Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/76/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217339 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517217339.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX O., zastúpená S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX O., a otca navrhovateľky: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX O., adresa na doručovanie: Z. XXX/B, XXX XX O., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.11.2018, č.k. 39Pc/25/2017-92, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 28.11.2018, č.k. 39Pc/25/2017-92 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky voči navrhovateľke zo sumy výživného 50 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 29.11.2017, ktoré výživné ho zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Nedoplatok otca navrhovateľky na zročnom výživnom za obdobie od 29.11.2017 do 31.10.2018 v sume 888,66 eur tomuto povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého dlhu. V časti zvýšenia výživného nad sumu 150 eur konanie zastavil. Vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.06.2010, č.k. 42C/38/2010-44, právoplatný dňa 02.09.2010, v časti vyživovacej povinnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 156, § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 145 ods. 2, § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky (ďalej len „otec“) k navrhovateľke a zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie jej rozsahu, určil otcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 130 eur mesačne od 29.11.2017, ktorú sumu považoval z primeranú vzhľadom na vek navrhovateľky a aktuálne životné náklady nevyhnutné pre pokrytie jej potrieb a záujmov ako študentky vysokej školy. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného pre navrhovateľku uplynulo osem rokov, počas ktorého obdobia navrhovateľka dosiahla plnoletosť a začala dennou formou študovať na vysokej škole, a teda sa pripravovať na svoje budúce povolanie, čím u navrhovateľky došlo k zásadnej zmene pomerov, keď táto bola v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom žiačkou základnej školy vo veku 12 rokov. Zistil, že matka navrhovateľky (ďalej len „matka“) je rozvedená a vzhľadom na vek navrhovateľky nezabezpečuje osobnú starostlivosť o ňu, pričom príjem matky od posledného určenia výživného pre navrhovateľku vzrástol na sumu 630 eur mesačne a súčasne matka v záujme zabezpečiť navrhovateľke finančnú podporu vykonáva popri zamestnaní aj brigádnickú činnosť. Uviedol, že otec od 26.11.2018 pracuje v spoločnosti U. SK s.r.o., avšak v predchádzajúcom období bol dlhodobo evidovaný ako nezamestnaný, keď si podľa vlastného vyjadrenia nedokázal nájsť zamestnanie z dôvodu záznamu v registri trestov, pričom v roku 2016 dosahoval nepravidelný príjem na základe dohody o vykonaní práce. Pokladal za preukázané, že otec sa pokúšal získať zamestnanie, ktoré mu bolo ponúknuté úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak svoje príjmy z brigádnických prác otec nezdokladoval. Vzhľadom na produktívny vek otca, jeho zdravotný stav, kvalifikáciu a odbornosť ako aj súčasnú situáciu na trhu práce v meste Bratislava dospel k záveru, že je objektívne možné, aby sa otec zamestnal v pracovnom pomere na plný úväzok. S poukazom na pracovné ponuky zverejnené na internete konštatoval, že v možnostiach otca ako kvalifikovaného vodoinštalatéra je, aby dosahoval príjem vo výške 800 eur mesačne, pričom aj v prípade počiatočnej minimálnej mzdy z dôvodu nedostatku praxe by dosahoval príjem odôvodňujúci zvýšenie výživného pre navrhovateľku zo sumy 50 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne. V časti zvýšenia výživného nad sumu 150 eur mesačne konanie pre späťvzatie návrhu v danej časti zastavil a vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol. Stanovil tiež zročné výživné pre navrhovateľku za obdobie od 29.11.2017 do 31.10.2018 v sume 888,66 eur, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným, keď takto určenú výšku splátok pokladal za primeranú s ohľadom na celkový nedoplatok otca na výživnom a skutočnosť, že otec mal vedomosť o súdnom konaní o zvýšenie výživného ako aj o dôvodoch podaného návrhu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o zvýšení výživného a o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zvýši na sumu 90 eur mesačne a jeho nedoplatok na zročnom výživnom mu uloží splácať sumou 10 eur mesačne. Namietal, že suma výživného určená súdom prvej inštancie je príliš vysoká a jeho príjem nie je dostatočný na to, aby ju dokázal platiť. Uviedol, že v súčasnosti je nezamestnaný, má problém nájsť si prácu z dôvodu, že bol v minulosti súdne trestaný a nemá dostatok praxe, a teda pracuje iba brigádne s nestálym príjmom. Vyjadril sa, že jeho životná úroveň je veľmi nízka, nemá vlastné bývanie ani iné vlastníctvo a s finančnou situáciou mu pomáha jeho priateľka. Poukázal na skutočnosť, že po zaplatení výživného určeného súdom prvej inštancie v celkovej výške 180 eur mesačne navrhovateľke mu nezostane ani suma životného minima. Prejavil obavu, že sa pre neschopnosť platiť výživné opätovne dostane do výkonu trestu. Žiadal, aby bola navrhovateľke uložená povinnosť zdokladovať všetky jej výdavky na školu, keď táto doposiaľ predložila iba potvrdenie o úhrade študentského domova vo výške 122 eur ročne, a tiež preukázať, že si nedokáže nájsť brigádu. Zároveň navrhol, aby boli preverené príjmy matky. 4. Navrhovateľka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nie je viazaný jeho dôvodmi podľa § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. 9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je doposiaľ plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.06.2010, č.k. 42C/38/2010-44. 10. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. V posudzovanej veci súd prvej inštancie za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že otec nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, aby sa zamestnal, resp. zabezpečil si prostredníctvom živnosti príjem dostatočný na to, aby si mohol náležite plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorá je na neho výživou odkázaná. Takýto prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k nej, nakoľko prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva. 11. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď otec neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by viedli odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane navrhovateľky k zmene pomerov, ktorú je potrebné čiastočne premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľky, túto súd prvej inštancie správne ustálil, porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2017/2018, v ktorom navrhovateľka začala dennou formou študovať na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v S.. Správne ustálil aj počiatok zvýšenia výživného, a to od podania návrhu. Odvolací súd neprihliadol na námietky otca vo vzťahu k nepreukázaným výdavkom navrhovateľky na štúdium, keď táto v čase podania návrhu ako aj v priebehu konania náležite vyčíslila náklady potrebné na zabezpečenie jej potrieb. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb dieťaťa jeho vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb navrhovateľky u tejto došlo aj k výraznej zmene pomerov spojenej so zvýšením finančných výdavkov v súvislosti s jej nástupom na vysokoškolské štúdium v školskom roku 2017/2018. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní dôvodil okrem iného aj tým, že navrhovateľka nepreukázala svoju neschopnosť nájsť si brigádu, odvolací súd tento jeho argument nepovažoval za relevantný, keď ojedinelý príjem dieťaťa, ktoré sa inak pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov (R 76/1968). Vo vzťahu k námietke otca, že určená výška výživného nezodpovedá jeho schopnostiam a majetkovým pomerom, odvolací súd udáva, že zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní neprihliadol na otcom tvrdené skutočnosti o jeho nezamestnanosti a nepravidelnom dosahovaní príjmu, ale vychádzal z jeho schopností a možností, a výživné s poukazom na ustálenú zmenu pomerov na strane navrhovateľky od 29.11.2017 čiastočne, zohľadniac aj všetky otcom namietané skutočnosti primerane zvýšil. Uvedený záver korešponduje s právom dieťaťa na primerané výživné zo strany rodičov. Odvolací súd sa nestotožnil ani odvolacou námietkou otca týkajúcou sa nedostatočného preverenie príjmov matky zo strany súdu prvej inštancie, keď tento pri svojom rozhodnutí vychádzal jednak z navrhovateľkou predloženého potvrdenia o príjme matky ako aj z ním vykonanej lustrácie matky v evidencii Sociálnej poisťovne. V danom prejednávanom prípade súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov otca, jeho možností a schopností, tak aj odôvodnených potrieb navrhovateľky, zaoberal sa všetkými právne významnými okolnosťami uvádzanými účastníkmi konania, svoje skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. 12. Určená výška výživného pre navrhovateľku podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného skutočného stavu veci kritériá rozhodné pre určovanie výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ktorým výživné zvýšil a určil zročné výživné, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).