Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/57/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201301 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519201301.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. S., E. B. XX.XX.XXXX, Z. S., E. B. XX.XX.XXXX W. K. S., E. B. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - S. D., E. B. XX.XX.XXXX, J. I. I. - B., I. na W.: Ú. - T. pre F. X., Ú. W. B., S. S. Š. XX, Bratislava, zastúpená JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, so sídlom: Björnsonova 8, Bratislava, a otec - Z. S., E. B. XX.XX.XXXX, J. I. A. XXX/XXX, Y.e, toho času bývajúci na adrese: Čenkovce 157, zastúpený - Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., IČO: 36 856 592, so sídlom: Šumavská 3, Bratislava, v konaniach na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia a na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. marca 2019, č. k. 20P/57/2019 - 31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. marca 2019, č. k. 20P/57/2019 - 31, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 29.03.2019, č. k. 20P/57/2019 - 31, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a súčasne nariadil neodkladné opatrenie na základe ktorého je otec povinný odovzdať maloleté dieťa: K. S., E. B. XX.XX.XXXX do starostlivosti matky na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom zo dňa 20.03.2019, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.03.2019, sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia tohto znenia: „Súd zveruje maloleté deti E. S., E.. XX.XX.XXXX, Z. S., E.. X.XX.XXXX W. K. S., E.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje až do právoplatnosti rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.“ Návrhom zo dňa 22.03.2019 podaným súdu prvej inštancie toho istého dňa, žiada matka súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť odovzdať maloletú K. S., E.. XX.XX.XXXX do jej starostlivosti. 3. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 27.03.2019 č. k. 20P 58/2019-9 súd oba návrhy rodičov spojil na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp. zn. 20P 57/2019. 4. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.10.2013 č. k. 13P/10/2013-73 boli maloleté deti E. W. Z. zverené do osobnej starostlivosti matky. Následne otec s matkou obnovili spolužitie a dňa 23.08.2017 sa im narodila dcéra K.. V septembri 2018 však matka zmizla a až v decembri 2018 otca požiadala o peniaze a oznámila, kde sa zdržiava, pretože sa stále zdržiava v centrách pre rodiny v núdzi. Bez vedomia otca odišla do zariadenia Úsmev ako dar, Útulok pre rodiny v núdzi, Ševčenkova 21 v Bratislave. Otec sa o deti riadne staral po celý čas spolužitia, miluje ich a nečakané odlúčenie ho citeľne zasiahlo. Odkedy sa dozvedel o pobyte matky a detí, snažil sa s nimi stretávať, nosil im jedlo, platil šeky, školné, škôlku a väčšinu výdavkov. Komunikoval s Úsmevom ako dar a hľadal spoločnú cestu, ako byť s deťmi čo najviac. Matka má psychické problémy, na ktoré bola liečená, má problémy s alkoholom a pravdepodobne aj drogami, pre ktoré dostala napomenutia v zariadení, v ktorom býva. Navrhuje súdu preveriť tieto záznamy, nakoľko zariadenia nie sú ochotné vydať mu ich. Deti po stretnutí s otcom nechcú ísť späť k matke. Keď mu Úsmev ako dar sprostredkoval styk s deťmi a so súhlasom matky mu boli zverené na víkend, zistil, že deti majú po tele modriny. Často sú samé bez matky a volajú mu, nech po ne príde, boja sa a chcú žiť s ním. Otec má trvalý vzťah s novou partnerkou, s ktorou vie deťom poskytnúť bývanie, stabilitu, pocit bezpečia a vhodné podmienky pre ich výchovu. Momentálne sa matka z Úsmevu ako dar podľa jej vyjadrení bude v najbližších dňoch sťahovať. Jeho vydiera, že ak jej nedá peniaze, miesto, kam sa sťahuje s deťmi, mu neoznámi. Otec sa bojí, že deti neuvidí. Matka má podľa jeho informácií ďalšie dve deti, ktoré jej boli odobraté, lebo boli ohrozené na živote a zdraví z dôvodu dlhodobého užívania omamných a psychotropných látok matkou. Dcéra by mala byť v náhradnej rodine a syn v detskom domove, bližšie informácie nemá. Vzhľadom na uvedené, existuje dôvodné podozrenie, že život, zdravie a priaznivý vývoj E., Z. W. K. je vážne ohrozený, nakoľko ich matka žije neusporiadaným spôsobom života, často mení pobyt bez poskytnutia informácií o pobyte otcovi, mala/má psychické problémy, je závislá od alkoholu a asi aj drog, pravdepodobne nemá prostriedky na živobytie, peniaze skúša získať vydieraním otca, deti vykazujú stopy po násilnom zaobchádzaní (modriny po tele), matky sa boja, nechcú byť v jej starostlivosti, matke už boli dve deti, ktoré má s iným partnerom, odobraté. Otec žiada súd, aby nariadil neodkladné opatrenie v zmysle žiadaného petitu. 5. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá K. má jeden a pol roka, je v jej starostlivosti, stále ju dojčí. Dňa 19.03.2019 otec telefonoval vedúcemu centra pre obnovu rodiny, že údajne príde do zariadenia s policajtmi, potom mu volal, že príde za deťmi o 17:00 hod. a pôjdu asi na hodinu na ihrisko. Matke odovzdal pred centrom 40,- eur (výživné), prebral od nej všetky tri deti a s vedúcim centra išli na neďaleké ihrisko. Vtedy matka videla K. naposledy. Asi po polhodine ju otec odmietol vydať vedúcemu centra a odišiel aj s dieťaťom v náručí. Volal aj na maloletú E. W. Z., aby tiež išli s ním, čo deti odmietli a utekali k vedúcemu a potom za matkou. Vedúci následne privolal hliadku PZ. V deň, kedy otec matke nevrátil K., ju matka naposledy nadojčila o 14. hod. Príslušníci polície s vedúcim centra a riaditeľkou pobočky Úsmev ako dar opakovane žiadali otca, aby Valériu priniesol matke, čo odmietol s tým, že matka sa o ňu starala 1,5 roka a teraz ju