Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/172/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208261 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1612208261.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI SLovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: H. P. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom U., J. č. XXXX/IA, o zaplatenie sumy XXX,XX € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 9. marca 2017, č.k. 6 C 64/2016-55, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 9. marca 2017, č.k. 6 C 64/2016-55, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 9.3.2017, č.k. 6 C 64/2016-55, žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Nadväzne na ustanovenie § 497, § 263 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 23a ods. l, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. l, § 101, § 103, § 110 ods. veta druhá, ods. 2, ods. 3, § 3 ods. l, § 39, § 52 ods. l Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5b, § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 7 ods. 5, § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uzavrel, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, a teda nárok žalobcu je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri takomto nároku bol súd povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania sám dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014, a keďže vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia, a ide o ustanovenie procesného charakteru, táto povinnosť platí odo dňa účinnosti citovaného zákonného ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd posudzoval v predmetnej veci. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, žeby právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Na základe zmluvy o rýchlej pôžičke mala žalovaná zaplatiť prvú splátku úveru dňa 20.12.2014 a poslednú dňa 20.11.2007, v ktorý deň mal byť splatený celý úver. Napriek skutočnosti, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru, resp. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, právny predchodca žalobcu si mohol dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých omeškaných splátok uplatniť tieto splátky na súde. Trojročná premlčacia doba (z dôvodu aplikácie spotrebiteľského práva, resp. Občianskeho zákonníka) na uplatnenie poslednej splátky v poradí začala plynúť dňa 21.11.2007 a uplynula dňa 21.11.2010; žaloba bola podaná na súde dňa 19.7.2012, teda v čase, keď bol nárok žalobcu už premlčaný. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p. a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dňa 6.1.2010 žalovaná podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky uzavretej s jeho právnym predchodcom v sume 741,34 € spolu s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok v splátkach podľa dohody. Podpísaním tejto dohody došlo k naplneniu ustanovenia § 110 ods. l veta druhá Občianskeho zákonníka, teda k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. konanie žalovanej nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2015, sp.zn. 2 Co 862/2014, Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.3.2014, sp.zn. 6 Co 252/2013, zo dňa 31.3.2014, sp.zn. 7 Co 82/2014, Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.3.2014, sp.zn. 9 Co 35/2013, zo dňa 10.6.2014, sp.zn. 9 Co 41/2013, Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.5.2014, sp.zn. 11 Co 187/2014, Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.7.2014, sp.zn. 25 Co 84/2013. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho žalobe vyhovie, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 C.s.p.; § 389 ods. l písm. c/ C.s.p.). 5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odkazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, keď uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol založený spotrebiteľský vzťah; z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie žalovaného nároku. 6. Dňa 27.9.2018 v čiastke č. 98/2018 (pod č. 271/2018 Z.z.) bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. 7. Už len rozhodujúce právne skutočnosti, bez ďalšieho, uvedené v odseku 5, 6 tohto uznesenia a existujúce v čase rozhodovania odvolacieho súdu predmetným uznesením, odôvodňujú zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žalovanej pohľadávky a jej výšku, vykonať dokazovanie navrhnuté stranami sporu a opätovne rozhodnúť o žalobnom návrhu. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. l, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.). 8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).