Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/5/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715202416 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1715202416.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: N.. Y. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. XX, X., zastúpenej advokátkou: JUDr. Anna Besedičová, so sídlom Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, proti žalovanému: P. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. XX, X., H. na J.C. písomností: P. L. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Rudolf Suran, so sídlom Osloboditeľská 26, Bratislava, o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. apríla 2018, č.k. 10C/102/2015-393, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala jeho vylúčenia z užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa na V. D.. XX P. X., H. O. L. G. ". Č.. XXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku záhrady; pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 299 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 114 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 36 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba rodinný dom s rozostavanou prístavbou postavený na pozemku parcele registra "C" č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria; stavba rozostavaná garáž na parcele registra "C" č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec X., W.I. Ú. X. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 10.04.2013. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX vyhotovenom dňa 11.03.2014 zistil, že sú v jeho časti B. ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú zapísané strany sporu. Z lekárskeho nálezu MUDr. Marcely Harsányovej zo dňa 20.01.2015 vyplýva, že žalobkyňa má psychickú nadstavbu vo vzťahu k žalovanému, sťažený návrat do života po rozvode manželstva jej celkový psychický stav sa zlepšuje. V lekárskej správe zo dňa 05.05.2012 MUDr. Edita Šimková uviedla, že žalobkyňa trpí úzkostnou poruchou, nespavosťou, bolesťami hlavy, žalobkyňa udáva, že má psychický stres v dôsledku správania žalovaného. V čestnom prehlásení zo dňa 25.01.2015 X. H. T.G. T. opísali agresívne správanie žalovaného voči nim, matke, ktoré zdôvodnili mimomanželským pomerom žalovaného a jeho vzťahmi s bratom, ktorý je príslušník polície a kontroluje agresívne správanie žalovaného. Z potvrdenia OR PZ ORP-P-2017/SC-BE-2012 zo dňa 16.10.2012, mal preukázané zlé vzájomné vzťahy pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti a vzájomné konflikty pri domáhaní sa svojich vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného. V čestnom prehlásení zo dňa 06.11.2012 opísal T. L. zlé vzájomné vzťahy strán sporu, ako príklad uviedol odovzdávanie kľúčov od brány k predmetným nehnuteľnostiam po výmene zámkov žalobkyňou. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 10C 102/2015 - 40 zo dňa 26.03.2015 súd žalovaného zaviazal povinnosťou zdržať sa vstupu na pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku záhrady; pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 299 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 114 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 36 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba rodinný dom s rozostavanou prístavbou postavený na parcele registra "C" č. XXX/X; stavba rozostavaná garáž na parcele registra "C" č. XXX/ X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Senec, W. C., pre C. U., C. X., katastrálne územie X.Á. a zaviazal žalobkyňu povinnosťou podať návrh začatie konania o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností v lehote do 50 dní od doručenia predbežného opatrenia, inak predbežné opatrenie zanikne. Proti tomuto uzneseniu podal v lehote stanovenej zákonom žalobca odvolanie a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 6Co 375/2015 - 90 zo dňa 04.08.2015 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa č.k. 10C 102/2015 - 40 zo dňa 26.03.2015 zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa ako strana sporu vypovedala, že dôvodom podania žaloby vo veci samej bolo neustále domáhanie sa žalovaného vstupu do predmetných nehnuteľností, kde ona naďalej býva, ďalej poškodzovanie niektorých vecí, poškodenie prívodu elektrickej energie do nehnuteľností. Z týchto dôvodov preto pristúpila aj k výmene zámku, aby týmto zabránila žalovanému odnášať veci. Žalovaný taktiež opakovane na ulici vykrikoval, aby tým vytvoril stav, pri ktorom sa môže dostať do nehnuteľnosti, účelovo volal políciu ako aj hrubo listami osočoval žalobkyňu, a to aj pred jej zamestnávateľom a vytváral zdanie situácie, že nadriadený musia riešiť postupy jej konania, ktoré o nej tvrdil žalovaný. V dôsledku tvrdených skutočností má obavu aj o majetok, ktorý