bude mať rovnako dlhý čas on a maloletú odviezol k sebe domov do T., kde ho navštívili príslušníci polície a sociálni pracovníci centra. Otec bol doma v spoločnosti svojej právničky a partnerky, maloletú im odmietol vydať. Dieťa bolo v poriadku, pokojné, bez známok násilia, otca poznalo. Právnička sa údajne vyjadrila, že dieťa nie je v ohrození, i keď nie je pravidelne dojčené, pretože je staršie ako 6 mesiacov. Otec prítomným oznámil, že maloletú dovezie do Centra a odovzdá matke na druhý deň o 16:00 hod. Medzitým matku pre neznesiteľné bolesti prsníkov a teplotu 39,9 °C sanitka odviezla na pohotovosť, kde konštatovali zápal prsníkov a naordinovali antibiotikum, odsávačku mlieka a navrhli jej ostať v nemocnici, čo nemohla, pretože mala v centre E. W. Z. a dúfala, že jej sociálni pracovníci VW. privezú a bude ju môcť nadojčiť, čo sa však nestalo ani do nasledujúceho dňa. Z. W. E. sa na sestru stále vypytujú, báli sa ísť do školy a škôlky, aby ich otec neukradol ako Valériu. Doteraz sa otec o K. takmer nezaujímal, nestaral sa o ňu, na jej výživu neprispieval, nevie sa o ňu postarať. Matka mu v styku s K. nebránila, kontaktovala ho denne s dotazom, kedy sa chce stretnúť so všetkými deťmi. Počas víkendu otec sľuboval, že príde a donesie výživné, ale napokon si deti neprebral, peniaze jej nedal, iba žiadal, aby mu podpísala bloky za nákupy. Maloletá K. ešte nie je v stave odlúčenia od matky, je dojčená, čo je pre jej zdravý vývin veľmi dôležité. Je v útlom veku, naviazaná na matku, dojčenie a návyky s tým súvisiace jej v súčasnosti môže zabezpečiť len matka a nie otec. K. si materinské mlieko vyžaduje, potrebuje ho, okrem výživy má pri dojčení pocit bezpečia, a tak aj zaspáva. Svojvoľné odobratie maloletej od matky otcom, je pre ňu veľkým šokom. Otec tomuto úzkemu a pretrvávajúcemu putu matky a maloletej zabraňuje, narušil tým zdravie matky /ktorá už bola preukázateľne odkázaná na zdravotnú starostlivosť z dôvodu zápalu prsníkov/, ale ohrozuje zdravý vývoj maloletej, čomu treba zabrániť nariadením žiadaného neodkladného opatrenia. 6. Z činnosti súdu prvej inštancie bolo zistené, že návrhom podaným súdu prvej inštancie 20.03.2019 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloletú K. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže povinnosťou platiť na výživu maloletej sumou 50,- € mesačne od 01.03.2019 a upraví jeho styk s dieťaťom každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. v priestoroch zariadenia, v ktorom matka býva a každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod. v exteriéri mimo zariadenia. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 22.03.2019 č. k. 20P 56/2019-11 bolo toto konanie zastavené, nakoľko matka vzala svoj návrh späť. 7. Pod sp. zn. 20P 45/2019 je na súde prvej inštancie vedené konanie na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E., Z. W. K., v ktorom matka uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P 10/2013-73 zo dňa 06.11.2013 súd zveril Z. W. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal výživným vo výške 50,- € mesačne na každé dieťa a upravil jeho styk s deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi každú sobotu od 15.00 do 18.00 hod. v zariadení Náruč ochrany, Fedákova 5, Bratislava v prítomnosti matky. Otec sa s deťmi stretával počas pobytu matky s deťmi v uvedenom zariadení cca rok nepravidelne a aj výživné platil nepravidelne. Matka v tom čase poberala aj náhradné výživné. Následne bývala s deťmi v KC v Dolnej Krupej, odkiaľ sa presťahovali do podnájmu na Stavbárskej 38 v Bratislave, kde bývala celá rodina (maloleté deti, matka i otec) asi jeden rok. Potom bývala celá rodina v podnájme v Blatnom, až do 22.10.2018. Po narodení dcéry K. začal otec fetovať, užívať drogy, bol agresívny, matku psychicky týral. Matka sa začala báť o seba aj o deti. Donútil ju podpísať potvrdenie, že uhradil nedoplatok na výživnom, čo sa nezakladalo na pravde, a čo v strachu podpísala. Pomoc a podporu jej poskytli z Úsmevu ako dar, Spoločnosť priateľov detí z detských domov a aj s deťmi sa presťahovala do Centra pre obnovu rodiny na Sevčenkovej 21 v Bratislave, kde s nimi býva. Otec od novembra 2018 do marca 2019 platil výživné na deti nasledovne: v novembri 2018 zaplatil sumu 100,- €, v decembri 2018 sumu 120,- €, v januári zaplatil E. školskú jedáleň v sume 22,78 €, vo februári 2019 nakúpil deťom potraviny a lieky v sume 28,- €. Matke odmieta platiť výživné v zmysle rozsudku a na maloletú K. neprispieva vôbec. Na stretnutí rodinného kruhu organizovaného Úsmevom ako dar dňa 20.11.2018 sa rodičia dohodli o styku otca s deťmi každý druhý víkend, čo otec dodržal štyrikrát. Na týchto stretnutiach nebola prítomná Valéria, ktorú matka dojčí. Otec býva v spoločnej domácnosti s novou partnerkou a jej dcérou, o adrese jeho bydliska matka nemá vedomosť. Nevie, kam vodí E. W. Z.. Údajne sa viackrát sťahoval, adresu matke neoznámil a tiež menil telefónne číslo. Deti sa po pobyte s otcom vracali zanedbané (mali vši, boli špinavé, hladné a ochoreli). Maloletá E. po príchode od otca matke povedala, že má ísť k oknu a má z neho vyskočiť a umrieť, maloletý Z. sa vrátil so zapálenými očami z pozerania tabletu, matke povedal: „Mama, ty si veľká pi..