Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/114/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711213968 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1711213968.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava - Staré Mesto, IČO : 00 603 481 proti žalovanému MINOKA s.r.o., Most pri Bratislave 241, IČO: 31 319 416 práv. zast. JUDr. Jindrichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava o zaplatenie nájomného vo výške 95.272,20 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/72/2012 - 264 zo dňa 29.11.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/72/2012- 264 zo dňa 29.11.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. priznal žalobcovi voči žalovanému 19 642,76 EUR istiny s príslušenstvom, vo výroku II. žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou dňa 13.10.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 95 272,20 EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Svoj návrh odôvodnil tým, že ide o nárok na zaplatenie peňažnej odplaty za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu podľa Zmluvy o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX. Vo včas písomne podanom odpore zo dňa 10.4.2012 žalovaný uviedol, že neuznáva nárok žalobcu. Podľa rozhodnutia č. 12-05/15 874/DG2/Za-3 zo dňa 24.2.2006 Mestskej časti Bratislava - Petržalka bolo rozhodnuté po ukončení výstavby, ktorá bola predmetom nájmu o povolení jej užívania, napriek zániku účelu nájmu pozemkov a zúfalej snahe žalovaného, žalobca neposkytol súčinnosť pri vysporiadaní práv a povinností a oprávnení zo zmluvy o nájme a v rozpore s dobrými mravmi uplatňuje nárok na zaplatenie nájomného, ktorého účel zanikol. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 36Cb/72/2012 zo dňa 9.9.2013 žalobu žalobcu zamietol z toho dôvodu, že konaním žalobcu spočívajúcom v dodatočnom podmieňovaní žalovaného a nekonaní po právoplatnosti povolenia o užívaní stavby bránil zániku zmluvy, teda sám vyvolal dĺžku nájmu, keď tak konal z pozície orgánu verejnej správy, čo je pri posudzovaní právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zo Zmluva o nájme pozemkov konaním v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/311/2014 zo dňa 20.4.2016 zrušil na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že žalovaný pozemky užíval, a preto do dňa oznámenia stanoviska mestskej časti Bratislava o tom, že vybudované stavby neprevezme mal platiť nájomné, pokiaľ nenastala iná okolnosť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že po dni 29.11.2010 nie je možné nájomné priznať a to z dôvodu že by priznanie nároku bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď tohto dňa Mestská časť Bratislava - Petržalka listom oznámila, že stavby vybudované na predmete nájmu neprevezme. Súčasne však, vzhľadom na dohodu o nájomnom v rozdielnej výške v dvoch obdobiach, bude podľa odvolacieho súdu potrebné posúdiť, či priznanie nájomného v celej žalobcom uplatnenej výške a za celé zvyšné obdobie vzhľadom na okolnosti prípadu a to najmä na dohodnutý účel nájmu, nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu Polyfunkčného objektu, dátum žiadosti a bezplatný prevod stavieb neodporuje § 265 Obchodného zákonníka. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 663 až 684, § 544 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa § 265, § 365 a § 369 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. 