Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/137/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612209173 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1612209173.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: ESCO spol. s r. o., o sídlom Agátova 1, 841 01 Bratislava, IČO: 31 324 045, zast.: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 248 301 proti žalovanému: Peter Reisenauer, Břeclavská 1/4, 901 01 Malacky, IČO: 32 632 771, zast.: JUDr. Jurajom Gábrišom, advokátom, Koceľova 17, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie istiny 15.822,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/73/2013-193 zo dňa 20.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/73/2013-193 zo dňa 20.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.8.2012 domáhal , aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 15.822,79 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. 052010, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie stavebnomontážnych prác a dodávok na stavbe AUTOCENTRUM NISSAN, KIA, Panónska cesta, Bratislava. Žalobca na základe objednávky žalovaného zo dňa 25.10.2009 vykonal stavebnomontážne práce a dodávky na uvedenej stavbe, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 052010 splatnou 26.2.2010 vo výške 16.322,79 eur. Žalovaný faktúru zaplatil len čiastočne sumou 200 eur dňa 16.4.2010 a sumou 300 eur dňa 18.8.2010. Žalobca si zároveň uplatnil z nezaplatenej istiny zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne a náhradu trov konania. 3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu. Žalobca podľa žalovaného zámerne neuviedol, že žalovaný vrátil faktúru žalobcovi listom zo dňa 13.4.2011, v ktorom podrobne uviedol, že fakturovanú čiastku neuznáva, a to z dôvodu, že žalobca účtoval práce a dodávky, ktoré neboli predmetom diela medzi žalovaným a investorom, a preto ani nemohli byť predmetom dodávky žalobcu pre žalovaného. Rovnako žalobca vyúčtoval materiál na stavbu, ktorý dodal na stavbu výlučne žalovaný. 4. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca nepreukázal žiadne zo skutkových tvrdení, o ktoré opiera žalobou uplatnený nárok a preto žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie vykonaných stavebných prác na stavbe Autocentra Nissan, Kia na Panónskej ceste v Bratislave, vyúčtovaných žalovanému faktúrou č. 052010, pričom tvrdil, že predmetom diela mali byť práce uvedené v prílohe faktúry č. 052010, ktorú predložil k žalobe. Predmetom fakturácie sú podľa vyjadrenia žalobcu oprávnené náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vykonávaním diela v sume 28.732,88 eur + podiel na výnose, ktorý podľa žalobcu vychádzal 2.899,41 eur, čo je 7% zisk. Podiel žalobcu na tvrdenom výnose mal predstavovať polovicu čiastky vyplatenej spoločnosťou FINEKO s.r.o. žalovanému po odpočítaní nákladov žalovaného na nákup stavebného materiálu. 5. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. a uviedol, že z návrhu na uzatvorenie zmluvy (objednávka žalovaného) nevyplýva konkrétny obsah zmluvného vzťahu, ktorý má medzi stranami vzniknúť ,nie je určité, či si žalovaný mal záujem objednať akékoľvek stavebnomontážne práce, alebo len určité práce alebo či predmetom zmluvy mala byť aj dodávka materiálu. Žalovaný tvrdil, že predmetom zmluvného záväzku medzi stranami bola len dodávka vodoinštalačných prác, nie iných stavebných prác a ani nie dodávka materiálu, preto konajúci súd zmluvný vzťah strán posúdil ako zmluvu o dielo. Žalobca tvrdil, že predmetom diela mali byť práce uvedené v prílohe faktúry č. 052010, pričom sa odvoláva na prílohu faktúry predloženú k žalobe. Žalovaný tvrdil, že z prílohy faktúry č. 052010 uznáva ako objednané a vykonané práce len položku 14 montáž armatúry s dvoma závitmi G 1 a položku 16 montáž armatúry s dvoma závitmi G 1, ostatné vyúčtované práce žalobca nevykonal, pričom sa odvoláva na prílohu, ktorú mu doručil žalobca a ktorú neuznal a vrátil žalobcovi. 6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej konštatoval, že žalobca ničím nepreukázal dohodu strán o predmete diela, a ani vykonanie diela v rozsahu vyúčtovanom faktúrou č. 052010. Predmet diela a jeho vykonanie sa súdu nepodarilo ustáliť ani z prílohy faktúry, na ktorú sa obe strany odvolávajú: žalobca nepreukázal, že faktúrou č. 052010 vyúčtoval žalovanému práve práce uvedené v súpise stavebnomontážnych prác, ktorý ako prílohu faktúry predložil súdu. Žalovaný tvrdil, že na zaplatenie mu bola predložená iná faktúra, resp. faktúra s inou prílohou, z ktorej vyplýva vyúčtovanie prác a aj dodávka stavebného materiálu, v identicky fakturovanej sume, ale s inými položkami dodávky materiálu. Žalovaný však toto tvrdenie aj preukázal: súd pri vyhodnotení vykonaného dokazovania vo vzájomnej súvislosti napokon ustálil, že žalovanému bola žalobcom doručená faktúra s prílohou, ako bola predložená žalovaným (č.l. 88-89), a to s poukazom na ďalšie ním produkované dôkazy, najmä písomnosť žalovaného zo dňa 13.4.2011, ktorou vrátil faktúry žalobcovi, kde v texte písomnosti ako dôvody neuznania oprávnenosti faktúry č. 052010 sú uvedené informácie, ktoré korešpondujú s textom prílohy faktúry predloženej žalovaným. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného, že pokiaľ by mu táto príloha nebola žalobcom doručená, nedisponoval by informáciami o takto vyúčtovaných položkách, ktoré rozporuje pri vrátení faktúr. O doručovaní tejto písomnosti žalobcovi žalovaný predložil doručenku o podaní písomnosti na poštovú prepravu zo dňa 18.4.2011 na adresu sídla žalobcu. Argumentácia žalobcu, ktorou uviedol, že nevie, ako sa táto príloha dostala do dispozície žalovaného, nepreukazuje opak, teda nepreukazuje, že žalovanému nevyúčtoval iné práce a dodávky, ako si uplatňuje v súdenej veci. O vyúčtovaní iných prác ako tých, ktoré boli ako príloha faktúry č. 052010 doručené žalovanému (č.l. 88-89), žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz ani nevyvrátil dôkazy produkované žalovaným. 7. K cene diela súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ani v prípade uplatnenej výšky ceny za dielo nepreukázal existenciu dohody strán o tvrdenom spôsobe určenia ceny za dielo. Žalovaný tvrdil, že strany si nedojednali cenu za dielo, z čoho by vyplynulo, že strany mali záujem uzavrieť zmluvu o dielo bez dojednania ceny za práce. Takáto dohoda nie je v rozpore s odplatným charakterom zmluvy o dielo, zhotoviteľ by mal potom nárok na zaplatenie obvyklej ceny za také alebo porovnateľné dielo, zhotoviteľa by však zaťažovalo dôkazné bremeno, že práve ním vyúčtovaná cena je cenou obvyklou, za predpokladu vzniku nároku na zaplatenie ceny za dielo. Z vykonaného dokazovania nevyplynula existencia dohody o cene diela tak ako tvrdí žalobca, ale ani vznik nároku na zaplatenie ceny vykonaním diela. 8. V súvislosti s vykonaním diela súd prvej inštancie poukázal na ust. § 554 ods. 1 Obch. zák. a uviedol, že aj v prípade, že by mal súd za preukázané, že medzi stranami bol dojednaný rozsah diela práve tak, ako vyplýva zo súpisu vykonaných prác predložených žalobcom, žalobca nepreukázal, že práve tieto práce riadne vykonal a odovzdal žalovanému, a teda že mu vykonaním diela vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo. Splnenie uvedenej podmienky vzniku nároku na zaplatenie ceny za dielo nevyplýva ani zo žalobcom predložených faktúr jeho dodávateľov. Z obsahu faktúr nevyplýva, že by dodávatelia účtovali práve práce na diele autocentra. K faktúram boli súdu predložené identicky vyhotovené prílohy, ktorých vierohodnosť a autentickosť žalovaný rozporuje a ako uviedol právny