“ Deti jej povedali, že u otca pozerajú horory Scary movie I, II, III. V noci plakali, báli sa duchov a spali s matkou v jednej posteli. Matka s nimi išla k detskej lekárke a deťom sa začala venovať psychologička zariadenia. Preto matka nesúhlasila, aby otec vodil deti do bytu k jeho partnerke a aby tam deti prespávali. Otcovi navrhla, aby sa s deťmi stýkal iba sám raz týždenne v centre alebo aby si s nimi urobil program v Bratislave a aby s nimi telefonoval jedenkrát v týždni cez telefón centra, čo otec odmieta a výživné za február 2019 nezaplatil. Otec telefonoval i v noci, budil deti, chcel sa s nimi stretnúť, matke sa vyhrážal, ponižoval ju pred deťmi a sociálnymi pracovníkmi, nadával jej a ohováral ju. Pri odovzdávaní detí od otca ju jeho partnerka fyzicky napadla, i keď mala zakázaný vstup do centra, vyhrážala sa, že je neschopná matka a príde o deti. Matka zavolala na pomoc políciu. Následne sa začala báť otca i o deti, odmietla mu ich odovzdávať a aj jeho partnerke, s ktorou vždy prichádzal za deťmi. Deti boli koncom februára choré, následne ochorela aj matka, žiadala otca, aby sa postaral o deti v nedeľu 03.03.2019 a dal jej výživné, lebo už nemala s deťmi z čoho žiť. Otec mal robotu, s deťmi sa stretol až 16.00 hod., výživné nazaplatil. Dňa 06.03.2019 za deťmi prišiel a priniesol im 10 rožkov, 3 croasanty, 4 jablká, 4 banány a 1 atramentové pero pre E.. Matka sa po celý čas snaží dohodnúť s ním, aby prišiel za deťmi, deti proti nemu neovplyvňuje a stále žiada, aby platil výživné a aby sa osobne venoval deťom. Občas vykonal nákup pre všetky tri deti. Maloletá K. nebola nikdy s otcom v jeho domácnosti, je dojčená, otec odmietal byť s ňou sám. Matka žiada súd vo veci samej, aby maloletú K. zveril do jej osobnej starostlivosti, pričom matka bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca žiada zaviazať výživným vo výške 50,- € mesačne od 01.03.2019 a zároveň žiada zvýšiť výživné na maloletú E. W. Z. zo sumy 50,- € na 100,- € mesačne na každé dieťa od 01.03.2019. Tiež žiada upraviť styk otca s maloletými deťmi každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. v priestoroch zariadenia, kde s deťmi býva a každú párnu sobotu od 09:00 do 12:00 hod. v exteriéri mimo zariadenia. Na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P 179/2016 sú vedené poručenské spisy maloletej E. W. Z., preto súd tento návrh matky postúpil Okresnému súdu Bratislava III. 8. Na základe spisového materiálu maloletých detí súd zistil, že rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti, matka s deťmi žije od 22.10.2018 v Útulku - Centrum pre obnovu rodiny, Úsmev ako dar, so sídlom Sevčenkova 21, Bratislava, otcovi umožňovala styk s deťmi, ktorý prebiehal viac-menej na základe ich dohody nepravidelne, maloletá E. W. A. Z. chodili s ním na víkend do jeho domácnosti. Po incidente dňa 19.03.2019, kedy otec odmietol vydať matke maloletú K. a odišiel s ňou, staršie deti odmietli s ním ísť a sú s matkou. Maloletá E. má osem rokov, navštevuje základnú školu, maloletý Z. je vo veku šesť rokov v predškolskej príprave v materskej škole a jeden a pol ročná Valéria je v starostlivosti matky, ktorá je s ňou na rodičovskej dovolenke. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že všetky tri deti boli až do incidentu, kedy otec zobral maloletú K., v starostlivosti matky v sociálnom zariadení, pričom nemal vedomosť, že by boli deti zanedbané, že by v starostlivosti matky o nich boli závady alebo nedostatky. Podľa názoru súdu by pracovníci tohto zariadenia v prípade ohrozenia detí na ich živote, zdraví a priaznivom vývine zasiahli, ak by sa diali skutočnosti tvrdené otcom v návrhu. Navyše otec nebol na povinnom očkovaní s maloletou K., ktoré bolo naplánované na deň 20.03.2019, pričom v tom čase ju už mal vo svojej faktickej starostlivosti. Súd prvej inštancie tiež dal do pozornosti, že po incidente, ktorý otec vyvolal na ihrisku, by bolo nepravdepodobné, že by deti týrané matkou nezostali s ním, ale od neho utiekli. Matka bola nútená po tomto incidente vyhľadať odbornú lekársku pomoc a ňou predložená lekárska správa nesvedčí o otcových tvrdeniach ohľadne jej osoby. Súd prvej inštancie tiež spochybňuje tvrdenia otca o tom, že má trvalý vzťah s novou partnerkou a plnohodnotné bývanie, nakoľko podľa jeho vyjadrenia do konca septembra 2018 žil spolu s matkou a ich maloletými deťmi v jednej domácnosti. S ohľadom na otcovo konanie, keď matke doteraz vždy deti po ukončení styku vrátil do jej osobnej starostlivosti a ani neinicioval žiadne konanie, nedal ani podnet na príslušné orgány ohľadne jej nestarostlivosti o maloleté deti, súd prvej inštancie mal za to, že deti nie sú ohrozené pobytom u matky. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, keďže otec súdu prvej inštancie neosvedčil, že by hrozilo potenciálne nebezpečenstvo pre maloleté deti v čase starostlivosti matky a tiež neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy pre maloleté deti nezverením ich do jeho osobnej starostlivosti. Terajšia situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, v zmysle otcom navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, keď navyše staršie deti si v mieste aktuálneho pobytu matky plnia povinnú školskú dochádzku a predškolskú prípravu a sú zvyknuté na dané prostredie. 9. Z obsahu návrhu matky je zrejmé, že rodičia sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. nedohodli a o tejto veci doteraz súd nerozhodoval. Maloletá K. sa od 19.03.2019 nachádza u otca, ktorý ju odvtedy odmieta matke vrátiť. S ohľadom na toto konanie otca, ktoré nemôže požívať ochranu zo strany súdu a zo strany práva, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko podmienky na nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia splnené boli. Matka osvedčila svoje tvrdenia uvedené v návrhu. Otec k radikálnej zmene prostredia a formy starostlivosti o K. pristúpil na základe svojho jednostranného rozhodnutia, bez ohľadu na maloletú a jej pocit stability a bezpečia v jej známom prostredí, rozhodol sa zmeniť formu starostlivosti i prostredie, v ktorom by mala maloletá vyrastať - bez ohľadu na jej sociálne väzby v jej jedinom známom prostredí (maloletá má jeden a pol roka, je dojčená, zvyknutá