nadobudla po zániku manželstva ako aj o majetok svojich dcér, ale najmä o svoje zdravie a život. V tomto smere sa preto odvolala na všetky listiny, ktoré k písomne podanej žalobe doposiaľ pripojila, pričom krátkou cestou súdu založila listy žalovaného z 11.03.2015, 08.09.2015, 08.09.2015 adresované jej zamestnávateľovi ako aj obrazovú fotodokumentáciu garáže a jej stavu v akom ju odovzdal žalovaný. Žalovaný poukázal na to, že medzi stranami nie je sporné, že nežijú v spoločnej domácnosti, čo je základným predpokladom úspešnosti v tomto konaní. Žalobkyňa v postupe času neustále mení dôvody už niekoľkokrát opakovanej výmeny zámkov, pričom tieto boli vymenené ešte pred rozvodom strán sporu a vtedy sa vôbec žalobkyňa nevyjadrovala o takých dôvodoch tohto jej kroku, ktoré uvádza v žalobe. Nie je možné akceptovať žalobkyňou tvrdený záver o jej strachu z neho ako bývalého boxera, ktorý ju môže dostať na invalidný vozík, keď táto mu nepopierateľne vo viacerých situáciách fyzicky bránila vlastným telom vo vstupe do rodinného domu a jedenkrát mu dala aj facku. Zhruba ešte niekedy v roku 2012 sa z predmetných nehnuteľností odsťahoval z dôvodu, že vzťahy medzi ním a žalobkyňou boli narušené natoľko, že nebolo možné ich spoločné užívanie. Po odsťahovaní, keď mal záujem svoje vlastné nehnuteľnosti opätovne navštíviť, zistil, že sú vymenené zámky, nemohol sa do nehnuteľností dostať. Volal políciu, raz ho pustila aj s políciou, druhý raz povedala, že polícia môže ísť dnu, ale on má zostať vonku. Aj pred políciou sa preukázal, že je vlastník, vstup mu však bol zamedzený, musel podať trestné oznámenie. V rámci týchto pokusov o vstup do nehnuteľností mu nikdy nebola uložená pokuta, ani nikdy voči nemu nebolo nezačalo trestné stíhanie. Vzhľadom na správanie žalobkyne od návštev svojich nehnuteľností upustil a do dnešného dňa do nich nevstupuje. Predbežné opatrenie vydané okresným súdom ho dorazilo. Do nehnuteľností nemôže vstupovať. Svedkyňa T. T. (dcéra) na pojednávaní konanom dňa 22.01.2018 uviedla, že so stranami sporu žila odmalička v predmetnej nehnuteľnosti, spočiatku vzťahy medzi nimi boli bežné. Ku konfliktom začalo dochádzať, až keď sa zistilo, že žalovaný má inú známosť, čo v podstate vyvrcholilo rozvodom manželstva. Po rozvode mala dobré vzťahy s matkou, bola v tom období preč z domu a späť do domu sa vrátila po odchode žalovaného z domu. Žalovaný často a vo veľkom množstve požíval alkohol a po jeho požití sa správal agresívne. Predo ňou matku nikdy fyzicky nenapadol. Vyžadoval vstup do nehnuteľnosti. Iným spôsobom s ňou ani so žalobkyňou neprichádzal do styku. Stretávali sa len pri potýčkach o vstup do nehnuteľnosti. Vstupu sa prestal dožadovať až po vydaní predbežného opatrenia, ktoré do dnešného dňa rešpektuje. Jej pocit je, že žalovanému ide o vyplatenie z domu. Pred žalovaným má strach, má 1,5 ročné dieťa, ktoré žalovaný doposiaľ nevidel, i keď je to jeho vnuk a nechcela by, aby zažilo jeho prípadné agresívne správanie. Žalovanému bolo umožnené vstupovať do domu a boli mu ponúknuté kľúče, sama mu ich ponúkla, bez vedomia žalobkyne, chcela predísť konfliktom o vstup, žalovaný ich odmietol, vyjadril sa, že vstupovať do domu bude len za prítomnosti polície. Pri odovzdaní kľúčov bol prítomný jej vtedajší priateľ T. L.. Svedkyňa X. T. (dcéra) na pojednávaní konanom dňa 22.01.2018 uviedla, že žalovaný bol agresívny od doby čo si pamätá, hlavne na sestru, vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sa zhoršili v dobe, keď mala 17 rokov, to bolo vtedy, keď mu žalobkyňa prišla na neveru, jeho agresívne správanie bolo najmä v čase, keď si vypil. Žalovaný bol agresívny vždy, na ňu zaútočil keď prišla k nim policajná hliadka, žalobkyňa zabránila jeho útoku, čo si pamätá, bol agresívny najmä na sestru, ona bola v tom čase mladšia a mala z týchto útokov strach. Momentálne ich vzťah nie je žiadny. Svedkyňa G. Z. (partnerka žalovaného) na pojednávaní konanom dňa 22.01.2018 uviedla, že vie o čom je pojednávanie, vie to od svojho priateľa. Čo sa týka vstupu do predmetnej nehnuteľnosti, túto žalovaný od roku 2012 nenavštevuje, pokúšal sa do nej vstúpiť v sprievode polície, momentálne nemá od nej v držbe kľúče. Podľa jej názoru sú veci ohľadne vstupu a agresívneho správania zo strany žalobkyne vymyslené. S políciou do domu sa pokúšal vstúpiť aj preto, aby si žalobkyňa sama neublížila alebo nevyvolala nejaký konflikt, pretože ich stretnutia bez hádok nemohli prebiehať. V novembri 2012 prišli obe dcéry, pýtali od žalovaného peniaze, akú sumu nevie, on nemal záujem s nimi komunikovať, oni chytili hysterický záchvat, búchali alebo kopali do brány, presne nevie, bola tam tma, nakoniec som sa išla pozrieť von. Žalovaný išiel dovnútra, časom dcéry odišli. Ďalšia návšteva bola za účelom prinesenia dokumentov ohľadne žalovaného živnosti, bolo