Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/117/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201130 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718201130.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: R. O. Y., Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, R. XX, U., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: S. A., Č. XX, K. M. XXX,XX P. Y. R., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.3.2019, č.k. 43Csp/52/2018-36, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 368,16 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a úrokom z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 368,16 eur od 13.3.2016 s tým, že zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania neprevýšia sumu 360 eur, následne úrok z omeškania 5,05 % zo sumy 368,16 eur do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou mu 28.5.2018 domáhal od žalovaného splatenia poskytnutého úveru v celkovej výške 368,16 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 6.5.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver 360 eur, žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal on vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobca sa domáhal aj zmluvnej pokuty 0,04 % denne z jednotlivých mesačných splátok splatných od 13.3.2016 do zaplatenia a časť úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru do celkovej výšky 360 eur a úrokov z omeškania 5,05 % od 13.3.2016 do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 6.5.2015 zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 360 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 12,69 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobca vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, zaslal žalovanému oznámenie o tom, že si uplatňuje právo veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania, ktoré mu bolo doručené 25.2.2016. Na základe ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 13.3.2016, žalovaný tak bol povinný uhradiť dovtedy neuhradené splátky úveru. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. 368,16 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu 0,04 % denne z jednotlivých mesačných splátok splatných v období od 13.3.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania 0,55 % ročne z nesplatenej časti istiny a to do uplatnenej výšky 360 eur. Zistenia súd podriadil pod ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1 a ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a čl. 13 bod 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní zmluvy a žalobe vyhovel a žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, tak ako si ho v žalobe uplatnil. 4. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal uplatnenú náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 44,16 eur, keďže nepreukázal ich existenciu a ich účelné vynaloženie. Žalobca k žalobe nepriložil dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval, že mu s vymáhaním pohľadávky vznikli náklady a preto konajúci súd žalobu v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorého považoval v spore za plne úspešného, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodil tým, že sumu úver splácal a zároveň mu zamestnávateľ zrážal zo mzdy a zrážky zasielal žalobcovi a tento mal byť splatený už viac ako 5 mesiacov pred odovzdaní poslednej splátky 80 eur. Ďalej uviedol, že suma 360 eur bola splácaná aj splátkami, ktoré žalovaný odovzdal mimo domu bez potvrdenia osobám, ktoré ho navštevovali. K tomuto doplnil, že úver 360 eur bol znížený a celý ho ani nedostal, ale len jeho určitú časť, zmluvy ktoré podpísal, boli rozpísané na viacerých stranách malými písmenami a vzorcami, ktorým nerozumel. Záverom dodal, že napriek splateným sumám nemá z požičanej sumy nič odčítané, ale má ju ešte zvýšenú, ako keby nič nesplatil. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.12.2019 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP). 8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a spisu vedeného vo veci podľa dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu o žalobe je správne a stotožnil sa aj s odôvodnením tohto rozhodnutia. K tomuto poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal dokazovanie navrhované žalobcom a zisťoval skutočnosti podstatné pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nárokov z porušenia úverovej zmluvy. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 CSP podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, že žalobca poskytol žalovanému úver, ktorý tento nesplácal dohodnutým spôsobom a vyvodil tiež správne právne závery, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol vzťah vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je vzhľadom na charakter strán zmluvou spotrebiteľskou. 10. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne zistený skutkový stav, keďže dlh z predmetnej úverovej zmluvy už splatil, čo mu mala potvrdiť osoba, ktorá od neho prevzala poslednú splátku úveru 80 eur. K tomu priložil príjmový pokladničný doklad vystavený spoločnosťou Prvá slovenská inkasná, s.r.o., zo 17.12.2018 potvrdzujúci prevzatie sumy 80 eur od žalovaného na splátku úveru. Doplnil, že zmluva bola na viacerých stranách, písaná malým písmom, zo zmluvy prečítal najviac jednu stranu a bol podpísaná mimo firmy, na parkovisku. 11. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie doručoval žalobu spolu s výzvou, aby sa k nej vyjadril a poučením o procesných právach účastníkov konania podľa Civilného sporového poriadku žalovanému, na adresu Č. XX, ktorá bola podľa údajov v Registri obyvateľov Slovenskej republiky adresou jeho trvalého pobytu. Zásielka sa súdu vrátila späť s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd prvej inštancie žalobu doručoval spolu s prílohami, poučením o procesných právach účastníkov konania a výzvou na podanie vyjadrenia k žalobe postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 1 CSP . Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný sa k žalobe (ktorá mu bola doručená v zmysle ustanovení § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 CSP) písomne nevyjadril a neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, ktorými by prípadne vyvrátil dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom. Za tohto stavu, keď skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe neboli žalovaným výslovne popreté a považovali sa za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) postupoval súd prvej inštancie správne, keď využil možnosť rozhodnúť o veci bez nariadenia verejného pojednávania a pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku, nakoľko boli splnené podmienky stanovené § 297 písm. b) CSP. 12. Na príjmový pokladničný doklad, ktorý žalovaný pripojil k odvolaniu, podľa ktorého žalovaný 17.12.2018 uhradil spoločnosti Prvá slovenská inkasná, s.r.o., 80 eur, odvolací súd neprihliadol. V civilnom súdnom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje sporové strany, a preto pokiaľ tieto nevyužijú dostupné prostriedky procesného útoku, resp. v danom prípade procesnej obrany, nemôžu v odvolacom konaní, bez tvrdenia a preukázania splnenia predpokladov stanovených § 366 CSP, uvádzať také okolnosti, ktorými mohli vo svoj prospech argumentovať už v prvoinštančnom konaní. Rovnako aj procesná obrana žalovaného, že zmluva o úvere bola napísaná malým písmom a že bola podpísaná mimo sídla žalobcu mala byť uplatnená v konaní vedenom súdom prvej inštancie a preto aj pri rešpektovaní postavenia žalovaného ako slabšej strany sporu, ani na túto nemohol odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku prihliadnuť. 13. Keďže žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovujúcej žalobe a ani rozhodnutia o náhrade trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).