Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/126/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200979 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1719200979.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. E., P. I. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka: Ľ. E. V., P. I. XX.XX.XXXX, Y.: C. XX, E. a otec: E. E., P. I. XX.XX.XXXX, Y. H. X, H. G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. júna 2019, č. k. 12P/151/2019 - 49, takto r o z h o d o l : . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. júna 2019, č. k. 12P/151/2019 - 49, v napadnutej časti mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. E., P. I. XX.XX.XXXX, sumou 100,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej, počnúc dňom 24.06.2019. II. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12P/43/2018. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok uznesením 24. júna 2019, č. k. 12P/151/2019 - 49, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej T. E., P. I. XX.XX.XXXX, sumou 200,- € mesačne počnúc dňom 24.06.2019, túto sumu je otec povinný zasielať k rukám matky do 15- teho dňa v mesiaci vopred, na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/43/2018. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.05.2019 žiadala matka o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200,- € mesačne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že s otcom sú manželia, od apríla 2017 spolu nežijú. Na maloletú otec zo začiatku platil 100,- € mesačne, a naďalej poberal rodinné prídavky a daňový bonus. Od septembra 2017 do apríla 2018 nehradil výživné a naďalej poberal rodinné prídavky aj daňový bonus, ktorý si ponechával, aj po niekoľkých upozorneniach nereagoval a vyhrážal sa. V marci 2018 podal otec žiadosť o rozvod, sp. zn. 12P 43/2018, pojednávanie prebehlo dňa 26.6.2018, rodičia rozvedení neboli, nakoľko sa matke počas manželstva narodil syn. Na príslušnom súde je podané zapretie otcovstva, pojednávanie nebolo ešte stanovené, vec je vedená pod sp.zn. 4Pc 4/2019. Na pojednávaní bolo otcovi odporučené platiť výživné vo výške 200,- €, nakoľko maloletá nastúpila v septembri 2018 do školy. