Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/78/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204113 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716204113.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci manželky: D.. Y. T.-I., U. N. XX.XX.XXXX, R.: Q. XX, D., zastúpená advokátkou JUDr. Ivanou Remšíkovou, so sídlom: AK Suvorovova 8, Pezinok, proti manželovi: G.. F. T., U. N. XX.XX.XXXX, R.: Q. XX, D., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. T., U. N. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, so sídlom: Šenkvická cesta č. 5, Pezinok, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. marca 2018, č. k. 12P/217/2016-71, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. marca 2018, č. k. 12P/217/2016-71, vo výroku, ktorým manželstvo G.. F. T., U. N. XX.XX.XXXX K. D.. Y. T. I., A.. I., U. N.Ň. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 04.06.2011 v Košickej Belej, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Košická Belá, vo zväzku X, ročník 2011, na strane 48, pod poradovým číslom 1, rozviedol, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 29.03.2018, č. k. 12P/217/2016-71, rozviedol manželstvo G.. F. T., U. N. XX.XX.XXXX K. D.. Y. T.L. I., A.. I., U. N. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 04.06.2011 v Košickej Belej, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Košická Belá, vo zväzku X, ročník 2011, na strane 48, pod poradovým číslom 1. Zároveň súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej maloletého G. T., U.É. N. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, a súčasne rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, pričom otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 320,- eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súd prvej inštancie umožnil otcovi stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od skončenia školského vyučovania do nedele do 19:00 hod., každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od skončenia školského vyučovania do 19:00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase jarných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MS SR od prvého dňa týchto prázdnin od 9:00 hod do posledného dňa týchto prázdnin do 19:00, každý párny kalendárny rok v čase veľkonočných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od prvého dňa týchto prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 19:00 hod, každý kalendárny rok v čase od 1.7. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a v čase od 1.8. od 09:00 hod. do 15.8. do 19:00hod, každý párny kalendárny rok v čase jesenných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MS SR od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod do posledného dňa prázdnin do 19:00 hod., každý párny kalendárny rok v čase od 23.12 od 9:00 do 24.12 do 19:00 hod, každý párny kalendárny rok v čase od 27.12 od 09:00 do 31.12. do 13:00 hod., každý nepárny kalendárny rok 24.12. od 19:00 hod do 27.12. do 09:00 hod a od 31.12. od 13:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod., a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého prevezme v mieste školského zariadenia alebo v mieste obvyklého pobytu matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloletého späť matke v mieste jej obvyklého pobytu. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manželka sa svojím návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 28.06.2016 domáhala rozvodu manželstva s manželom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému G., U.. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že výrazné zhoršenie ich vzťahov nastalo v auguste 2015, kedy sa manželovo správanie v porovnaní s celým predchádzajúcim obdobím trvania ich vzťahu výrazne zmenilo v zmysle bigotného dodržiavania katolíckeho vierovyznania. Dovtedy manželka o jeho vierovyznaní mala vedomosť, svoju vieru však manžel v bežnom živote nepraktizoval, do kostola nechodieval, sobáš mali civilný. Od augusta 2015 však došlo u manžela k výraznému posunu smerom k dogmatickému praktizovaniu viery až za hranicu spokojného a funkčného partnerského i rodinného života. Manželia sa pokúsili nájsť východisko z tejto obojstranne frustrujúcej situácie tým, že navštívili niekoľko kňazov, s ktorými podstúpili konzultácie, bez pozitívneho efektu. Vzťah medzi manželmi je už tak vážne narušený, manželstvo sa stalo len formalitou a už dlhšiu dobu neplní svoj účel, a preto nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Manžel na pojednávaní uviedol, že s rozvodom nesúhlasí z náboženských dôvodov, manželku má stále rád, od roku 2015 intímne nežijú, nakoľko on ako kresťan odmieta antikoncepciu, on je ochotný obnoviť spolužitie, sám určite veci v jeho správaní prehodnotil a aj napriek tomu, že spolu nebývajú, nehospodária spolu a nevychovávajú syna, s rozvodom nesúhlasí. V priebehu pojednávania manželia žiadali schváliť rodičovskú dohodu, týkajúcu sa maloletého G., na čas po rozvode manželstva. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu odporučil súdu schváliť rodičovskú dohodu, ktorú rodičia maloletého predniesli na pojednávaní. Okresná prokuratúra odporučila schváliť rodičovskú dohodu. 3. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 04.06.2011, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú štátni občania SR, posledné spoločné bydlisko mali v Pezinku, kde manželia doposiaľ bývajú, v ich manželstve sa narodil maloletý G., U.. XX.XX.XXXX. Manželia žili v spoločnej domácnosti do januára 2016. 4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, keď mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie a je trvalo a vážne rozvrátené. Príčinou rozvratu manželstva boli rozdielne názory na manželské spolužitie, odlišnosť pováh, rozdielne predstavy o manželskom spolužití, praktizovanie dogmatického katolicizmu zo strany manžela, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželky a prerušeniu spolužitia od januára 2016. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že vzhľadom na postoj manželky, ktorá opakovane odmietla obnoviť spolužitie, nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo manželstvo plniť svoj účel. Zdôraznil, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie, a pokiaľ manželka odmieta obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že účastníkom konania poskytol dostatočne dlhý časový priestor, aby manželia absolvovali mimosúdne poradenstvo na záchranu manželstva. Manželia absolvovali konzultácie z radov cirkevných predstaviteľov a napriek ich odporúčaniam manžel svoje správanie nezmenil, a preto obnovenie spolužitia zo strany manželky nie je možné. Manželka svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že ona nie je veriaca a postoj manžela v intímnej sfére pre ňu nie je prijateľný. Bigotne praktizovanie viery zasahuje do ich intímneho života a taktiež do výchovy maloletého syna, s čím sa ona nemôže zmieriť. Súd prvej inštancie mal za to, že rozvod takto formálneho manželstva nie je ani v rozpore so záujmami ich maloletého syna a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd prvej inštancie zároveň schválil účastníkmi konania predloženú rodičovskú dohodu. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o rozvode manželstva podal včas odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 a CMP) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Manžel je aj naďalej presvedčený, že rozvedenie ich manželstva s manželkou nie je v ich spoločnom záujme a ani v záujme ich maloletého syna G.. Deklaruje, že nie je žiadnym náboženským - kresťanským fanatikom. Poukazuje na skutočnosť, že manželka v priebehu pojednávaní viackrát vystupovala a vyjadrovala sa vo veci rozvodu nerozhodne a nejednoznačne. Taktiež na záverečnú otázku súdu, či sa chce rozviesť, manželka uviedla najskôr,, nateraz áno" a až následne na opakovaný dopyt súdu uviedla „áno", aj to nie však podľa názoru manžela dostatočne presvedčivo. Pokiaľ ide o otázku perspektívnosti manželstva, manžel uviedol, že v posledných mesiacoch zažíval výrazne zlepšenú komunikáciu medzi ním a manželkou, zjednodušené dohovory, väčšiu ústupčivosť i toleranciu a v neposlednom rade i väčšiu pokoru a láskavosť. Manžel má za to, že tieto pozitívne zmeny, ktoré v ich vzťahu s manželkou vníma, sú jednoznačným dôkazom, že manželia majú viac než šancu žiť vzájomne láskyplné manželstvo a rodičovstvo. Podľa jeho názoru sa s manželkou majú navzájom veľmi radi a majú veľmi radi ich syna G., ktorý má rád oboch rodičov a rozvedenie ich manželstva by prinieslo hlboké zranenia pre nich všetkých, ako aj pre blízkych v širšej rodine. Má zato, že jeho manželstvo s pani T. nie je vážne a trvalo rozvrátené a za pomoci a podpory správneho postoja súdnej moci môžu všetko vzájomnou láskou a trpezlivosťou ustáť a ich rodinu zachrániť od rozpadu. S ohľadom na uvedené skutočnosti má manžel zato, že neboli splnené zákonné podmienky pre rozvod jeho manželstva. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave nariadil pojednávanie na zopakovanie dokazovania a následne, aby o tomto odvolaní rozhodol, že návrh manželky na rozvod manželstva zamieta. 6. Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami a dôvodmi manžela uvedenými v odvolaní. Manžel vo svojom odvolaní nepravdivo referuje o ich aktuálnom vzťahu a komunikácii. Od 29.03.2018, kedy prebehlo posledné pojednávanie vo veci rozvodu, manželia spolu prestali takmer úplne komunikovať. Komunikácia sa zúžila na nevyhnutné, formálne vymieňanie si stručných sms správ ohľadne maloletého syna G.. Manželovo správanie sa v posledným dvoch mesiacoch tiež veľmi zmenilo - vyhrotilo sa v negatívnom smere. Slovne v odvolaní síce deklaruje pocity lásky, ktoré ku manželke a synovi prechováva, v realite sa však správa chladne, odmerane, bez rešpektu a úcty. Sebecky napĺňa len svoje predstavy a priania. Aj vplyvom rodiny robí úmyselné naschvály a prieky - prestal informovať o základných veciach týkajúcich sa maloletého syna G., bez vedomia a prítomnosti manželky vstúpil do jej bytu a poodnášal veci, ktoré kúpil on, či jeho rodina. Manžel od rozvodového konania trávi takmer všetky víkendy a dni v týždni s rodičmi. Voči manželke sa správa ľahostajne, chladne a nič z jeho správania nenasvedčuje jeho deklarovanej snahe o záchranu vzťahu ani tomu, že by k manželke prechovával nejaký