to v L., oni boli mimo domova, návšteva sa neuskutočnila. Návštevu oznámili telefonicky. Ďalšia návšteva sa uskutočnila niekedy v roku 2015 keď sa dozvedeli, že čakajú so žalovaným dieťa, videla dcéru žalovaného T. pred domom, pokúšali sa volať na telefón žalovaného, ktorý však nemal sa sebou. Na druhý deň po tomto telefonáte ho navštívili na jeho pracovisku, on tam nebol prítomný, oznámila im, že príde okolo tretej ku koncu pracovnej doby, čakali ho pri bráne, keď prišiel, tak sa s nimi rozprával, prišiel za ňou, oznámil im, že sa s nimi nemá o čom rozprávať. Následne obe dcéry vykrikovali, nadávali mu, vystupovali ako cigánky v osade. Žije so žalovaným viac ako 5 rokov, počas tohto obdobia sa voči nej agresívne neprejavil, určite neholduje alkoholu, podľa nej celý konflikt vznikol z toho, že žalobkyňa a dcéry sa nevedia zmieriť s jeho odchodom. Napokon poukázal na to, že svedok T. L. na pojednávaní konanom dňa 19.04.2018 uviedol, že so stranami sporu sa zoznámil zhruba 10 rokov dozadu, keď navštevoval svoju priateľku, ich dcéru T., v ich predmetných nehnuteľnostiach. So stranami sporu mal, dá sa povedať, normálny vzťah. So žalovaným chodievali na ryby. Vzájomné vzťahy strán sporu boli normálne až do času kedy sa vzťahy zhoršili, zhruba sedem rokov spätne. Videl žalovaného pod vplyvom alkoholu, bil jeho priateľku, ktorá sa nakoniec odsťahovala k svedkovi do jeho domácnosti. Priamo bitku nevidel, ale zvyčajne k nemu chodila uplakaná a mala modriny, tak predpokladal, že jej tvrdenia sú pravdivé. Po údajnej bitke strany sporu nenavštevoval. Do X. sa vrátili až keď sa žalovaný nasťahoval k svojej priateľke a opustil predmetné nehnuteľnosti. Počas obdobia, keď tam svedok býval, žalovaný dom navštevoval s policajtmi, brával si veci a robil zle. Na vlastné oči videl, že pri návšteve dochádzalo k vzájomnému osočovaniu a strkaniu. Z X. sa svedok odsťahoval zhruba dva roky dozadu. Počas jeho pobytu žalovaný navštevoval rodinný dom a potom ako sa svedok odsťahoval nevedel uviesť, ale počul, že ich stále navštevuje. Nebol vždy pod vplyvom alkoholu, ale javil sa mu tak. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že pojem "fyzické násilie" a "psychické násilie" je potrebné pre účely citovaného tohto ustanovenia vykladať rovnako, ako pre účely trestného konania, hoci nemusí dosahovať intenzitu vyžadovanú pre trestný čin. Fyzické násilie sa prejavuje vo viacerých formách brutality, ale aj vo forme takého správania, ktoré bezprostredne neznamená poškodenie zdravia, hoci spravidla je násilie (či už fyzické alebo psychické) sprevádzané rôznymi poruchami, napr. poruchami spánku, bolesťami hlavy, poruchami stravovania a pod. Pojem "psychické násilie" právny poriadok v žiadnom ustanovení nedefinuje, preto je potrebné vychádzať zo všeobecného definovania uvedeného pojmu a jeho prejavov. Môže spočívať v citovom, ako aj v slovnom týraní, v podobe zosmiešňovania doma alebo na verejnosti, výbuchmi zlosti, ponižovaním, vyžadovaním komunikácie v nevhodnom čase, nepravdivými tvrdeniami, žiarlivostným správaním a pod. Poskytnutie ochrany je okrem násilia podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch podmienok a to, že spolužitie sa stalo neznesiteľným a násilie (alebo jeho hrozba) smerovalo voči osobám v zákone uvedeným (blízka osoba, ktorá býva spoločne s násilníkom v dome). Spôsob ochrany môže spočívať v obmedzení užívacieho práva násilníka alebo dokonca v jeho vylúčení z práva užívať dom. Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý spoluvlastník, nemôže užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu. Právo na ochranu života a zdravia osoby voči ktorej násilie smeruje a ktoré právo je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako právo násilníka, ktoré mu vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k bytu či domu. Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu. Kedy sa ďalšie užívanie stane neznesiteľným, zákon nedefinuje. Ide o neurčitú hypotézu právnej normy, ktorá umožňuje súdu pod túto podradiť stav vyplývajúci z konkrétnej situácie. Právna teória má za to, že sa vyžaduje naplnenie takej intenzity negatívneho správania, ktoré vyvoláva na druhej strane odôvodnený pocit nemožnosti ďalšieho spolužitia. Ide teda predovšetkým o subjektívny pocit na strane "poškodeného" spoluvlastníka. Vychádzajúc z uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania, kedy súd vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu, dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že strany sporu sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Aj keď právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11P 254/2012 zo dňa 20.03.2013 o rozvode ich manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo, v čase rozhodovania tunajšieho súdu vyporiadané nebolo. Predmetom