na blízkosť matky, na prítomnosť svojich súrodencov). Ako aj samotný otec v svojom návrhu uviedol, maloletá je zvyknutá na starostlivosť zo strany matky, otec doposiaľ nezabezpečoval jej starostlivosť, nebol s ňou osamote, neprispieval na jej výživu. Maloletej teda hrozí nebezpečenstvo a hrozba, pre ktorú by mala byť vyňatá zo súčasného prostredia, pričom nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by nové otcom zvolené prostredie bolo pre ňu prospešnejšie, než to, na ktoré bola doteraz zvyknutá. Navyše súd prvej inštancie vyhodnotil aj konanie otca, ktorý sa nedostavil na povinné očkovanie s maloletou, ako nesúladné so záujmom maloletej. Konečné rozhodnutie vo veci bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, pričom súd môže prihliadnuť na pozitívny posun v rodičovských kompetenciách u každého z rodičov v priebehu konania, hoci za využitia odbornej pomoci, ktorú obom rodičom v záujme dieťaťa dôrazne odporúča. 10. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia sú povinní prispôsobiť vlastné záujmy najlepšiemu záujmu dieťaťa a nie život dieťaťa svojim osobným záujmom. Teda prispôsobiť svoje záujmy potrebám dieťaťa a uprednostniť objektívne jeho najlepší záujem pred svojou predstavou osobného, pracovného, či rodinného života. V danom prípade sa však prístup otca súdu nejaví ako nezrelý, dostatočne nezodpovedný, skôr živelný, než dôsledne zvažujúci všetky prípadné riziká a dopady takého závažného kroku, akým je zmena bydliska, na život jeho maloletého dieťaťa, ktorým krokom nepochybne zasiahne tak do práva matky na starostlivosť o dieťa, ako predovšetkým do práva dieťaťa na starostlivosť matky, resp. oboch rodičov a stabilitu jeho doterajšieho výchovného prostredia. 11. Vzťahy medzi rodičmi sa javia ako výrazne narušené, keď rodičia spolu prestali konštruktívne komunikovať a začalo medzi nimi dochádzať k potýčkam, čoho svedkom sú aj ich maloleté deti. Je odsúdeniahodné, že rodičia vťahujú do ich vzájomných problémov svoje deti, pretože ich tým oberajú o detstvo. Súd prvej inštancie rodičom pripomenul, že je na nich, aby pre maloletú spoločne vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť, ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať. Je nereálne očakávať, že rodičia budú udržiavať rovnaké stereotypy a výchovné postupy pri výchove dieťaťa, keď v tomto smere by mala by byť zachovaná iba nevyhnutná podobnosť, avšak mierne odlišný pohľad oboch rodičov môže byť pre dieťa naopak prospešný, keď sa týmto spôsobom, za nevyhnutného predpokladu nekonfrontačného prístupu rodičov a vzájomnej akceptácii v nie principiálnych rozdieloch, môže dieťa učiť nevyhnutnej tolerancii. Tu je však potrebné apelovať na rodičov, aby sa rozhodne zdržali akéhokoľvek negatívneho hodnotenia osoby a spôsobu života druhého z nich. Každý z nich je totiž v rámci zodpovednosti za výchovu detí povinný viesť ich k úcte k druhému rodičovi a neznižovať jeho autoritu v očiach dieťaťa. V zásadných hodnotových otázkach však rodičia musia sledovať jednu líniu a dohodnúť sa na podobných výchovných princípoch. Akákoľvek efektívna zdravá výchova dieťaťa predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov a konfliktov. Súd prvej inštancie apeloval na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého dieťaťa, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Dieťa má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ktorú nie je možné podmieňovať splnením podmienok. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem maloletej. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Dieťa na svoj harmonický rozvoj potrebuje lásku a porozumenie, malo by vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Každý z nich je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Každé dieťa si želá, aby sa jeho rodičia pred ním nehádali, aby boli navzájom k sebe i k nemu aspoň tak zdvorilí, ako sú k ostatným ľuďom, a ako to aj od neho vyžadujú. Podmienkou efektívneho rodičovstva nie je, aby sa rodičia mali radi, aby sa všetko vrátilo do koľají, keď konflikty medzi nimi neboli. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby sa mohli o spoločné dieťa riadne starať. Dôležité je teda prestať pokračovať v konflikte, k čomu môže prispieť práve predbežná úprava pomerov neodkladným opatrením. Dieťa nereaguje len na to, ako sa rodičia správajú k nemu, ale aj na to, ako sa správajú vzájomne voči sebe. Predovšetkým rodičia sú jeho rozhodujúcim vzorom, popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho, ako nástroj vzájomného boja. Najdôležitejšie je zmeniť štýl prezentácie rodiča voči druhému rodičovi a snažiť sa pozitívne zmeniť svoje vnímanie a postoj k druhému rodičovi. Súd prvej inštancie rodičom pre ich vzájomné nevhodné správanie odporúča, aby spoločne vyhľadali odbornú pomoc. Je nevyhnutné, aby maloletá nebola svedkom ich nezhôd. 12. V záujme zvýšenia ochrany dieťaťa, zastabilizovania jeho pomerov, vrátenia ho do prostredia, v ktorom žilo a iných väzieb (materinská s ohľadom na útly vek dieťaťa, v ktorom je matka jeho primárnou citovou osobou, súrodenecká) a nastavenia režimu nielen dieťaťu, ale aj rodičom, ktorí zjavne majú problém v komunikácii, súd prvej inštancie považoval dočasnú úpravu pomerov vydaním maloletej do osobnej starostlivosti matky za dôvodnú a aktuálne v najlepšom záujme maloletej. 13. Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie otec a to z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP a podľa § 365 ods.l písm. b), d) ,e), f, g), h). Otec má za to, že matka sa vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa opiera najmä o to, že maloletá, K., E. B. XX.XX.XXXX, je stále dojčená. