KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava9. 12. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/248/2017 z 9. 12. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2019, sp. zn. 14Co/248/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1614201576.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/248/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201576
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614201576.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242,
konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovaným: 1. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, I. XXX, I., 2. C. C., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, P., o zaplatenie 12.440,90 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.03.2017, č.k.
27C/29/2015-84, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného v 2. rade zo dňa 10.05.2017 proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 24. marca 2017, č.k. 27C/29/2015-84 o d m i e t a.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti riadneho úroku vo výške 2055,74 eur,
vyčísleného do 07.02.2014 a v časti riadneho úroku vo výške 6,897% ročne zo sumy 12.440,90 eur
od 08.02.2014 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keď uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 12.440,90 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 12.440,90 eur odo dňa 27.02.2013 do zaplatenia, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania mal za
preukázané, že žalobca a žalovaní uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovaným bezúčelový úver v sume 44.800 eur a žalovaní sa zaviazali spoločne a nerozdielne
uvedenú sumu vrátiť v 240-tich pravidelných splátkach. Pohľadávka z úveru bola zabezpečená záložným
právom na nehnuteľnosť, pričom záložcami boli E. E. a I. E.. Z oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a z výziev žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy súd zistil, že žalovaní úver riadne
nesplácali. Uvedenú skutočnosť nepoprel ani žalovaný v 2. rade. Jeho obrana v konaní spočívala len
v tom, že úver mal byť poskytnutý pre účely kúpy nehnuteľnosti rodičom žalovanej v 1. rade, ktorý za
úver nehnuteľnosťou aj ručili. Žalovaný v 2. rade sa v konaní ďalej bránil tým, že z poskytnutého úveru
nečerpal on sám ani euro. V konaní ďalej žalovaný v 2. rade predložil čestné prehlásenie E. E., že
preberá záväzky z uvedeného úveru. Takúto obranu súd ale považoval za nedôvodnú. Žalovaný v 2.
rade uviedol, že Zmluvu o úvere riadne podpísal a priznal, že chcel pomôcť svojej vtedajšej
priateľke žalovanej v 1. rade. Súd prvej inštancie uviedol, že to, že z úveru žalovaný v 2. rade nepoužil
ani euro je skutkové tvrdenie, ktoré nebolo ničím preukázané. Avšak aj keby tomu tak naozaj bolo, nie
je to v konaní podstatné. Žalovaný v 2. rade sa rovnako ako žalovaná v 1. rade zaviazal poskytnutý
úver splácať, čo sa však nedialo. Z takéhoto zmluvného vzťahu je rovnako povinný tak žalovaný v 2.
rade ako aj žalovaná v 1. rade, a to spoločne a nerozdielne, nakoľko im bol úver poskytnutý solidárne.