vyporiadania BSM, o ktorom sa vedie konanie na tunajšom súde sp. zn. 6C 238/2014 sú aj predmetné nehnuteľnosti, z užívania ktorých žiadala žalobkyňa žalovaného vylúčiť. V súčasnosti žalovaný v dom neobýva, avšak stále má právo z titulu spoluvlastníka tento užívať. Žalovaný býva u svojej terajšej partnerky G.O. Z., s ktorou spoločne vychovávajú spoločné maloleté dieťa. Do predmetných nehnuteľností sa vstupu domáhal len za účelom využitia svojich pracovných nástrojov. V období posledných troch rokov pred vyhlásením rozsudku sa vstupu do predmetných nehnuteľností nedožadoval. Z výpovedí svedkov, dcér strán tohto sporu priateľa dcéry T. a terajšej priateľky, nemal preukázanú existenciu psychického, alebo fyzického násilia. Jednoznačne je z týchto výpovedí preukázané, že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu nie sú dobré, avšak vylúčenie užívacieho práva k nehnuteľnosti je vážnym zásahom do vlastníckeho práva, kde pri preskúmaní intenzity vzájomného agresívneho správania nemal za to, že by ho bolo potrebné obmedziť. Vo veci nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že správanie žalovaného voči žalobkyni, či ich spoločným dcéram, by bolo tak závažné, že by bolo potrebné rozhodnutím súdu vylúčiť žalovaného z užívania spoločných nehnuteľností. Počas konania sa nijakým spôsobom nepreukázalo, že toho času žalovaný nad mieru prijateľnú požíva alkoholické nápoje. Požívanie alkoholických nápojov by bolo aj v príkrom rozpore s jeho zamestnaním kedy pracuje ako vodič z povolania. Naviac, žalovaný sa toho času v predmetnom dome nezdržiava, nedomáha sa vstupu do predmetných nehnuteľností, a to napriek skutočnosti, že predbežné opatrenie Okresného súdu Pezinok č.k. 10C 102/2015 - 40 zo dňa 26.03.2015, ktorým súd žalovaného zaviazal povinnosťou zdržať sa vstupu na predmetné nehnuteľnosti, bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 6Co/375/2015 - 90 zo dňa 04.08.2015 zrušené a už viac ako tri roky žalovanému vstupu do predmetných nehnuteľností nič nebráni. Ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným v predmetnom dome vzhľadom na rozvrátenosť vzájomných vzťahov by bolo ako pre žalobkyňu, tak aj pre žalovaného nepredstaviteľné, naviac aj nemožné vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už žije so svojou novou priateľkou a ich spoločným maloletým dieťaťom v obci L.. Vzájomné vzťahy medzi stranami sporu nie sú dobré. Spoločné užívanie predmetných nehnuteľností v budúcnosti možné pravdepodobne nebude. V konaní sa však nijakým spôsobom nepreukázalo, že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu a agresívne správanie žalovaného by malo byť takej intenzity, aby bolo potrebné rozhodnutím súdu vylúčiť žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností, hoci vzájomné vzťahy je potrebné vysporiadať čo najrýchlejšie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Preto, keď žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil, náhradu trov konania mu nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu. V prvom rade zdôraznila, že Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 100/102/2015-40 zo dňa 14.05.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vstupu na predmetné nehnuteľnosti, pričom pripojenými dôkazmi, ktorými boli lekárske správy, čestné prehlásenia, potvrdenia o podaní trestného oznámenia, predvolania na políciu, list právneho zástupcu, mal dostatočne osvedčený záver, že žalovaný sa vo vyššej miere pravdepodobnosti opakovane dopustil voči žalobkyni a spoločným deťom niektorej z a v návrhu uvedených foriem násilia. Následne síce odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, avšak iba z dôvodu, že nebola osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov v tom zmysle, že dôkazy síce preukazovali agresívne správanie sa odporcu, ku ktorému však došlo v minulosti - pri odchode odporcu zo spoločnej domácnosti. Už samotná prítomnosť alebo možné stretnutie, osobný kontakt žalovaného s ňou a ich spoločnými dcérami vzbudzuje jej dôvodnú obavu z možných opakovaných atakov žalovaného voči nim. Z posledného ataku voči svedkyni T. T., ku ktorému došlo dňa 25.01.2015 pri vyhlasovaní rozsudku o výživnom na Okresnom súde Pezinok, kedy bola sudkyňa nútená privolať justičnú stráž, aby dohliadala na bezpečnosť záveru pojednávania a na opustenia budovy žalovaným pre jeho agresívne konanie, je zrejmé, že hrozba atakov zo strany žalovaného naďalej trvá a obavy žalobkyne a jej dcér sú odôvodnené. Stále ide morálne a charakterovo o toho istého človeka, ktorý sa v zásade nezmenil, len vzhľadom na zdieľanie spoločnej domácnosti s novou partnerkou a ich spoločným dieťaťom v inej obci, hrozba predchádzajúcich častých a opakovaných atakov pominula, avšak nezanikla. Uvedený záver nesporne vyplynul aj výsluchu svedkov T.G. T., X. T. na