Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/37/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010078 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616010078.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov a JUDr. Petra Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného O. A., stíhaného pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/32/2016 zo dňa 29.11.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. 03. 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/32/2016 zo dňa 29.11.2017 bol obžalovaný O. A., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bydliskom O. nám. XXXX/X, XXX XX N., prechodne G. XX, XXX XX N., uznaný vinným zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že „najneskôr dňa 30.09.2008 zabezpečil bez vedomia a súhlasu O.a A. a O.. R. A., vlastníkov bytu číslo XX v bytovom dome súp. č. XXXX, kat. ú. A., zapísaného na LV č. XXXX, podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti v ich mene v prospech P. N. Slovensko a.s., na základe čoho následne P. N. Z. a.s. dňa 30.09.2008 uzatvorila s obvineným Zmluvu o úvere č. Q na základe ktorej bol obvinenému poskytnutý úver vo výške 1.500.000,- Sk (49.790,88 €), čím poškodenej spoločností P. N. Slovensko a.s., IČO: XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške najmenej 52.450,81 € “. Za to mu bol uložený podľa § 222 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a zároveň uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe s tým, že podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa mu určila skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd prvého stupňa so zreteľom na uložený súhrnný trest, zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v rozsudku Okresného súdu N. I z 02. mája 2XX4, sp. zn. 2T/12/2XX4, právoplatnom dňa 02. mája 2XX4, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodená P. N. Z., a.s., Štúrova 5, 813 54 N., IČO: XX XXX XXX, so svojim nárokom na náhradu škody bola odkázaná na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, v ktorom namietal súdom prvého stupňa uložený podmienečný trest odňatia slobody, pokiaľ súd v dôvodoch svojho rozsudku poukázal na neprimeranú dĺžku konania a aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák., pričom predošlé trestné správanie obžalovaného interpretoval ako krátke nerozvážné, resp. nezodpovedné obdobie. Odvolateľ zastáva názor, že v tomto prípade nemožno hovoriť o neprimeranej dĺžke konania, keďže trestné konanie (konanie podľa Trestného poriadku) bolo „začaté“ na konci roku 2XX3, a to podaním trestných oznámení zo strany P. banky a O.a A. st., na základe ktorých došlo následne dňa XX.02.2XX4 k začatiu trestného stíhania. Po zadovážení nevyhnutných dôkazov (najmä znaleckého posudku z písmoznalectva) bolo potom dňa 19.05.2XX5 vznesené obvinenie O.ovi A., pričom vyšetrovanie bolo ukončené preštudovaním vyšetrovacieho spisu dňa 12.10.2XX5, t.j. 5 mesiacov po vznesení obvinenia. Následne bol vyšetrovací spis predložený spolu s návrhom na podanie obžaloby tunajšej prokuratúre, ktorá vyhovela požiadavke obhajcu (vznesenej pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu) a začala v trestnej veci konanie o dohode o vine a treste, pričom termín tohto konania bol určený na deň 03.12.2XX5. Na základe telefonického ospravedlnenia neprítomnosti obvineného prostredníctvom jeho obhajcu bol určený náhradný termín konania o dohode o vine a treste na deň 14.XX.20XX. V tento deň sa na konanie o dohode o vine a treste dostavil obvinený spolu s obhajcom, pričom obvinený priznal spáchanie skutku, avšak trest navrhnutý prokurátorom (súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dĺžke 4 rokov) neprijal. S poukazom na uvedené vyjadrenie obvineného bola na obvineného O.a A. dňa 19.02.2XX6 podaná obžaloba na Okresný súd Malacky. Po podaní obžaloby bol zo strany súdu celkovo 5-krát vytýčený termín hlavného pojednávania, pričom až 4-krát (termíny v dňoch XX.11.2XX6, 25.XX.2XX7, 06.03.2XX7, 25.10.2XX7) došlo k jeho odročeniu