Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/234/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205809 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518205809.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: H-PROBYT, spol. s r.o., Bratislava, Povraznícka č. 4, IČO: 35 722 924, proti žalovaným: I. H.. X. W. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom O., S. č. XXX/X, II. Q. W. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom O., S. č. XXX/X, o zaplatenie 2.968,77 € s prísl., na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 21. augusta 2019, č.k. 49 C 39/2018-88, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 21. augusta 2019, č.k. 49 C 39/2018-88, vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 21.8.2019, č.k. 49 C 39/2018-88, zastavil konanie a žalobcovi priznal voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 C.s.p. Vecne rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil účinným späťvzatím žaloby žalobcom, pričom k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu i pojednávaním a zároveň spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýval z osobitného predpisu, súhlas žalovaných zákon nevyžaduje. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca bol v konaní procesne úspešný, keďže žalovaní uhradili žalovanú sumu až po podaní žaloby, preto mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku o náhrade trov konania, podali včas odvolanie žalovaní, nesúhlasili s tým, že zavinili zastavenie konania. Predpokladali, že v dôsledku podania odporu súd nariadi pojednávanie, na ktorom preukážu nedôvodnosť žaloby. Uviedli, že spolu s úhradou žalovanej pohľadávky, v dôsledku ktorej žalobca zobral žalobu späť, uhradili aj trovy konania. Poukázali na oznámenie o vyhlásení písomného hlasovania, z ktorého vyplýva, že žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 354,50 € a žiadne iné trovy mu nevznikli. Podľa žalovaných sa žalobca pokúsil o podvod, keď pôvodnou žalobou sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 5.912,56 €, na výzvu súdu zmenil žalobný návrh a domáhal sa zaplatenia sumy 2.968,77 €. Podľa žalovaných nejde o seriózne určenie pohľadávky. Žalovaní uviedli, že žalovanú pohľadávku, ako aj trovy konania vo výške 354,50 €, uhradili, aby predišli dražbe nehnuteľnosti a jej strate. Žalobca preto zobral žalobu späť, pričom uviedol nepravdivé tvrdenia a žiadal náhradu trov konania. Odvolaciemu súdu navrhli rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 7. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 28.9.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi 5.912,56 € spolu s príslušným úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Na výzvu súdu, aby žalobca uviedol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh, žalobca navrhol, aby súd žalovaných zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.968,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.968,77 € od 19.9.2018 až do zaplatenia, ako aj trovy konania. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu a dňa 15.4.2019 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaných zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.968,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.968,77 € od 19.9.2018 až do zaplatenia, 36,- € titulom nákladov na spracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu ako aj trovy konania vo výške 178,- €. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dňa 6.6.2019 vydal uznesenie, ktorým platobný rozkaz zo dňa 15.4.2019, sp.zn. 49 C 39/2018, zrušil. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.7.2019 zobral žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a zaviazať žalovaných k náhrade trov konania s odôvodnením, že žalovaní dlh uhradili dňa 12.7.2019. 8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinili žalovaní, keď žalovanú pohľadávku uhradili po podaní žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného, práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto na odvolacie námietky žalovaných, týkajúce sa dôvodnosti žaloby, odvolací súd nemohol prihliadnuť. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že spolu so žalovanou pohľadávkou uhradili aj trovy konania, s touto sa vysporiada súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil. 10. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).