Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/210/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714200329 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1714200329.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: VFS Financial Services Slovakia s.r.o., Diaľničná cesta 9, 903 01 Senec, IČO: 36 840 211, zast.: SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161 proti žalovanej: Z. U., 900 86 X. Č.. XXX, podnikajúcej pod obchodným menom Z. U., miesto podnikania 900 86 Budmerice 674, IČO: 34 301 330 o zaplatenie sumy 11.150,43 eura s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/78/2014-141 zo dňa 25.6.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/78/2014-141 zo dňa 25.6.2018 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40.734,16 eura odo dňa 29.3.2012 do dňa 9.4.2012 a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.734,16 eura odo dňa 29.3.2012 do dňa 9.4.2012 (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 16.1.2014, aby súd rozhodol o splnení si povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 11.150,43 eura spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a priznal mu náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.10.2008 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu o finančnom leasingu č. 1279, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanej za dohodnutých podmienok predmet leasingu ťahač Renault Trucks, SAS, značka Renault typ PREMIUM 450,19, výrobné číslo (VIN) P., rok výroby 2008 a zaviazal sa po uplynutí dojednanej doby leasingu jej za dohodnutých podmienok umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva k nemu. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy sú Obchodné podmienky finančného leasingu, splátkový kalendár, preberací protokol a príloha č. 1 zo dňa 10.10.2011. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou aspoň dvoch leasingových splátok, žalobca od zmluvy o finančnom leasingu odstúpil podaním zo dňa 1.3.2012, ktoré nadobudlo účinnosť 28.3.2012. Žalobca predmet leasingu v súlade s bodom 15.4 a 16. obchodných podmienok finančného leasingu predal, žalobca v dôsledku predaja predmetu leasingu získal dňa 9.4.2012 výťažok z predaja vo výške 40.099,03 eura. Výťažok z predaja predmetu leasingu bol žalobcom započítaný v súlade s bodom 15.4 obchodných podmienok. Žalobca podľa obchodných podmienok finančného leasingu žalobcu si uplatňuje nárok na úrok z istiny z neuhradených leasingových splátok, kúpnu cenu podľa bodu 15.4, zmluvnú pokutu podľa bodu 4.3, ako aj úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka. Žalobca žiada od žalovanej zaplatenie sumy 4.250,43 eura ako vyúčtovanie podľa leasingovej zmluvy, úrok z istiny z neuhradených splátok vo výške 3.284,70 eura podľa bodu 15.4 obchodných podmienok, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 47.634,16 eura od 29.3.2012 do 9.4.2012 celkom vo výške 117,45 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.535,13 eura od 10.4.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 47.634,16 eura od 29.3.2012 do 9.4.2012 celkom vo výške 47,63 eura, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 7.535,13 eura od 10.4.2012 do zaplatenia a kúpnej ceny vo výške 6.900 eur podľa zmluvy o finančnom leasingu. 3. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že spôsob vysporiadania vzájomných majetkových vzťahov medzi žalobcom a žalovaným pre prípad predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu číslo 1279 je upravený v čl. 15.4 OP. Nebolo dohodnuté, že sa DPH odpočítava alebo započítava pri plnení alebo započítavaní, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že súčasťou sumy sú uvádzané tak, ako sú platené a prijímané tretími osobami. V konkrétnosti to potom znamená, že na sumy, ktoré má platiť žalovaná žalobcovi, a to 9.941,98 eura (splátky, s ktorými bola žalovaná v omeškaní), 6.900 eur (kúpna cena) a 27.507,48 eura (súčet istín budúcich splátok) v celkovej výške 44.349,46 eura, sa započítava suma, ktorú žalobca získal za predaj vozidla vo výške 48.118,84 eura, ktorá suma je preukázaná z faktúry číslo 083/03/2012/1. Je potom vecou samotného žalobcu, že má daňovú povinnosť, a teda z peňažnej sumy, ktorú získal on sám predajom vozidla v jeho vlastníctve zaplatí štátu daň. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobca bez dohody so žalovanou nemôže svoj výdavok, vzniknutý prijatím kúpnej ceny, preniesť na žalovanú a takáto dohoda preukázaná nebola. Skutočnosť, či sa jedná o vykazovaný výnos podnikateľa, kedy súčasne vzniká tomuto podnikateľovi povinnosť prijatú daň odviesť štátu, teda či z pohľadu verejného práva má nejaké ďalšie povinnosti, konajúci súd vyhodnotil ako právne irelevantnú. Takže súčet súm 27.507,48 + 9.941,98 + 6.900 je 44.349,46 [euro], tento sa potom v zmysle čl. 15.4 piaty odsek zníži o sumu získanú predajom predmetného vozidla spoločnosti Trucks Servis - Trnava s.r.o. vo výške 48.118,84 eura, pričom rozdiel v prospech žalovanej je vo výške 3.769,38 eura. Z uvedeného potom vyplýva, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 44.349,46 eura zanikli prijatím sumy 48.118,84 eura, t.j. dňa 9.4.2012 ako dňa splatnosti faktúry č. 083/03/2012/1, keď nebolo tvrdené, že došlo k omeškaniu so zaplatením sumy 48.118,84 eura. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie potom žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.250,43 eura zamietol. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3.284,70 eura, táto mala byť rovnako súčasťou vysporiadania vzťahov podľa čl. 15.4 odsek druhý OP ako súčasť „doposiaľ neuhradených leasingových splátok uvedených v leasingovej zmluve“, táto potom zanikla po znížení o sumu prebytku vo výške 3.769,38 eura z kúpnej ceny za vozidlo predané spoločnosti Truck Servis Trnava spol. s r.o. Prvoinštančný súd potom zamietol žalobu aj v časti úroku z istiny neuhradených splátok vo výške 3.284,70 eura. 4. V súvislosti s kúpnou cenou vo výške 6.900 eur súd prvej inštancie uviedol, že na túto mal vzniknúť žalobcovi nárok podľa čl. 15.4 odsek druhý OP, avšak bez DPH. Samotná suma 6.900 eur bola dohodnutá v zmluve o finančnom leasingu číslo 1279, k tejto sa mala platiť DPH vo výške 1.311 eur. Ustanovenie čl. 15.4 odsek druhý OP je osobitným ustanovením riešiacim špecifické prípady ukončenia zmluvy o finančnom leasingu číslo 1279, zmluvné strany si dohodli povinnosť zaplatiť peňažnú sumu pre tieto prípady. Pokiaľ Obchodné podmienky finančného leasingu spoločnosti VFS Financial Services Slovakia s.r.o. obsahujú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu pre špecifický prípad, keď výška kúpnej ceny je dohodnuté pre všetky prípady a žalobcom požadovaná kúpna cena je práve v dohodnutej výške s tým, že nie je uplatnená DPH, je zjavné, že má ísť o odplatu za nadobudnutie vlastníckeho práva hnuteľnej veci, tak ako je štandardne kúpna cena vyplácaná. Samotný pojem „kúpnej ceny“ použitý v návrhu zmluvy a Obchodných podmienkach finančného leasingu spoločnosti VFS Financial Services Slovakia s.r.o. ako súčasti zmluvnej dokumentácie je potrebné vykladať na ťarchu toho, kto tento pojem prvýkrát použil, v prejednávanej veci je týmto subjektom žalobca (§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka), pričom nebolo preukázané, že bol žalovanej známy úmysel žalobcu použiť pojem „kúpna cena“ ako v zákone nepomenovaná povinnosť zaplatiť peňažnú sumu bez protiplnenia (§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka). Práve naopak pojmu „kúpna cena“ by spravidla prikladala osoba uzavierajúca leasingovú zmluvu ako leasingov nájomcu význam že ide o peňažnú sumu, po zaplatení ktorej sa stane vlastníkom leasovanej veci (§ 266 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka). Žalobcovi potom na túto peňažnú sumu nárok nevznikol, keď kúpna cena patrí za nadobudnutie veci (§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka), teda na vznik povinnosti je potrebné uzavretie kúpnej zmluvy s tam dohodnutou kúpnou cenou a prípadne ďalšie podmienky na vznik nároku na jej zaplatenie. V prejednávanej