z dôvodu ospravedlnenia obhajcu alebo obžalovaného, a preto bola obžaloba prejednaná na hlavnom pojednávaní dňa 29.14.2XX7. S poukazom na uvedené podľa prokurátora možno k dĺžke konania zhrnúť, že celková dĺžka konania nepresiahla 4 roky (z toho približne dva roky trvalo tak prípravné, ako aj súdne konanie), teda v žiadnom prípade nebola prekročená hranica neprimeranej dĺžky trestného konania určená rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (konanie v trvaní dlhšom ako 6 rokov), čím nemohlo byť zasiahnuté do práva obvineného (obžalovaného) na prejednanie veci v primeranej lehote. Navyše, v tejto súvislosti nemožno nechať bez povšimnutia aj skutočnosť, že na celkovej dĺžke konania sa výrazne podieľal samotný obvinený (obžalovaný), resp. jeho obhajca, ktorí opakovane ospravedlňovali svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní a súčasne žiadali o vytýčenie nového termínu hlavného pojednávania. K ďalším okolnostiam uvedených súdom prvého stupňa, ktoré zohľadňoval pri výmere a určovaní trestu, odvolateľ uviedol, že súhrnnú interpretáciu predošlého konania obžalovaného O.a A. (vrátane konania odsúdeného rozsudkom Okresného súdu N. II) ako krátke a nerozvážne obdobie, treba považovať za nemiestnu, nakoľko obžalovaný O. A. sa svojho opakovaného protiprávneho (trestného) konania dopúšťal počas 9 mesiacov, konal dlhší čas a spôsobil celkovú škodu najmenej 94.653,-€. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. K podanému odvolaniu prokurátora a celému prípadu sa dňa 25. 03. 2XX9 písomne vyjadril pred vykonaním verejného zasadnutia aj obžalovaný, ktorý okrem iného uviedol: „Týmto by som chcel vyjadriť svoju úprimnú ľútosť nad celou záležitosťou. V živote som mal jednu obrovskú smolu, že som sa stretol v bývalej práci s nesprávnou osobou, mojou priamou nadriadenou, G. R.. Ona je zdrojom oboch mojich problémov so zákonom. V bývalej práci cez svojich nič netušiacich podriadených zamestnancov podávala fiktívne poistné zmluvy, za ktoré poberala celé provízie. V tom čase, keď som ešte o ničom netušil, sa mi ponúkla, že mi pomôže vybaviť hypotekárny úver. V dobrej viere som s ňou zašiel do banky, kde mi pracovníčka vybavujúca úvery všetko vysvetlila a dala mi potrené papiere pre podpísanie rodičom, nakoľko som úver zakladal rodičovským bytom. Na ďalší deň mi mamina dala podpísané papiere a v banke sa úver vybavil. Až oveľa neskôr som sa dozvedel, že šlo o neštandardný postup zo strany banky, a že to obnášalo ešte ďalšie kroky, o ktorých som skutočne ani len netušil. Necítim sa vinným v tomto smere, pretože úver som nebral s úmyslom akéhokoľvek podvodu a riadne som si úver platil. Žiaľ v krátkom čase na to, potrebovali úver aj moji rodičia, ktorí už nemohli založiť svoj byt a tak svoj úver založili nehnuteľnosťou mojej tety, novým rodinným domom v B.. Po troch rokoch sa moji rodičia rozviedli a otec okrem toho, že vyhodil moju mamu z bytu, prestal platiť aj ich úver. Riešili sme to aj v banke, aj s bankovou ombudsmankou, či sa nedajú len vymeniť nehnuteľnosti v oboch úveroch, nakoľko šlo o tú istú banku, rovnakú sumu úveru a aj mesačné splátky. Vtedy nám poradili, že keď nechceme prísť o nehnuteľnosť B., mám ja platiť na technický účet a úver zabezpečený touto nehnuteľnosťou v B.. A že keď nebude platený byt, v ktorom býva otec, tak ho to aspoň donútiť platiť svoje splátky. Otec však miesto toho podal na mňa trestné oznámenie s tým, že o mojom úvere nevedel. Ja skutočne nemôžem tvrdiť, že papiere pre banku podpísal môj otec, pretože som pri podpisovaní nebol prítomný ja, ani moja mama, ale o úvere otec vedel, tak ako aj tie papiere mal v rukách. Od toho času, roku 2XX2 som v pravidelných splátkach zaplatil banke už 32.097,53 EUR a nikdy som so splátkou nemeškal. Žiaľ oba úvery platiť s finančných dôvodov nevládzem. S maminou, ktorá je mimochodom invalidná dôchodkyňa sme už niekoľko krát navrhovali, že sa zriekne polovice bytu, ktorým je môj úver založený, a ktorého je s otcom spoluvlastníckou. Hodnota polovice bytu je samozrejme