zástupca žalobcu, prílohy vyhotovil sám žalobca. Faktúry dodávateľov žalobcu ani nepreukazujú plnenie poskytnuté žalobcom zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ale plnenie dodávateľov zo zmluvného vzťahu so žalobcom, čo ale nepreukazuje, že nimi vykonané práce boli žalovaným objednané a žalobcom žalovanému aj skutočne odovzdané. Žalovaný rozporuje vykonanie vyúčtovaných prác žalobcom s výnimkou položiek z prílohy faktúry č. 14 montáž armatúry s dvoma závitmi G 1 v sume 51,09 eur a položku 16 montáž armatúry s dvoma závitmi G 1 v sume 12,97 eur, celkom 64,06 eur eur bez DPH, ktorá pohľadávka však v čase rozhodovania súdu zanikla splnením (čiastkové platby žalovaného spolu v sume 500 eur). 9. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie stavebných prác ako sú uvedené v prílohe faktúry, o ktorej tvrdí, že bola doručená žalovanému, nepreukázal, že tam uvedené práce aj skutočne vykonal a odovzdal žalovanému, a že by mu potom vznikol nárok na zaplatenie ním tvrdenej dojednanej ceny za dielo a ani obvyklej ceny za vykonané práce, preto žalobu zamietol. Z tohto dôvodu potom nevykonal dokazovanie stanovením obvyklej ceny žalobcom predloženým cenníkom CENKROS, ktoré s ohľadom na záver o nepreukázaní základu nároku považoval za nadbytočné. 10. K čiastočným úhradám žalovaného (200 eur a 300 eur) s ohľadom na ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. prvoinštančný súd uviedol, že účinky uznania zvyšku záväzku čiastočným plnením nenastali. Žalobca zo žiadneho právneho úkonu ani konania žalovaného nemohol dospieť k záveru, že je možné z čiastočného plnenia žalovaného usudzovať, že uznáva aj zvyšok záväzku: faktúra č. 052010 bola žalovaným žalobcovi vrátená na prepracovanie práve z dôvodu, že neuznáva vyúčtované položky. Súd tiež nemal za preukázané, záväzok z ktorej faktúry by mal byť čiastočným plnením žalovaným uznaný, pričom v tejto časti zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu. Súd prvej inštancie preto nemal za preukázané, že faktúrou č. 052010 boli žalovanému vyúčtované práce uvedené v súpise predloženom súdu. Z uvedených dôvodov potom dospel k záveru, že čiastkové úhrady žalovaného nie je možné považovať za uznanie záväzku uplatneného žalobcom v súdenej veci. 11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP. 12. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca odvolanie z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. V odvolaní k prílohám jednotlivých faktúr uviedol, že právny zástupca žalobcu k súpisu prác, ktoré sú prílohou jednotlivých faktúr dodávateľov žalobcu uviedol, že „súpis prác je na rovnakých prílohách z dôvodu, že tieto boli skutočne vyhotovené pod ingerenciou žalobcu, nakoľko ide o osoby, ktoré nie sú odborne a účtovne zdatné tak, aby účtovné doklady boli v poriadku.“ Z uvedeného tvrdenia preto jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetné prílohy nevytvoril, ale na vypracovaní predmetných príloh v jednotnej podobe trval u svojich dodávateľov z dôvodu účtovnej evidencie a prípravy podkladov pre fakturáciu tak žalovanému, ako aj ostatným zmluvným partnerom žalobcu. 13. K skutkovému tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaný nekonkretizoval obsah zmluvného vzťahu v objednávke zo dňa 25.10.2009, nemôže byť na ujmu žalobcu. Sám žalovaný uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola podľa objednávky zo dňa 25.10.2009 dohoda, že práce budú žalobcom účtované podľa skutočne vykonaných prác. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu platného zmluvného vzťahu. Čo sa týka argumentácie žalovaného v súvislosti s uznaním vykonania diela žalobcom, žalobca poukázal na skutočnosť, že hodnota predmetných žalovaným uznaných položiek predstavuje sumu 64,06 eur, pričom čiastkové úhrady viažuce sa k predmetnej faktúre boli zo strany žalovaného zrealizované v sume 500 eur. V rámci vykonaného dokazovania nebol zo strany žalovaného preukázaný iný dôvod úhrady tejto sumy ako to, že v čase realizácie úhrad predmetnú fakturovanú sumu uznal. 14. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nedodal práce v zmysle vystavenej faktúry žalobca uviedol, že práce preukázal listinnými dôkazmi, ktorými sú faktúry jeho poddodávateľov obsahujúcimi súpis vykonaných prác za relevantné výkony, ktoré následne žalobca fakturoval žalovanému. Ako vyplýva aj z výsluchu svedka J.. K., tieto práce boli skutočne spoločnosti, ktorú zastupuje, dodané a tieto boli žalovanému aj v celom rozsahu zaplatené. 15. K cene diela žalobca uviedol, že táto nebola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá, avšak ide o cenu obvyklú v čase dodania diela za porovnateľné dielo. Cenu dodaných prác určil žalobca na základe jednotkových cien konkrétne vykonaných prác generovaných profesionálnym softvérom CENKROS používaným v oblasti stavebníctva. Výšku takto určených cien žalobca riadnym spôsobom preukázal predložením kalkulácie jednotlivých položiek generovanú profesionálnym softvérom CENKROS. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca na stavbe Autocentrum Nissan KIA práce pre žalovaného vykonal a žalovaný túto skutočnosť nikdy v priebehu pojednávaní nespochybňoval. Argumentáciu súdu týkajúcu sa uznania zvyšku dlhu čiastočnými úhradami dlžníka, ako aj súdom prvej inštancie aplikované uznesenie Najvyššieho súdu ČR by bolo podľa názoru žalobcu možné aplikovať iba za predpokladu: ak by žalovaný naozaj v konaní preukázal vrátenie faktúry č. 052010 žalobcovi, k čomu nedošlo a súčasne, ak by k vráteniu faktúry č. 052010 žalobcovi došlo v čase predchádzajúcom čiastočným úhradám faktúry žalovaným, k čomu rovnako nedošlo. Tvrdenie o vrátení faktúry sa žalovaný v rámci dokazovania pokúšal preukázať predložením podacieho lístka zo dňa 13.4.2011, čo nemožno vyhodnotiť ako postačujúci dôkaz preukazujúci doručenie vrátenia predmetnej faktúry žalobcovi. Žalobca má za to, že v danom prípade existovala právna domnienka o tom, že v dobe uznania záväzok žalovaného trval a žalovaný nemohol svojimi tvrdeniami túto domnienku spochybniť, či vyvrátiť. Žalobca je presvedčený o tom, že čiastočnými úhradami faktúry č. 052010 žalovaný uznal aj zvyšok dlhu. Žalobca v konaní preukázal všetky zákonné predpoklady pre priznanie nároku zo zmluvy o dielo, preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom. V prípade, že odvolací súd po preskúmaní veci zaujme stanovisko, že nie sú splnené predpoklady na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, žalobca žiada, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý zastáva názor, že žalobca vo svojom odvolaní ničím nepreukázal odvolacie dôvody, ktoré vo svojom odvolaní uvádza. Žalobca sa odvoláva na nevykonaný dôkaz súdom v súvislosti s predloženým cenníkom CENKROS, ktorý žalobca predložil súdu ako návrh na doplnenie dokazovania. Tento dôkaz mal preukazovať stanovenie obvyklej ceny žalobcom. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobca nevykonal ním uvádzané práce na predmete plnenia, nakoľko tieto nemohol vykonať ani z časových dôvodov, čo osvedčil aj svedok T. K. vo svojej svedeckej výpovedi. Žalobca v odvolaní uvádza, že žalovaný nikdy v priebehu pojednávaní nespochybňoval skutočnosť, že žalobca práce pre žalovaného vykonal na stavbe AUTOCENTRUM NISSAN, KIA. Počas nariadených pojednávaní žalovaný vždy popieral a naďalej popiera, že fakturované práce žalobcom žalobca pre žalovaného vykonal. Nakoľko z dokazovania vyplynulo, že žalobca nevykonal ním uvádzané a fakturované práce, súd nevykonal dokazovanie stanovením obvyklej ceny žalobcom predloženým cenníkom CENKROS, ktoré s ohľadom na záver o preukázaní