Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/122/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201060 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718201060.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: C.. Š.F. G., U. XX.XX.XXXX, F. R. E. XXXX/XX, D., proti žalovaným: 1/ G.. R. G., U. XX.XX.XXXX, F. R. G. XXXX/XX, D., 2/ G.. N. G., U. XX.XX.XXXX, F. R. G. XXXX/XX, D., zastúpená JUDr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom M.R.Štefánika 36, Martin, o zaplatenie 14 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 01.02.2019, č.k. 40C/1/2018-73, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania žalovanej 2/ m e n í tak, že žalovanej 2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovanej 2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I) a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca zobral žalobu späť pred začatím pojednávania, preto konanie v celom rozsahu zastavil. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa čl. 17, § 256 ods. 1, § 261 ods. 1 C.s.p. a ustálil, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca. S poukazom na hospodárnosť konania nepriznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli pri súčasnom prihliadnutí k tomu, že žalovaný 1/ nárok žalobcu uznal. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania žalovanej 2/ prihliadol na to, že žalovaná 2/ si v priebehu konania nárok na náhradu trov konania neuplatnila, a keďže uplatnenie nároku na náhradu trov konania je popri výsledku konania podľa zásady úspechu alebo zásady procesného zavinenia základnou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu trov konania, žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí napokon konštatoval, že o vrátení súdneho poplatku za žalobu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/, a to z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), h) C.s.p.. Poukázala na závery súdu prvej inštancie, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Preto pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené (v tomto prípade žalobca), pričom o veci nemožno meritórne rozhodnúť a tým zistiť, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká tejto procesnej strane (žalobcovi) povinnosť nahradiť druhej procesnej strane vzniknuté trovy konania. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie v rozhodnutí nesprávne uviedol, že nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko si túto náhradu trov konania výslovne nikdy neuplatnila. Podľa platnej úpravy v rámci Civilného sporového poriadku právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. Strana konania tak už nie je povinná uplatňovať nárok na náhradu trov konania ako samostatný nárok. Preto pokiaľ z podania účastníka konania výslovne nevyplýva vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nárok na náhradu trov konania musí byť priznaný. Nakoľko nezavinila zastavenie konania, procesné zavinenie za zastavenie konania znáša žalobca podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a bez ďalšieho je povinný nahradiť jej vzniknuté trovy. Uviedla, že v spojení s právnym zastupovaním v konaní jej vznikli trovy konania (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou - 3.10.2018) ako aj trovy konania spojené so zaplatením súdneho poplatku za odpor voči platobnému rozkazu, ktorý jej bol vyrubený. Preto by bolo nespravodlivé, aby napriek skutočnosti, že nezavinila procesné zastavenie konania, znášala trovy 6% percentného súdneho poplatku (840 eur za odpor voči platobnému rozkazu z 23.05.2018). Mala tak za to, že boli porušené jej práva, nakoľko súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (II. ÚS 272/08). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom. 5. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v rozsahu 100%. 6. Žalobca ani žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyjadrili. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( § 378 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie žalovanej 2/ nevyvolalo účinky aj voči žalovanému 1/, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ tvoria samostatné spoločenstvo ( § 367 ods. 2 prvá veta C.s.p.). Vzhľadom k uvedenému bol predmetom odvolacieho prieskumu výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania len vo vzťahu k žalovanej 2/, pričom výrok o zastavení konania a výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/, ako odvolaním nenapadnuté, nadobudli právoplatnosť. 8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Odvolací súd v prejednávanej veci považuje za nevyhnutné uviesť, že všeobecne je rozhodovanie o náhrade trov konania ovládané zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu, je súd povinný pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017, konštatoval, že ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. 11. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania uvedenými procesnými zásadami riadil a správne ustálil, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca. Preto bolo dôvodným priznať náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania žalovanej 2/ však súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 262 ods. 1 C.s.p. keď vyvodil, že nárok na náhradu trov konania žalovanej 2/ nemožno priznať, nakoľko si tento nárok v priebehu konania neuplatnila. Z ust. § 262 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Právo na náhradu trov konania tak vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. Preto aj v prípade, ak by zostala strana sporu pri uplatnení nároku na náhradu trov nečinná, bez ďalšieho nie je možné ustáliť, že sa nároku na náhradu trov konania vzdáva. Vzhľadom k uvedenému, závery súdu prvej inštancie, že podmienkou priznania nároku na náhradu trov konania je ich uplatnenie, nemožno považovať za správne a súladné s vôľou zákonodarcu. Nemožno neprihliadnuť ani na skutočnosť, že žalovaná 2/ bola v konaní pred prvoinštačným súdom zastúpená právnym zástupcom, ktorý v tomto konaní vykonal úkony právnej služby ( minimálne prevzatie plnomocenstva vrátane prvej porady s klientom, podanie zo dňa 07.01.2019), preto i s ohľadom na uvedené nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že žalovanej 2/ nevznikli žiadne trovy konania. 12. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/ podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanej 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná 2/, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).