Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/70/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204193 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615204193.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. XXXX, o zaplatenie 239,62 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 6C/643/2015-66 zo dňa 27. novembra 2018 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,62 €. Vo zvyšku, t.j. v časti úroku vo výške 28 % zo sumy 239,62 € od 21.2.2013 do zaplatenia súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1, § 710 a § 711 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 6 a § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 27.9.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom zmluvy bolo zriadenie rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žalovanej bola zároveň vydaná platobná karta Maestro s denným limitom platobnej karty 15 000,- Sk (497,91 €). Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania v súlade s VOP. Z listu žalobcu zo dňa 13.2.2013 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že dňom doručenia tohto oznámenia odstupuje od príslušnej zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX z dôvodu vykazovania debetného zostatku na účte odo dňa 29.9.2012 a vyzval žalovanú, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia oznámenia uhradila debetný zostatok, ktorý bol ku dňu 13.2.2013 v sume 233,97 €. V špecifikácii žaloby žalobca uviedol, že uplatnená suma 239,62 € predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej, vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovanej. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Debetné obraty predstavovali druhovo operácie žalovanej: platobné príkazy, úroky, mesačný poplatok za poskytovaný balík služieb, poplatky za upomienku. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby - „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ (20 % ročne, a od 1.7.2012 vo výške 28 % ročne). Žalobca doložil na výzvu súdu úrokové sadzby produktov platné ku dňu uzavretia zmluvy a taktiež ku dňu 1.3.2015. Nedoložil však úrokové sadzby k uplatnenému 28 %-nému debetnému úroku platné v čase zatvorenia účtu. Z výpisu z účtu žalovanej č. 9 za obdobie od 1.9.2012 do 28.9.2012 vyplýva, že žalovaná mala povolené prečerpanie, ktorého limit ku dňu 11.7.2012 bol 350,- €. Vo výpise sa uvádza, že čerpanie do výšky limitu je úročené sadzbou 16,9 % ročne a nad uvedenú výšku sa k úrokovej sadzbe pripočíta úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Z výpisu z účtu č. 10 vyplýva, že žalovaná mala zrušený limit povoleného prečerpania k 1.10.2012. Z výpisu z účtu č. 2 žalovanej ku dňu 31.1.2013 bol debetný zostatok na účte žalovanej -233,97 €, ku ktorému žalobca pripočítal ku dňu 21.2.2013 úroky vo výške -3,65 €, poplatok za zrušenie trvalého príkazu vo výške -2,- €, čím sa žalovaná dostala ku dňu 21.2.2013 do nepovoleného prečerpania v sume 239,62 €. Ďalej sa súd prvej inštancie oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“) žalobcu. Podľa časti III U bod 1. VOP (platné ku dňu uzavretia zmluvy o účte) službu Povolené prečerpanie na osobnom účte (ďalej aj „služba PP“) zriadi banka na osobnom účte klienta v banke v prípade konkludentného prijatia neodvolateľného návrhu klienta na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb PP bankou, resp. v prípade uzavretia zmluvy o poskytovaní služby PP v súlade s podmienkami uvedenými v tejto časti III. VOP. Klient nemá právny nárok na zriadenie služby PP. Podľa bodu 2. tejto časti VOP zmluva bude platne a účinne uzavretá a služba PP bude zriadená momentom povolenia čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte bankou. Podľa časti III. U bod. 9 VOP suma čerpaných finančných prostriedkov nad výšku debetného limitu je sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka. Podľa čl. III. A, bod 23 VOP ak účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto porušenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný zostatok), resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. 1.2. Súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola formulárovou zmluvou, ktorá bola vopred zo strany žalobcu pripravená bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Žalobca mal postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane žalovanej vystupoval účastník, fyzická osoba, ktorá neuzavierala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 27.9.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe tejto zmluvy žalobca zriadil pre žalovanú bežný účet č. 3219013002/5600, na ktorom žalovaná vykonávala bezhotovostné a hotovostné transakcie. Jej predmetom bolo zriadenie osobného účtu a vydanie platobnej karty. Strany sa na službe povolené prečerpanie na osobnom účte v rámci zmluvy nedohodli a žalobca inú zmluvu o poskytovaní tejto služby súdu nedoložil, avšak z výpisov z účtov, ktoré žalobca súdu doložil vyplýva, že žalovaná mala určenú výšku limitu povoleného prečerpania v sume 350,- €. Žalobca od zmluvy odstúpil, keďže na účte bol vykazovaný debetný zostatok a vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovanú bežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených výpisov z účtu. Žalobca odstúpil od zmluvy ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení, účet žalovanej uzavrel ku dňu 21.2.2013 a previedol ho internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ako vyplýva z predložených výpisov z účtu, k uvedenému dňu žalobca evidoval pohľadávku k tomuto dňu vo výške 239,62 €, ktorú súd žalobcovi ako dôvodne uplatnenú priznal. 