Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/94/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203501 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519203501.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: T. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. J. R.. Č.. XXXX/XX, B., zastúpená advokátkou: JUDr. Viera Petrášová, Šancova ul. č. 33, Bratislava, proti odporcovi: G. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. B. R.. Č.. X, B., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. augusta 2019, č. k. 42C/42/2019 - 14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 C. s. p., § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 460, § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3, § 30 ods. 1, § 44 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a vecne nesplnením podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreby neodkladnej úpravy pomerov, keď z listinných dôkazov a z obsahu listu vlastníctva nevyvodil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala potrebu zakázať odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých toho času ani nie je vlastníkom. Uviedol, že z čiastočného listu vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 28. 07. 2019 vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti - B. Č.. XX na J. R. Č.. XX V. B., a k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstva vo veľkosti XXXX/ XXXXXX A. B., P. X. B., ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel, pričom šetrením zistil, že na čiastočnom liste vlastníctva je k nehnuteľnosti vyznačená plomba, na základe návrhu vlastníckeho práva evidovaného pod č. XXXXX/XXXX s tým, že ani základe uvedeného nemal preukázané, že jedným z účastníkov konania o povolení vkladu je odporca, ktorý má byť podľa tvrdenia navrhovateľky synom X. B. a ktorý mal uvedenú nehnuteľnosť nadobudnúť na základe kúpno-predajnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka svojim návrhom neosvedčila dôvodnosť obavy, že bez okamžitej úpravy pomerov bude jej právo ako manžela poručiteľa X. B. ohrozené, nakoľko z obsahu jej návrhu ako ani k nemu pripojených listinných dôkazov nevyplýva žiadne také konanie odporcu, z ktorého by vyplývalo, že má v úmysle predmetnú nehnuteľnosť previesť na iného, zaťažiť ju alebo inak ohroziť prípadný výkon exekúcie. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, Čl. 4 ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že nakoľko úspešnému odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a napokon z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a navrhla jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť (t. j. napadnuté uznesenie zmeniť) a odporcovi zakázať nakladať s B. Č.. XX na J. XX, XXX XX B., zapísanom na E. Č.. XXXX, H. B. V., H. B. - F.. Č.. X., A. Ú. X., A. B. V. V.Z. V. X. X. B., J.. B., B. J. XX, XXX XX B. a k nemu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti XXXX/XXXXXX a zároveň žiadala, aby jej súd prikázal podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu Č.. XX na J. XX, XXX XX B., I. na E. Č.. XXXX, H.: B. V., H.: B. - F.. Č.. X., A. Ú. X., A. B. V. V. V. X. B.. K tvrdeniu súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že nesplnila podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že prostredníctvom svojho syna z prvého manželstva podala spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj trestné oznámenie o spáchaní trestného činu podvodu podľa ustanovenia § 221 ods. 1, 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v ktorom vyšetrovateľ vykonal vyšetrovacie úkony, pričom dňa 27. 08. 2019 získala kópiu správneho spisu spolu s darovacou zmluvou, na základe ktorej mal byť uskutočnený prevod nehnuteľnosti na odporcu bez ohľadu na jej trvalý pobyt s tým, že odporca si darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zabezpečil, že zosnulý bude mať miesto, kde môže zomrieť bez ohľadu na ňu a svoje povinnosti voči svojmu rodičovi do času jeho smrti a následných povinnosti súvisiacich s jeho pohrebom a iných záležitosti. Poukázala na skutočnosť, že predložením darovacej zmluvy v odvolacom konaní podľa ustanovenia § 366 písm. d) C. s. p. (Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnene v konaní pred súdom prvej inštancie. možno použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), odpadol dôvod, pre ktorý odmietol Okresný súd Bratislava V nariadiť neodkladné opatrenie v jej prospech. Uviedla, že Darovacia zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená medzi zosnulým a poručiteľom X. B. a jeho plnoletým synom z prvého manželstva G. B., odporcom v tomto konaní, keď podpisy darcu na zmluve boli osvedčené dňa 04. 07. 2019, krátko potom ako boli členovia rodiny informovaní o nezvratnom zdravotnom stave X. B., a to bez prítomnosti jeho manželky v nemocničnom zariadení ako je uvedené v lekárskej správe (od 18. 06. 2019 do 18. 07. 2019), ktorá bola pripojená k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na skutočnosť, že zosnulý X. B. neudržiaval žiadny kontakt so svojím synom z prvého manželstva, o zosnulého sa až do jeho smrti starala manželka z druhého manželstva, a preto s ohľadom na okolnosti podpisu darovacej zmluvy a využitie zdravotného stavu zosnulého, ktorý v čase podpisu zmluvy trpel na rakovinu, bral utišujúce lieky, a bol vo veľmi zlom psychickom stave (lekárska správa zo dňa 30. 06. 2019) je zrejmé, že úmysel odporcu nebol v súlade s dobrými mravmi, pričom podľa darovacej zmluvy bolo zriadené aj vecné bremeno v prospech zosnulého, keď už pri podpise darovacej zmluvy mal odporca vedomosť o tom, že Darca - zosnulý, bude žiť len niekoľko týždňov s tým, že ak by bol odporca dobromyseľný a Darca - zosnulý by konal pri úplnej spôsobilosti na právne úkony, trvali by aj na zriadení vecného bremena v jej prospech, nakoľko má v byte nahlásený trvalý pobyt a v súčasnosti nemá zabezpečené žiadne iné náhradné bývanie. 