Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/69/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203384 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519203384.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: Y.. Y. R., W. XX.X.XXXX, M. F.: N. XX, F., zastúpená Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom: Záhradnícka 27, Bratislava, proti odporcovi: E. M., W. XX.XX.XXXX, M. F.: N. XX, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 49C/40/2019 - 44 zo dňa 6.8.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 49C/40/2019 - 44 zo dňa 6.8.2019 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 49C/40/2019 - 44 zo dňa 6.8.2019 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uloženie povinnosti odporcovi podieľať sa na nákladoch za užívanie bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu N. XX U. F. v časti mesačných preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu, preddavkových platieb za dodávku elektriny a plynu v rozsahu 1/2 z celkovej výšky mesačných preddavkov. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. Predmetný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom žila v manželstve, ktoré bolo dňa 28.4.2018 rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/34/2017 -116. Spoločná maloletá dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti a odporca bol zaviazaný platiť na dcéru výživné vo výške 200,- Eur mesačne. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli byt č. XX v bytovom dome na N. G. Č.. XX v Bratislave, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo nemajú vyporiadané. S bývaním v byte boli/sú spojené náklady spočívajúce v preddavkoch na plnenia dodávané do bytu, vo výške po 167,26 Eur obdobie od 5 - 6/2018, vo výške po 156,93 Eur za obdobie od 7/2018 - 5/2019 a vo výške po 203,71 Eur od 6/2019. Za elektrinu je predpísaná a uhrádzaná mesačná platba vo výške po 71,08 Eur a za plyn štvrťročne platba po 12,- Eur. Odporca sa na týchto nákladoch od mája 2018, kedy zaplatil 71,08 Eur nepodieľa, platí ich v celej výške navrhovateľka. Navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy osvedčovala skutočnosťou užívania bytu odporcom, ako aj výškou nedoplatku 384,14 Eur z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, zo dňa 23.5.2019, s čím je spojená aj zmena mesačného zálohové predpisu, keď odporca zámerne plytvá teplou vodou. Poukázala na to, že na odporcu podala dňa 28.3.2019 trestné oznámenie, kde ho viní z nedovolaného správania sa voči nej a ich dcére. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1,2, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a vecne uzavrel, že predmetný návrh podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že neodkladné opatrenie musí mať vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. V danom prípade je vyporiadanie spoločného majetku, ako i nákladov vynaložených v súvislosti s užívaním tohto majetku z výlučného vlastníctva strán sporu po rozvode manželstva, a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom buď dohody strán sporu o vyporiadaní, alebo predmetom žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva strán sporu je predmetom konania vo veci samej, pričom navrhovateľka žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov od právoplatnosti rozvodu manželstva s odporcom dňa 28.04.2018, ktorým zo zákona bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo, nepodala. Ak medzi manželmi, respektíve rozvedenými manželmi, v prípade nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva dôjde k nezhodám ohľadom práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka na návrh niektorého z nich súd (t.j. rozhodne vo veci týkajúcej sa konkrétnej nezhody). Navrhovateľkou deklarovaná nemožnosť dohody o pomernom rozdelení platieb za plnenia spojené s užívaním bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov svedčí o nezhodách strán, ohľadom práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, a potom je odôvodnený postup v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci navrhovateľka dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy jej vzťahu s odporcom neosvedčila, pretože odporca na náklady spojené s bývaním v byte neprispieva už od mája 2018 a nakoniec poukázal aj na to, že žalobný petit neodkladného opatrenia nie je vykonateľný, pretože navrhovateľka neuviedla konkrétnu sumu, akou má odporca prispievať na plnenia spojené s užívaním spoločného bytu. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 5. Navrhovateľka podala proti tomuto uzneseniu odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že naliehavosť potreby úpravy pomerov odôvodňuje vyúčtovanie nákladov za plnenia dodané do bytu z 23.5. 2019, keď z výšky nedoplatkov je zrejmé, že sa zvýšili náklady na dodávku tepla a studenej vody na prípravu teplej vody a vyúčtovaný nedoplatok vznikol v dôsledku nadspotreby, z dôvodu ktorého od 1.7.2019 správca bytového domu zvýšil zálohový predpis mesačných platieb. Navrhovateľka namieta, že jej z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, čo súd mienil vyjadriť argumentáciou o nezhode strán ohľadom práv a povinností v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka, keď postupom podľa citovaného ustanovenia možno žiadať aj nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na skutočnosť, že stav spojený s nadspotrebou služieb zapadá do opisu skutkového stavu popísaného v jej trestnom oznámení z 28.3.2019. Odporca úmyselne vytvára nadspotrebu, keďže si je vedomý toho, že jeho nezodpovedné správanie má dosah iba na navrhovateľku, ktorá sama musela uhradiť nedoplatok, ako aj znášať zvýšené úhrady preddavkov na základe predpisu mesačných záloh účinného od 1.7.2019. Navrhovateľka nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že petit navrhovaného neodkladného opatrenia je nevykonateľný Ak by mala žiadať konkrétnu sumu, tak pri zmene mesačného predpisu (či už smerom hore alebo dole) by bolo potrebné žiadať novú dočasnú úpravu pomerov. Poukázala na to, že takto navrhovanému petitu neodkladného opatrenia vyhovel napríklad Krajský súd v Prešove, v uznesení sp. zn. 3Co/160/2017 zo dňa 7.11.2017. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 6. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>), po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľky prednesené v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a také skutkové okolnosti veci, ktoré odôvodňujú nenariadenie neodkladného opatrenia uplatneného navrhovateľkou. 9. Navrhovateľka požadovala nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcovi podieľať sa na mesačných preddavkov za plnenia spojené s užívaním spoločného bytu, preddavkových na platbách za dodávku elektriny a plynu v rozsahu 1/2 z celkovej výšky mesačných preddavkov. 10. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 12. V ustanovení § 325 ods. 2 Civilný sporový poriadok pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 13. V zmysle § 329 odsek 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu, alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Hlavným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu. Navrhovateľka v danom prípade požaduje ochranu jej práv spojených s užívaním veci (bytu) v bezpodielovom spoluvlastníctve. 15. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka v prejednávanej veci navrhovaným neodkladným opatrením sleduje úpravu pomerov strán konania, keď odporca ako bezpodielový spoluvlastník bytu, napriek tomu, že byt užíva, sa po rozvode ich manželstva na peňažných povinnostiach spojených s užívaním bytu nepodieľa a tieto od mája 2018 platí výlučne navrhovateľka. Bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané nemajú. 17. Keďže predmetný byt podlieha pod právny režim bezpodielového spoluvlastníctva strán konania, kým nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, či už dohodou alebo súdnym rozhodnutím, spravuje sa výkon vlastníckych práv strán konania k predmetnému bytu ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vo vzťahu k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva sú obaja manželia úplnými vlastníkmi veci, bez kvantitatívneho určenia podielu na spoločnej veci. Vlastníctvo jedného z nich je obmedzené vlastníctvom druhého z nich. Podľa § 144 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) majú obaja manželia právo veci v BSM užívať spoločne a spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na tieto veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Tomuto ustanoveniu potom odporuje stav danej veci, keď navrhovateľka sama znáša všetky náklady za užívanie bytu, teda aj za užívanie bytu odporcom, ktorý sa na nich, bez dohody s navrhovateľkou na takomto režime, nepodieľa. V prípade existencie takéhoto stavu, je potom navrhovateľka legitimovaná domáhať