veci nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že žalovaný uzavrel s žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol záväzok žalovanú zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 6.900 eur, samotné dojednanie v čl. 15.4 takýmto nie je. Dohoda o zaplatení peňažnej sumy ako kúpnej ceny bez dohody o povinnosti dodať tovar je v rozpore s ustanovením s § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom toto ustanovenie je kogentným ustanovením (§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobca tak nemôže mať nárok na zaplatenie kúpnej ceny, keď kúpna zmluva nebola uzavretá. Samotné nesprávne použitie pojmu kúpna cena žalobcom a z toho plynúca nemožnosť domôcť sa zaplatenia kúpnej ceny napriek tomu, že žalobca v obdobných prípadoch chcel získať plnenia nemôže mať za následok výklad použitého pojmu tak, aby sa novovytváral prejav vôle s obsahom predtým neprejaveným. V časti zamietnutia sumy 6.900 eur ako zaplatenia kúpnej ceny je potom samostatným dôvodom na zamietnutie kúpnej ceny. 5. Vo vzťahu k príslušenstvu prvoinštančný súd uviedol, že žalovaná sa nezaplatením dlžných splátok vo výške v celkovej výške 9.941,98 eur, zosplatených splátok splatných v budúcnosti vo výške 27.507,48 eura, ako aj z úrokov v týchto splátkach obsiahnutých vo výške 3.284,70 eura, všetko spolu vo výške 40.734,16 eura, dostala do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dňoch splatnosti splátok (§ 365 Obchodného zákonníka) a dňom nasledujúcim po doručení listu žalobcu žalovanej z 1.3.2012, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané z jednotlivých peňažných súm v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úroku z omeškania teda súd určil podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, teda podľa predpisov občianskeho práva. 6. Zmluvy súčasne obsahovali dohodu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v určenej výške pre prípad porušenia svojich peňažných záväzkov podľa leasingovej zmluvy (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o obdobie, za ktoré konajúci súd priznal zmluvnú pokutu, toto priznal ako bolo žiadané od 29.3.2012 ako dňa nasledujúceho po zániku zmluvy, a teda dňa omeškania so zaplatením peňažného záväzku do dňa 9.4.2012, t.j. dňa splatnosti faktúry č. 083/03/2012/1 ako dňa, kedy sa stretli pohľadávky žalobcu a žalovaného. Súd teda priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške a vo zvyšku žalobu zamietol. 7. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP žiadajúc jeho zmenu a vyhovenie žalobe v celom rozsahu. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a jeho zmätočnosť. 8. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie prijatým v súvislosti s DPH, keď mal za to, že pokiaľ by uvedený záver súdu pripustil, znamenalo by to, že zákonom stanovená povinnosť, ktorú si žalobca musí plniť dokonca pod hrozbou trestnoprávnych sankcií, je mu v danom prípade na škodu. Dokonca samotné Finančné riaditeľstvo SR zastáva výklad, že DPH nie je súčasťou tržieb z predaja a teda ani súčasťou príjmov zahŕňaných do základu dane z príjmov, ale účtuje sa v prospech účtu 343 - Daň z pridanej hodnoty. Je zrejmé, že DPH je záväzkom každého podnikateľa voči štátu, preto mu nie je zrejmé, prečo prvoinštančný súd vykladá túto skutočnosť na ťarchu žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nemá pre vec význam, či medzi stranami došlo alebo nedošlo k dohode o tom, či sa DPH odpočítava alebo započítava pri plnení alebo započítavaní, ako to uvádza prvoinštančný súd, nakoľko žalobca aj žalovaná sú podnikateľskými subjektmi, ktoré vedú účtovníctvo a tieto skutočnosti sú im preto z ich činnosti dobre známe, navyše vyššie uvedená argumentácia vychádza zo zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj z ekonomických pravidiel účtovania a usmernení Finančného riaditeľstva SR. Nakoľko aj samotná žalovaná je platcom DPH, nepochybne si je vedomá toho, že DPH v žiadnom prípade nepredstavuje príjem podnikateľa, teda význam pojmu „výťažok z predaja“ použitého v bode 15.4 Obchodných podmienok v danom prípade jej bol zrejmý. V dôsledku uvedených skutočností a nesprávneho výkladu prvoinštančného súdu je preto aj jeho záver v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.248,70 eur nesprávny a zmätočný. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na to, že DPH nie je možné považovať za výťažok (výnos) z predaja, nie je možné započítavať túto časť sumy, za ktorú bolo vozidlo predané, s pohľadávkou žalobcu, ktorá vznikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Takýto výklad je v priamom rozpore so znením bodu 15.4 Obchodných podmienok. Preto naďalej trvá na tom, že na strane žalovanej stále existuje záväzok voči žalobcovi na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.250,43 eur a taktiež aj s tým súvisiace nároky na úhradu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, tak ako si ich žalobca uplatnil v žalobe. 9. Žalobca tiež vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne úvahy týkajúce sa údajne „nezákonného“ uplatnenia si sumy 6.900 eur, ktorá je v obchodných podmienkach označená ako kúpna cena. Podľa mienky žalobcu je z listinných dôkazov zrejmé, že pojem „kúpna cena“ je v bode 15.4 obchodných podmienok použitý len orientačne pre sprehľadnenie nárokov, ktoré žalobcovi ako prenajímateľovi vznikajú v prípade ukončenia zmluvy v dôsledku odstúpenia. Je však evidentné, že sa jedná o poslednú leasingovú splátku prenajatej hnuteľnej veci v zostatkovej výške a nie o ďalší samostatný nárok, ktorý by sa vypočítaval navyše. 10. Námietku, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca odôvodnil tým, že bod 15.4 obchodných podmienok je možné pokladať za „iné ustanovenia“ poukazujúc na § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka (odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce z tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka okrem iného „iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy“). 11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.8.2018 uviedla, že žalobca si uplatňoval voči nej zápočet pohľadávok - výnos z predaja, treba však podotknúť, že predmet leasingovej zmluvy žalobca odpredal tretej strane, a preto žalovaná nemôže vykázať zisk, resp. výnos, teda ani odviesť prijatú daň štátu. Žalobca je v zmysle Obchodného zákonníka podnikateľom, ktorý bol povinný prijať aj DPH, teda povinnosť odviesť ju štátu je na jeho strane. Zároveň, žalovaná je podnikateľom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva, a preto nemôže vykazovať DPH na účet 343 ako uvádza žalobca. Ďalej zopakovala, že podľa jej názoru sa žalovaná suma skladá z troch častí: suma splátok pred odstúpením od zmluvy v celkovej výške 9.941,98 eur, ktorú uvádza žalobca, druhá suma je súčet splátok po odstúpení zmluvy spolu s kúpnou cenou vozidla, táto je v celkovej uplatnenej výške 34.407,48 eur, táto suma obsahuje aj kúpnu cenu, čo vyplýva aj z tabuľky v podaní zo dňa 7.5.2015. Prvá suma je vrátane DPH, druhá suma je bez DPH, z ktorej si DPH neuplatnil. Predmet leasingu bol predaný za sumu 48.118,84 eur, a nie za sumu 40.099,03 eur, teda vznikol rozdiel 3.769,38 eur v prospech žalovanej. 12. Žalovaná trvá na tom, že uzavretím zmluvy na záruku na odkúpenie predmetu leasingu k prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu na spoločnosť Truck Servis Trnava s.r.o., a preto bol žalobca povinný započítať na dlžné nároky voči žalovanej sumu 48.118,84 eur s DPH. Po započítaní je zrejmé, že žalovanej nevznikol záväzok voči žalobcovi zaplatiť, naopak žalobca je stále povinný uhradiť žalovanej sumu vo výške 1.226,10 eur. Z uvedených dôvodov považuje žalovaná nárok žalobcu za nedôvodný a vyčíslený v rozpore so Zmluvou a Obchodnými podmienkami. 13. Žalobca v rámci svojej repliky zo dňa 4.9.2018 zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. 14. Žalovaná vo svojom stanovisku zo dňa 11.10.2018 zopakovala skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. 15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 17. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 4.250,43 eura pozostávajúcej z nezaplatených splatných splátok vo výške 9.941,98 eura, z kúpnej ceny 6.900 eur a z istiny budúcich nesplatených splátok vo výške 27.507,48 eura znížených o sumu 40.118,84 eura (predaj vozidla), ďalej nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 3.284,70 eura ako úroku z istiny z neuhradených splátok, sumy vo výške 6.900 eur označenej ako kúpna cena a tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. 18. V súvislosti so započítaním sumy 48.118,84 eur za predaj motorového vozidla tretej osobe proti nárokom žalovanej v celkovej výške 44.349,46 eur súd prvej inštancie uviedol, že „bez dohody so žalovaným nemôže žalobca svoj výdavok, vzniknutý prijatím kúpnej ceny preniesť na žalovaného“. Súčasne uviedol, že „skutočnosť, či sa jedná o výkazový výnos podnikateľa, kedy súčasne vzniká tomuto podnikateľovi povinnosť prijatú daň odviesť štátu, teda či z pohľadu verejného práva má nejaké ďalšie povinnosti, je právne irelevantná“. 19. Podľa bodu 15.4 obchodných podmienok finančného leasingu „prenajímateľ predmet leasingu čo najskôr a čo najlepšie podľa ustanovení článku 16 predá. Prípadný výťažok z predaja predmetu leasingu bude použitý na zníženie nárokov prenajímateľa voči nájomcovi podľa tohto bodu 15.4“. 20. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že v dotknutom článku 15.4 obchodných podmienok je použitý pojem „výťažok“ z predaja bez bližšej špecifikácie. Na základe takto formulovaného článku nie je možné bez ďalšieho prisvedčiť argumentácii žalobcu, že suma z predaja predmetu leasingu, o ktorú mali byť znížené nároky prenajímateľa voči nájomcovi, má byť ponížená o príslušnú DPH. Naopak, daňové povinnosti žalobcu voči štátu, sú v posudzovanom vyúčtovaní finančného leasingu bez relevancie vo vzťahu k žalovanej ako nájomcovi predmetu leasingu. Ak mal žalobca za to, že suma získaná z predaja predmetu leasingu bude v prípade finančného vysporiadania znížená o DPH, bolo potrebné túto skutočnosť uviesť v obchodných podmienkach tak, ako to bolo uvedené pri iných inštitútoch (článok 15.4 obchodných podmienok - nárok na zaplatenie kúpnej ceny nájomcu (bez DPH). 21. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 6.900 eur ako kúpnej ceny odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poznamenáva, že žalobca tento uplatnený nárok neosvedčil dostatočným spôsobom. Ako vyplýva zo zmluvy o finančnom leasingu č. 1279 táto kúpna cena bola dohodnutá pre prípad nadobudnutia vlastníckeho práva nájomcu k predmetu leasingu po uplynutí dojednanej doby leasingu 60 mesiacov. Podľa názoru žalobcu je zo samotných obchodných podmienok, ako aj ďalších príloh zmluvy zrejmé, že pojem „kúpna cena“ je v článku 15.4 obchodných podmienok použitý len orientačne pre sprehľadnenie nárokov, ktoré žalobcovi ako prenajímateľovi vznikajú v prípade ukončenia zmluvy v dôsledku odstúpenia. Žalobca ďalej prezentoval, že je evidentné, že sa v danom prípade jedná o poslednú leasingovú splátku prenajatej veci v zostatkovej výške a nie o ďalší samostatný nárok. Súd prvej inštancie správne uviedol v napadnutom rozhodnutí, že nie je možné použiť taký výklad pojmu, aby sa novovytváral prejav vôle s obsahom predtým neprejaveným. Odvolací súd dopĺňa, že skutočnosti, že sa malo jednať o poslednú leasingovú splátku nenasvedčuje ani vyúčtovanie leasingovej zmluvy, kde sú uvedené dlžné leasingové splátky a ani samotný návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žalobca požadoval zaplatenie (o.i.) kúpnej ceny vo výške 6.900 eur podľa zmluvy o finančnom leasingu. 22. Na základe všetkých uvedených skutočností možno považovať záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého pohľadávky žalobcu v celkovej výške 44.349,46 eura zanikli prijatím sumy 48.118,84 eura dňa 9.4.2012 (predaj predmetu leasingu tretej osobe) za správny. Odvolanie žalobcu a jeho argumentácia neboli spôsobilé tento záver prvoinštančného súdu spochybniť ani vyvrátiť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).