Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/16/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211133 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615211133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: H. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., W. XXXX/ XX, zastúpenej: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovaným: X/ K. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. U., N. XXXX/XXX, X/ T. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. Č.. XX, oboch zastúpených advokátkou: JUDr. Marta Vícenová, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 05. júna 2018, č.k. 5C/1658/2015-115, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pozemok - parcela registra "C" parc. č. XXXXX/XX o výmere 2773 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X., obec X., okres Malacky a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre kat. úz. X., patrí do dedičstva po nebohej Z. A., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. Č.. XX. Poukázal na to, že žalobkyňa bola toho názoru, že darovacia zmluva, na základe ktorej sa stal žalovaný 1/ vlastníkom predmetných nehnuteľností nebola platne uzavretá, nakoľko darkyňa nebola v čase uzavretia zmluvy spôsobilá a nemala slobodný a vážny záujem previesť na žalovaného K. J. predmet darovacej zmluvy. Ďalším dôvodom neplatnosti dotknutej darovacej zmluvy mala byť skutočnosť, že darovacia zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. 2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 24.10.2013 uzavreli Z. A., N.. N., Q.. XX.XX.XXXX U. X. Č.. XX ako darkyňa a K. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XXXX/XXX, R. U., ako obdarovaný, darovaciu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Malacky, obec X.G., X.. Ú.. X., vedené na LV č. XXXX ako parcela registra "E" - parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1367 m2, pričom svoje vlastníctvo preukazovala, LV č. XXXX a Notárskou zápisnicou N 639/2013 NZ 36035/2013 NCR1s 36708/2013 a nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako parcela registra "E" - parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1406 m2, pričom svoje vlastníctvo preukazovala Notárskou zápisnicou N 639/2013 NZ 36035/2013 NCR1s 36708/2013. O vklade vlastníctva na základe uvedenej darovacej zmluvy bolo rozhodnuté Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom rozhodnutím zo dňa 22.11.2013, č. vkladu T.-XXXX/XX. Poukázal na to, že svedok - syn žalobkyne Z.. Y. N., uviedol, že v minulosti so svojou starou matkou dobre vychádzal. Chodieval ju navštevovať. Po tom ako ovdovela, žila sama. Pomáhali jej s tým, čo bolo treba. Svedok uviedol, že jeho stará matka nikdy v minulosti nespomínala, že by mala v úmysle darovať svoj majetok iba jednému z rodiny. Právo naopak, v minulosti sa vyjadrovala tak, že pozemky, ktoré má sú dosť veľké na to, aby si tam mohli viacerí, napríklad jej vnuci v prípade záujmu postaviť domy. V minulosti sa vyjadrovala tak, že pozemok chce zanechať všetkým, aby z neho mali úžitok. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný 1/ neprezradil, že sa stal vlastníkom nehnuteľností, v súčasnosti parcely č. XXXXX/ XX T. X.. Ú.. X., dokonca túto skutočnosť jeho rodina tajila a oni sa to dozvedeli až z inzerátu. Pozemok predávali ešte za života starej matky. Tieto skutočnosti sa jeho rodiny dotkli. Svedkyňa E. Y., pracujúca ako matrikárka v obci X., vypovedala, že overuje na požiadanie podpisy jednak na svojom pracovisku na Obecnom úrade v X. a v prípade potreby chodí overovať aj do domácnosti občanov. O takýto prípad sa jedná aj pri podpise darovacej zmluvy medzi pani Z. A. G. K. J.. Bola požiadaná ako matrikárka aby sa dostavila do rodinného domu R. A.. Text darovacej zmluvy mali už účastníci pripravený a ona znenie zmluvy ani neoverovala čo ani nie je jej úloha. Overila podpis darcu, čo bola v tomto prípade pani Z. A.. Y. R. A. sa vtedy aj rozprávala a videla, že vnímala čo robí, čo podpisuje, bola svojprávna. Mala tiež vedomosť o tom, že pani A. v čase podpisu darovacej zmluvy nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1,2, § 39, § 133 ods. 2, § 628 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 28 ods. 1, 2, 3, § 29, § 31 