Účel poskytnutých finančných prostriedkov v tomto prípade nie je podstatný, nakoľko išlo o
bezúčelový úver. Preto mal súd za to, že nárok žalobcu za zaplatenie dlžnej sumy ako pohľadávky z
poskytnutého a nevráteného úveru je dôvodný.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, a § 255 ods.
1 CSP. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní priznal tomuto nárok na náhradu trov prvoištančného
konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 2. rade odvolanie zo dňa 10.05.2017. Uviedol, že súd má
podľa ustanovenia § 292 CSP poučovaciu povinnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi pri prvom úkone, teda ho
má vhodným spôsobom poučiť o možnosti zastúpenia, ako aj o jeho procesných právach a povinnostiach
nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale má ho poučiť aj o dôkazoch, ktoré je potrebné
predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie a o iných možnostiach potrebných
na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Žalovaný v 2. rade ako spotrebiteľ nebol takto poučený.
Uvedené poučenie sudom zohráva dôležitú úlohu pri prekonávaní informačného deficitu spotrebiteľa v
civilnom procese. Ďalej namietal, že súd nevypočul v predmetnej veci ako svedkyňu žalovanú v 1. rade,
hoci mu povinnosť vykonať dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci vyplýva aj z ustanovenia § 295
CSP. Výpoveď žalovanej v tomto konaní považoval za rozhodujúcu, nakoľko najmä táto sa vie vyjadriť,
ako to v skutočnosti pri podpise zmluvy o úvere prebiehalo a kto mal z daného úveru prospech.
Je povinnosťou súdu aj bez návrhu obstarať alebo zabezpečiť takýto nevyhnutný dôkaz. Súd v konaní
neprihliadol ani na čestné vyhlásenie E. zo dňa 28.08.2014, a to z dôvodu, že ak by malo mať takéto
vyhlásenie právne účinky voči veriteľovi - žalobcovi, muselo by byť veriteľom schválené a
odsúhlasené. V danom prípade však považoval odôvodnenie rozsudku v tejto časti za nedostatočné,
nakoľko výpoveď tohto svedka je v danom prípade taktiež rozhodujúca. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol,
že predmetný úver nečerpal a neminul z neho žiadne peniaze. Ak pán E. čestne vyhlásil, že preberá
zodpovednosť za uvedený úver, mal sa s tým súd zaoberať a svedka aspoň vypočuť. Na
základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.06.2017 k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že
vyjadrenie žalovanej v 1. rade by nemalo pre uvedené právne a skutkové okolnosti žiadnu relevanciu.
Zároveň žalovaný v 2. rade má právne možnosti ako sa domáhať svojich regresných nárokov voči
žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 1. rade nemohla byť v spore vypočutá ako svedok, keďže bola stranou
sporu. Svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnila, pričom doručenie predvolania mala riadne
vykázané. K odvolacej námietke, že žalovaný v 2. rade nebol riadne poučený žalobca uviedol, že
poučenie spolu so žalobou a výzvou na vyjadrenie si žalovaný v 2. rade osobne prezval na pošte
dňa 17.08.2016. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.03.2017, nebolo vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade prvým úkonom súdu. Žalobca sa ešte pred pojednávaním, ale aj na pojednávaní vyjadril,
že v prípade záväzku išlo o bezúčelový úver, že žalovaný v 2. rade je spoludlžníkom zaviazaným
spoločne a nerozdielne, a že čestné vyhlásenie E.a zo dňa 28.8.2014 nijako nezbavuje žalovaného v 2.
rade záväzku zo Zmluvy o úvere. Spoludlžník je zaviazaný spoločne a nerozdielne a dlžník sa nemôže
bez súhlasu veriteľa dohodnúť s treťou osobou, že tá za neho prevezme záväzok. Zároveň je možné
s odstupom času konštatovať, že čestné vyhlásenie pána E. E. zo dňa 28.08.2014 nebolo pravdivé,
keďže záväzok zo Zmluvy o úvere je do dnešného dňa neuhradený. S rozhodnutím a odôvodnením súdu
sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací
súd odvolanie v celom rozsahu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

6. V priebehu konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od
1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť z
nasledovných dôvodov.



8. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rozsudok súdu prvej inštancie žalovaný v 2. rade
prevzal dňa 25.04.2017 (č. listu 88). Odvolanie žalovaný v 2. rade podal osobne na súd až 11.05.2017,
t. j. po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odvolania.

9. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami,
doručené súdu mimo pracovného času (§ 121 ods. 5 CSP). Do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň,
keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, t. j. deň doručenia. V danom prípade 15 dňová lehota
začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený
žalovanému v 2. rade dňa 25.04.2017, a preto lehota na odvolanie začala žalovanému v 2. rade plynúť
nasledujúcim dňom, t.j. počnúc 26.04.2017. Posledný deň lehoty na podanie odvolania bol 10. máj 2017
(streda). Pretože žalovaný v 2. rade podal odvolanie osobne na súd až dňa 11.05.2017, odvolanie bolo
podané po lehote.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade v súlade s
ustanovením § 386, písmeno a) CSP odmietol, pretože bolo podané oneskorene. Odvolací súd sa z
týchto dôvodov ďalej preto nezaoberal a ďalej neprejednal odvolanie žalovanému v 2. rade.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy
odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( §
419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1614201576

  1. 24. 3. 2017Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/29/2015 z 24. 3. 2017opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 6. 7. 2017Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/29/2015 z 6. 7. 2017
  3. 31. 1. 2018Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/29/2015 z 31. 1. 2018
  4. 9. 12. 2019Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/248/2017 z 9. 12. 2019 (toto rozhodnutie)
  5. 9. 12. 2019Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/248/2017 z 9. 12. 2019