3. Odporca na výzvu odvolacieho súdu (ktorá mu bola doručená dňa 18. 09. 2019, fikcia doručenia), spolu s ktorou odvolací súd odporcovi doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie a odvolanie navrhovateľky proti nemu, nereagoval. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech. 5. V posudzovanej veci sa navrhovateľka navrhovaným neodkladným opatrením domáhala uložiť odporcovi zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, bytom č. XX na J. R. Č.. XX V. B., a k bytu prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstva vo veľkosti XXXX/ XXXXXX dôvodiac tým, že so svojim manželom, otcom odporcu v danom byte žila v spoločnej domácnosti, ktorý ho ako jeho výlučný vlastník Darovacou zmluvou a Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 04. 07. 2019, ktorej návrh na vklad bol na Okresný úrad Bratislava podaný dňa 10. 07. 2019 pod Č.. V. XXXXX/XX, daroval odporcovi (v návrhu uvádzala kúpnopredajnú zmluvu, pozn. odvolacieho súdu) 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po jeho skončení. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a v dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. 8. Neodkladné opatrenie, ktorého predmetom má byť zákaz nakladania s vecami alebo právami, má svoje ústavné i zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zákaz disponovania s vecami alebo právami je vždy zásadným zásahom do Ústavou garantovaného vlastníckeho práva a Ústava pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy), a toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. 9. Úspešné uplatnenie a teda nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami, t. j. neodkladná úprava pomerov medzi stranami vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery, t. j. ktorého sa má neodkladné opatrenie týkať, ako aj naliehavú (bezodkladnú) potrebu takejto úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 10. Existencia právneho pomeru medzi stranami, ako i jeho osvedčenie, však ešte samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť, pričom aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenou stranou osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Súd pri vydávaní neodkladného opatrenia musí skúmať otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. 11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že navrhovateľka nepreukázala existenciu žiadnych takých skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko neosvedčila, že odporca robí také faktické alebo právne úkony, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom ukrátiť navrhovateľku a zároveň právne relevantným spôsobom ani nepreukázala, že nenariadením neodkladného opatrenia sa podstatne zhorší jej postavenie v spore, keď žalobu vo veci samej ani nepodala. 12. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia v návrhu tvrdiť a osvedčiť také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť aj neodkladným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej, avšak v prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie k absolútne správnemu právnemu záveru, že navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila a ani neodôvodnila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko je nesporné, že odporca ani nie je vlastníkom bytu, s ktorým mu žiadala zakázať disponovať, resp. nakladať, keď vo svojom návrhu ani neuviedla a nekonkretizovala ujmu, ktorá by jej mala bezprostredne hroziť a napokon nešpecifikovala ani žiadne úkony, ktoré by napriek existencii Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena odporca v súvislosti s bytom, ktorý doposiaľ nie je jeho vlastníctvom, vykonával. 14. V prejednávanej veci pre splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia bola totiž navrhovateľka povinná konkretizovať úkony odporcu, ktoré by svedčili o nakladaní, prípadne aspoň o úmysle nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, v dôsledku čoho by eventuálne hrozila navrhovateľke ujma na jej majetkových právach, nakoľko až preukázané ohrozenie, ktoré musí byť konkrétne a bezpečne osvedčené, umožňuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť, nakoľko súd pri jeho nariaďovaní je povinný, ako už odvolací súd uviedol vyššie, skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 15. K tvrdeniu navrhovateľky v podanom odvolaní, že podaním trestného oznámenia o spáchaní trestného činu podvodu Š. J., ktorý má byť jej syn z prvého manželstva a kópiou správneho spisu, resp. predložením Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena v odvolacom konaní odpadli dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol odvolací súd uvádza, že ani tieto listinné dôkazy žiadnym spôsobom, resp. právne relevantným spôsobom neosvedčili splnenie zákonných podmienok nevyhnutných pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko tieto listiny žiadnym spôsobom nepreukazujú právne alebo faktické úkony odporcu, z ktorých by bolo možné usúdiť, že smerujú k zmene vlastníka, ktorým je naďalej X. B., keďže dedičské konanie po ňom nie je skončené, a preto odporca ani žiadne právne kroky podnikať nemôže. 16. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že navrhovateľka v podanom odvolaní uplatnila aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ako aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) C. s. p., avšak k týmto odvolacím dôvodom nič bližšie neuviedla, a preto sa nimi nebolo možné v odvolacom konaní zaoberať, keďže ak strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vady, skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada a v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva. Navyše, v posudzovanej veci súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu riadne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil, odvolací súd preto existenciu žiadneho odvolacieho dôvodu nezistil. 17. Súd prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neosvedčila splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).