Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/83/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708210226 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708210226.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: T. K., B.. XX.XX.XXXX, X. B. XX, XXX XX X., proti otcovi navrhovateľky povinnému platiť výživné: T. K., B.. XX.XX.XXXX, B. X. X. X, XXXX H., G., štátny občan Rakúskej republiky, zomrelý 27.10.2018, o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.06.2018, č.k. 4C/1196/2008-768, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.06.2018, č. k. 4C/1196/2008-768 sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca navrhovateľky povinnosťou zaplatiť navrhovateľke z titulu výživného za obdobie od 18.11.2008 do 11.03.2011 sumu vo výške 6 352,23 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol (výrok II), žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III) a posledným výrokom nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania (výrok IV). 2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 3. Podaním zo dňa 20.03.2019 oznámil právny zástupca povinného odvolaciemu súdu, že od opatrovníka povinného obdržal informáciu, že otec navrhovateľky povinný platiť výživné zomrel. Rakúske veľvyslanectvo Bratislava zaslalo odvolaciemu súdu dňa 12.06.2019 Úmrtný list č. XXXXX/ XXXX, z ktorého odvolací súd zistil, že otec navrhovateľky povinný platiť výživné dňa XX.XX.XXXX zomrel. 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva 6. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 7. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p., v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 8. Podľa § 161 ods.1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 161 ods.2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Procesné podmienky konania predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd rozhodnúť vo veci samej. K procesným podmienkam na strane účastníkov o.i. patrí procesná subjektivita, definovaná v ust. § 61 C.s.p., ktorá vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného práva disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Ak je účastníkom konania fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti. Ak smrť fyzickej osoby (účastníka konania) nastane v priebehu konania (t.j. do právoplatného skončenia veci), súd môže konanie zastaviť alebo pokračovať v konaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Zastavenie konania prichádza do úvahy vtedy, kde je predmet konania spätý s osobou účastníka konania a neprechádza na právneho nástupcu. 11. Predmetom konania v prejednávanej veci je určenie výživného. Vyživovacia povinnosť svojim charakterom spadá pod oblasť rodinného práva, kde hlavnými znakmi sú predovšetkým: vznik právnych vzťahov priamo zo zákona, ex lege (práva a povinnosti z rodinnoprávnych vzťahov nemožno vylúčiť alebo upraviť odlišne, pretože tak ukladá priamo zákon), viazanosť na subjekty, ktorá vyjadruje, že tieto práva patria len a len konkrétne určeným osobám, nemožno právami a povinnosťami rodinného práva disponovať, t.j. previesť ich, vzdať sa ich a pod.; platí to aj pre majetkové práva, ktoré sú nepremlčateľné a nie sú predmetom dedenia. Vyživovacia povinnosť vzniká v rámci vyživovacieho vzťahu, ktorý existuje podľa zákona medzi určitými subjektmi rodinnoprávneho vzťahu. Vyživovacie vzťahy sú svojou povahou vzťahmi majetkovými, ale závislosťou na osobne právnych vzťahoch v rodine sú vzťahmi rodinnoprávnymi. Práva a povinnosti z nich vyplývajúce majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú len subjektom rodinnoprávnych vzťahov a nie sú zmluvne prevoditeľné na iné osoby (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2012, sp. zn. 5 Cdo 217/2010). 12. V prejednávanej veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania je nárok na výživné navrhovateľky voči otcovi, povinnému platiť výživné. Z úmrtného listu č. XXXXXX/XXXX odvolací súd zistil, že otec navrhovateľky povinný platiť výživné dňa XX.XX.XXXX, t.j. v priebehu odvolacieho konania, zomrel. Smrť otca navrhovateľky povinného platiť výživné ako fyzickej osoby má za následok, že súd v konaní nemôže pokračovať s dedičmi tohto účastníka. Smrťou otca navrhovateľky povinného platiť výživné neprešla povinnosť, o ktorú v danom konaní ide, na žiadneho právneho nástupcu, nakoľko predmetom konania je nárok na výživné na dieťa (navrhovateľku), ktoré ako hmotnoprávne osobné právo je výlučne späté iba s osobou otca (povinného). 13. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade strata procesnej spôsobilosti povinného nastala po začatí konania a povinnosť z nároku, o ktorom sa koná, neprešla na právneho nástupcu, t.j. otec navrhovateľky povinný platiť výživné nemá v konaní právneho nástupcu, ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka konania (povinného), ktorý zaťažuje celé konanie a vedie k zastaveniu celého konania, t.j. nielen odvolacieho konania, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť. Na základe uvedeného odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie podľa ust. § 63 ods. 1, § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil; pričom pri rozhodovaní zohľadnil i právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo V 7/2013. 14. O trovách konania odvolací súd rozhodoval rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 58 v spojení s § 52 C.m.p. a čl. 4 C.s.p. prihliadajúc na to, že v dôsledku smrti otca navrhovateľky povinného platiť výživné v priebehu odvolacieho konania povinnosť, o ktorú v danom konaní ide, neprešla na žiadneho právneho nástupcu. Nakoľko odvolací súd vecne nepreskúmaval opodstatnenosť odvolania navrhovateľky a rozhodnutie odvolacieho súdu bude doručované len navrhovateľke, rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o trovách štátu odvolací súd zohľadnil, že trovy štátu vznikli v súvislosti s právom povinného konať vo svojom jazyku, preto s poukazom na ust. § 155 C.s.p., rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal považujúc iný spôsob rozhodnutia v otázke trov štátu za nesúladný s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).