Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/237/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205294 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616205294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom: Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. Y., W. XX.X.XXXX, F.: T. G. XX/XXX, A., o zaplatenie úverovej istiny 1.773,43 Eur, úroku z úveru 113,38 Eur, úroku z omeškania 1,- Eur, poplatku za poistenia 2,18 Eur a príslušenstva zo žalovanej istiny, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 6C/122/2016 - 46 zo dňa 27.6.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. 6C/122/2016 - 46 zo dňa 27.6.2017 vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky (ďalej aj súd prvej inštancie ) rozsudkom č. k. 6C/122/2016 - 46 zo dňa 27.6.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úverovú istinu 1. 773,43 Eur, úverový úrok 113,38 Eur, úrok z omeškania 1,- Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 1. 823,43 Eur od 23.1.2016 do 16.2.2016 a z istiny 1. 773,43 Eur od 17.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne, z úverových úrokov 113,38 Eur od 23.1.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,76 %. 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.7.2017 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2. 000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 44,48 Eur. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý dňom 20.8.2014 a konečný termín splatnosti úveru bol dňa 20.7.2021. Jednotlivé splátky boli splatné vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V zmluve bola dohodnutá sadzba úverového úroku 19,9% ročne, úroku z omeškania 5% ročne a bola v nej vyčíslená RPMN 24,51 % a priemerná RPMN 17,94 %. Celkovo mal žalovaný žalobcovi zaplatiť 3. 836,32 Eur. Zmluva obsahuje dojednanie súboru poistenia označeného ako súbor A. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať splátky riadne a včas neplnil, preto ho žalobca listom zo dňa 24.11.2015 vyzval na doplatenie omeškaných splátok vo výške 110,55 Eur a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný zostal nečinný, listom zo dňa 22.1.2016 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaného vyzval, aby celý zostatok úverového záväzku, spolu v sume 1. 999,99 Eur zaplatil do 1.2.2016. Zo zosplatneného úveru žalovaný zaplatil 50,- Eur. Žalovaná istina pozostávala z úverovej istiny 1. 773,43 Eur, úverového úroku 113,38 Eur, úroku z omeškania 1,- Eur a poplatku za poistenie 2,18 Eur. 3. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke vyhodnotil podľa ustanovenia § 52, § 54 ods. 2, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj OZ), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj ObchZ.), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že žaloba je okrem nároku na poplatok za poistenie 2,18 Eur, dôvodná. Uviedol, že žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalovaný pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský úver je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prejednávaná úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto nie je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný z poskytnutého úveru 2. 000,- Eur, na jeho istinu zaplatil spolu 226,57 Eur (176,57 Eur pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a 50,- Eur po vyhlásení mimoriadnej splatnosti), a preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť nesplatenú časť úverovej istiny 1. 773,43 Eur, úverový úrok do zosplatnenia úveru vo výške 113,38 Eur, úrok z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 1,- Eur a to spolu s úrokom z omeškania v dohodnutej výške 5% ročne. Súd prvej inštancie ako nedôvodný vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za poistenie 2,18 Eur. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal dohodu so žalovaným o tom, že žalobca ako veriteľ je oprávnený nad rámec mesačnej splátky účtovať náklady na poistenie. V zmluve je na predtlači uvedené poistenie Súboru poistenia A. Zo všeobecných obchodných podmienok čl. 8 vyplýva, že žalobca poskytuje služby sprostredkovania poistenia súboru A a B s tým, že poistenie súboru A predstavuje poistenie schopnosti splácať úver pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Poistenie sa dojednáva pristúpením klienta k Rámcovej poistnej zmluve pre poistenie schopnosti splácať úver. Vznikom poistenia vzniká klientovi povinnosť platiť poplatok z poistenia splatný s mesačnou splátkou, ktorého výška je uvedená v sadzobníku. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z takto formulovaného dojednania nevyplýva, že žalovaný - spotrebiteľ bol oboznámený s podmienkami poistnej zmluvy, ktorú mal uzatvoriť a zrejmé nie je ani dojednané garantované poistné plnenie. Samotný podpis zmluvy spotrebiteľom nepreukazuje dohodu zmluvných strán, ani vedomosť spotrebiteľa o tom, za akú službu platí dohodnutý mesačný náklad. Nepreukázaným zostalo to, na základe čoho určil žalobca výšku poplatku za poistenie a teda to, z čoho žalobcom určená dlžná suma 2,18 Eur vyplýva. Žalobca iný doklad preukazujúci vznik poistenia súdu prvej inštancie nepreložil. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,76 %. 5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúcej časti, ako aj výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýka, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval žalobu za neúplnú, ako to podľa neho vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie, podľa § 129 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie súdu prvej inštancie výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť vady podania. Žalobca tvrdí, že pokiaľ ho súd prvej inštancie na doplnenie žaloby nevyzval a vo veci meritórne rozhodol, potom mu odňal možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Je to vada konania, vymedzená v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá je porušením základného práva strany súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom, a to konkrétne procesným predpisom, upravujúcim postup súdu. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bez úplnej a určitej žaloby, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho nároku. Žalobca namieta, že ho súd prvej inštancie nevyzval, aby preukázal vznik poistenia, respektíve že súčasne s úverovou zmluvou došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, hoci toto je uvedené už priamo v bode 2.8 úverovej zmluve. V čl. 1.2 úverovej zmluvy je uvedený poplatok za poistenie schopnosti splácať úver a to 1,09 Eur mesačne a z článku 2.8 zmluvy vyplýva, že žalovaný prevzal poistnú zmluvu a oboznámil sa s ňou. Vznik poistenia je teda zrejmý priamo zo zmluvy. V konaní uplatňované poplatky za poistenie vo výške 2,18 Eur predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaný zaviazal hradiť mesačne v zmysle bodu 1.2. zmluvy. Žalobca potom rozporuje aj záver súdu prvej inštancie, že má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,76 % a tvrdí, že jeho úspech v konaní mal byť ustálený rozsahom 100%, pretože poplatky za poistenie nie sú súčasťou istiny, ale sú uplatňované ako samostatný nárok. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania postupoval nesprávne, pretože pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Vzhľadom na to, že poistenie je len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa naň nemá prihliadnuť. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie aj v zamietnutej časti. 6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia úverovej istiny 1. 773,43 Eur, úverového úroku 113,38 Eur, úroku z omeškania 1,- Eur, poplatkov za poistenie 2,18 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej úverovej istiny 1. 823,43 eur od 23.1.2016 do 16.2.2016, z nezaplatenej úverovej istiny 1. 773,43 Eur od 17.2.2016 do zaplatenia, z nezaplatených úverových úrokov 113,38 eur od 23.1.2016 do zaplatenia, a to titulom zmluvy o úvere č. 146060, ktorú so žalovaným uzavrel dňa 28.7.2014. Na jej základe poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 2. 000,- Eur, ktorý bol žalovaný povinný vrátiť v 84 mesačných splátkach po 44,48 Eur počnúc dňom 20.8.2014 s konečnou splatnosťou 20.7.2021. Podľa bodu 1.2 zmluvy o úvere patrí k základným podmienkam zmluvy Súbor poistenia A s poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver 1,09 Eur mesačne. Podľa bodu 2.8 zmluvy žalovaný vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy o úvere prevzal a oboznámil sa s poistnou zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver. 9. Odvolanie žalobcu smeruje proti správnosti záveru súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku na uplatnený poplatok za poistenie. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tento nárok nepreukázal a tvrdí, že ho súd prvej inštancie mal k preukázaniu vzniku poistenia vyzvať, respektíve mal ho postupom podľa § 129 ods. 1 CSP vyzvať na odstránenie vád podania. 10. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 11. Z citovaného ustanovenia § 129 ods. 1 CSP vyplýva, že rieši postup nápravy neúplnej, vadnej žaloby, prejavujúcej sa v tom, že v nej absentuje niektorá obsahová náležitosť stanovená Civilným sporovým poriadkom pre jej podanie, teda, že z nej nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, absentujú v nej napríklad rozhodujúce skutočnosti, alebo je nezrozumiteľná. Neúplnosť žaloby nie je možné zamieňať s neunesením dôkazného bremena, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že jej tvrdenia neboli preukázané. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností obsiahnutých v žalobe, alebo doplnených počas konania, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd môže strany sporu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), ale súd stranu sporu nevyzýva na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých jej má byť v spore vyhovené. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný, respektíve takým spôsobom, aby k rozhodujúcim skutkovým tvrdeniam žalobcu vyhľadával k ním viažuce sa dôkazy. Nedostatky procesnej aktivity strany sporu nemôže súd riešiť prostredníctvom procesnej výzvy, podľa § 129 ods. 1 CSP, ako to nesprávne namieta žalobca, pretože táto procesná úprava rieši len nápravu nedostatkov obsahovej stránky žaloby. V prejednávanej veci odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie konal na základe žaloby žalobcu, ktorá nebola neúplná alebo nezrozumiteľná. Zodpovednosť za to, že bremeno tvrdenia žalobcu v danom spore nekorešponduje s jeho dôkazným bremenom, nesie sám žalobca. 12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca predloženými dôkazmi svoje tvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, s ktorou sa mal žalovaný v zmysle článku 2.5 zmluvy o úvere oboznámiť a prevziať ju, nepreukázal (teda neuniesol dôkazné bremeno). Zo zmluvy o úvere vyplýva, že do obsahu zmluvy o úvere bola vkomponovaná podmienka poistenia schopnosti žalovaného splácať úver, s mesačným poistným po 1,09 eur, pričom obsah dohody o poistení bol predmetom samostatnej zmluvy o poistení (článok 2.5 zmluvy o úvere). Pre platnú existenciu poistnej zmluvy sa v zmysle § 791 ods. 1 OZ vyžaduje písomná forma. Písomná forma je zachovaná vtedy, ak je jej obsah v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listinách, ktoré zachytávajú obsah tejto dohody a označenie osôb, ktoré ju uzavreli. Podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť upravené priamo v texte zmluvy. Pokiaľ žalobca k žalobe poistnú zmluvu, ktorú mal so žalovaným uzavrieť, a ktorá mala byť uzavretá ako samostatný listinný dokument nepredložil, nemohol ju súd prvej inštancie preskúmať a vyhodnotiť, či je nárok žalobcu na poistné, podľa poistných podmienok dojednaných priamo v poistnej zmluve oprávnený. Súd prvej inštancie postupoval potom správne, keď žalobcovi nárok na poplatok za poistenie nepriznal. 13. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade trov konania odvolací súd poukazuje na to, že poplatok za poistenie predstavoval samostatnú časť žalovanej istiny. Poplatok za poistenie nie je, ako to nesprávne žalobca tvrdí, príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Procesný úspech v súdnom konaní sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Ak má strana sporu úspech čiastočný, je potrebné určiť pomer úspechu obidvoch strán sporu k celému predmetu konania. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď neúspešnú časť uplatneného nároku žalobcu vzal pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 CSP do úvahy. 14. Obsah odvolania žalobcu, z dôvodov vyššie uvedených, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 odsek 1, § 262 odsek 1 a § 255 odsek 2 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisu v rámci odvolacieho konania vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd prihliadol na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania, a nakoľko žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).