Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/293/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201748 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616201748.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: K.. E. A., W.. XX.X.XXXX, F. M. XX, XXX XX F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Exekútorského úradu Š. Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 401,01 EUR istiny s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania, trov exekučného konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1064/2016-23 zo dňa 8.11.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1064/2016-23 zo dňa 8.11.2016, potvrdzuje. Povinnému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., pod sp.zn. 88/05/15 zo dňa 3.8.2015, a to s odkazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm, d), § 44 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „EP“), § 33 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších noviel (ďalej len „ZoSRK“), § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších noviel (ďalej len „OSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť a to z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu, nebol povinnému doručený a teda sa nestal vykonateľným. Z obsahu rozhodcovského spisu súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručovaný na adresu F. XXX/XX, Y., odkiaľ sa zásielka vrátila ako „neprevzatá v odbernej lehote.“ Rozhodcovský súd neskúmal inú adresu povinného a na rozhodcovskom rozsudku vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na základe vrátenia neprevzatej zásielky, bez opakovaného doručovania rozhodcovského rozsudku. Adresa F. XXX/XX, Y., nebola v čase doručovania rozhodcovského rozsudku adresou bydliska povinného, ako to vyplýva z výsledkov lustrácie v registri obyvateľov. V čase doručovania rozhodcovského rozsudku bola adresa povinného M. XXXX/ XX, F.. Z tohto dôvodu dospel prvoinštančný súd k záveru, že povinný sa na vyššie uvedenej adrese nezdržiaval. Rozhodcovský súd po neúspešnom doručovaní nevynaložil primerané úsilie na zisťovanie adresy povinného. Keďže rozhodcovský rozsudok nebol povinnému doručený v súlade so zákonom, nemohol nadobudnúť právoplatnosť a nemohol sa stať ani vykonateľným. Rozhodcovský rozsudok preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovský rozsudok nebol povinnému doručený. Rozhodcovský súd doručoval písomnosti do vlastných rúk na adresu zistenú zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100036584, pretože inú adresu povinný neoznámil a ani z dokumentov v rozhodcovskom spise žiadna iná adresa bydliska povinného nevyplývala. Rozhodcovský súd preto konal v súlade s ust, § 33 ods. 2 ZoSRK a rozhodcovský rozsudok bol doručený v zmysle fikcie doručenia podľa predmetného ustanovenia ZoSRK. V čase doručovania žaloby obsahoval ZoSRK komplexnú úpravu doručovania písomností do vlastných rúk spotrebiteľovi. Zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, z tejto zásielky nevyplývalo, že by sa adresát na uvedenej adrese nezdržiaval, resp. že miesto jeho bydliska je iné. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere bol dlžník povinný veriteľovi oznámiť každú zmenu adresy bydliska a ostatných osobných údajov, avšak tento zmenu bydliska neoznámil. Rozhodcovský súd nemal dôvod pochybovať o správnosti adresy na doručovanie, ktorú zistil z dokumentov v rozhodcovskom spise a zisťovať adresu povinného v centrálnom registri obyvateľov, resp. iným spôsobom a to ani vtedy, ak sa zásielka vrátila ako nedoručená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený považuje rozhodcovský rozsudok za riadne doručený povinnému. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v zmysle ustanovení ZoSRK. Z uvedeného dôvodu oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 56,46 eur. 4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril napriek tomu, že mu bolo doručené dňa 30.1.2017. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP'7 v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 29.02.2016 domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., pod sp.zn. 88/05/15 zo dňa 3.8.2015, na ktorom je vyznačená právoplatnosť dňa 29.1.2016 a vykonateľným dňa 26.2.2016. Súdny exekútor sa dňa 1.3.2016 obrátil na súd so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd z obsahu rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovský rozsudok bol povinnému dňa 29.9.2015 doručovaný na adresu: F. XXX/XX, XXX XX Y.. Zásielka sa dňa 22.10.2015 vrátila rozhodcovskému súdu ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd prvej inštancie lustráciou v registri obyvateľov zistil, že povinný mal odo dňa 25.9.2015 nahlásený trvalý pobyt na adrese: M. XXXX/XX, XXX XX F.. X. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa ust. § 33 ods. 2 ZoSRK, stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená. 9. Exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho alebo iného konania na vymoženie priznaného mu práva, alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou exekučného konania je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. 10. Ust. § 33 ZoSRK upravuje doručovanie písomností spotrebiteľom. Písomnosti je potrebné doručovať do vlastných rúk, a to: a) na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje rozhodcovská zmluva, alebo b) na inú adresu oznámenú spotrebiteľom, alebo c) na adresu zistenú stálym rozhodcovským súdom. Stály rozhodcovský súd zisťuje adresu spotrebiteľa predovšetkým z listín, ktoré tvoria obsah spisu. Je nepochybné, že takouto listinou môže byť (okrem listín doložených žalobcom či žalovaným) i oznámenie Registra obyvateľov Slovenskej republiky o trvalom pobyte spotrebiteľa, na základe dožiadania rozhodcovského súdu. Zákonodarca dokonca predpokladá, že stály rozhodcovský súd bude zisťovať adresu spotrebiteľa v prípade, že sa mu nepodarí písomnosť doručiť spotrebiteľovi na adresu uvedenú vyššie a to v písm. a) a b), o čom svedčí druhá veta ust. § 33 ods. 2 ZoSRK, podľa ktorej je stály rozhodcovský súd na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Odvolací súd je toho názoru, že ak by sa pripustil výklad, že stály rozhodcovský súd nemá povinnosť zisťovať pobyt spotrebiteľa prostredníctvom registra obyvateľov Slovenskej republiky za účelom doručenia písomností (ak sa písomnosť nepodarilo doručiť na adresu spotrebiteľa vyplývajúcu zo zmluvy alebo oznámenú spotrebiteľom, či inak zistenú rozhodcovským súdom), zákonodarca by do ust. § 33 ods. 2 ZoSRK nezakomponoval jeho druhú vetu o bezplatnom požiadaní o súčinnosť register obyvateľov. Táto by naopak bola bez relevancie. Fikcia doručenia podľa názoru odvolacieho súdu nastáva až v prípade, že sa spotrebiteľovi nepodarilo písomnosť doručiť ani na žiadnu z uvedených adries, ani na žiadnu zo zistených adries a to po siedmych dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu. Slovenský rozhodcovský súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. doručoval povinnému rozhodcovský rozsudok na adresu: F. XXX/XX, XXX XX Y. (adresa spotrebiteľa vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy). Zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila s poznámkou pošty „nedoručené v odbernej lehote“. V danom prípade nebolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa tretej vety ust. § 33 ods. 2 ZoSRK, pretože táto nastáva len v prípade, ak sa zásielku nepodarilo doručiť na žiadnu z uvedených alebo zistených adries (teda nie len na jednu adresu vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy). Stály rozhodcovský súd mal preto zisťovať (lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky), adresu pobytu povinného ako spotrebiteľa a v prípade, že táto by bola iná (súdu prvej inštancie bolo preukázané, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku mal povinný iný adresu trvalého pobytu zaznačenú v registri obyvateľov), ako adresa uvedená v spotrebiteľskej zmluve, rozhodcovský rozsudok/doručovať na adresu zistenú z registra obyvateľov. Len v prípade nemožnosti doručenia rozhodcovského rozsudku aj na túto (inú) adresu spotrebiteľa by došlo k fikcii doručenia rozhodcovského rozsudku. Nakoľko stály rozhodcovský súd po neúspešnom doručení na adresu povinného uvedenú v spotrebiteľskej zmluve nevykonal žiadne šetrenie o pobyte spotrebiteľa (povinného), nie je možné fikciu doručenia uplatniť a rozhodcovský rozsudok považovať za platne doručený povinnému. 11. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nestal sa vykonateľným a nie je teda ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d) EP, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu. 12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 1. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že povinný, hoci bol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).