5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny záver, že žaloba je dôvodná . Predmetom konania je žalobcom vznesený nárok na zaplatenie peňažnej odplaty za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu podľa Zmluva o nájme pozemkov č. XX-XX- XXXX-XX-XX, ktorú súd posúdil ako nájomnú zmluvu uzavretú v súlade s §§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné uzavretie zmluvy, na základe tejto bol žalovaný oprávnený užívať vec - pozemky parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/ XX a parc. č. XXXX/XX (§ 664 Občianskeho zákonníka) a žalovaný bol povinný platiť odplatu - nájomné (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako prenajímateľ prenechal za odplatu žalovanému ako nájomcovi pozemky, aby ich dočasne užíval (§ 663 Občianskeho zákonníka) na dohodnutý účel, ktorým je dostavba k stavbe „Polyfunkčný objekt spoločnosti MINOKA, Černyševského ulica Bratislava“. Na týchto pozemkoch mali by zhotovené komunikačné stavby (čl. I ods. 3 Zmluvy o nájme pozemkov) a tieto stavby mali byť prevedené do vlastníctva žalobcu (čl. IV ods. 10 Zmluvy o nájme pozemkov) a mala zaniknúť účinnosť Zmluvy o nájme pozemkov. Nebol sporný stav prenechaných vecí, teda že tieto boli v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie (§ 664 Občianskeho zákonníka), žalovaný bol tak povinný platiť dohodnuté nájomné (§ 671 Občianskeho zákonníka). Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalovaný nezaplatil nájomné za obdobie od 1.10.2008 do 30.9.2011, pričom spôsob a splatnosť úhrady nájomného bola v zmluve dohodnutá (čl. III ods. 1 a 2 Zmluvy o nájme pozemkov). Účel zmluvy bol v zmluve dohodnutý ako dostavba (parkoviská, komunikácie, chodník k lávke, spevnené plochy, vjazdy na parkoviská, vstupy do objektu a prevádzok v objekte) k stavbe „Polyfunkčný objekt spoločnosti MINOKA, Černyševského ulica Bratislava“. Aj doba nájmu zodpovedá dohodnutému účelu nájmu, keď vzhľadom na nemožnosť presného určenia ukončenia stavebných prác a dňa vykonania prevodu vlastníckeho práva k stavbám, je ako najvhodnejšia doba nájmu neurčitá, pričom uvedený spôsob zániku zmluvy bol zmluvnými stranami očakávaný a fakticky želaný. Na jednej strane teda nemala zaniknúť účinnosť nájomnej zmluvy naplnením účelu nájmu, na strane druhej po vydaní rozhodnutia o povolení užívania stavby mali úkony žalobcu a žalovaného smerovať k doriešeniu právnych vzťahov vzniknutých pri zhotovení stavieb, aby si žalobca mohol plniť úlohy verejnoprávneho charakteru, ktoré má ako jednotka územnej samosprávy. Účinnosť zmluvy potom mala zaniknúť splynutím (§ 584 Občianskeho zákonníka), čo bolo dohodnuté aj v samotnej Zmluve o nájme pozemkov v čl. V ods. 5, keď síce bol použitý pojem „platnosť“, čo je samo osobe zákonná kategória označujúca, že právny úkon nemá vady spôsobujúce jeho neplatnosť, a zmluvné strany si nemôžu dohodnúť platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona (napr. § 37 Občianskeho zákonníka), avšak z obsahu zmluvy je celkom zrejmé, že účastníci zmluvy mali na mysli účinnosť zmluvy. Dohodnutému účelu zodpovedal aj spôsob určenia výšky nájomného, keď od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavby „Polyfunkčný objekt spoločnosti MINOKA, Černyševského ulica Bratislava“ bolo dohodnuté nájomné v podstatne vyššej výške ako do právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, teda spôsob určenia výšky nájomného mal pôsobiť na žalovaného, aby po vydaní rozhodnutia o povolení užívania stavby postupoval podľa čl. V ods. 5 a IV ods. 10 tejto zmluvy, t.j. aby bezodplatne previedol vlastnícke právo k stavbám zhotoveným na pozemkoch žalobcu. Súčasne však bola zvýšená výška nájomného dohodnutá aj počnúc konkrétnym dňom, čo malo stimulovať žalovaného k urýchleného ukončeniu výstavby. Zvýšená výška nájomného po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia potom fakticky mala sankčný charakter vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný vykonal činnosť, pre ktorú uzatvoril Zmluvu o nájme pozemkov a to skolaudovaním stavebných objektov rozhodnutiami právoplatnými dňa 24.3.2006 a 19.6.2006 a následne žalobca nepodnikol žiadne úkony smerujúce k ukončeniu Zmluvy o nájme pozemkov, ktorá nečinnosť žalobcu z vykonaného dokazovania. Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 22.1.2007 ako aj z listu konateľa žalovaného zo dňa 10.11.2007 mal súd preukázané úkony žalovaného smerujúce k vysporiadaniu vzťahov ako to predpokladala nájomná zmluva, avšak žalobca vykonal úkon smerujúci k vysporiadaniu vzťahov, t.j. k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu až v novembri roku 2010, kedy bol doručený list na m.č. Bratislava Petržalka ohľadne prevzatia správy spevnených plôch mestskou časťou. List žalovaného zo dňa 22.1.2007 síce obsahoval výzvu pre žalobcu na vykonanie úkonov smerujúcich k ukončeniu záväzkového vzťahu zo Zmluvy o nájme pozemkov, žalobca však na tento list odpovedal len tak, že ho prijal a meritórne sa k nemu nevyjadril. V tejto súvislosti súd poukázal na výpoveď svedkyne Q., ktorá vypovedala o neustálom menení podmienok zo strany žalobcu voči žalovanému pri výkone verejnej správy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nemožnosti realizovať postup podľa čl. V ods. 5 Zmluvy o nájme pozemkov v dôsledku odmietnutia mestskej časti prevziať do správy účelovú komunikáciu, parkovacie miesta, chodníky a vjazdy vybudované žalovaným na obecných pozemkoch, súd poukázal na skutočnosť, že žiadne zákonné ustanovenie či už zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave alebo z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nevyžaduje na prevod vlastníctva nehnuteľností na mesto Bratislava súhlas jeho mestských častí. Uvedené vyplýva výlučne z čl. 80 ods. 4 písm. a/ Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení dodatkov č. 1 až 3, pričom sám žalobca a to jeho orgánom - mestským zastupiteľstvom môže tento štatút zmeniť. Pokiaľ teda nájomná zmluva obsahuje dojednanie, ktorého splnenie v konečnom dôsledku závisí od samotného žalobcu a samotný žalobca nevykoná všetky možné úkony smerujúce naplneniu tohto dojednania, ktoré možno od neho spravodlivo očakávať, nemôže byť nenaplnenie tohto dojednania na ťarchu žalovaného. Žalobca žiadnym spôsob nepreukázal, že vykonal všetky očakávateľné úkony smerujúce k naplneniu ním samým určených pravidiel, najmä nezisťoval dôvody nesúhlasu mestskej časti s prevodom nehnuteľností, podmienky za ktorých by mestská časť s týmto súhlasila, žalobca potom nenaplnil štandard dobrej správy, keď jednak porušil princíp včasnej reakcie, predvídateľnosť a princíp súčinnosti (obdobne V. Y., Základy teorie verejné správy, Plzeň : U. Č., 2011. str. 158), pričom konanie voči mestskej časti je konaním pri realizácií svojej právomoci a toto malo priamo dôsledky v konaní voči žalovanému. V súvislosti s kolaudačným rozhodnutím mal súd za potrebné uviesť, že predĺženie výstavby na dobu po 31.12.2005 bolo síce čiastočne spôsobené konaním žalovaného, keďže tento požiadal o zmenu stavby pred dokončením, o tejto bolo následne rozhodnuté a bola povolená, pričom práve v dôsledku tejto zmeny došlo k potrebe navýšenia parkovacích miest, avšak predmetom konania je zaplatenie nájomného za obdobie počnúc štvrtým kvartálom 2008, teda za obdobie dávno po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, predlženie doby výstavby v dôsledku zmeny stavby pred dokončením potom nemá na posúdenie žalovaného nároku vplyv. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné doručenie žiadosti PZ žalovaného žalobcovi zo dňa 22.12.2009 o doručenie návrhu zmluvy o bezodplatnom prevode vybudovaných stavieb, žalobca mal tak na základe tejto žiadosti zodpovedajúcej postupu dohodnutému v Zmluve o nájme pozemkov postupovať dohodnutým spôsobom a malo dôjsť k bezodplatnému prevodu stavieb. Aj táto skutočnosť svedčí o nekonaní žalobcu majúceho vplyv na dĺžku doby nájmu a to fakticky v rozpore s dohodnutým spôsobom zániku nájomnej zmluvy. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Poctivý obchodný styk je v podstate vyjadrenou zásadou zákazu zneužívania svojho postavenia na úkor ostatných účastníkov vzťahov. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo/11/2008 zo dňa 18. júna 2009). Vzhľadom na to, že konanie žalobcu viedlo k zjavnému poškodeniu žalovaného a to k plateniu nájomného za obdobie, keď toto nemalo pre žalovaného žiaden hospodársky význam, pričom samotná Zmluva o nájme pozemkov predpokladala spôsob zániku zmluvy spôsobom, ktoré žalobca nezrealizoval samostatne a to ani na výzvu žalovaného vykonanú prostredníctvom svojho PZ listom zo dňa 22.12.2009, súd mal za to, že zo strany žalobcu išlo v období od 1.10.2008 do 30.9.2011 šikanózny výkon práv. Takéto správanie žalobcu, výlučne v dôsledku ktorého bola doba od právoplatnosti rozhodnutia o povolení užívania do vysporiadania vzťahov so žalovaným vyše štyri roky nemôže požívať ochranu. V období od 1.10.2008 do 29.11.2010 ide o takú intenzitu šikanózneho výkonu práva smerujúceho k predĺženiu Zmluvy o nájme pozemkov, že súd priznal žalobcovi nájomného len vo výške nižšieho nájmu. Teda súd nepriznal žalobcovi výhodu voči žalovanému, ktorú si žalobca šikanózne vytvoril, zneužijúc tak ustanovenie zmluvy, ktorého účel bol iný ako na aký ho žalobca využil. Výšku nájomného potom súd vypočítal ako 3,65 eura (pôvodne 110,-Sk)/m2/ročne pre celkovú plochu 2485 m2, pri splatnosti nájomného v štvrťročných splátkach to bolo za IV. kvartál 2008 vo výške 2268,39 eura so splatnosťou dňa 15.10.2008, za I. kvartál 2009 vo výške 2268,39 eura so splatnosťou dňa 15.1.2009, za II. kvartál 2009 vo výške 2268,39 eura so splatnosťou dňa 15.4.2009, za III. kvartál 2009 vo výške 2268,39 eura so splatnosťou dňa 15.7.2009, za IV. kvartál 2009 vo výške 2268,39 eura so splatnosťou dňa 15.10.2009, za I. kvartál 2010 vo výške 2268,39 eura so splatnosťou dňa 15.1.2010, za II. kvartál 2010 vo výške 2268,39 eura splatnosťou dňa 15.4.2010, za III. kvartál 2010 vo výške 2268,39 eura so splatnosťou dňa 15.7.2010, za IV. kvartál 2010 za dni od 1.10.2010 do 29.11.2010 vo výške 1495,64 eura so splatnosťou dňa 15.10.2010. V období po 29.11.2010 však vzhľadom na doručenie listu Mestskej časti Bratislava - Petržalka žalobcovi by priznaním žalovanej sumy žalobcovi nastalo výrazne intenzívnejšie účinky šikanózneho konania žalobcu, takže súd po tomto dni nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie nájomného a preto žalobu v časti nájomného za obdobie od 30.11.2010 do 30.9.2011 zamietol. Súčasne bola v zmluve dohodnutá dohoda o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v určenej výške pre prípad porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť nájomné riadne a včas (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta bola dojednaná v zákonom vyžadovanej forme (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti súd poukazal na nevyváženosť Zmluvy o nájme pozemkov, ktorá vyplývala aj z toho, že bolo dohodnutých šesť zmluvných pokút v prospech žalobcu a ani jedna v prospech žalovaného. Hlavný záväzok žalovaného a to zaplatenie nájomné bolo zabezpečené dohodou o zmluvnej pokute a hlavný záväzok žalobcu - prenechať pozemky v stave spôsobilom na dojednaný účel užívanie nebol zabezpečený. Samotná táto skutočnosť ešte nespôsobuje rozpor s dobrými mravmi ani domáhanie sa plnenia týchto nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom. V tejto súvislosti však je potrebné zohľadniť, že žalobca je jediným subjektom na trhu, ktorý mohol prenechať do užívania predmetné pozemky, žalovaný preto nemal možnosť voľby a obsah nájomnej zmluvy tomu zodpovedal, keď žalobca v postavení vystupoval ako rovnocenný subjekt súkromného práva a súčasne vystupoval vo vrchnostenskom postavení a to napríklad pri vydávaní záväzného stanoviska majúceho priamo vplyv na vykonanie stavby a podmienky tohto vykonania. Ak teda mala byť zabezpečená pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o