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), má byť dieťa výlučne dojčené po dobu 6 mesiacov, po tejto dobe sa má maloleté dieťa pomaly zoznamovať s ostatnou stravou a nie byť výhradne dojčené. Maloletá K. mala v čase podania predmetného návrhu 19 mesiacov. Otec má za to, že tento jediný dôvod pre priaznivý vývoj dieťaťa nemôže obstáť, nakoľko ako už uviedol v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, matka S. D., nie je schopná postarať sa o žiadne z maloletých detí. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatuje nečinnosť otca, ktorý podľa súdu „neinicioval žiadne konanie, nedal podnet na príslušné orgány ohľadne jej starostlivosti o maloleté deti". Podnetom pre návrh na neodkladné opatrenie nebolo neumožňovanie styku s maloletými (matka umožňovala styk otca s maloletými na základe komunikácie otca so zariadením Úsmev ako dar), ale vyhrážky matky, ktorá je neustále pod vplyvom návykových látok (pričom jej stav sa zhoršuje), a ktorá sa chcela aj s deťmi odsťahovať na utajované miesto, ktoré mu nechcela prezradiť, o čom sa otec dozvedel od zariadenia Úsmev ako dar. Podľa jeho informácii by sa malo jednať o Dom božieho milosrdenstva v Žákovciach, čo je ďalší útulok, ktorý sa ale nachádza 310 kilometrov od Čenkoviec, kde má otec trvalé bydlisko. Matkou navrhovaná úprava styku otca s maloletými deťmi každú stredu od 16:00 do 18:00, v priestoroch zariadenia, kde s deťmi býva a každú párnu sobotu od 9:00 do 12:00 hod v exteriéri mimo zaradenia, by v prípade vzdialenosti 310 kilometrov viedla k nemožnosti takéhoto výkonu rozhodnutia, čím by matka bránila v styku otca s maloletými deťmi. Taktiež súd prvej inštancie konštatuje na 8. strane uznesenia v bode 29., že zmena bydliska je závažným krokom, ktorý by mal negatívny dopad na maloleté deti. Predovšetkým maloletú E.Q. ktorá má 8 rokov, navštevuje základnú školu a maloletého Z. ktorý je vo veku 6 rokov, v predškolskej príprave v materskej škole. Bydlisko otca v Čenkovciach je od zariadenia Úsmev ako dar na Sevčenkovej 21 vzdialené približne 33 km. Ide o vzdialenosť, ktorú dennodenne prekonávajú tisíce občanov, ktorí dochádzajú za štúdiom alebo prácou do Bratislavy, pretože bývajú v prímestských obciach, ako napr. Čenkovce. Otec disponuje osobným motorovým vozidlom a je schopný bez problémov nenarušiť obvyklý denný režim maloletých. Odôvodnenie súdu v odseku 29. napadnutého uznesenia o údajnej „živelnosti“ otca je preto absurdné. V návrhu otca na neodkladné opatrenie bolo navrhnuté, aby si súd vyžiadal záznamy z centier, v ktorých sa matka s deťmi nachádza, podľa jeho informácií a informácií od vedenia zariadenia Úsmev ako dar, by mala byť matka podmienečne vylúčená, kvôli nadmernej konzumácii alkoholu, čo by mal byť aj dôvod sťahovania sa do vyššie uvedeného útulku v Žákovciach. Súd prvej inštancie v tomto prípade konštatoval, že ak by malo dochádzať k ohrozeniu detí na ich živote, zdraví a priaznivom vývine, tak by pracovníci zariadenia Úsmev ako dar s určitosťou zasiahli. Práve kvôli vedomosti, že k takémuto konaniu dochádza bol navrhnutý dôkaz preverenia záznamov zo zariadenia Úsmev ako dar, ku ktorému zo strany súdu nedošlo. Otec, ako navrhovateľ nariadenia neodkladného opatrenia a ani jeho právny zástupca nemajú právo sa k týmto záznamom dostať, naopak súd toto právo má. V prípade, ak hrozí maloletým v ohrozenie života, zdravia, alebo priaznivého vývoja, by súd podľa názoru otca nemal zostať pri konštatovaniach, ale overiť, či náhodou tvrdenia otca, ktoré on sám objektívne nemá možnosť dokázať nie sú založené skutočne na pravde, preto opakovane navrhujeme preveriť matkine záznamy zo zariadenia Úsmev ako dar. Postup súdu prvej inštancie považuje otec za neprofesionálny, alibistický a za hrubé porušenie jeho spoločenského poslania ochrany maloletých detí. Otec uviedol, že si dohodol dňa 19.03.2019 prostredníctvom zariadenia Úsmev ako dar, stretnutie s deťmi za účelom rozlúčenia sa s nimi, nakoľko matka sa s deťmi chcela sťahovať na otcovi neznáme miesto, v tejto dobe existuje domnienka, že týmto miestom mal byť práve Dom božieho milosrdenstva v Žákovciach. Otec z tohto stretnutia odišiel s maloletou K. S., ku ktorej rodičia nemajú upravené práva a povinnosti, na čo mal aj právo. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 13P/10/2013 zo dňa 18.10.2013, boli zverené maloleté deti: E. S. W. Z. S. do osobnej starostlivosti matky, z tohto dôvodu ich vrátil po stretnutí matke a o ich zverenie sa pokúsil podaním návrhu na neodkladné opatrenie zo dňa 20.03.2019. Otec zdôraznil, že súd prvej inštancie ďalej tvrdí, že dňa 20.03.2019 sa otec s maloletou K. nedostavil na vopred naplánované očkovanie u MUDr. S. I.. Otec sa na toto očkovanie dostavil, ale z dôvodu pretrvávajúcej choroby nebolo možné maloletú zaočkovať. MUDr. S. I. odmietla vydať potvrdenie o návšteve lekára otcovi, avšak deklarovala, že ak toto potvrdenie bude požadovať súd, tak v tom prípade potvrdenie vydá, preto súdu navrhol, aby si vyžiadal potvrdenie od lekárky MUDr. S. I.. Očkovanie ktoré malo prebehnúť v daný termín, je očkovanie určené pre deti vo veku 15 až 18 mesiacov (druh očkovania: osýpky, mumps, ružienka), z tohto dôvodu je zarážajúce, že dieťa ktoré má už 19 mesiacov, takéto očkovanie nepodstúpilo v období kedy malo. Otcovi sa kladie za vinu, že nebol na dohodnutom termíne očkovania dňa 20.03.2019 (na ktorom bol), ale to kde bola matka s maloletou v období troch mesiacov, kedy mala byť maloletá očkovaná sa nerieši. Otec ďalej uviedol, že maloletá K. S. za obdobie od 19.03.2019 do 02.04.2019, kedy bola v starostlivosti otca vyzdravela, a taktiež jej hmotnosť, ktorá bola 9,5 kg vzrástla na 10,5 kg, čo sa približuje k optimálnej hmotnosti, ktorú by maloleté dievčatko vo veku 19 mesiacov malo mať. Počas pobytu u otca