hlbší cit. K tvrdeniu manžela o jej nejednoznačnosti postoja k otázke rozvodu manželka uviedla, že nepresnou formuláciou („nateraz áno") chcela zdôrazniť fakt, že v tom momente, a vychádzajúc z doterajších skúseností a neúspešných pokusov o obnovu manželstva, nevidí žiadnu šancu na obnovu a udržanie manželstva. Manžel, na základe vyjadrenia viacerých cirkevných hodnostárov rozhodne je rigidným, bigotným, dogmatickým veriacim. Manželka zdôraznila, že vylučuje názorový a povahový súlad. Výchovný štýl manželov, pohľad na svet a hodnotový systém sa veľmi líšia. Najviac to pociťuje ich syn, ktorý vyrastá v ambivalentnej výchove a veľa krát matke povie, že on už nevie komu má veriť. Manželka odvolanie považuje za formálne alibi pre manželovo svedomie, ktoré je sýtené náboženskými motívmi. Ako správny, poctivý kresťan totiž musí využiť všetky možnosti, ktoré mu štát umožňuje pre záchranu manželstva. Odvolanie voči rozvodu, vzhľadom k manželovmu správaniu, považuje za zbytočné súdne prieťahy. Má za to, že súd prvej inštancie v konaní vykonal dokazovanie v dostatočnej miere, úplne a správne zistil skutkový stav, správne ho i vyhodnotil. Manželka trvá na tom, že manželstvo s p. T. je vážne a trvalo rozvrátené a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 7. Manžel v reakcii na vyjadrenie manželky uviedol, že aj s odstupom 12 mesiacov od vyhlásenia rozsudku má za to, že jeho manželstvo s Y. T. I. nie je vážne a trvalo rozvrátené. Je presvedčený, že komunikácia medzi nimi sa zlepšila a upokojila, je menej impulzívna a viac vecná a priateľskejšia. Registruje, že aj jeho postoje v mnohých v minulosti citlivých tematických oblastiach stratili na svojej vyhranenosti, názorovo sú si bližšie a ani duchovné témy nemajú už zvyčajne dramatický spád a ironizujúci podtón. Hodnotové názory manželov sa podľa neho priblížili. Manžel má aj naďalej za to, že potvrdiť rozsudok a rozviesť manželstvo s manželkou Y. by bolo zo strany odvolacieho súdu zásadnou chybou s neblahými následkami pre všetkých zúčastnených, zvlášť ohrozujúci zdravý komplexný vývoj ich syna G.. Aj naďalej trvá na svojom odvolaní a odvolacom návrhu. 8. Manželka sa k podaniu manžela zo dňa 15.4.2019 vyjadrila svojim vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.05.2019 tak, že fakty uvedené manželom sú nezodpovedajúce realite, nakoľko komunikácia medzi nimi je chladná, vyslovene formálna, bez náznaku emočného, či názorového priblíženia. Manžel zotrváva vo svojom dogmatickom kresťanskom nastavení, ktoré je nezlučiteľné s manželkinými životnými princípmi. Úplne sa jej odcudzil a nevie si predstaviť spoločný život s ním. S odstupom 12- tich mesiacov od rozsudku dochádza medzi nimi síce menej často, avšak stále, k výmenám názorov a hádkam. Nevidí nádej na záchranu ich manželstva a súčasne uviedla, že si nevie predstaviť spoločný život s ním. S poukazom na uvedené trvá na svojom pôvodnom vyjadrení. 9. Kolízny opatrovník na odvolanie manžela uviedol, že odporúča odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie manžela do výroku voči rozvodu manželstva nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.11.2019 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola navrhovateľka, právna zástupkyňa navrhovateľky, otec, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 12. Vykonaným dokazovaním mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú si navzájom oporou. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že manželia spolu približne 3 roky nežijú, cca 4 roky spolu intímne nežijú, nehospodária spolu. Podľa vyjadrení manžela tento chce obnoviť manželské spolužitie, z dôvodu zachovania rodiny a manželstva, s poukazom na skutočnosť, že pre rodinu je zachovanie manželstva najlepšia cesta. Manželka však podľa názoru odvolacieho súdu odmieta obnoviť manželské spolužitie, nevie a nechce už žiť spoločne so svojím manželom, pričom týmto spôsobom sa naposledy vyjadrila aj vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.05.2019. Súčasne poukázala na to, že manžel sa jej úplne odcudzil a nevie si predstaviť spoločný život s ním, inak povedané z jej všetkých vyjadrení vyplýva, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Odvolací súd má za to, že je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť názor každého z účastníkov, pričom obaja manželia mali dostatočne dlhý časový priestor k tomu, aby vyvinuli snahu manželské spolužitie obnoviť. Ak sa im to od roku 2016 do roku 2019 nepodarilo, nie je predpoklad, že zamietnutím návrhu na rozvod manželstva dôjde k reálneho obnoveniu manželského spolužitia. Zachovanie iba formálneho manželstva nie je v tomto prípade splnením účelu manželstva a jeho základných funkcií. Z uvedeného je možné ustáliť záver, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, neochotu navrhovateľky žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému nie je predpoklad, že by títo manželské spolužitie obnovili. Na základe uvedeného súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, a odvolací súd predmetný výrok vzťahujúci sa k rozvodu manželstva, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 13. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).