vyššia, ako hodnota celého úveru. Aktuálne sa byt žiaľ nedá predať, nakoľko je predmetom BSM, ktoré bolo dočasne pozastavené pre toto trestné konanie“. Obžalovaný M. A. sa vyjadril aj k možnému vyriešeniu problému vo vzťahu k poškodenej spoločnosti, pričom uviedol: „Pred dvoma týždňami nám zomrela babka z maminej strany. Bola to pre nás obrovská a nečakaná rana, ale prinieslo to aj možné riešenie tejto situácie. Spolu s tetami sme sa preto rozhodli predať rodinný dom vo Veľkom O., z ktorého by sme chceli vyplatiť môj úver. Nechcem žiť život s tým, že som ostal dlžný, ale práve naopak chcem dať veci na poriadok. Od času týchto problémov roku 2008-2009 vediem riadny a slušný rodinný život. Vraví sa, že každý si zaslúži v živote druhú šancu. Po pracovnej stránke som ju už dostal, robím vysnívanú prácu, ktorá ma baví a posúva ďalej. Mam priateľku, ktorá je v 6 mesiaci síce rizikového tehotenstva a z predchádzajúceho vzťahu má 9 ročnú dcérku, ktorú mám ako za svoju.“ „Je len otázkou pár týždňov kým sa predá rodinný dom po babke vo S. O.. Okamžite by sme vyplatili celú dlžnú sumu na inkriminovanom úvere. Ak by to pomohlo tomu, aby som sa i naďalej mohol starať o moju rodinu, riadne vychovávať svojho ešte nenarodeného syna a žiť slušný život. Nikdy v živote som totiž nemal v úmysle prísť do konfliktu so zákonom alebo ho akokoľvek porušovať. Na to sa až príliš bojím toho skrachovaného života po výkone trestu. Som ale pripravený niesť následky za svoje pochybenie, vo forme akokoľvek dlhého podmienečného trestu, počas ktorého by som dať veci na poriadok, pracovať na sebe, byť lepším a slušným človekom a starať sa o svoju rodinu, čo je pre mňa celým životom. Som si vedomý, že sa celý proces už dostatočne naťahoval, úprimne ale prosím ešte o tento čas potrebný na to, aby som veci napravil. Uchránite tým životy mnohých ľudí v okruhu mojej rodiny, ktorí si nezaslúžia takto trpieť, a ja som už zároveň dostal príliš veľké ponaučenie do života.“ Krajský súd v nadväznosti na podané odvolanie prokurátora vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti procesných strán, okrem poškodenej spoločnosti P. N. Slovensko, a.s.. Prokurátor krajskej prokuratúry zotrvával na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol s tým, že v podstate by súhlasili s tým, aby krajský súd rozšíril výrok rozsudku v tom, že zaviaže obžalovaného uhradiť poškodenej spoločnosti spôsobenú škodu. Je toho názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody by nič nevyriešil, len by odďaľoval úhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému nedávno zomrela babka vo Veľkom O., pričom on, resp. jeho matka ako dedičia po predaji jej nehnuteľnosti by mohli vyplatiť celú dlžnú sumu na inkriminovanom úvere. Poukázal aj na osobné pomery obžalovaného, ktorý žije s družkou, ktorá je tehotná a rozhodol sa žiť slušným spôsobom života, nakoľko má riadnu prácu a príjem. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Pokiaľ ide o výrok o vine, tak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolanie prokurátora vzhľadom na vyhlásenie o vine obžalovaným podľa § 257 Tr. por., smeruje len do výroku o treste, preto v súvislosti právneho posúdenia skutku ako zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., niet čo dodať. Odvolací súd preto konštatuje, že z vykonaného dokazovania mimo akékoľvek rozumné pochybnosti vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a bolo potrebné ho právne kvalifikovať ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. úverového podvodu sa dopustí ten, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Pokiaľ ide o výrok o treste, prokurátor ako odvolateľ vo svojom odvolaní upriamil pozornosť na to, že okresný súd pri ukladaní trestu použil postup podľa § 39 Tr. zák., o tzv. mimoriadnom znížení trestu a uložil mu mierny trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Namietal skutočnosti uvedené v dôvodoch napadnutého rozsudku aj ohľadom hodnotenia dĺžky trestného konania ako aj vo vzťahu k hodnoteniu osoby obžalovaného. Podľa zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. (3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. (5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne písm. a/ u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, písm. b/ u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine, písm. c/ pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Odvolací krajský súd po preskúmaní výroku o treste dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému O.ovi A. za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov (§ 34 ods. 4 Tr. zák.), pričom zohľadňuje tak okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovaného, pričom aj použitie zmierovacieho ustanovenia § 39 ods. 1Tr. zák. bolo na mieste. Podľa § 39 ods.1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za zo, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Vo vzťahu k výroku o treste okresný súd presne a veľmi podrobne rozviedol svoje úvahy, ktoré ho primárne viedli ku konštatáciám aj v citovanom zákonnom ustanovení podľa § 34 Tr. zák., ako aj k zisteným poľahčujúcim okolnostiam podľa § 36 písm. j/, n/, l/ Tr. zák. (viedol pred spáchaním aktuálneho skutku riadny život - pred páchaním tohto skutku súdne trestaný nebol, priznal sa ku skutku a tento aj úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Priťažujúce okolnosti zistené žiadne neboli. Skutočnosť, že inkriminovanej trestnej činnosti sa dopustil skôr, ako bol vyhlásený v inej jeho trestnej veci právoplatný odsudzujúci rozsudok, bola premietnutá do výroku ohľadne uloženého súhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa odseku 2/ tohto zákonného ustanovenia ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Krajský súd konštatuje, že v osobe obžalovaného O.a A. v súčasnosti ide o 35 ročného muža so stredoškolským vzdelaním, v súčasnosti pracujúceho ako manažér v internetovej firme. So zreteľom na právnu kvalifikáciu skutku (§ 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.) a konštatovaní len poľahčujúcich okolností (§ 38 ods. 3 Tr. zák.) a žiadnych priťažujúcich, ako aj to, že skutku sa dopustil viac než pred desiatimi rokmi (september 2008), pričom vo vzťahu k výroku o treste v odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu N. I, sp.zn. 2T/12/2XX4 zo dňa 02. 05. 2XX4, ku ktorému bol v tomto konaní uložený súhrnný trest a v ktorom bol odsúdený pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. l, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., pričom skutkov sa dopustil od 28. 11. 2007 do 31. 2008, v ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na 3 roky, v napadnutom rozsudku Okresného súdu Malacky uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky aj s použitím ust. § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, § 41 ods. 2 a 3 42 ods. 1 Tr. zák., možno považovať v súlade so stavom veci a zákonom ako aj so zaužívanou súdnou praxou. V tomto smere súd prvého stupňa pozorne poukázal S poukazom na rozhodnutie R 32/2009, ako aj na iný rozsudok Krajského súdu N. v obdobnej konštelácii (sp.zn. 1To//122/2XX6 z XX. 12. 2XX6), bez potreby ho bližšie oboznámiť. Krajský odvolací súd v názorovej zhode aj s dôvodmi rozsudku okresného súdu konštatuje, že po vzhliadnutí všetkých rozhodujúcich okolností prípadu pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody, i keď na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby hoci aj vo výmere 5 rokov, by bolo neprimerane prísne. Aj podľa názoru krajského odvolacieho súdu na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a preto bolo správne použité mimoriadne zmierňovacie ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 1 Tr. zák. zákona, ktoré umožňuje uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom a obžalovanému M. Priklerovi správne znížil trest odňatia slobody o 2 roky (v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.), pričom boli správne zohľadnené všetky zásady pri ukladaní trestu podľa § 34 Tr. zák.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.