pojednávaní dňa 22.01.2018 a z výsluchu svedka T.na L. na pojednávaní dňa 19.04.2018. Rovnako to potvrdzuje vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 02.10.2017, ktorý uviedol, že žalovaný "so zaťatými zubami je donútený nevstupovať do predmetných nehnuteľností", čo reflektuje psychické nastavenie žalovaného, ktorý, podľa čestných vyhlásení dcér, ich fyzicky napadol, pričom neudržanie kontroly nad svojim sebaovládaním preukázal spravidla vždy, ak sa akékoľvek konanie uberalo smerom, s ktorým žalovaný nesúhlasil. Agresívne sa žalovaný správal aj počas prerušenia pojednávania dňa 22.01.2018, kedy verbálne hrozby zbitím svedkyne, dcéry T. T., prešli temer do fyzickej inzultácie, ktorej zabránil ďalší na pojednávaní prítomný svedok T. L.. Súd prvej inštancie, pri uvedení, že právo na ochranu života a zdravia osoby, voči ktorej násilie smeruje, a ktoré právo je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu ale silnejšie ako právo násilníka, ktoré mu vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k bytu či domu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nesprávne konštatoval, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by agresívne správanie žalovaného voči nej či ich spoločným dcéram, bolo tak závažné, že by bolo potrebné žalovaného vylúčiť z užívania spoločných nehnuteľností. Vzhľadom na intenzitu atakov žalovaného - kopanie do brány, strkanie, bitie dcéry T., verbálne hrozby na zbitie a atak, ktorému zabránil svedok T. L. aj v roku 2018, vyjadrenie, že "rešpektovanie predbežného opatrenia je len so škrípaním zubov žalovaného", najmä psychický nátlak v osobných listoch právneho zástupcu žalovaného adresovaných zamestnávateľovi žalobkyne žalovaného za účelom poškodiť jej dobré meno a dobrú povesť zamestnanca orgánu štátnej správy, nesprávne súd prvej inštancie nepovažoval za takej intenzity, pre ktorú by malo byť obmedzené užívacie právo žalovaného k nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že z výsluchu a zhodných vyjadrení svedkýň T. H. X. T. vyplynulo, že žalovaný v čase vedenia spoločnej domácnosti nemierne požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol agresívny. Na návrh žalobkyne súd nariadil na pojednávaní dňa 22.01.2018 vykonanie dôkazu vyžiadaním súdneho spisu sp. zn. 12C/171/89 (H. T. S. P. T. - o rozvod manželstva a ÚRPP) z Okresného súdu Bratislava II, na vyvrátenie tvrdenia žalovaného, ktorý ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, popieral nad mieru únosnú požívanie alkoholických nápojov. Súd však tento dôkaz nevykonal, ale dospel k záveru, že sa nepreukázalo, že by žalovaný nad mieru prijateľnú požíval alkoholické nápoje, keďže je to v príkrom rozpore s jeho zamestnaním vodiča z povolania. Tento záver súdu tak nie je preukázaný a nemožno ho vyvodiť len z pracovného zaradenia žalovaného ako vodiča z povolania. Z jej tvrdení, podporených svedeckými výpoveďami svedkov vyplynulo, že žalovaný zasahoval do elektroinštalácie domu (do rozvodnej skrine), poškodil čerpadlo na vodu, odniesol rebrík, čím znemožnil prístup do šachty k čerpadlu, poškodzoval veci nevyhnutné k životu v rodinnom dome, odviezol miešačku, hoci mali rozostavanú prístavbu domu, teda nie je správny záver súdu, že vstupu do predmetných nehnuteľností sa žalovaný domáhal len za účelom využitia "svojich" pracovných nástrojov. Záver súdu, že nakoľko sa žalovaný počas konania nedomáhal ďalšieho bývania v predmetnom dome, nepovažoval za potrebné obmedziť jeho užívacie právo k nehnuteľnosti, bol vyhodnotený bez zohľadnenia ostatných skutočností, ktorými sú reálne hrozby slovných útokov, ale aj hrozby fyzického útoku zbitím dcéry T.. Hrozbu atakov neoslabuje ani skutočnosť, že žalovaný vedie spoločnú domácnosť s novou partnerkou v rodinnom dome v obci L., nakoľko k atakom aj v minulosti došlo v dobe, keď nežil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a spoločnými deťmi, ale prichádzal sporadicky, kedy poškodzoval (účelovo znefunkčňoval) spoločný majetok takým spôsobom, že znemožňoval užívanie nehnuteľnosti, účelovo prichádzal s bratom policajtom, ktorý ho "chránil", ale s ktorým obyvateľky rodinného domu zastrašoval. Agresívne správanie žalovaného sa prejavuje aj v doposiaľ neskončenom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, kde žalovaný, žijúci v spoločnej domácnosti s terajšou priateľkou vyvíja tlak na vysporiadanie formou nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalovaným s cieľom vysťahovania žalobkyne s ich spoločnými deťmi, k čomu už v minulosti smerovali hrozby uvalenia platenia nájomného dcéram a ich "vyhodenia na ulicu". Prostriedky procesného útoku či obrany žalovaného zvolené advokátom žalovaného (spoločne so žalovaným) s vykresľovaním jej osoby pred súdom ako osoby s "nejakou úchylkou, nejakého masochizmu či