Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/180/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713210366 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1713210366.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S. XXX, 2. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z. XXXX/XX, A., 3. U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, v konaní o zaplatenie 3.493,52 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 07.03.2017, č.k. 33C/10/2014-155, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 07.03.2017, č.k. 33C/10/2014-155 p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 3.493,52 eur s príslušenstvom zamietol a žalovanej (O. S., nar. XX.XX.XXXX) priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100%. 2. Žalobca si žalovanú sumu si voči pôvodne žalovanej uplatnil titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 1.724,42 eur za odobratý plyn za obdobie od 19.05.2009 do 18.05.2010 a titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 1.769,10 eur za obdobie od 19.05.2010 do 18.05.2011. Ďalej v návrhu poukazoval na to, že mal so žalovanou uzavretú zmluvu dňa 10.06.2011 o dodávke plynu pre odberateľov - kategória domácnosť. Žalobca poukázal na odpočet spotreby, ktorý bol vykonaný podľa § 86 ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého má prevádzkovateľ distribučnej siete právo použiť typové diagramy dodávky v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom v súlade s § 32 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z.z., ktorým sa upravujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, v znení neskorších predpisov. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2016 namietala premlčanie faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá bola vystavená za fakturačné obdobie od 19.5.2009 do 18.5.2010, keď žaloba bola podaná 2.7.2013, keď poukázala na to, že premlčacia lehota začala plynúť od doby, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, pričom je zjavné, že vykonať sa mohlo po tom, ako uplynulo fakturačné obdobie. Žalovaná zároveň uviedla, že v mesiaci jún 2011 bolo dodávateľom plynu odobraté meradlo a dodávateľ plynu nespochybnil, že by meradlo bolo poškodené, keď na protokole o demontáži plynu je poznámka „PLOMBA NEPORUŠENÁ“. Dodávateľ plynu až po roku a to v mesiaci jún 2012 poslal doúčtovanie faktúry a v rámci následnej komunikácie uviedol, že meradlo malo byť nereagujúce. Táto skutočnosť však nebola preukázaná. Žalovaná sa bránila reklamáciami, ktoré vzniesla voči uplatneným faktúram a žalobca ani v rámci riešenia reklamácie nepreukázal vadnosť meradla, preto žiadala žalobu zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 54 ods. 1, 2 a ods. 8 zák.č. 656/2004 Z.z. ako i s poukazom na ust. § 153 ods. 1 C.s.p. a ust. § 185 ods. 1 C.s.p. 5. Z vykonaného dokazovania ( čo vyplynulo i zo založených faktúr), mal súd prvej inštancie za preukázané, že v sporných faktúrach za obdobie od 19.05.2009 až do 18.05.2011 bol počiatočný a konečný stav meradla 787 m3. Na základe uvedeného bolo vykonané vyúčtovanie podľa tzv. typového diagramu, nakoľko na odbernom mieste bolo neregistrujúce meradlo, pričom dopočet bol vykonaný v súlade so zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike a to v súlade s § 76 ods. 2 citovaného zákona. Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 10.06.2011 bolo na spornom odbernom mieste vymenené odberné meradlo, v ktorom bola konštatovaná neporušená plomba a nebola zistená koncentrácia plynu v priestore meradla. Vzhľadom k tomu, že k odberu zemného plynu malo dôjsť v období od 19.05.2009 do 18.05.2011, súd vec právne posúdil podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že meradlo vykazovalo na začiatku merania ku dňu 19.05.2009 rovnaké hodnoty ako do dátumu skončenia merania k 18.05.2011 a to 753 m3, z čoho vyplýva, že v sledovanom období nedošlo k odberu žiadneho plynu. Z výpovede svedkyne O. vyplynulo, že v dome bývala jej matka - žalovaná, ktorá bola chorá, trpela Alzheimerovou chorobou, a preto nemohla používať plynové kúrenie (mohlo by dochádzať k nekontrolovanému spúšťaniu a úniku plynu v dome), a preto bol zastavený hlavný uzáver plynu a v rozhodnom období sa kúrilo tuhým palivom. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ Slovenský plynárenský priemysel - právny predchodca žalobcu poukazoval na skutočnosť, že dopočet spotreby bol vykonaný v súlade s ust. § 76 ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z., súd prvej inštancie uviedol, že žalobca poukázal na nesprávny právny predpis, pretože tento v čase odberu plynu ešte neplatil. Súd prvej inštancie posúdil eventuálnu možnosť vystavenia vyúčtovania plynu na základe typových diagramov podľa právnych predpisov platných v čase údajného odberu plynu a teda v súlade s § 54 ods. 1,2,8 zákona č. 656/2004 Z.z. V zmysle citovaného ustanovenia prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. V danom prípade mal dodávateľ namerané údaje určeným meradlom, ktoré vykazovalo nulovú spotrebu v rozhodnom období. Ak má dodávateľ pochybnosti o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom má právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na preskúšanie. Teda pred tým, ako vystavil tzv. opravné faktúry, ktoré boli vykonané na základe typového diagramu, bolo povinnosťou prevádzkovateľa požiadať o preskúšanie určeného meradla. Toto pred tým ako boli faktúry vystavené, vykonané nebolo. Dodávateľ sa teda nezaoberal eventuálnou vadnosťou, resp. bezvadnosťou meradla napriek tomu, že pri výmene meradla nebola poškodená plomba a neboli zistené žiadne koncentrácie plynu v priestore meradla v čase jeho odnímania. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že bolo teda na žalobcovi, aby preukázal vadnosť meradla, ovšem túto skutočnosť bolo jeho povinnosťou preukázať už pri vystavení opravnej faktúry, ako to vyplýva z ustanovenia § 54 ods. 2 a § 54 ods. 8 zákona č. 656/2004. Toto dodávateľ plynu neurobil a neurobil tak ani v priebehu súdneho konania, keď žalobný návrh podal dňa 2.7.2013, pričom súd o tomto žalobnom návrhu rozhodoval 7.3.2017, takmer po 4 rokoch. Až na pojednávaní dňa 7.3.2017 požiadal súd, aby tento dôkaz zabezpečil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že súdne konanie, ktoré je upravené zákonom č. 160/2015 Z.z. nie je založené na tzv. vyšetrovacej zásade, keď súd by mal vyhľadávať dôkazy slúžiace na preukázanie tvrdení žalobcu. Postup žalobcu pri vystavení vyúčtovacích faktúr bol v rozpore s § 54 ods. 2 a § 54 ods. 8 zákona č. 656/2004 Z.z. a nebol dôvod na vystavenie faktúr pri určení spotreby na základe typových diagramov, nakoľko nebolo preukázané, že meradlo bolo poškodené. 8. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 153 ods. 1 C.s.p., keď konštatoval, že postup žalobcu v súdnom konaní bol v hrubom rozpore s ust. § 153 ods. 1 C.s.p., a preto súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý žiadal žalobca na pojednávaní dňa 07.03.2017. Navyše návrh dokazovania žalobcu bol neurčitý, nebolo zrejmé, aké doklady zástupkyňa žalobcu žiadala, akej distribúcie. Uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu dôkazy o zistení, či meradlo bolo poškodené preložiť. Tento dôkaz mal byť zabezpečený už pri vystavovaní opravných faktúr. V súčasnosti skúmať meradlo, ktoré bolo odňaté 10.6.2011 je z hľadiska dôkaznej situácie bezpredmetné, lebo nie je zrejmé, čo sa stalo s meradlom od 10.6.2011 do súčasnosti a či k eventuálnemu poškodeniu meradla nedošlo po 10.6.2011. Z uvedeného dôvodu súd celý návrh zamietol. Okrem toho súd sa stotožňuje i s námietkou premlčania vo vzťahu k nároku za obdobie od 10.5.2009 do 18.5.2010, keď žalobca si toto svoje právo mohol uplatniť bezprostredne po vykonaní odpočtu v trojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 19.5.2013, pričom žaloba bola podaná až 02.07.2013. 9. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej bola priznaná plná náhrada trov prvoinštančného konania. 10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal v napadnutom rozsahu a aby ho zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel, prípadne rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 11. Žalobca namietal, že súd zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu, avšak zároveň odmietol vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz. Poukázal na ust. § 470 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého sa ustanovenia C.s.p. použijú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, avšak s výnimkou ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ak by to bolo v neprospech strany. Uviedol, že konanie v danej veci začalo podaním žaloby dňa 02.07.2013, a preto sa naň vzťahujú ustanovenia C.s.p. s výnimkou ustanovenia § 153 ods. 1 C.s.p., ak je to v neprospech strany, čo v danom prípade bolo, keďže navrhované dokazovanie bolo preukázanie žalobcom tvrdených skutočností rozhodujúce. 