilím možnosť oboznámiť sa s predmetom schôdze a výsledkom hlasovania a nezobral žalobu späť ani potom, ako sa prostredníctvom súdu oboznámil s predmetom schôdze a výsledkom hlasovania. Žalovaný len dôsledne plnil požiadavky zmluvy o výkone správy v osobitnej situácii polyfunkčného objektu, ktorý sa skladá z dvoch budov. 4. Odvolací súd vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu zaslal na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu. 5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. (vo výroku II.) ako vecne správny potvrdil. 6. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov, uznesení schválených na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov polyfunkčného objektu ANDALEX dňa 27.10.2016. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Žalobca sa proti rozhodnutiu vo veci samej neodvolal, rozhodnutie o zamietnutí žaloby je tak právoplatné. 7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej v spore vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. 8. Len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým § 150 O.s.p.), podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Taktiež je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Aj judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.1.2010, sp.zn. 2 MCdo 17/2009). 9. Odvolateľ sa v podanom odvolaní domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania, a to s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa odvolateľ považoval okolnosti predchádzajúce podaniu žaloby, keď žalobcovi mal žalovaný znemožnil účasť na schôdzi vlastníkov, v dôsledku čoho nemohol realizovať vlastnícke práva, nemal vedomosť o obsahu a výsledkoch hlasovania vlastníkov, nemal tak možnosť posúdiť existenciu naliehavého právneho záujmu, absencia ktorého bola dôvodom zamietnutia jeho žaloby. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda videl v okolnostiach týkajúcich sa predmetu sporu, pričom sám žalobca uviedol, že jediným účelom podanej žaloby bolo dosiahnutie právnej istoty, aby správca v budúcnosti postupoval v súlade so zmluvou o výkone správy. 10.1. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutkové okolnosti predchádzajúce podaniu žaloby, ako ich označil žalobca, nemožno bez ďalšieho považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si už pri podaní samotnej žaloby musel byť vedomý toho, že so súdnym konaním sú spojené náklady, ktoré bude musieť, pre prípad neúspechu v spore, znášať. Bolo jeho povinnosťou dôsledne zvážiť všetky dôsledky, ktoré sú so súdnym konaním a jeho vedením spojené. Nie je možné následky neúspechu v konaní v podobe znášania jeho trov prenášať na druhého účastníka, ktorý spor nevyvolal, musel sa v spore brániť a ktorý bol nakoniec v konaní procesne úspešný. 10.2. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, sám žalobca v konaní tvrdil, že jediným účelom podanej žaloby bolo dosiahnutie právnej istoty, aby správca v budúcnosti postupoval v súlade so zmluvou o výkone správy, čo však, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nenašlo svoje vyjadrenie v petite podanej žaloby. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že nezhody medzi žalobcom a žalovaným ako správcom objektu sú dlhodobé a vyústili do viacerých súdnych sporov. A práve aj z tohto dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu významné, aby boli strany sporu vedené k snahe vyriešiť vzájomné spory mimosúdnou cestou a v prípade, že nenájdu kompromisné riešenie vzájomného problému a obrátia sa so žalobou na súd, musia si byť vedomí toho, že neúspešná strana je povinná znášať náklady tohto konania. 10.3. Odvolací súd, vychádzajúc z predloženého spisu, nezistil žiadne dôvody, odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p., nezistil žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnému žalovanému. Nejde ani o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov žalovanému proti žalobcovi, ktorého žaloba bola zamietnutá, by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. 10.4. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie. 11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 15. Odvolací súd záverom považuje za potrebné uviesť, že žalovaného ANDALEX REALITY, s.r.o., zhodne so súdom prvej inštancie považoval, ako správcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, za pasívne vecne legitimovaného v súlade s § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).