1.3. Súd prvej inštancie však žalobu zamietol v časti, v ktorej si žalobca uplatnil debetný úrok 28 % ročne zo sumy debetného zostatku 239,62 € od 21.2.2013 do zaplatenia. Žalobca do spisu doložil úrokové sadzby produktov platné od 4.9.2006, podľa ktorých úroková sadzba pre nepovolené prečerpanie na účte bola k tomuto dňu 20 % ročne. Uplatnená výška úrokovej sadzby nevyplývala ani z doložených výpisov z účtu, podľa ktorej bola dohodnutá výška úrokov pri nepovolenom prečerpaní 16,90 % + úrok z omeškania 8 %. V súlade s čl. III.A, bod 23. VOP v prípade vzniku debetného (záporný) zostatku na účte uplatniť si úročenie debetu úrokom stanoveným v sadzobníku. Keďže k odstúpeniu od zmluvy došlo ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy t. j. 21.2.2013, bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať súdu skutočnosť, aká bola debetná úroková sadzba debetnom zostatku na účte ku dňu zatvorenia účtu, resp. ku dňu platného odstúpenia od zmluvy, ktoré však žalobca súdu nepreukázal. V prospech spotrebiteľa potom súd ustálil, že ku dňu odstúpenia od zmluvy, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení k uplatnenému 28 % debetnému úroku. 1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca mal za to, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie alebo opravu v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p.. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 C.s.p. uvedeným postupom. Súd žalobcu na predloženie úrokových sadzieb nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesné vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania, vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ktoré sú porušením základného práva strany súdneho konania na spravodlivý proces 2.1. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/262/2017 zo dňa 18.1.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. l C.s.p.. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie takéhoto podania. Žalobca tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co 33/2017-53 zo dňa 27.6.2017, v ktorom odvolací súd uviedol, že ak žaloba neobsahuje dostatočné skutkové odôvodnenie, ide o vadu žaloby a je povinnosťou súdu pokúsiť sa postupom podľa § 129 ods. 1 C.s.p. o jej opravu alebo doplnenie. Súd je preto povinný podľa § 129 ods. 1, 2 C.s.p. poučiť stranu sporu o nedostatkoch žaloby s uvedením lehoty a spôsobu, ako má uvedené nedostatky odstrániť. Ak strana sporu v stanovenej lehote nedostatky žaloby odstráni, žaloba sa považuje za perfektnú a súd ju môže meritórne prejednať. Ak k odstráneniu vád nedôjde a žaloba má naďalej také nedostatky, ktoré súdu bránia vec meritórne prejednať a rozhodnúť, je povinnosťou súdu také podanie odmietnuť. Je nutné odlišovať tzv. základné skutočnosti (skutočností slúžiace k individualizácii, nezameniteľnosti nároku, pri ich nedostatku je namieste postupovať podľa § 129 ods. 1, 2 C.s.p.) a skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce (nie sú nutné k identifikácii nároku, ich výsledok ale ovplyvňuje výsledok sporu, pri ich absencii neprichádza do úvahy odmietnutie, ale naopak zamietnutie žaloby). V danom prípade možno konštatovať, že žaloba má také vady, čo do nedostatočného uvedenia základných skutkových okolností, pre ktoré súd nemohol meritórne prejednať a rozhodnúť, ale zakladali povinnosť súdu postupovať postupom v zmysle § 129 ods. 1, 2 C.s.p., teda vyzvať žalobcu kvalifikovaných spôsobom na odstránenie vád žaloby. Obdobne podľa žalobcu rozhodli aj Krajské súdy v Banskej Bystrici (č. k. 43Co 25/2018-257 zo dňa 26.7.2018), Trnave (11Co 57/2017 zo dňa 29.6.2018), Nitre (č. k. 5Co 262/2017-82 zo dňa 4.7.2018) a Bratislave (č. k. 10Co/74/2018-151 zo dňa 16.8.2018). 2.2. Spolu s odvolaním žalobca súdu doručil dokument Úrokové sadzby produktov účinné od 1.10.2012 a 1.2.2013 (v skutočnosti doručil iba verziu účinnú od 1.10.2012, pozn. odvolacieho súdu), z ktorých vyplýva, že výška úroku pri nepovolenom prečerpaní bola 28 %. K možnosti doplniť dokazovanie v odvolacom konaní žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co 25/2017 zo dňa 20.2.2019. Pre ozrejmenie žalobca uviedol, že banka rozlišuje povolený debet (služba povolené prečerpanie) a nepovolený debet. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v stanovenej lehote sa žalovaná dostala nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- € (dňa 1.10.2012 - žaloba predkladá výpis z účtu č. 10/2012) sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18). Žalobca si daný nárok na úrok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Podľa žalobcu zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co 190/2018 zo dňa 15.11.2018, č. k. 11Co 71/2018-202 zo dňa 25.9.2018, Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co 130/2017-72 zo dňa 14.5.2018. Zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Toto oprávnenie potvrdzovali aj ustanovenia čl. III písm. A bod 15, 23 a 27 VOP žalobcu. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Ohľadne nároku na úrok 28 % ročne žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca (vtedy s obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) a žalovaná dňa 27.9.2006 uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, podľa ktorej práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom v tejto zmluve upravené, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt alebo službu. Na základe tejto zmluvy žalobca viedol žalovanej bežný účet, na ktorom sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania. Z tohto dôvodu došlo zo strany žalobcu k uzatvoreniu bežného účtu. Podľa bodu 3.12 predložených VOP žalobcu účinných od 1.3.2015 ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného dokladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Tento úrok bol žalobcom stanovený vo výške 28 % ročne a vyplýva z dokumentu Úrokové sadzby produktov účinného od 1.3.2015. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobca predložil VOP Dexia banky Slovensko, a.s. účinné od 1.7.2006. Z ich čl. III písm. A bod 23 vyplýva, že ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/ nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/ vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. V zmysle Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. účinného od 4.9.2006 debetná úroková sadzba pri nepovolenom čerpaní debetu na účte vedenom v SKK predstavovala 20 % ročne. 8. V konaní nebolo sporné a súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá medzi žalobcom v postavení dodávateľa a žalovanou v postavení spotrebiteľa má spotrebiteľskú povahu, preto sa i na vzájomné vzťahy strán sporu z nej vzniknuté použijú normy spotrebiteľského práva. 9. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom odvolania žalobcu, preskúmaval uplatnený nárok, iba pokiaľ išlo o súdom prvej inštancie zamietnuté príslušenstvo dlžnej istiny v podobe debetného úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 239,62 € od 21.2.2013 do zaplatenia. Prvoinštančný súd postupoval správne, keď skúmal právny dôvod, na základe ktorého si žalobca debetný úrok nárokoval. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že právo na debetný úrok mu vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu v spojení s VOP. Obsahom samotnej zmluvy, ktorú žalobca súdu predložil, však nie je dojednanie o debetnom úroku. Daná zmluva v otázkach ňou neupravených odkazuje na VOP žalobcu. Žalobca však tento dokument priložil k žalobe iba v znení účinnom od 1.3.2015, hoci nepovolené prečerpanie malo na účte žalovanej vzniknúť v období rokov 2012 až 2013. Až na v zásade nadbytočnú výzvu súdu prvej inštancie žalobca predložil súdu VOP Dexia banky Slovensko, a.s. účinné od 1.7.2006, ktoré svojou účinnosťou predchádzajú vznik nároku žalobcu. Spolu s nimi predložil i Sadzobník poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. účinný od 4.9.2006, podľa ktorého debetná úroková sadzba pri nepovolenom čerpaní debetu na účte vedenom v SKK predstavovala 20 % ročne. Žalobcom pôvodne predložené VOP účinné od 1.3.2015 sú v tomto konaní ako dôkaz bezpredmetné, nakoľko nemajú spätnú účinnosť. VOP Dexia banky Slovensko, a.s. účinné od 1.7.2006 používajú na viacerých miestach menu slovenská koruna. Sadzobník poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. účinný od 4.9.2006 upravuje výlučne debetnú úrokovú sadzba pri nepovolenom čerpaní debetu na účte vedenom v SKK (vo výške 20 % ročne). Pritom je zrejmé, že účet žalovanej musel byť v rokoch 2012 až 2013 vedený v mene euro a nie v tom čase už neexistujúcej mene slovenská koruna. Z uvedeného možno nepochybne vyvodiť skutočnosť, že žalobcom predložené VOP a Sadzobník poplatkov vydané Dexia bankou Slovensko, a.s. nemohli byť už v rokoch 2012 až 2013 aktuálne, preto aj v tomto prípade došlo zo strany žalobcu k predloženiu dôkazov, ktoré z časového hľadiska nie sú spôsobilé preukázať žalobcom uplatnený nárok. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil súdu taký dôkaz, z ktorého by vyplývala existencia ním tvrdeného práva v rozhodujúcom čase. 10. Civilný sporový poriadok, ktorý v priebehu konania nadobudol účinnosť, a ktorý sa v zmysle princípu jeho okamžitej aplikability (§ 470 ods. 1 C.s.p.) použije aj na toto konanie, neumožňuje až na zákonom stanovené výnimky pri sporových konaniach so slabšou stranou súdu vyhľadávať a vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu sami nenavrhli. Daný spor síce predstavuje konanie so slabšou stranou, avšak tou je žalovaná ako spotrebiteľka, nie žalobca, preto iba v prospech žalovanej by súd mohol vykonávať aj ním nenavrhnuté dôkazy. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na predloženie dôkazov potrebných na to, aby uniesol dôkazné bremeno. Takáto činnosť súdu by bola v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu. Pokiaľ žalobca k svojmu odvolaniu priložil ako dôkaz i dokument označený ako Úrokové sadzby produktov účinný od 1.10.2012, na tento treba nahliadať ako na neprípustnú novotu v odvolacom konaní, nakoľko na predloženie, resp. vykonanie takéhoto dôkazu nebola splnená žiadna z podmienok ustanovených § 366 C.s.p.. Neunesenie dôkazného bremena nepredstavuje vadu žaloby a nie je dôvodom, pre ktorý by mal súd pristúpiť k vyzývaniu žalobcu na odstránenie vád žaloby. Z tohto dôvodu bola odvolacia argumentácia žalobcu, v ktorej sa snažil preukázať porušenie povinnosti súdu vyzvať ho v tejto súvislosti na odstránenie vád žaloby, nedôvodná. 11. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné zopakovať svoje závery prezentované už v skorších obdobných veciach, kde sa totožný žalobca domáhal sankčného úroku z nepovoleného prečerpania na bežnom účte, týkajúce sa samotnej opodstatnenosti nároku žalobcu na predmetný úrok. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluvné ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobcu priložených k žalobe, podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je upravená § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný úrok vo výške 28 % ročne. Rovnako odvolací súd zotrváva na svojom názore, že sankčný úrok 28 % ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účet sú bankou úročené len minimálne, prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Z údajov zverejňovaných Národnou bankou Slovenska na jej internetovom sídle vyplýva, že priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov (so splatnosťou 1-5 rokov) bola v mesiaci september 2012, kedy malo dôjsť prvýkrát k vzniku nepovoleného prečerpania, 11,91 % ročne. Žalobca požaduje úrok viac než 2,3- násobne vyšší. Hoci v tomto prípade ide o nepovolené prečerpanie, takto veľký rozdiel oproti priemerným úrokovým sadzbám nie je ničím odôvodnený. Žalobca tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyseľnosť a neskúsenosť. Možno teda uzavrieť, že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v danej dobe obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaná ako spotrebiteľka nebola v zložitej finančnej situácií, nedostala by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazala by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí. 12. Za nesprávny považuje odvolací súd argument žalobcu, podľa ktorého mu sankčný úrok za sumu nepovoleného prečerpania účtu umožňuje požadovať ustanovenie § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predovšetkým dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť banky vo vzťahu ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje akékoľvek práva banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto inštitúty, pričom neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať. Subjektívne práva banky na tieto plnenia v konkrétnom právnom vzťahu musia vyplývať z osobitých zákonných prípadne zmluvných ustanovení. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co 4/2018-54 zo dňa 27.3.2018, na ktoré poukázal žalobca, odvolací súd po oboznámení sa s ním konštatuje, že nie je viazaný rozhodnutím iných krajských súdov alebo iných senátov tohto krajského súdu v obdobných veciach. S otázkami riešenými v predmetnom rozhodnutí sa odvolací súd podrobne vysporiadal, pričom dospel k odlišným právnym záverom, ktoré dostatočne odôvodnil vyššie v tomto rozhodnutí. 13. Žalobca vo svojom odvolaní už nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádzal tiež argumenty podporujúce možnosť úpravy sankčných úrokov z nepovoleného prečerpania účtu vo VOP. Hoci to nie je podstatné pre rozhodnutie v posudzovanej veci, keďže dostatočné dôvody pre nepriznanie nároku na predmetné úroky už boli prezentované vyššie, odvolací súd zastáva názor, že samotné použitie odkazu na obchodné podmienky síce nie je v spotrebiteľských zmluvách zakázané, ale takáto zmluva musí obsahovať tzv. transparentnú inkorporačnú doložku, ktorá musí byť dostatočne jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť možné presne identifikovať dokument, na ktorý odkazuje) a nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej významné zmluvné dojednania. Dokonca ani pri zachovaní transparentnosti inkorporačnej doložky nie je prípustné, aby do obchodných podmienok (prípadne ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa dôležité a podstatné zmluvné dojednania alebo také, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ dúfa, že si ich nevšimne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Zahrnutie ustanovenia ukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok z nepovoleného prečerpania v tak značne vysokej výške (28 % ročne) do všeobecných obchodných podmienok sa nedá hodnotiť inak ako snaha ukryť pred spotrebiteľom pre neho podstatné zmluvné ustanovenie, ktorého uplatnenie môže mať veľký negatívny dopad na jeho finančnú situáciu. 14. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).