maloletá Valéria prijímala stravu zodpovedajúcu jej veku, ktorá mala priaznivý vplyv na jej vývoj, nevykazovala potrebu byť dojčená, čo je zrejmé aj s ohľadom na jej vek. Termín vyššie uvedeného očkovania bol presunutý z dôvodu choroby maloletej na nový termín dňa 03.04.2019, na tento termín už otec zdravú maloletú nemohol vziať, nakoľko musel odovzdať maloletú Valériu matke dňa 02.04.2019 na základe opravného uznesenia. Záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že postup súdu prvej inštancie je vrcholne zarážajúci, keďže namiesto vykonania navrhovaných dôkazov nevyhnutných pre zistenie skutočného stavu, súd alibisticky špekuloval o postoji otca pred podaním návrhu, a tvrdenia otca, ktoré podložil navrhnutými dôkazmi, označil bez ďalšieho za nepravdy a jednostranne sa stotožnil s tvrdeniami matky, ktorej už v minulosti boli odobrané dve maloleté deti Úradom sociálnej práce a rodiny. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia žiada otec odvolací súd, aby uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.03.2019 č. k. 20P/57/2019 - 31 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v záujme doplnenia dokazovania alebo, aby dokazovanie doplnil sám a napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu otca vyhovie v plnom rozsahu. 14. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca uviedla, že otec vo svojom odvolaní zo dňa 08.04.2019 uvádza nepravdivé a z konceptu vytrhnuté vyjadrenia. Svoje odvolanie opiera o tvrdenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá ako uvádza otec „má byť dieťa dojčené výlučne po dobu 6 mesiacov, po tejto dobe sa má maloleté dieťa pomaly zoznamovať s ostatnou stravou a nie byť výhradne kojené.“ Otec dieťa krutým spôsobom dieťa od matky t.j. od dojčenia odstavil, čím mu spôsobil psychickú traumu. Dojčené dieťa je veľmi naviazané na matku a na jej prítomnosť. Dojčenie ho upokojuje a navodzuje mu pocit bezpečia. Matka má za to, že aj dieťa, ktoré začína jesť tuhú stravu, ale je aj kojené má vytvorenú silnú citovú väzbu na matku. Jeho odlúčenie od matky mu môže spôsobiť doživotnú psychickú traumu. Maloletá K. narodená dňa 23.08.2017 bola dojčená matkou S. D. aj v čase, kedy si ju otec Z. S. zobral dňa 19.03.2019, bez súhlasu matky k sebe, kde bola maloletá 15 dní (do 02.04.2019). Dieťa má 19 mesiacov a bolo dojčené, ako aj prikrmované tuhou stravou, pomalé prikrmovanie dieťaťa je konzultované s detskou lekárkou MUDr. Silviou Batrekovou. Otec dieťaťa Z. S. sa opiera o Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), ktorá hovorí, že dieťa má byť dojčené výlučne do 6 mesiaca, ale Svetová zdravotnícka organizácia ( WHO) hovorí: „Odporúčame výlučné dojčenie do 6 mesiacov a potom s postupným zavádzaní príkrmov do 2. rokov a potom ďalej tak, ako to matke a dieťaťu vyhovuje.“ Myslí sa tým, že k dojčeniu v takej frekvencii, v akej sa ponúkalo v šiestom mesiaci života, sa pokračuje rovnako a k tomu sa pridáva tuhá strava vhodná pre túto vekovú kategóriu. Pritom je dôležité si uvedomiť, že toto odporúčanie tiež hovorí o tom, že do 2. rokov sa ukotvuje, ako zavádzanie príkrmov, tak rovnako dojčenie. Do približne 2. roku života je totiž úlohou matky aktívne ponúkať dojčenie. WHO uvádza, že dojčenie by sa nemalo po zavedení tuhej stravy znížiť, ale má sa brať do úvahy potreba dieťaťa. Dojčenie dieťaťa nie je pre neho len prijímanie potravy, ale aj pocit bezpečia, lásky a istoty, ktoré dieťa počas dojčenia silne pociťuje. Pritom je potrebné obzvlášť upozorniť na fakt, že rituál dojčenia nie je významný len pre vyživovaciu a imunologickú funkciu, ale aj ako prostriedok na budovanie a upevnenie bezpečnej vzťahovej väzby medzi dieťaťom a vzťahovou osobou. Vzťahová väzba je potom základom pre ďalšie formovanie osobnosti dieťaťa a vytvárania jeho citových väzieb a vzťahov vo vyššom veku i dospelosti. Náhle ukončenie dojčenia bez zachovania fyzickej blízkosti primárnej vzťahovej osoby môže vážne narušiť psychický vývin dieťaťa. Matka ďalej v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu zdôraznila, že otec vo svojom odvolaní uvádza, že maloletá K. po príchode, k nemu vážila 9,5 kg a po 15 dňoch (od 20.03. do 02.04.2019) u neho pribrala 1kg na váhu 10,5 kg. Za dva týždne prírastok na váhe o 1 kg u 19 mesačného dieťaťa je podľa detskej lekárky A.. S. I. príliš veľký a skôr škodlivý, ako prospešný. Domnieva sa, že otec podával maloletej K. nevhodnú stravu. Jej stravovacie návyky s nikým nekonzultoval a svojvoľne začal podávať dieťaťu tuhú stravu bez toho, aby sa o zložení stravy vhodnej pre maloletú v tomto veku dotazoval u matky maloletej alebo u jej ošetrujúcej lekárky. Vzhľadom na to, že bola maloletá dojčená a bola otcovým rozhodnutím odstavená od dojčenia, detská lekárka má za to, že jej bolo ako náhrada za materské mlieko podávané kravské mlieko, ktoré je nevhodné podávať deťom do 3 rokov, a tak maloletá mohla pribrať práve na základe tejto skutočnosti. Otec dieťaťa Z. S. svojvoľne odstavil maloletú K. od materského mlieka a dojčenia bez konzultácie detského lekára maloletej. Matka je presvedčená, že nový stravovací režim pre dieťa otec maloletej nekonzultoval s detskou lekárkou a maloletej podáva nevhodnú stravu pre dieťa v jeho veku!!! Čo môže mať v budúcnosti fatálne následky na gastrointestinálny trakt dieťaťa. Ako otec dieťaťa podotýka vo svojom odvolaní matka vo svojom návrhu nesprávne uviedla, že otec dieťaťa sa dňa 20.03.2019 o 8:00 nedostavil s maloletou K. na vopred plánované očkovanie. Otec bol u lekárky, ale až v čase o 10:00 hod., t.j. po termíne plánovaného očkovania. Po telefonickej konzultácii s detskou lekárkou maloletej K. pani A.. S. I. sa matka dozvedela, že dieťa nebolo dňa 20.03.2019 zaočkované, z dôvodu