inej abnormality", popretím agresívneho správania žalovaného, spočívajúceho v hrozbách vyhodenia na ulicu, zničenia vecí, psychického týrania, vulgarizmami, fyzickými atakmi v spoločnej nehnuteľnosti sporových strán, odobrovaním správania žalovaného, ktorý ho takto môže považovať za normálne v medziľudských vzťahoch, bola urážka skutočných obetí domáceho násilia, preukazuje dôvodnosť toho, že pri takomto nastavení a ovplyvňovaní žalovaného jeho advokátom sa majú reálne čoho obávať a považujú za nevyhnutné zabrániť týmto atakom do verdiktu súdu vo veci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd rozhodol správne, ale nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čo sa odráža aj v odvolaní žalobkyne, ktorá to využila. Postupne sa vyjadril k jednotlivým tvrdeniam žalobkyne v odvolaní, poprel ich pravdivosť, pričom zdôraznil i to, že pokiaľ žalobkyňa relativizuje zamietnutie návrhu na predbežné opatrenie krajským súdom v jeho uznesením zo 4.8.2015, č.k. 6Co 375/2015, ten okrem iného uviedol, že z lekárskej správy možno vyvodiť, že stres navrhovateľky je do značnej miery spôsobený problémami s vyporiadaním BSM a nie agresivitou odporcu, ako i to, že doklady predložené žalobkyňou (čestné vyhlásenia rôznych osôb atď.) sú nepoužiteľné a neaktuálne. Toto však žalobkyňa vo svojom odvolaní nespomína ale iba jednostranne interpretuje vec vo svetle nemeritórneho rozhodnutia o trovách konania. Poukázal tiež na to, že medzi sporovými stranami (a ich dcérami vo vzťahu k nemu) neexistuje spoločný život viac ako 6 rokov, od júla 2012, kedy bol vyštvaný z domu, pričom v auguste 2012 boli vymenené bez jeho súhlasu zámky na bráne a dosiaľ mu je bránené vstúpiť tam. Už len pre absenciu týchto základných náležitostí mala byť žaloba zamietnutá. Zdôraznil tiež, že žalobkyňa nespomenula obsah ďalších policajných protokolov ktoré sú v spise ako dôkazy (z 22.10.2012, 23.11.2012, 9.07.2013, 23.10.2014 ) a ktoré súd v rozsudku tiež nespomenul, z ktorých vyplýva, že sa za asistencie polície pokúšal dostať na svoje pozemky, napr. chcel zošrotovať kukuricu, alebo si zobrať veci, žalobkyňa (resp. ich dcéry) mu v tom fyzicky bránila a dokonca ho raz aj vyfackala a odišla na zmrzlinu (09.07.2013). Dôvody pre ktoré žalobkyňa toto robila, uviedla, že neplatí za elektriku a výživné. Jednak to s elektrikou nebola pravda, tú platil aj podľa výpovedí žalobkyne a dcér a rozsudkov o výživnom ešte do januára 2013, teda pol roka po odchode z domácnosti a prestal platiť keď mu žalobkyňa bránila vo vstupe. Ale nedoplatok za elektrinu zaplatil ešte v júli 2013, o tom je doklad v spise. O výživné boli súdne konania. Ale tak či onak to neboli legitímne dôvody na bránenie spoluvlastníkovi vstúpiť na jeho majetok. To žalobkyňa ako vysokoškolsky vzdelaná osoba a dlhoročná zamestnankyňa katastra veľmi dobre vie. V policajnom protokole z 22.10.2012 pritom sama uviedla, že v auguste 2012 vymenila zámky na hlavnej bráne lebo "...menovaný neplatí na dcéry, nestará sa o uvedený rodinný dom a odnáša spoločný majetok..." V nadväznosti na tvrdenie žalobkyne, že počas prestávky na súde po prerušení konania 22.01.2018 ohrozoval dcéru T. a zabránil mu v útoku svedok L., poukázal na to, že po tomto prerušení pojednávania, nasledovala výpoveď dcéry X., ktorá sa však o tomto incidente vôbec nezmienila, hoci ho nešetrila a to platí aj o svedkovi Plačkovi ktorý vypovedal 19.04.2018. A ani žalobkyňa ani jej advokátka ktoré boli tiež v čakárni prítomné, o tomto na pokračujúcom pojednávaní nehovorili. Spochybnil tiež hodnovernosť a pravdivosť v konaní vypočutých svedkov a zdôraznil tiež to, že nemá záznam v registri trestov ani priestupkov ktorý by bol relevantný k tomuto konaniu a predložil pozitívnu správu o svojej povesti z obce X., a veľmi pozitívny posudok od zamestnávateľa ktorý vylúčil požívanie alkoholu (a údajného pokusu o samovraždu v areáli pracoviska pod vplyvom alkoholu) vzhľadom na jeho pracovné zaradenie, ako aj lekársku správu že sa nelieči na požívanie návykových látok. Odvolanie preto označil za nedôvodné. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. 7. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa proti žalovanému domáha vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa na V. D.. XX P. X., špecifikovaných v petite žaloby, pričom tvrdí, že predpoklady pre vyhovenie takejto žalobe, vyplývajúce z ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú dané vzhľadom na správanie žalovaného voči nej aj jej dcéram, a to napriek tomu, že žalovaný už niekoľko rokov predmetné nehnuteľnosti neužíva a nedomáha sa vstupu na ne. 8. Správne súd prvej inštancie nároky uplatnené žalobkyňou posúdil podľa citovaného ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôsledne vychádzal pri právnom posúdení veci, keď zdôraznil, že poskytnutie ochrany v zmysle citovaného ustanovenia je okrem násilia podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch podmienok, a to tým, že spolužitie sa stalo neznesiteľným a násilie (alebo jeho hrozba) smerovalo voči osobám v zákone uvedeným (blízka osoba, ktorá býva spoločne s násilníkom v dome). Pre účely právneho posúdenia v dostatočnom rozsahu a správne prvoinštančný súd ustálil skutkový stav veci, keď pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti, a to najmä vo vzťahu k správaniu žalovaného, považoval za rozhodujúce, že strany sporu majú síce predmetné nehnuteľnosti v zaniknutom, hoci nevyporiadanom, bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa vedie konanie pod sp.zn. 6C 238/2014, avšak žalovaný, ktorý býva u svojej terajšej partnerky Renáty Zemanovej, s ktorou spoločne vychovávajú spoločné maloleté dieťa, nehnuteľnosti neužíva, do predmetných nehnuteľností sa vstupu síce v minulosti domáhal, avšak v období posledných troch rokov pred vyhlásením rozsudku sa vstupu do predmetných nehnuteľností nedožadoval, a to napriek skutočnosti, že predbežné opatrenie Okresného súdu Pezinok č.k. 10C 102/2015 - 40 zo dňa 26.03.2015, ktorým súd žalovaného zaviazal povinnosťou zdržať sa vstupu na predmetné nehnuteľnosti, bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 6Co/375/2015 - 90 zo dňa 04.08.2015 zrušené a už viac ako tri roky žalovanému vstupu do predmetných nehnuteľností (okrem žalobkyňou vykonanej výmeny zámkov) nič nebráni. Rovnako treba považovať za správny (skutkový) záver súdu prvej inštancie, že z výpovedí svedkov, dcér strán sporu, priateľa dcéry Márie a terajšej priateľky žalovaného, nebola preukázaná existencia psychického, alebo fyzického násilia, keď hoci z týchto výpovedí vyplýva, že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu sú značne narušené, správanie žalovaného takúto intenzitu nedosahuje, pričom nebolo preukázané ani to, že by žalovaný nad mieru požíval alkoholické nápoje. Preto treba považovať za správny záver prvoinštančného súdu, že so zreteľom na účel a zmysel ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, no tiež s prihliadnutím na to, že vylúčenie z užívania nehnuteľnosti je vážnym zásahom do vlastníckeho práva, pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni, či ich spoločným dcéram, bolo natoľko závažné, že by bolo potrebné rozhodnutím súdu vylúčiť žalovaného z užívania spoločných nehnuteľností, bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a to napriek tomu, že ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným v predmetnom dome by bolo vzhľadom na rozvrátenosť vzájomných vzťahov pre obe strany nepredstaviteľné, keďže žalovaný už žije so svojou novou priateľkou a ich spoločným maloletým dieťaťom v obci L. a výkonu svojho užívacieho práva sa už niekoľko rokov nedomáha. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, a preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, alebo prekvapivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania žalobkyne naviac nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 9. Nedôvodná a účelová je argumentácia žalobkyne, ktorá v odvolaní opakovane poukazuje na správanie žalovaného v období rokov 2014 a 2015. Správanie žalovaného v minulosti, ktoré naviac taktiež prvoinštančný súd nepovažoval za násilie (alebo jeho hrozbu) voči žalobkyni, prípadne spoločným dcéram, v dôsledku ktorého by sa spolužitie strán sporu v predmetných nehnuteľnostiach stalo neznesiteľným (ako ho má na mysli ust. § 146 ods. 2 OZ), totiž nemôže, vzhľadom na okolnosti preskúmavanej veci, viesť k záveru, že predpoklady pre vyhovenie žalobe vyplývajúce z ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú splnené v súčasnosti, resp. boli splnené v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Napokon, sama žalobkyňa v odvolaní uvádza, že hrozba predchádzajúcich častých a opakovaných atakov pominula (avšak nezanikla). V tejto súvislosti tiež odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v odvolaní prednáša iba všeobecné tvrdenia o jej subjektívnych obavách a strachu zo žalovaného, no bez toho, aby (s výnimkou vzájomných incidentov z minulosti) uvádzala konkrétne (objektívne) skutočnosti, ktoré by mohli tieto obavy potvrdiť, prípadne viesť aspoň k záveru o dôvodnosti žalobkyňou deklarovaných obáv a strachu, a ktoré by mohli viesť k záveru o opodstatnenosti jej žaloby, ktorou napriek správaniu žalovaného, ktorý sa niekoľko rokov napriek absencii akejkoľvek právnej prekážky nepokúšal na predmetné nehnuteľnosti ani len vstúpiť (aspoň žalobkyňa opak netvrdí a nepreukazuje) žiada bez ďalšieho vylúčiť žalovaného z užívania týchto nehnuteľností. Jediné konkrétne tvrdenia žalobkyne sa netýkajú správania žalovaného, avšak iba jeho právneho zástupcu, ktorého konanie však s konaním žalovaného