Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/179/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711217802 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1711217802.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka, v právnej veci žalobcov: 1/ A. X., X/ C. X., P. N. XXXX/ XXX, Z., obaja zastúpení advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: L.. M. T. - T., D. XX, Z., L.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Arpádom Katonom, Senecká 23, Veľký Biel, o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/419/2008 a o trovách prvostupňového konania, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. mája 2019 č. k. 8C/322/2011-158, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením z 13.10.2015 č.k. 8C/322/2011-80, právoplatným dňa 5.9.2017, zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali povolenia obnovy konania vedeného na OS Pezinok pod sp. zn. 4C/419/2008. Týmto uznesením nebolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu napadnutým uznesením priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná. Podľa žalobcov mal súd prvej inštancie vo veci aplikovať ust. § 257 C.s.p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznať, hoci mal v konaní úspech. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovia považujú to, že žalobkyňa 2/ je v zlej finančnej situácii a náhrada akýchkoľvek trov konania pre ňu predstavuje existenčné ohrozenie. Taktiež poukázali na skutočnosť, že Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Cdo 20/2018, ktorým odmietol dovolanie žalobcov, nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania. Žalobcovia majú za to, že u nich existujú dôvody osobitného zreteľa z dôvodu ťaživej sociálnej situácie, ale aj na tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa v 2/ rade nebola v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4 C/419/2008 pasívne vecne legitimovaná. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Aplikácia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania (§ 255, § 256 C.s.p.), ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí súd náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch sporových strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči sporovým stranám a aby neodporovalo dobrým mravom. Ust. § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 6. Odvolací súd nezistil existenciu žiadneho takého dôvodu osobitného zreteľa, ktorý by umožňoval použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda ich nepriznanie žalovanému, ktorému na náhradu trov konania vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 C.s.p., pretože mal v konaní plný úspech. Žalobkyňa 2/ síce v odvolaní poukazovala na svoju zlú finančnú situáciu, ale na druhej strane svoje finančné pomery v odvolaní nijako nešpecifikovala a nedoložila. Tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď ich žalobu o povolenie obnovy konania zamietol, nie je relevantné pri rozhodovaní o trovách konania. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 13.10.2015 č.k. 8C/322/2011- 80, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov o povolenie obnovy konania, potvrdil odvolací súd uznesením z 20.7.2017 č.k. 14Co/34/2016-102 a Najvyšší súd SR uznesením z 22.11.2018 sp. zn. 3 Cdo 20/2018 dovolanie žalobcu 1/ odmietol. Uznesenie súdu prvej inštancie z 13.10.2015 č.k. 8C/322/2011-80 je teda právoplatné a vykonateľné. Námietka žalobcov, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne, preto nemôže obstáť. Je síce pravda, že Najvyšší súd SR v uznesení z 22.11.2018 sp. zn. 3 Cdo 20/2018 žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ale z tohto faktu nemožno vyvodiť existenciu dôvodov osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. Najvyšší súd totiž postupoval v zmysle § 451 ods. 3 druhá veta C.s.p. a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania neodôvodnil. 7. Keďže žaloba žalobcov o povolenie obnovy konania bola zamietnutá, žalovaný mal v spore plný úspech a súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď napadnutým uznesením žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ako je to uvedené v ods. 6., v konaní nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali aplikáciu ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. napadnuté uznesenie je teda vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).