jeho zhoršeného zdravotnému stavu. Otec dieťaťa pri návšteve detskej lekárky uvádzal, že maloletá K. mala „sople z nosa a v noci kašlala“. Detská lekárka vyšetrila dieťa, kde zistila, že dieťa v tom čase bolo mierne zahlienené, tak usúdila, že ho nie je možné zaočkovať vzhľadom na to, že sa jedná o živú vakcínu M-MR a dieťaťu sa podáva až keď je úplne zdravé dva až tri týždne pred očkovaním. Podľa vyjadrenia detskej lekárky toto očkovanie je určené pre deti vo veku 15 až 20 mesiacov. Maloletá K. má svoj individuálny očkovací plán, ktorý určuje detský lekár dieťaťa. Je v plnej kompetencii lekára, ktorý pozná zdravotný stav dieťaťa a určuje v akom termíne a čase bude dieťa zaočkované. Dňa 03.04.2019 bola maloletá K. riadne zaočkovaná. Centrum pre obnovu rodiny - Úsmev ako dar nevedie žiadne záznamy o tom, že matka porušila podmienky bývania v ich zariadení. Taktiež nie sú evidované žiadne záznamy o požití alkoholu matky v priestoroch centra a takisto nemá žiadnu vedomosť o tom, že matka, ako mylne s cieľom pošpiniť matku maloletej, vo svojom odvolaní uvádza otec maloletej Z. S., mala byť podmienečne vylúčená zo zariadenia. Dňa 20.01.2019 (v nedeľu) bola privolaná hliadka do centra Úsmev ako dar. Pán S. otec detí telefonicky kontaktoval zamestnanca centra Š. W., že sa má osobne dostaviť do centra. Otcom privolaná policajná hliadka oznámila pracovníkovi centra pánovi W., že došlo k incidentu medzi matkou maloletých detí S. D. a novou partnerkou pána S.. Policajti informovali zamestnanca centra, že im bolo nahlásené fyzické napadnutie partnerky pána S. zo strany pani D.. Matka detí má ale inú teóriu, napadnutá bola ona (kopnutím do brucha) priateľkou otca. Policajná hliadka to vyhodnotila, ako tvrdenie proti tvrdeniu. Pán S. tvrdil, že pani D. je pod vplyvom alkoholu následkom čoho na mieste bola pracovníkom centra vykonaná dychová skúška u matky pomocou prístroja, ktorý nameral u matky 0,4 promile. Pani D. vysvetlila svoje zlyhanie náročnou životnou situáciu - prišla o partnera, ktorý si našiel novú priateľku. Cítila ohrozenie zo strany otca, ktorý sa jej vyhrážal, že jej zoberie deti a ona ostane sama. Toto bolo prvé evidované porušenie pravidla centra zo strany pani D.. Matka bola Centrom poučená a upozornená na pravidlá centra - nulovú toleranciu na alkohol a možný dôsledok pri ich porušení - odchod z centra. Od tohto dňa doteraz neboli zo strany matky zaevidované žiadne porušenia zmieňovaného pravidla. Matka maloletých detí nepožíva nadmerne alkoholické nápoje tak, ako ju vo svojom odvolaní vykresľuje otec maloletých detí!!! Ak by k takémuto konaniu matky dochádzalo opakovane zamestnanci Centra by to už dávno riešili. Tvrdenia otca považuje za scestné a účelové zo strany otca, dosiahnutia svojho cieľa odobratím maloletých detí matke a zverenia do jeho starostlivosti. Celému incidentu zo dňa 20.01.2019 sa dalo predísť, keby otec maloletých detí pán S. a jeho nová partnerka rešpektovali zákaz vstupu jeho priateľky do Centra Úsmev ako dar. Tento zákaz bol vydaný Centrom po dohode s klientkou, lebo ju samu prítomnosť novej partnerky otca detí výrazne rozrušovala (spôsobovalo jej to, ako žene bolesť, bola nešťastná a cítila sa zradená, lebo stále dúfala, že sa k nej pán S. vráti) natoľko, že potrebovala psychologické poradenstvo po tomto kontakte. Týmto opatrením chcelo Centrum predísť konfliktom medzi nimi. Počas pobytu v Centre bolo pani D. aj pánovi S. poskytované sociálne poradenstvo a jeho súčasťou bolo aj téma vzájomnej komunikácie medzi nimi. Nie je pravdou, že matka detí zatajovala svoj odchod z Centra a ani to, že bola podmienečne vylúčená, kvôli nadmernej konzumácii alkoholu, tak, ako to uvádza v odvolaní otec. Matka maloletých sa sama rozhodla pre zmenu bydliska. Dôvody pre odchod matky s deťmi do Inštitútu Krista veľkňaza v Žakovciach pri Poprade boli nasledovné: Obavy matky z otca - z predchádzajúcich skúseností z bývania a z kontaktu s otcom detí, otec sa matke vyhrážal, že jej zoberie všetky deti. Odchodom z Bratislavy by kontakt detí s otcom mohol byť viac regulovaný podľa dohodnutých pravidiel a eliminoval by sa neohlásený a svojvoľný prístup otca. Obavy matky z vplyvu partnerky otca na správanie otca a na výchovu a starostlivosť o deti. Matka predpokladá, že pokiaľ bude s deťmi žiť mimo Bratislavy, partnerka otca sa nebude s deťmi stýkať. Snaha matky o bezpečie, stabilizáciu bývania a výchovy detí - v IKV Žakovce, kde je kresťanská podporná komunita, opora pre celú rodinu a deti a kde matka môže zotrvať s deťmi dlhšie ako 1-2 roky (prax v ostatných KC a útulkoch). Dostupnosť podpory rodiny matky - sestra matky býva v Poprade. Otec vo svojom odvolaní ďalej nesprávne uvádza, že „dňa 19.03.2019 si dohodol so zariadením Úsmev ako dar stretnutie s deťmi za účelom rozlúčenia sa s nimi, nakoľko matka sa s deťmi chcela sťahovať na otcovi neznáme miesto.“ Otec detí p. S. si vopred nedohodol žiadne stretnutie s deťmi, ako uvádza vo svojom odvolaní, čo môžu potvrdiť aj zamestnanci Centra. Pracovníkovi Centra pánovi Š. W.kovi, ktorý bol v tom čase prítomný pre preberaní detí otcom, uviedol, že chce deti zobrať na vychádzku a ďalej cituje otca detí: "Pán W. urobím vec, ktorá sa Vám nebude páčiť." Po dotaze pracovníka Centra, čo chce urobiť otec uviedol, že „maloletú K. dnes nevrátim“ a maloletú K. zobral do rúk a odišiel, v čom mu pán W., ako zákonnému zástupcovi detí zabrániť nemohol. Ďalšie dve deti nechal otec na ihrisku s jeho novou partnerkou, ktorá nie je zákonným zástupcom detí a je pre deti cudzia. Na to zamestnanec centra p. W. zostávajúce 2 deti E. W. Z. privolal k sebe a telefonicky kontaktoval matku. Následne kontaktoval aj políciu. Následkom vystaveného stresu a strachu o maloletú matka dostala