nepochybne nemožno stotožňovať, a to bez ohľadu na jeho charakter, primeranosť či dôsledky pre samotnú žalovanú a preto je táto jej odvolacia argumentácia z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozsudku bez významu. Napokon, pokiaľ žalobkyňa existenciu hrozby odôvodňujúcej vyhovenie podanej žalobe odvodzuje od udalosti, ku ktorej malo dôjsť počas prerušenia pojednávania v danej veci dňa 22.01.2018, kedy podľa jej tvrdenia verbálne hrozby žalovaného zbitím svedkyne, dcéry T. T., prešli temer do fyzickej inzultácie, ktorej zabránil ďalší na pojednávaní prítomný svedok T. L., tieto tvrdenia žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku neuviedla v konaní na súde prvej inštancie a preto na ne už nemožno prihliadať. Naviac, opodstatnene žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v tejto súvislosti poukázal na to, že po prerušení pojednávania nasledovala výpoveď dcéry X., ktorá sa však o tomto incidente vôbec nezmienila a nepoukázal na to, ani svedok T.B. L., ktorý bol vypočutý neskôr, a preto uvedené tvrdenia žalobkyne nemožno považovať za hodnoverné. 10. Neopodstatnene tiež žalobkyňa súdu prvej inštancie nepriamo vytýka, že nepostupoval správne, keď v spore nevykonal dokazovanie obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/171/89 (H. T. S. P. T. - o rozvod manželstva a ÚRPP), navrhované žalobkyňou na vyvrátenie tvrdenia žalovaného, ktorý popieral požívanie alkoholických nápojov nad únosnú mieru. Otázka nadmerného požívania alkoholických nápojov žalovaným v minulosti, ktorá taktiež nebola bezpečne preukázaná, nie je významná pre účely rozhodnutia v danom spore, v ktorom bol súd prvej inštancie povinný vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Naviac, pravdivosť tvrdení o nadmernom požívaní alkoholických nápojov žalovaným v súčasnosti, treba považovať za vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými žalovaným i výpoveďou jeho terajšej partnerky G. Z.. 11. Nenáležitá a bez významu je v preskúmavanej veci argumentácia žalobkyne, ktorá v súvislosti so splnením predpokladov vyplývajúcich z ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v odvolaní zdôraznila, že súdom prvej inštancie bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa vstupu na predmetné nehnuteľnosti, keď pripojenými dôkazmi, ktorými boli lekárske správy, čestné prehlásenia, potvrdenia o podaní trestného oznámenia, predvolania na políciu, listu právneho zástupcu, mal dostatočne osvedčený záver, že žalovaný sa vo vyššej miere pravdepodobnosti opakovane dopustil voči nej a spoločným deťom niektorej z a v návrhu uvedených foriem násilia. Odhliadnuc od skutočnosti, že následne bolo na základe odvolania žalovaného uznesenie súdu prvej inštancie zmenené a návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, treba poukázať na to, že pre účely rozhodnutia o predbežnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie a vychádza iba z tvrdení žalobkyne a ňou predložených listín, z ktorých mal tvrdenia žalobkyne a existencii násilia (iba) predbežne osvedčené. V preskúmavanej veci však súd prvoinštančný súd vykonal riadne dokazovanie a po jeho náležitom vyhodnotení dospel k záveru, že existencia takého správania žalovaného, ktoré by umožňovalo vylúčiť ho z užívania spoločných nehnuteľností, preukázaná nebola a za tohto stavu nemajú závery súdu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia pre toto konanie žiadnu relevanciu. 12. Napokon, pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na to, že agresívne správanie žalovaného sa prejavuje aj v doposiaľ neskončenom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, kde žalovaný, žijúci v spoločnej domácnosti s terajšou priateľkou, vyvíja tlak na vysporiadanie formou nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalovaným s cieľom vysťahovania žalobkyne s ich spoločnými deťmi, k čomu už v minulosti smerovali hrozby uvalenia platenia nájomného dcéram a ich vyhodenia na ulicu, odvolací súd poukazuje na to, že návrh konkrétneho spôsobu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, hoc aj spočívajúci v nadobudnutí vyporiadaných nehnuteľností jedným z bývalých manželov s povinnosťou vyplatenia zodpovedajúcej peňažnej sumy na vyrovnanie podielov, nepochybne nemožno bež ďalšieho hodnotiť ako agresívne správanie, ktoré by potvrdzovalo hrozbu násilia odôvodňujúceho aplikáciu ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto ani táto argumentácia žalobkyne v odvolaní nemôže obstáť. 13. Odvolací súd preto, keď sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala splnenie predpokladov pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností v zmysle ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, napadnutý rozsudok, ktorým prvoinštančný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).