ods. 1, 2, 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný. Absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť na urobený právny úkon. Takáto osoba nemusí byť súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruche, treba však preukázať. Z vykonaného dokazovania zistil, že počas života p. Z. A., zomrelej dňa 14.06.2014, nikto nespochybňoval jej duševný stav. Nikto nepodal návrh na jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Žalobkyňa v žalobe všeobecne tvrdila, že "darkyňa s prihliadnutím na svoj pokročilý vek nebola schopná posúdiť dôsledky svojho konania", ďalej že "bola psychicky nútená formou citového vydierania žalovanými k uzavretiu danej zmluvy a mala vysoký vek a slabý psychický stav a to viedlo k uzavretiu napádanej darovacej zmluvy" a tiež že "má vážne podozrenie, že darkyňa v čase uzatvárania darovacej zmluvy mala duševnú poruchu alebo značne zníženú schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania". Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žiadne z týchto tvrdení žalobkyňa nepreukázala. Ani žalobkyňa a ani ňou navrhnutý svedok neuviedli a ani len nenavrhli také dôkazy a už vôbec nepreukázali, že v prípade predmetnej darovacej zmluvy by sa malo jednať o právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Žalobkyňa a aj svedok iba všeobecne uvádzali svoje pocity súvisiace s uzavretím darovacej zmluvy medzi darkyňou a žalovaným 1/. Žalobkyňa dôvody svojej žaloby oprela iba o svoje subjektívne pocity o určitý pocit "krivdy" v súvislosti s tým, že ona resp. jej rodina bola obídená pri rozhodovaní pôvodného vlastníka o tom ako tento naloží so svojou nehnuteľnosťou. Zdravotný stav a konanie p. Z.. A. nikto za jej života nenamietal. Stalo sa tak až po jej smrti, práve v súvislosti s darovaním jednej jej nehnuteľnosti. Z obsahu spisu zistil, že predmetom dedičského konania po zomrelej Z.. A. boli viaceré ďalšie nehnuteľnosti, ktoré nadobudli žalobkyňa a žalovaná 2/. Konštatoval, že zdravotný stav p. A. bol primeraný jej veku, čo potvrdila ako svedok aj matrikárka. Bola spôsobilá vykonávať akýkoľvek právny úkon slobodne, vážne a zrozumiteľne, netrpela žiadnou psychickou poruchou. Žalobkyňa teda ničím nepreukázala, že jej matka uzavrela darovaciu zmluvu tak, že by to bolo v rozpore z vyššie citovaného ustanovenia § 37 a § 38 Obč. zák., neuniesla dôkazné bremeno a preto bolo potrebné jej žalobu zamietnuť. V prípade darovacej zmluvy uzavretej medzi pani Z. A.M. a žalovaným 1/ ide o právny platný úkon, ktorý bol aj v správnom konaní preskúmavaný a príslušná správa katastra rozhodla o povolení vkladu. S argumentáciou žalobkyne o tom, že správa katastra nemala povoliť vklad vlastníctva z toho dôvodu, že prevádzané nehnuteľnosti neboli dostatočne označené a identifikované sa preto nestotožnil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal právo na náhradu 100% ich účelne vynaložených trov. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade predmetnej darovacej zmluvy ide o právny platný úkon, ktorý bol aj v správnom konaní preskúmavaný a príslušná správa katastra rozhodla o povolení vkladu. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že darkyňa Z. A. sa nikdy nikomu (údajne okrem žalovaného K. J.) nezverila s tým, že dotknuté nehnuteľnosti chce žalovanému K. J. darovať a ani po podpise predmetnej darovacej zmluvy o tom nikoho neupovedomila. Naopak, počas života sa opakovane vyjadrila, že dotknutý pozemok plánuje prenechať v príslušných podieloch všetkým svojim vnúčatám. Z výpovede žalovaného K. J.O. pritom vyplýva, že vzťahy v rodine boli až do smrti p. Z. A. D.obré, nebol preto dôvod, aby p. Z. A. uzatvorenie darovacej zmluvy pred ostatnými členmi rodiny tajila. Žalovaný K. J. naviac odmietol uviesť dôvod, pre ktorý sa rozhodol o uzatvorení darovacej zmluvy mlčať, vyjadril sa iba, že "nevidel som na to dôvod". Z uvedených skutočností je viac než zrejmé, že p. Z. A. nemala o podpise darovacej zmluvy vedomosť, resp. že nemala vedomosť presnom obsahu darovacej zmluvy, teda darovacia zmluva nemohla byť uzatvorená platne. Zotrvala tiež na argumentácii, že darovacia zmluva je neplatná aj z dôvodu, že v darovacej zmluve nie je riadne určený predmet darovania, teda nie je naplnená jedna z obligatórnych