zápal prsníkov s vysokými teplotami a ešte v ten deň bola nútená navštíviť zdravotnú pohotovosť. Boli jej predpísané antibiotiká, ktoré môžu byť požité aj počas kojenia a odsávačka mlieka. Keďže ani po niekoľkých dňoch jej tieto antibiotika nezabrali museli jej byť predpísané silnejšie antibiotiká. Otec týmto svojim neprimeraným konaním narušil nielen zdravie matky, ale ohrozil aj zdravý vývin maloletej. Matka ďalej uviedla, že sa o deti E., Z. W. K. stará od ich narodenia a v niektorých životných úsekoch sa starala sama bez otca detí. Má za to, že matka zabezpečuje starostlivosť v rámci svojich možností zodpovedne a primerane, deťom nič nechýba, sú šťastné a spokojné, čo potvrdila aj detská lekárka detí a Centrum, v ktorom matka s deťmi teraz žije. Postup súdu prvej inštancie považuje matka za správny a riadne odôvodnený. Vzhľadom na potrebu ochrany zdravia maloletého dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého psychického aj fyzického vývinu navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.03.2019 potvrdil. 15. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP)), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CSP) neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca v tomto štádiu konania nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 17. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 18. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 19. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 20. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 21. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 22. Podľa § 367 ods. 4 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 23. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade splnená a bola splnená už v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie. Rodičia maloletých detí majú spolu vzájomné konflikty, nežijú spolu, pričom na súde prvej inštancie sa vedie konanie vo veci úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom na návrh matky pod sp. zn. 20P 45/2019, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. V tomto prípade odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, vo vzťahu k maloletej Valérii tak, že je potrebné maloletú dočasne zveriť do osobnej starostlivosti matky. Maloletá E. a maloletý Z. už v starostlivosti matky zverené sú. Túto potrebu zverenia vo vzťahu k maloletej Valérii vzhliadol odvolací súd z dôvodu, že medzi rodičmi vznikol vážny konflikt ( dňa 19.03.2019), nakoľko otec zobral maloletú bez vedomia a súhlasu matky a vyvolal tak stresujúcu situáciu nielen pre matku a maloletú K., ale aj pre ďalšie dve maloleté deti. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jedna vec je, že otec má právo, pokiaľ dieťa nie je zverené žiadnemu z rodičov, na to, aby si maloletú zobral, avšak druhá vec je, že maloletá K. je dieťa útleho veku, a takýmto konaním otca t.j. odobratím maloletej od matky bez jej súhlasu, dochádza ku konaniu, ktoré nie je v záujme maloletej. Preto odvolací súd konanie otca vyhodnotil v jeho neprospech a prikláňa sa k názoru súdu prvej inštancie, ktorým dočasne maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o namietané skutočnosti otcom v odvolaní t.j. nevykonanie dôkazov súdom prvej inštancie ohľadom dopytu na Centrum ( t.j. konkrétne požívanie alkoholických nápojov zo strany matky, nevhodné správanie matky, vylúčenie matky...), v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani pri rozhodovaní o jeho odvolaní vykonávať akékoľvek dokazovanie, vzhľadom na krátkosť času t.j. 7 dní, počas ktorých musí súd rozhodnutie vydať, napísať a expedovať. Nie je reálne v možnostiach a schopnostiach aparátu súdu vykonávať dokazovanie práve pre krátkosť času stanoveného zákonom, a preto súd prvej inštancie ani odvolací súd, nie je toto dokazovanie v tomto konaní t. j. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oprávnený, ani schopný realizovať. Tieto dôkazy si môže súd vyžiadať v konaní vo veci samej a posudzovať tak podmienky konečného zverenia maloletých detí vo vzťahu k rodičovským kompetenciám oboch rodičov, zistených v rámci konania vo veci samej. Je treba však zároveň aj zdôrazniť, že ak by došlo skutočne k ohrozeniu zdravia detí, napríklad v dôsledku nezodpovedného správania sa matky, je práve vecou Centra informovať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý následne podáva podnet na súd, a tento následne realizuje príslušné kroky ohľadom zabezpečenia maloletých detí. Pokiaľ však k uvedenému nedošlo t. j. Centrom neinformovalo Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a následne z ich strany nebol podaný podnet na súd, nie je dôvodné sa domnievať, že tvrdenia otca sú bezvýnimočne pravdivé. Ak sa však v konaní vo veci samej preukáže opak, súd prvej inštancie bude povinný na uvedené skutočnosti v rámci rozhodovania vo veci samej prihliadať. Pokiaľ ide o tvrdenie otca uvedené v odvolaní, že matke už v minulosti boli odobrané dve maloleté deti Úradom sociálnej práce a rodiny, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že o uvedenom sa v súdnom spise nenachádza žiadna zmienka a preverenie týchto skutočností bude opätovne vecou súdu prvej inštancie v rámci zistenia skutočného stavu veci, v konaní vo veci samej. So zostávajúcimi skutočnosťami tvrdenými v rámci odvolania zo strany otca sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení svojho uznesenia. V závere odvolací súd iba dodáva, že nespochybňuje schopnosť otca postarať sa o maloleté deti, avšak v tomto prípade za účelom potreby podrobnejšej realizácie dokazovania, nie je možné nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., ako vecne a právne správne potvrdil. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).