nájme pozemkov, muselo byť žalovanému dostatočne zrejmé, aká je výška jeho záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou. V dôsledku nekonania žalobcu sa však stalo sporným, či a v akej má žalovaný platiť nájomné a to popri nevyváženosti samotnej Zmluvy o nájme pozemkov, súd mal potom za to, že rovnako domáhanie sa zmluvnej pokuty zo sumy priznanej istiny by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, preto žalobu zamietol aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zo sumy priznaného nájomného. Súd tiež zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty zo sumy nájomného nepriznaného súdom, keďže so zaplatením tejto sumy nebol žalovaný v omeškaní. Zmluvu o nájme pozemkov súd nemal za neplatnú z dôvodu porušenia pravidiel nakladania s majetkom žalobcu v súlade s pravidlami hospodárenia žalobcu (§ 9 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí), keďže medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá nájomná zmluva na dobu neurčitú, pričom pravidlá hospodárenia určujú povinnosť schválenia len pri zmluvách nad 10 rokov trvania. Zmluva na dobu neurčitú nie je zmluvou, na ktorej uzavretie by potom bol potrebný súhlas mestského zastupiteľstva, nájomná zmluva tak nie je neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku -nájomného za dohodnuté obdobia odo dňa nasledujúceho po dni splatností uvedenom v Zmluve o nájme pozemkov (§ 365 Obchodného zákonníka) a súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané zo nájomného. Výšku úroku z omeškania teda súd určil podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka . Pokiaľ ide o úrok z omeškania z nájomného splatného dňa 15.10.2010, tento súd priznal z priznaného nájomného t.j. z pomernej časti nájomného za obdobie od 1.10.2010 do 29.11.2010. Súd viazaný žalobným návrhom čo výšky úroku z omeškania podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v žalovanej výške 8,5%. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v prevažnej miere úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči v prevažnej miere neúspešnému žalobcovi plne úspešný. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods.2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný v plnom rozsahu , priznal trovy konania v celom rozsahu. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci , čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. Žalobca uvádza, že až dňom 31.8.2012 došlo medzi účastníkmi k skončeniu nájmu založenému zmluvou o nájme pozemku. Žalovaný bol preto povinný platiť nájomné za obdobie IV. Q 2008 až III. Q 2011 v sume 95 272,20 EUR ako i zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného žalobca navrhol a, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie nerešpektoval právne záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení uviedol ,že ,,dňa 29.11.2010 bolo zrejmé, že zmluva o nájme pozemkov nestratí platnosť v zmysle čl. V bod 5 zmluvy o nájme pozemkov a preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že po tomto dátume by priznanie práva na nájomné, vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, odporovalo v zmysle § 265. Vyjadruje nesúhlas s argumentáciou v odôvodnení tej časti výroku, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi nájomné a úroky z omeškania. Podľa názoru žalovaného rozhodujúcim kritériom pre posúdenie jeho povinnosti záväzku platiť nájomné je termín 31.12.2005 ako termín dohodnutý účastníkmi na platenie nájomného vo výške 3,65 EUR/m2, ale najmä potom termín 10.11.2007, kedy mal súd preukázané oznámenie žalobcovi, že žalovaný súhlasí s odkúpením pozemkov aj bez navrhovanej zámeny. Pasivita žalobcu s poskytnutím súčinnosti na realizáciu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov v zmysle zmluvy a prieťahy s tým spojené predsa nemôžu ísť na ťarchu žalovaného a zakladať jeho povinnosť platiť nájomné, dokonca vo vyššej sadzbe, alebo zmluvné pokuty na to naviazané, keď účel nájomnej zmluvy bol už splnený a malo podľa zmluvy nasledovať majetkovoprávne vysporiadanie prenajatých pozemkov. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku aby žalovaný mal povinnosť platiť žalobcovi akékoľvek nájomné po termíne 10.11.2007 resp. za obdobie nasledujúce po tomto termíne, pretože to nebolo potrebné ani pre pôvodný účel nájmu, ani pre realizáciu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov spôsobom dohodnutým účastníkmi zmluvy. Takisto dáva do pozornosti súdu, že žalobca rozhodne neutrpel žiadnu ujmu, pretože žalovaný mu platil aj po termíne 10.11.2007 lebo stále veril v korektný postoj žalobcu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol a, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý k argumentácii žalobcu - odvolateľa - uvádza, že účelom zmluvy o nájme bola dostavba (parkoviská, komunikácie, chodník k lávke, spevnené plochy, vjazdy na parkoviská, vstupy do objektu a prevádzok v objekte, sadové úpravy) k stavbe „Polyfunkčný objekt spoločnosti MINOKA Černyševského ulica Bratislava“ čo napokon žalobca sám konštatuje. Účelom zmluvy nebolo majetkovoprávne vysporiadanie. Pokiaľ ide o výpoveď z nájmu listom žalovaného zo dňa 22.5.2012 k nej žalovaný uvádza, že ak by takýto úkon nevykonal, žalobca by na jeho ťarchu vystavoval faktúry dodnes. Ďalej treba zvýrazniť na hlavu postavenú logiku sankčných ustanovení v zmluve o nájme, kedy pred splnením účelu zmluvy mal žalovaný platiť štandardné nájomné a po splnení účelu zmluvy sankčné nájomné, pričom podmienky na uplatňovanie sankčného nájomného zavinil svojím postupom sám žalobca. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca , ktorý odmietol argumentáciu žalovaného, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi. Výpovedná lehota uplynula 31.8.2012, preto považuje svoje právo na prijatie odplaty za užívanie pozemku za dôvodné. V danom prípade si žalobca musel vyžiadať vyjadrenie odborných útvarov Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy a mestskej časti Bratislava - Petržalka a je si preto vedomý, že niektoré úkony trvali dlhší časový úsek, ale to rozhodne nebolo úmyselným konaním. 10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že tým, že sa žalobca zaviazal v zmluve na majetkovoprávne vysporiadanie spôsobom v zmluve uvedeným, prevzal na seba zodpovednosť za tretie osoby, ktorých sa táto vec týkala. Ak nebolo v jeho kompetencii a možnostiach zabezpečiť súčinnosť tretích osôb, nemal a nemohol sa za ne zaväzovať. Právne rozhodne nie, pretože ide o dva samostatné a nezávislé subjekty - žalobcu a Mestskú časť Bratislava - Petržalku. Vlastníkom prenajatých pozemkov je žalobca a žalobca mal po kolaudácii v zmysle dohodnutého majetkovoprávneho vysporiadania prevziať pozemky žalovaného - nie Mestská časť Petržalka. Ide o interný problém žalobcu a Mestskej časti Petržalka. 11. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. O odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 12. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca ani žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie rešpektoval právne záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č.k. 3Cob/311/2014 zo dňa 20.4.2016. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzatvorili zmluvu o nájme pozemkov č. 08-83-0931-04-00 zo dňa 6.12.2004, pričom v čl. I bod 3. zmluvy sa účastníci dohodli, že účelom nájmu je dostavba (parkoviská, komunikácie, chodník k lávke, spevnené plochy, výjazdy na parkoviská, vstupy) k stavbe "Polyfunkčný objekt spoločnosti MINOKA, Černyševského ulica, Bratislava". V čl. V bod 5. zmluvy o nájme pozemkov zmluvné strany dohodli, že dňom bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k stavbám vybudovaným na predmete nájmu na prenajímateľa osobitnou zmluvou o prevode podľa ust. 10 čl. V zmluvy prestanú plynúť právne účinky vyplývajúce z tejto zmluvy a táto zmluva stratí platnosť. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluva o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k stavbám vybudovaným na predmete nájmu v zmysle čl. IV bod 10 zmluvy o nájme pozemkov medzi účastníkmi uzatvorená nebola, teda predmetná zmluva o nájme pozemkov nestratila v zmysle čl. V bod 5 zmluvy platnosť uzatvorením zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, ale žalovaný ako nájomca mal v zmluve špecifikované pozemky v nájme až do 31.8.2012, kedy nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej lehoty, na základe výpovede žalovaného doručenej žalobcovi dňa 22.5.2012. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia nájomného za obdobie IV Q 2008, rok 2009, 2010 a I.II. a III. Q 2011, t.j. za obdobie, pre ktoré nájomný vzťah trval. Ako vyplýva z čl. I bod 3 zmluvy o nájme pozemkov, účelom nájmu bola výlučne dostavba stavieb v tomto bode špecifikovaných k stavbe "Polyfunkčný objekt". Z čl. V bod 5. zmluvy vyplýva, že zmluva mala stratiť platnosť dňom bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k stavbám vybudovaným na predmete nájmu prenajímateľa. Mestská časť Bratislava - Petržalka listom doručeným žalovanému dňa 29.11.2010 oznámila, že stavby vybudované na predmete nájmu neprevezme, čím nájom pre žalovaného stratil účel a preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že po tomto dátume by priznanie práva na nájomné, vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, odporovalo v zmysle § 265 Obch. zák. zásadám poctivého obchodného styku. Odvolací súd v predmetnom uznesení č.k. 3Cob/311/2014 zo dňa 20.4.2016 vyslovil názor, že odporca pozemky užíval a preto do dňa, keď navrhovateľovi bolo oznámenie stanovisko mestskej časti Bratislava - Petržalka je povinný platiť nájomné za ich nájom. Z čl. III zmluvy však vyplýva, že účastníci zmluvy dohodli dve sadzby nájomného a to 110 SK za 1m2 ročne od vzniku nájmu do konca mesiaca, v ktorom bude vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie na stavbu Polyfunkčného objektu, najneskôr do 31.12.2005 a v pomerene vyššej sadzbe 385 SK za 1m2 ročne od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie na stavbu Polyfunkčného objektu najneskôr od 1.1.2006. Žalovaný vykonal činnosť, pre ktorú uzatvoril Zmluvu o nájme pozemkov a to skolaudovaním stavebných objektov rozhodnutiami právoplatnými dňa 24.3.2006 a 19.6.2006 a následne žalobca nepodnikol žiadne úkony smerujúce k ukončeniu Zmluvy o nájme pozemkov. Žalobca vykonal úkon smerujúci k vysporiadaniu vzťahov, t.j. k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu až v novembri roku 2010, kedy bol doručený list na m.č. Bratislava Petržalka ohľadne prevzatia správy spevnených plôch mestskou časťou. V danom prípade sa preto odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že priznanie nájomného v celej navrhovateľom uplatnenej výške t.j. v sadzbe 385,- SK za 1m2 ročne a za celé zvyšné obdobie vzhľadom na okolnosti prípadu a to najmä dohodnutý účel nájmu, nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu Polyfunkčného objektu, dátum žiadosti a bezodplatný prevod stavieb atď., odporuje ust.§ 265 Obch. zák. a akceptoval i to, že súd prvej inštancie priznal nižšiu sadzbu nájomného a to 3,65 Eur (110 SK) za 1m2 ročne, ktorá bola pôvodne dohodnutá od vzniku nájmu do konca mesiaca, v ktorom bude vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie na stavbu Polyfunkčného objektu. Odvolací súd sa stotožnil i so zdôvodnením súdu prvej inštancie, že priznanie zmluvnej pokuty odporuje § 265 Obch. zák. 15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Prevažne úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).