náležitostí darovacej zmluvy. V článku I darovacej zmluvy boli totiž nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu, určené ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Malacky, K. X., X.. Ú.. X. vedené na LV č. XXXX ako parcela registra "E" - parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1367 m2, pričom svoje vlastníctvo preukazuje LV č. XXXX a Notárskou zápisnicou N 639/2013 NZ 36035/2013 NCRIs 36708/2013, na LV č. XXXX ako parcela registra "E" - parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1406 m2, pričom svoje vlastníctvo preukazuje Notárskou zápisnicou N 639/2013 NZ 36035/2013 NCRIs 36708/2013". Podľa § 118 Občianskeho zákonníka však predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty a podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Nemožno stotožňovať pozemok a parcelu, keď pozemok je reálna časť zemského povrchu a parcelou sa rozumie len určenie pozemku v mape. Parcela reálne neexistuje, nie je vecou, právom ani majetkovou hodnotou, nemôže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť ani predmetom prevodu a preto, keď predmetom prevodu podľa darovacej zmluvy mali byť parcela a nie pozemky, darovacia zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti a na jej základe nemohlo platne dôjsť k prevodu vlastníckeho práva. Nesprávny je preto tiež záver súdu prvej inštancie, ktorý sa nestotožnil s jej argumentáciou, že správa katastra nemala povoliť vklad vlastníctva z toho dôvodu, že prevádzané nehnuteľnosti neboli dostatočne označené a identifikované. Napokon namietla, že súd prvej inštancie sa s jej vyššie uvedenými argumentmi nijakým spôsobom nevysporiadal, ale iba uviedol, že sa s nimi nestotožňuje, a preto rozsudok trpí závažným nedostatok odôvodnenia a je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. 5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázali na to, že v predmetnej zmluve bol predmet prevodu určený jasne a zrozumiteľne, pričom vôľa zmluvných strán je v súlade s jeho jazykovým prejavom a identifikácia predmetu zmluvy vylučuje zámenu s inou nehnuteľnosťou a bližšia špecifikácia uvedením listu vlastníctva a nadobúdacieho titulu len potvrdzuje presnosť a určitosť predmetu zmluvy. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pozemok - parcela registra "C" parc. č. XXXXX/XX o výmere 2773 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X., K. X., okres Malacky a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre kat. úz. X.G., patrí do dedičstva po nebohej Z. A.. Prvoinštančný súd skutkový stav pre účely rozhodnutia v spore ustálil dostatočne a správne, keď jednotlivé skutkové zistenia v plnej miere vychádzajú z obsahu vykonaných dôkazov a ich správneho vyhodnotenia. Z uvedeného dôvodu v súlade s ust. § 383 C.s.p. z takto ustáleného skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd. 8. Na dostatočne a správne ustálený skutkový stav veci aplikoval prvoinštančný súd zodpovedajúce zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona, a svoje dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, keď v spore neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou Z. A. a žalovaným 1/, aj náležite vysvetlil a primerane sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. 9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v preskúmavanej veci pre účely posúdenia dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti závetu sústredil predovšetkým na žalobkyňou namietané skutočnosti, ktoré mali podľa jej tvrdenia neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy spôsobiť. Správne sú jeho závery, že v konaní nebolo preukázané, že v prípade predmetnej darovacej zmluvy ide o právny úkon, ktorý zo strany darkyne nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a nebolo preukázané, že by darkyňa pri uzavretí zmluvy konala v duševnej poruche; práve naopak, z vykonaných dôkazov vyplýva, že zdravotný stav darkyne bol primeraný jej veku a netrpela žiadnou psychickou poruchou. Súd prvej inštancie v spore vykonal všetky dôkazy navrhované stranami na preukázanie ich tvrdení, pričom vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p. Rovnako správne sa prvoinštančný súd nestotožnil s námietkou žalobkyne, že predmet darovania bol v darovacej zmluve nedostatočne špecifikovaný, keď v tomto smere poukázal aj na to, že vklad vlastníctva v prospech obdarovaného bol riadne príslušnou správou katastra po preskúmaní obsahu zmluvy právoplatne povolený. 10. Neopodstatnená a bez právneho významu je námietka žalobkyne, ktorá v odvolaní (opätovne) zdôrazňuje, že darkyňa Z. A. sa napriek dobrým vzťahom v rodine nikdy nikomu nezverila s tým, že dotknuté nehnuteľnosti chce žalovanému K. J. darovať a ani po podpise predmetnej darovacej zmluvy o tom nikoho neupovedomila, naopak, počas života sa opakovane vyjadrila, že dotknutý pozemok plánuje prenechať v príslušných podieloch všetkým svojim vnúčatám. Pri absencii skutočností, ktoré by mohli založiť čo i len podozrenie ohľadom plnej spôsobilosti darkyne na právne úkony v čase darovania a tiež absencie okolností, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že darkyňa bola v čase uzavretia darovacej zmluvy v stave duševnej poruchy, ktorá by ju na tento úkon robila neschopnou, nemôže mať samotná nevedomosť ostatných členov rodiny o zamýšľanom darovaní nehnuteľností žalovanému 1/ či hoci aj prípadná zmena rozhodnutia darkyne za následok neplatnosť darovacej zmluvy, keď je nesporné, že darkyňa darovaciu zmluvu riadne podpísala, čím súhlasila s jej obsahom, teda jednoznačne prejavila zákonom predvídaným spôsobom svoju vôľu previesť bezodplatne predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/. 11. Nedôvodná je tiež argumentácia žalobkyne v odvolaní, že predmetná darovacia zmluva je neplatná pre nespôsobilý predmet zmluvy, resp. nedostatočnú identifikáciu prevádzaných nehnuteľností označených len ako parcely, ktoré nie sú spôsobilým predmetom právnych vzťahov a nie výslovne ako pozemky, ktoré môžu byť predmetom prevodu. Správne v tomto smere súd prvej inštancie, vychádzajúc z obsahu darovacej zmluvy zo dňa 24.10.2013 a rovnako s poukazom na skutočnosť, že príslušná správa katastra právoplatne rozhodla o povolení vkladu vlastníctva v prospech žalovaného 1/, považoval za nedôvodné tvrdenia žalobkyne, ktorá neplatnosť darovacej zmluvy odvodzovala od nedôsledného označenia prevádzaných nehnuteľnosti. Je totiž nepochybné, že prevádzané nehnuteľnosti sú v darovacej zmluve označené nezameniteľne a zo zmluvy tak celkom jasne vyplýva obsah prejavu vôle, ktorého neurčitosť nemožno vyvodzovať ani z toho, že v prípade nehnuteľností nebol výslovne použitý termín "pozemok". Vzhľadom na označenie prevádzaných nehnuteľností v darovacej zmluve uvedením registra ("E"), parcelného čísla (XXXX, XXXX) druhového označenia (orná pôda) a výmery (spolu 2773 m2), totiž nevznikajú ani najmenšie pochybnosti o predmete prevodu, keď z uvedených identifikačných znakov nemožno vyvodiť iné, než to, že predmetom prevodu sú pozemky. Napokon, žiadne pochybnosti o predmete prevodu (a tak ani o platnosti zmluvy) nemala ani správa katastra, ktorá po náležitom preskúmaní obsahu darovacej zmluvy vklad vlastníctva v prospech žalovaného 1/ povolila. Vo vzťahu k tejto časti žalobkyňa nedôvodne súdu prvej inštancie vytýka i nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Vzhľadom na celkom jednoznačnú identifikáciu prevádzaných nehnuteľností v darovacej zmluve totiž nemožno považovať za nedostatočné, ak sa súd prvej inštancie s argumentáciou žalobkyne pokiaľ ide o špecifikáciu nehnuteľností vysporiadal zjednodušeným konštatovaním, že sa s ňou nestotožnil, nakoľko dôvody pre takéto posúdenie záverov žalobkyne (ktoré je naviac aj správne) možno vyvodiť zo záverov predchádzajúcich tomuto konštatovaniu, a preto odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci k zásahu do práva žalobkyne na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku nedošlo. 12. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky platnosti darovacej zmluvy zo dňa 24.10.2013, a teda ani otázky, či predmetný pozemok patrí do dedičstva po poručiteľke Z. A., pričom ani vo svojom odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie uvedených otázok odvolacím súdom, keď v rámci predmetného sporu prvoinštančný súd riadne posúdil všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie a po náležitej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. 13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).