sa, aby o tejto spornej skutočnosti podľa § 146 Občianskeho zákonníka rozhodol súd, pričom nie je, ak sú splnené zákonné podmienky, vylúčená ani možnosť úpravy pomerov neodkladným opatrením. Môže tomu tak byť vtedy, ak situácia vykazuje znaky nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdom. Musí byť osvedčené, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, respektíve mu hrozí ťažko napraviteľná ujma. Preto je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ navrhovateľkou tvrdený faktický stav medzi ňou a odporcom pretrváva od mája 2018 a navrhovateľka ho po dobu vyše roka tolerovala a až následne podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým chce dovtedy pretrvávajúci stav riešiť, nemožno konštatovať, že splnila podmienku osvedčenia potreby okamžitého zásahu súdu a to ani preukázaním zvýšenia zálohovej platby na služby spojené s užívaním bytu od 1.7.2019 bez objektívneho osvedčenia, že sa tak stalo výlučne v príčinnej súvislosti so správaním odporcu, teda že výlučne jeho správanie bolo tým impulzom, v dôsledku ktorého by mohli byť práva navrhovateľky ohrozené závažnejšie ako doposiaľ. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, ktorý reaguje na situáciu, ktorej riešenie neznesie odklad, preto musí súd konať zrýchleným spôsobom a bez preskúmania veci z pohľadu oboch strán konania musí poskytnúť ochranu bezprostredne ohrozenému a osvedčenému právu jeho navrhovateľa. Takúto skutkovú situáciu navrhovateľka neosvedčila. Súd prvej inštancie správne uviedol, že sa za daného stavu navrhovateľka môže domáhať ochrany práv žalobou na určenie spôsobu a rozsahu plnenia nákladov spojených s užívaním bytu (§ 146 OZ), respektíve v rámci vyporiadania BSM náhrady toho, čo z individuálneho majetku za čas do vyporiadania BSM vynaložila na majetok spoločný. 18. Neodkladným opatrením možno protistrane uložiť v zásade akékoľvek plnenie, či zdržanie sa úkonov alebo trpenie určitého stavu, avšak na zreteli je treba mať vždy to, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia musí byť dostatočne určitý, aby sa presne dalo konkretizovať plnenie, ktoré sa od protistrany očakáva a toto plnenie sa aj dalo vykonať (splniť). Všeobecnosť navrhovaného petitu robí návrh nevykonateľným, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že formulácia navrhovaného petitu je tak nekonkrétna, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia, by malo za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť, i keď nie výlučne z dôvodu neoznačenia konkrétnej výšky istiny, ktorú by mal odporca platiť. Pokiaľ navrhovateľka v uplatnenom petite označila rozsah plnenia (1/2), v ktorom by sa mal odporca podieľať na nákladoch za služby dodávané do bytu, podmienku vykonateľnosti by splnilo označenie subjektu (dodávateľa plnenia elektriny, plynu, správcu bytového domu) k rukám, ktorého sa má plniť, označenie právneho základu, od ktorého sa odvíja výška záväzku, ako aj miesto plnenia alebo účet. Z uplatneného petitu nie je vôbec zrejmé, voči komu má odporca navrhovanú povinnosť plniť a v podstate len deklaruje povinnosť bezpodielového spoluvlastníka, ktorá odporcovi vyplýva zo zákona. Navrhovateľka k návrhu žiadne zmluvy s dodávateľmi plnení nepripojila, pripojila len doklady o zaplatení a zálohový predpis vystavený správcom bytového domu, k čomu ale odvolací súd poznamenáva, že aj keby tieto zmluvy pripojené boli, formulácia žalobného petitu nemôže byť vyjadrená tak, aby si súd pri nariadení neodkladného opatrenia sám doplňoval do petitu konkrétne údaje z pripojených listín. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že rozhodnutie iného odvolacieho súdu, ktorým navrhovateľka v odvolaní argumentuje, nie je pre prijatie právneho názoru iného odvolacieho súdu záväzným, pričom každé rozhodnutie zohľadňuje individuálne okolnosti jednotlivého prípadu. Z uvedeného potom vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie návrhu, by bola aj okolnosť neurčitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako na to poukázal súd prvej inštancie. 19. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s § 255 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, pričom žalovanému, ktorý by mal nárok na ich náhradu, túto náhradu nepriznal a to s poukazom na článok 4 ods. 2 CSP, keď žalovanému preukázateľne podľa obsahu súdneho spisu žiadne trovy nevznikli. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).