12. Vo vyjadrení právneho zástupcu predchodcu zo dňa 07.06.2016 bolo navrhnuté, aby súd dotazoval spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., k čomu však nedošlo. I keď žaloba bola podaná dňa 02.07.2013, prvé a jediné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 07.06.2016. Nebol dôvod, aby súd odmietol vykonať dôkaz, ktorý mal zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. 13. Žalobca namietal, že došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktoré mu predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom. Uviedol, že ak by sa aj teoreticky preukázali tvrdenia žalovaného, uviedol, že nedošlo k ukončeniu odberu plynu a teda žalovaný bol aj v tomto prípade povinný platiť fixné poplatky bez ohľadu na spotrebu plynu v zmysle zmluvných a zákonných ustanovení. 14. Žalobca nesúhlasil s uplatnenou námietkou premlčania, poukázal, že v obchodných podmienkach má nastavené pravidlá fakturácie a doby splatnosti a rovnako nie je možné stotožniť sa s názorom súdu, že faktúru mohol vystaviť na druhý deň po skončení odberného obdobia, keďže v tom čase právny predchodca žalobcu nemal vedomosť o poruche meradla. Žalobca si nemohol uplatniť nárok skôr, pred splatnosťou faktúry, nakoľko v takom prípade by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008. 15. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej. K odvolacej námietke, že došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý žalobca žiadal vykonať, zástupca žalovanej uviedol, že každý z účastníkov je povinný preukázať svoje tvrdenia, žalobca už pri podaní žaloby bol povinný doložiť svoj návrh dôkazmi a nie roky čakať a potom sa od súdu domáhať, aby mu suploval jeho činnosť. Navyše nie je zrejmé, v čom by malo predloženie žalobcovi napomôcť. Meradlo v čase odobratia nevykazovalo žiadnu poruchu a ani neskôr za celé roky právny predchodca žalobcu nepreukázal, ani nedoložil jeho vadnosť. Žalovaná preto terajšie predloženie považuje z pohľadu dôkaznej sily za bezpredmetné, pretože meradlo bolo odňaté dňa 10.06.2011 a odvtedy uplynulo už viac ako 6 rokov, pričom nie je jasné, čo sa s meradlom za obdobie stalo alebo mohlo stať. 16. K odvolacej námietke žalobcu, že nesúhlasí s námietkou premlčania, poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalovaná uviedla, že tento rozsudok najvyššieho súdu nespochybňuje, avšak uviedla, že ide o právne minoritný právny názor a prevažná právna prax sa opiera o názor, že v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Teda pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku dlhu (nie teda až deň, kedy došlo k splatnosti dlhu). Veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu a teda svoje právo aj vykonať. Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá a ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Žalovaná poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo/25/2003 zo dňa 24.06.2003 ( uverejnené pod R 91/2004), prípadne i na právny názor uvedený v rozhodnutí č.k. 1Cdo/148/2003, 4Cdo/66/2006, prípadne rozhodnutie č.k. 33Cdo/4175/2009, i KS BB č.k. 16Co/667/2013, mala za to, že nárok uplatnený žalobcom z opravnej faktúry je premlčaný a teda nevymáhateľný. Premlčanie je postavené na objektívnej možnosti uplatniteľnosti nároku, nie na tom, kedy žalobca s odkazom na ním vypracované všeobecné obchodné podmienky vystavil faktúru. 17. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že použitie ust. § 153 C.s.p. uviedol, že ak žalobca považuje nevykonaný dôkaz za rozhodujúci, s tým žalovaná nemôže súhlasiť, pretože meradlo bolo demontované pred šiestimi rokmi a nie je možné ho použiť ako dôkaz z dôvodu práve tohto časového obdobia, kedy nie je súdu ako aj žalovanej jasné, čo sa s meradlom mohlo stať od doby demontáže, a preto ide o dôkaz nedôveryhodný. Jedinou relevantnou je správa z demontáže z júna 2011, kde je uvedené, že meradlo malo plombu neporušenú, nebolo s ním manipulované, nedochádzalo k úniku plynu a nevykazovalo známky poškodenia. Zo žiadnych listinných dôkazov nevyplynulo, že by meradlo vykazovalo chyby. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 18. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu bolo zaslané zástupcovi žalobcu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadril. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 02.08.2017. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 20. V priebehu odvolacieho konania cestou súdu prvej inštancie bolo zaslané odvolaciemu súdu doposlanie oznámenia o úmrtí žalovanej - O. 21. Odvolací súd v súlade s ust. § 781 ods. 1 v spojení s ust. § 63 ods. 1 a 2 C.s.p. vydal uznesenie zo dňa 19.03.2019, v ktorom rozhodol, že v konaní pokračuje namiesto nebohej žalovanej O. s jej právnymi nástupcami. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2019. 22. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, z hľadiska opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, taktiež správne zhodnotil a na ich základe dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. 23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď vychádzal zo zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike, keďže k odberu zemného plynu malo dôjsť v období od 19.05.2009 do 18.05.2011. Správne súd prvej inštancie poukázal na ním citované ustanovenie § 54 ods. 1 a 2, ale aj ods. 8 citovaného zákona, v zmysle ktorého, ak má odberateľ plynu alebo dodávateľ pochybnosti o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom, alebo zistí na určenom meradle chybu, má právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete, resp. distribučnej siete je povinný v lehote 15 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na preskúšanie. Vyššieuvedeným ustanovením sa dodávateľ neriadil a podľa vyššie citovaného ustanovenia nepostupoval, keď predtým, ako vystavil tzv. opravné faktúry, ktoré boli vyhotovené na základe typového diagramu, dodávateľ mal právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo distribučnej siete o preskúšanie meradla. Napriek tomu dodávateľ vystavil faktúry, reklamácie vybavil tak, že tieto postúpil k vyjadreniu spoločnosti SPP - distribúcia, a.s.., ktorá ako prevádzkovateľ distribučnej siete, zodpovedá za meranie spotreby zemného plynu, a keďže PDS trvala na predchádajúcich stanoviskách, dodávateľ bez ďalšieho šetrenia reklamáciu opravných faktúr zamietol. Správne súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne O. dcéry žalovanej (O. S., nar. XX.XX.XXXX), keď z jej výpovede vyplynulo, že v byte sa v rozhodnom období nekúrilo plynom. Určené meradlo vykazovalo na začiatku merania ku dňu 19.05.2009 rovnaké hodnoty ako dátum skončenia merania k 18.05.2011, t.j. v sledovanom období nedošlo k žiadnemu odberu plynu. Sama svedkyňa na pojednávaní potvrdila zlý zdravotný stav mamy - pôvodne žalovanej, ktorá trpela alzheimerovou chorobou, taktiež následne bola vykonaná rekonštrukcia, keď ňou bolo zavedené ústredné kúrenie, ktoré však bolo zavedené niekedy v roku 2011. Predmetom žaloby je však úhrada faktúry za obdobie od 19.05.2009 do 18.05.2010 (faktúra č. XXXXXXXXXX) a úhrada faktúry za obdobie od 19.05.2010 - 18.05.2011 (faktúra č. XXXXXXXXXX). V sporných faktúrach za vyššieuvedené obdobie bol však počiatočný a konečný stav meradla 787 m3. Práve na základe vykonaného dokazovania žalovaná svoju obranu založila na tom, že v mesiaci júni 2011 bolo dodávateľom plynu odobrané meradlo, ktoré nebolo poškodené. Túto skutočnosť dodávateľ plynu nespochybnil, dokonca na protokole o demontáži plynu je poznámka „PLOMBA NEPORUŠENÁ“. 24. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že bolo práve na žalobcovi, aby v konaní preukázal vadnosť meradla a to už prvý krát pri vystavení opravnej faktúry v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. (§ 54 ods. 8 citovaného zákona). Odvolací súd uvádza, že žaloba žalobcu bola podaná na súd prvej inštancie dňa 02.07.2013, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (procesný právny predpis platný do 30.06.2016), a teda už i v čase podania žaloby bolo povinnosťou žalobcu v súlade s vtedy platným ustanovením § 79 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (procesný predpis platný do 30.06.2016) k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny. Do účinnosti nového procesného predpisu - Civilný sporový poriadok (účinnosť od 01.07.2016) žalobca takéto dôkazy nepredložil, ani neuviedol, že takéto dôkazy nemohol bez vlastnej viny predložiť. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom už za účinnosti Civilného sporového poriadku. 25. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 26. Žalobca poukazuje na ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Nová právna úprava - Civilný sporový poriadok dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, t.j. nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Pokiaľ žalobca poukázal na ust. § 470 ods. 2 s tým, že ustanovenia C.s.p. sa použijú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, avšak s výnimkou ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ak by to bolo v neprospech strany, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne nevykonal dôkaz, ktorý žiadal žalobca až na pojednávaní dňa 07.03.2017 (t.j. cca 4 roky po podaní žaloby, keď ako už bolo vyššie uvedené, tieto dôkazy mal povinnosť predložiť spolu so žalobou ešte v roku 2013, avšak žalobca bol nečinný. Nie je preto zrejmé, v čom žalobca vidí porušenie jeho práva v tomto konaní, navyše keď vykonanie dôkazu žalobca bližšie nešpecifikoval, i nie je zrejmé, o aké dôkazy od pôvodného predchodcu žalobcu malo ísť. Správny je záver súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že pri odbere v mesiaci jún 2011 by bolo meradlo poškodené. Tiež je správny záver súdu prvej inštancie, že bolo práve na žalobcovi, aby už spolu s vystavením opravnej faktúry preukázal vadnosť meradla. Túto skutočnosť nepreukázal ani pri podaní žaloby, ani v priebehu súdneho konania. Súdne konania i po 01.07.2016 nie sú založená na tzv. vyšetrovacej zásade, súd nemá povinnosť sám vyhľadávať dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, prípadne v priebehu súdneho konania, v danom prípade zo strany žalobcu. Postup vystavenia vyúčtovacích faktúr bol v priamom rozpore s ust. § 54 ods. 2 a ust. § 54 ods. 8 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a vzhľadom na vyššieuvedené bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 27. Pokiaľ súd prvej inštancie navyše konštatoval, že sa stotožňuje i s námietkou premlčania vo vzťahu nároku žalobcu za obdobie od 10.05.2009 do 18.05.2010, odvolací súd má za to, že takéto konštatovanie súdu prvej inštancie je zákonné a správne. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie v tejto časti pochybil. 28. V prvom rade je potrebné uviesť, že premlčaný je len nárok za obdobie od 10.05.2009 do 18.05.2010, a preto správne súd prvej inštancie ďalej vec prejednal i pokiaľ sa týka ďalšieho uplatneného nároku, fakturačné obdobie od 19.05.2010 - 18.05.2011, ktoré premlčané neboli. Nárok žalobcu ako celok správne skutkovo a právne posúdil, keď dodávateľ mal právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete o preskúšanie meradla, avšak dodávateľ konal tak ako už bolo vyššie uvedené, v rozpore s vyššie citovaným zákonom č. 656/2004 Z.z. Súd prvej inštancie nezamietol nárok žalobcu za obdobie od 10.05.2009 do 18.05.2010 len z dôvodu námietky premlčania, ale i z dôvodov tak ako boli vyššie uvedené. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu uvádza, že záver súdu, že žalobca si svoje právo mohol uplatniť v 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 19.05.2013, je správny, keď žaloba v tejto časti nároku žalobcu bola podaná žalobou až dňa 02.07.2013. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania. Premlčacie doby majú objektívnu povahu, začínajú od určitej skutočnosti a sú nezávislé od vôle a vedomia. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čím je vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Ide teda o objektívnu možnosť toto právo vykonať. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu, pričom plynutie premlčacej doby závisí od obsahu záväzku. Je však potrebné rozlišovať splniteľnosť dlhu, čo znamená časový moment, v ktorom dlžník môže najskôr splniť dlh. Splniteľnosť dlhu vyplýva buď z výslovnej dohody strán, alebo z okolností, za ktorých záväzkový právny vzťah vznikol. Veriteľ nie je povinný prijať plnenie pred týmto termínom a odmietnutím predčasného plnenia sa môže dostať do omeškania. Splatnosť dlhu znamená časový moment, v ktorom dlžník môže najneskoršie plniť. Splnenie dlhu musí nastať v určenej dobe ( splatnosť pohľadávky), doba splnenia záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. Splatnosť pohľadávky môže byť ustanovená taktiež právnym predpisom, alebo určená v rozhodnutí štátneho orgánu. Splatnosť záväzku nastáva v deň nasledujúci po uplynutí času splnenia dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nie je dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Teda pre počiatok plynutia premlčacej doby je v tomto prípade rozhodujúci deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku dlhu (teda nie až deň, kedy došlo k splatnosti dlhu ). Možno sa stotožniť so stanoviskom žalovanej, že premlčanie je postavené na objektívnej možnosti uplatniť si nárok a nie na tom, kedy žalobca vzhľadom na ním vypracované všeobecné obchodné podmienky vystavil faktúru. Vzhľadom na vyššieuvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 29. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci, a preto jej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).