základu nároku považoval za nadbytočné. Žalovaný zdôraznil, že všetky subdodávateľské prílohy faktúr vypracoval žalobca údajne preto, lebo ide o osoby, ktoré nie sú odborne a účtovne zdatné, tak aby účtovné doklady boli v poriadku. Všetci subdodávatelia žalobcu sú živnostníkmi plne zodpovední v zmysle živnostenského zákona a ďalších právnych predpisov podnikať. Všetkých 9 vystavených faktúr subdodávateľmi majú jednotný text a ani jedna faktúra subdodávateľov neuvádza aké práce subdodávateľ pre žalobcu vykonával, ich popis, množstvo a kde boli práce vykonávané. Na fakturovanú cenu subdodávateľom vyhotovil žalobca Súpis vykonaných prác. Nie sú tam uvedené a rozpísané jednotlivé práce a výkony a ako žalovaný už uviedol ani miesto stavby. Bolo na žalobcovej ľubovôli na akú stavbu faktúru zaeviduje a kedy a ako ju použije. 17. K vykonaniu tlakových skúšok žalovaný uviedol, že tieto práce uvádzajú žalobcovi subdodávatelia vo faktúrach, pričom tieto práce vykonal žalovaný ešte pred tým, ako údajne nastúpili na stavbu žalobcovi subdodávatelia. Doklady o tlakových skúškach osvedčujúce, že tieto práce vykonal žalovaný ešte pred tým ako ich fakturovali údajný subdodávatelia sú založené v súdnom spise a to, že tlakové skúšky vykonával žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok T. K.. Použité faktúry spolu s prílohami súpisu vykonaných prác, ktoré vypracoval za subdodávateľov žalobca boli podľa názoru žalovaného vyrobené účelovo počas konania na súde, za účelom preukázania že žalobca predmetné práce vykonal. 18. Žalovaný zastáva názor, že prvoinštančný súd v nariadených pojednávaniach dôsledne posúdil uplatnený nárok žalobcu v spojitosti s vykonanými dôkazmi a vynesený rozsudok zodpovedá zisteným právnym skutočnostiam, čo súd podrobne v rozsudku aj odôvodnil. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. 19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdil, v odvolaní uviedol, že súpis prác je na rovnakých prílohách z dôvodu, že tieto boli skutočne vyhotovené pod ingerenciou žalobcu, nakoľko ide o osoby, ktoré nie sú odborne a účtovne zdatné tak, aby účtovné doklady boli v poriadku. Z uvedeného tvrdenia preto jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetné prílohy nevytvoril, ale na vypracovaní predmetných príloh v jednotnej podobe trval u svojich dodávateľov z dôvodu účtovnej evidencie a prípravy podkladov pre fakturáciu tak žalovanému, ako aj ostatným zmluvným partnerom žalobcu. Vypracovanie určitého konkrétneho dokumentu pod ingerenciou tretej osoby neznamená, že určitý konkrétny dokument vypracovala táto tretia osoba. Žalobca opätovne uviedol, že všetky vystavené faktúry spolu s prílohami sú súčasťou účtovnej evidencie každého z dodávateľov žalobcu. V ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach uvedených v odvolaní. 20. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý zdôraznil, že žalobca sa pri tvorbe ceny odvoláva na profesionálny softvér CENKROS, používaný v oblasti stavebníctva a poukazuje na to, že súd na tento dôkaz neprihliadal. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca predložil súdu kalkuláciu cien ním vykonaných prác až v auguste 2016, kedy bola aj súdom doručená žalovanému. Je zjavné, že táto kalkulácia cien bola urobená „na mieru“ tak, aby kryla vymyslenú fakturáciu údajných žalobcových subdodávateľov. K ostatným tvrdeniam žalobcu sa žalovaný vyjadril vo svojom vyjadrení k odvolaniu ako aj na nariadených pojednávaniach. Žalovaný má za to, že žalobca s ohľadom na uvedené právne skutočnosti ničím nepreukázal zákonné predpoklady pre priznanie ním uplatňovaného nároku a taktiež nepreukázal vykonanie prác a dodávok v uvádzanom rozsahu. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.12.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 25. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 26. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané práce a dodávky na stavbe AUTOCENTRUM NISSAN, KIA v zmysle faktúry č. 0520110 vystavenej žalobcom. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a vrátil žalobcovi faktúru z dôvodu, že žalobca účtoval práce a dodávky, ktoré neboli predmetom diela medzi žalovaným a investorom a preto nemohli byť ani predmetom dodávky žalobcu pre žalovaného. Súpis vykonaných prác priložený k faktúre nie je podpísaný žiadnou stranou. Podľa objednávky žalovaného zo dňa 25.10.2009 práce mali byť účtované podľa skutočne vykonaných prác v dohodnutých cenách vo faktúrach. 27. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca ničím nepreukázal dohodu strán o predmete diela, a ani vykonanie diela v rozsahu vyúčtovanom faktúrou č. 052010. Žalobca nepreukázal existenciu dohody strán o tvrdenom spôsobe určenia ceny za dielo. Žalovaný tvrdil, že strany si nedojednali cenu za dielo, z čoho by vyplynulo, že strany mali záujem uzavrieť zmluvu o dielo bez dojednania ceny za práce. Takáto dohoda nie je v rozpore s odplatným charakterom zmluvy o dielo, zhotoviteľ by mal potom nárok na zaplatenie obvyklej ceny za také alebo porovnateľné dielo. Z vykonaného dokazovania však nevyplynula existencia dohody o cene diela, ani vznik nároku na zaplatenie ceny vykonaním diela. 28. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. je povinnosťou zhotoviteľa dielo riadne vykonať v súlade so zmluvou a odovzdať ho objednávateľovi. Základnou povinnosťou objednávateľa je riadne ponúknuté plnenie prevziať (§ 537 ods. 2 Obch. zák.), pričom mu súčasne vzniká povinnosť zaplatiť cenu za vykonanie diela. Nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi, ak si strany nedohodnú niečo iné, len úspešným vykonaním diela, tzn. riadnym splnením záväzku (§ 554, § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka). 29. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorej premetom mali byť stavebné práce, ktoré si žalobca fakturoval a ktoré sú v prílohe faktúry, nepreukázal, že práce aj skutočne vykonal a odovzdal žalovanému. Súčasne je nutné uviesť, že žalobca vykonanie a odovzdanie prác nepreukázal ani listinnými dôkazmi a to faktúrami a súpismi vykonaných prác svojich subdodávateľov, ktoré sú vo vzťahu k žalovanému irelevantné. Listinné dôkazy preukazujú právny vzťah medzi žalobcom ako odberateľom a jeho zmluvnými partnermi ako dodávateľmi. Na súpisoch ako aj na faktúrach subdodávateľov nie je uvedená stavba, na ktorej mali byť práce vykonané, ako správne uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaný. 30. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno konštatovať, že listinné dôkazy predložené žalobcom na preukázanie dôvodnosti žaloby vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (faktúra č.052010 bez potvrdeného súpisu vykonaných prác) neosvedčujú skutočnosti nevyhnutné na priznanie nároku žalobcovi. 31. Pokiaľ ide o nevykonanie ostatných dôkazov navrhovaných žalobcom (stanovenie obvyklej ceny žalobcom predloženým cenníkom CENKROS), prvoinštančný súd postupoval správne, keď tieto nevykonal. Navrhované dôkazy neboli spôsobilé preukázať žalobcove tvrdenia ohľadom reálne vykonaných prác pre žalovaného. 32. K námietke žalobcu, že žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi z titulu zmluvy o dielo, keď vykonal čiastočnú úhradu označenej faktúry, odvolací súd poznamenáva, že z čiastočnej úhrady predmetnej faktúry nemožno osvedčovať vykonanie všetkých tvrdených prác, keď žalovaný vykonanie týchto prác poprel. S ohľadom na ustanovenie § 407 ods. 3 Obch. zák. sa v ostatnom odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeným v bode 43 napadnutého rozsudku. 33. Keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).