Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/488/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201286 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518201286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - P.. U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 8, XXX XX W., zastúpená Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava a otec - A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. - H., o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/75/2018-115 zo dňa 20.06.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 59P/75/2018-115 zo dňa 20.06.2018 zveril maloleté deti D. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť platiť na maloleté deti výživné od 22.02.2018, na D. v sume XXX eur mesačne a na W. v sume XXX eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 22.02.2018 do 30.06.2018 v celkovej sume XXX,XX eur u maloletej D. a v celkovej sume XXX,XX eur u maloletého W., zaviazal otca zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac júl 2018 k rukám matky. Týmto rozsudkom zrušil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 20.03.2018, sp. zn. 59P/66/2018. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní vyhovel návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ktorú už v súčasnosti aj vykonáva bez účasti otca, ako aj o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku obidvomi rodičmi, keďže nemal v danom smere žiadne referencie, ktoré by takéto rozhodnutie spochybňovali. Pri určení výšky výživného na maloleté deti prihliadol na nízky vek detí, ich úplnú odkázanosť na opateru rodiča, matkou vykonávanú osobnú starostlivosť, ktorú posúdil ako čiastočnú kompenzáciu finančnej povinnosti k deťom. Poukázal na prednosť výživného na maloleté deti pred inými pohľadávkami rodiča, t.j. pôžičkami, úvermi, exekúciami. Prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré zahŕňajú potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané jeho veku. Konštatoval, že u detí útleho veku ide aj o všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Poukázal na skúmanie schopností a možností povinného (rodiča), ktoré sú determinované nielen zárobkovými pomermi, ale aj jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyšším dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. O zárobkových schopnostiach osôb samostatne zárobkovo činných vypovedá aj rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v ich živnostenskom liste alebo predmetu činnosti ich obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri. Návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti vyhovel v celom rozsahu považujúc výšku navrhovaného výživného za primeranú zistenému skutočnému stavu veci. Vychádzal z fyzického veku maloletých detí a z neho odvodených potrieb, ako aj z celkových pomerov matky, ktorá svojou osobnou opaterou detí vynahrádza v podstatnej miere svoju finančnú účasť na ich starostlivosti. Na strane otca v dôsledku jeho ignorácie súdneho konania vzal na zreteľ len všeobecne dostupné informácie týkajúce sa jeho možností a schopností pre plnenie výživného (výpis zo živnostenského registra) a referencie matky k jeho osobe. Neprihliadal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ohľadne určenia výživného prevyšujúceho požiadavku matky, z dôvodu, že predovšetkým matka najlepšie pozná potreby maloletých detí a náklady spojené s ich zaobstarávaním. Poukázal na to, že v budúcnosti v súvislosti so zmenou pomerov maloletých detí, resp. ich rodičov, bude možné výšku výživného prehodnotiť a zosúladiť ju s preukázaným stavom. Dospel k záveru, že z výživného určeného daným rozhodnutím, zo štátneho prídavku vyplácaného matke na maloleté deti a z matkinho peňažného prispenia, je možné dostatočne zabezpečiť potreby maloletých detí bez ohrozenia ich riadnej výživy. Zročné výživné za obdobie od 22.02.2018, t.j. od podania návrhu, do 30.06.2018, ustálil u každého z detí v sume XXX,XX eur. Zročné výživné na každé dieťa predstavuje platbu za pomernú časť mesiaca február XX,XX eur plus XXX eur krát mesiace marec, apríl, máj a jún = 977,47 eur. Podmienku splatnosti zročného výživného určil v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP. Konštatoval, že dobrovoľné započítateľné plnenia v prospech zročného výživného otcom realizované neboli, rovnako ako ani plnenie výživného podľa uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Podľa § 337 ods. 3 CSP rozhodol o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 20.03.2018, sp. zn. 59P/66/2018. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti výroku rozsudku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a určení výživného podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol prehodnotiť zverenie maloletých detí, upraviť výšku výživného a upraviť jeho styk s maloletými deťmi. Uviedol, že spoločnú domácnosť opustil v januári 2018, pretože spolužitie s matkou už nebolo možné. Zdôraznil, že svoje deti miluje, chce ich vychovávať a starať sa o ne, nikdy ich neopustil a preto si našiel dočasné bývanie v blízkosti bydliska matky, o čom ju oboznámil. Uviedol, že matke navrhol, že sa môže prísť pozrieť na jeho bývanie, čo využila. V styku s deťmi mu spočiatku bránila, musel sa ho domáhať. Potvrdil, že matka sa snažila o mimosúdnu dohodu o úprave rodičovských práv k maloletým deťom, avšak ňou navrhovaná dohoda bola jednostranne nevýhodná, preto ju odmietol. Nemal záujem deti len navštevovať, domáhal sa rovnakých práv a povinností a rovnako stráveného času s deťmi vrátane prespávania u neho. Matkou navrhovaný rozsah stretávania však akceptoval. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že na výživu detí od januára neprispieval. Zdôraznil, že v čase, keď boli deti s ním, spolu sa stravovali a spolu sa podieľali aj na príprave narodenín. Uviedol, že s deťmi sa snažil tráviť veľa času, vozil ich do škôlky, chodili spolu na výlety, na plaváreň, niekoľkokrát matku vyzval, aby mu oznámila zvýšené výdavky na deti a vyslovil ochotu na ne prispieť. Dal do pozornosti, že veľkú časť oblečenia mali deti od jeho rodiny po bratrancoch a sesternici, pričom deťom kupuje hračky a športové potreby. Uviedol, že vzhľadom na dohodu o starostlivosti o deti veci riešil týmto spôsobom, pričom netušil, že prebieha konanie na súde. Uvedomuje si, že je jeho chyba, že si poštu nepreberal. Dal do pozornosti, že matka sa vyhýba ich vzájomného vyrovnaniu. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť a žiadala zaviazať ho k náhrade jej trov odvolacieho konania. Namietala, že z odvolania otca nie je zrejmé, čoho sa domáha. Mala za to, že otec neuvádza také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu. Vyslovila názor, že vyjadrenie otca je založené len na jeho pohľade na vec a jeho tvrdenia sa nedotýkajú vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Poprela, že by odmietala umožniť otcovi styk s deťmi a že by sa otec musel domáhať svojich práv. Zdôraznila, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala stále, stretávanie detí s otcom prebiehalo podľa dohody rodičov riadne aj nad rámec bežných stretnutí cez týždeň, pričom deti išli s otcom na lyžovačku aj splav. Uviedla, že otec prvý porušil dohodu, keď jej v lete deti neodovzdal včas. Dala do pozornosti, že zo správania dcéry zistila, že otec sa pred deťmi vyjadruje o nej negatívne, preto mu neumožnila stráviť s nimi dovolenku. Vyslovila presvedčenie, že otec má o deti záujem, chce s nimi stráviť veľa času, má s nimi dobrý vzťah, ktorý má ona záujem podporovať. Nesúhlasila s prespaním detí u otca z dôvodu, že otec nemá vytvorené podmienky. Uviedla, že nie je jej zrejmé, prečo by mal súd rozhodovať o styku otca s deťmi, keďže tento sa realizuje podľa dohody. Potvrdila vyjadrenie otca, že deťom kúpil a zaplatil niektoré veci, čo však nepokrýva ich bežné potreby. Zdôraznila, že otec je povinný podieľať sa na zabezpečení potrieb detí v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine. Návrh na určenie výživného sa rozhodla podať z dôvodu, že otca o výživné žiadala niekoľkokrát, no neúspešne s odôvodnením aké uviedol v odvolaní. Dala do pozornosti, že pravidelné mesačné platby na deti preukázala súdu, pričom otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by nebolo v jeho možnostiach platiť súdom určené výživné. Uviedla, že otca prostredníctvom právneho zástupcu žiadala o zaplatenie výživného, ktoré uhradil len za mesiac august. K tvrdeniam otca o tom, že nevedel o prebiehajúcom súdnom konaní uviedla, že na prvom pojednávaní bola súdom oboznámená, že otec telefonicky kontaktoval súd a oznámil adresu, na ktorej si preberá poštu. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s rodinou v minulosti nepracoval, nemal žiadnu signalizáciu o prípadnej nedostatočnej starostlivosti o deti. V konaní navrhol zverenie maloletých detí do starostlivosti matky, určiť, aby obaja rodičia maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Dal do pozornosti, že úrad od augusta 2018 kontaktoval otec aj matka, medzi rodičmi sú problémy pri odovzdávaní detí a je potreba stanoviť im jasné pravidlá vo veci styku otca s maloletými deťmi. Konštatoval, že je v neprospech detí, že sa otec nezúčastnil nariadených pojednávaní. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením, v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v konaní predložené a preukázané a podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie. 8. Súd prvej inštancie postupoval správne a rozhodoval v súlade so záujmom maloletých detí, ktoré zveril do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na vek detí a výkon starostlivosti a zabezpečenia potrieb detí matkou, ktorá má vytvorené podmienky. Uvedené skutočnosti neboli otcom namietané. Pokiaľ otec žiadal o prehodnotenie otázky zverenia maloletých detí do starostlivosti matky, z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že otec sa dožaduje trávenia času s maloletými deťmi rovnomerne s dôrazom na existenciu problémov pri realizácii jeho styku s maloletými deťmi. Skutočnosť, že rodičia uzavreli dohodu o starostlivosti o deti a styku otca s deťmi potvrdili obaja rodičia, avšak presný obsah ich dohody nie je známy. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec napriek tomu, že vedel o prebiehajúcom súdnom konaní (uvedené vyplýva zo spisu), nespolupracoval, bol nečinný, poštové zásielky vrátané predvolania na pojednávanie si neprevzal. Súd prvej inštancie preto nemal inú možnosť ako vychádzať z vykonaného dokazovania bez účasti otca. V odvolaní otca k výroku o zverení maloletých detí matke nie sú uvedené žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Odvolací súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak sú maloleté deti zverené rozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti jedného rodiča, neznamená to, že by druhý rodič bol obmedzený vo svojich rodičovských právach, rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí a v kontakte so svojimi maloletými deťmi, ktoré potrebujú ku zdravému psychickému a fyzickému vývinu matku aj otca. 9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia otca uvedené v odvolaní. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté deti. 10. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výšky výživného na maloleté deti z hľadiska odôvodnených potrieb detí v čase podania návrhu, príjmu rodičov, ich majetkových pomerov, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Odvolací súd poznamenáva, že nie je potrebné predkladať pokladničné bloky, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, súkromné školské zariadenie, zdravotný stav, športová činnosť, atď. Je nesporné, že matka má bežné náklady na zabezpečenie potrieb detí na ošatenie, stravu, hygienické potreby, ktoré riadne vyčíslila, pričom otec ich výšku nenamietal. Matka preukázala ďalšie náklady na maloleté deti súvisiace so školou, škôlkou a ich mimoškolskými aktivitami. Odvolací súd upozorňuje, že do nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí patrí i pomerný náklad na bývanie. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie pri hodnotení príjmov a majetkových pomerov matky aj otca, keď vychádzal len z matkou predložených dokladov a vzhľadom na nečinnosť otca, mal preukázanú skutočnosť, že otec je živnostník v rozsahu predmetu činnosti: výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry (tréner, cvičiteľ), práce vo výškach -upratovanie a čistiace, reklamná a propagačná činnosť, sprostredkovanie služby a obchodu v rozsahu voľnej živnosti a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Správne súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného na maloleté deti zo schopností a možností otca a jeho veku. Odvolací súd poznamenáva, že otec ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal svoj príjem, majetkové pomery, svoje výdavky a rovnako nepreukázal realizovanie pravidelných mesačných platieb titulom výživného na maloleté deti. Odvolací súd považuje určenú výšku výživného v sume XXX eur mesačne na každé dieťa za primerané veku a potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam otca. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o zročnom výživnom na maloleté deti, keďže výživné určil od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a správne vypočítal zročné výživné a uložil otcovi povinnosť ho doplatiť jednorázovo s prihliadnutím na spotrebný charakter výživného. 11. Vzhľadom na odvolacie námietky otca a jeho žiadosť o úpravu styku s maloletými deťmi odvolací súd poznamenáva, že o danom návrhu nie je možné rozhodnúť v odvolacom konaní, keďže predmetom odvolacieho konanie je rozhodovanie o odvolaní voči výrokom rozsudku o zverení a výživného. Predmetom konania na súde prvej inštancie nebol návrh na styk otca s maloletými deťmi. S prihliadnutím na predmet daného konania, ktorým je konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd zdôrazňuje, že každé dieťa potrebuje oboch rodičov, budovať a zachovať si s rodičmi vzťah a väzby, pričom rodičia sú vo výkone svojich práv a povinností rovnoprávni a tak otec ako aj maloleté deti majú právo na pravidelný kontakt, styk, trávenie spoločného času, budovanie ich vzťahu založeného na spoločných chvíľach a zážitkoch. Povinnosťou rodičov je správať sa voči sebe korektne a komunikovať prijateľne a svojim deťom vytvoriť láskyplné prostredie, či už v domácnosti matky alebo otca tak, aby zabezpečili svojim maloletým deťom zdravý psychický a fyzický vývin. 12. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s ust. § 387 CSP potvrdil, pretože je správne. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Odvolací súd poukazuje na charakter konania, ktorým je konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré konanie sa môže začať aj bez návrhu a v o ktorom konaní súd je povinný v zmysle § 35 a 36 CMP zisťovať skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (vyhľadávacia zásada). To znamená, že súd je oprávnený ex offo začať konanie a povinný vykonávať dokazovanie. V konaniach upravených v CMP súd o trovách konania rozhoduje podľa § 52 CMP, ak tento zákon neustanovuje inak, z dôvodu uplatnenej zásady, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Okrem prítomnosti verejného záujmu, ktorý je rozhodujúci, prečo sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania, ako je to v sporovom konaní, je jedným z dôvodov aj jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Pokiaľ matka žiada priznať trovy odvolacieho konania a zvolila si právneho zástupcu na zastupovanie v danom konaní musela si byť vedomá vzniknutých nákladov. Aplikácia ustanovenia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť náležite odôvodnená. Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a okolnosti daného prípadu nejde o priznanie náhrady trov konania matke z dôvodu, že by to bolo spravodlivé. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).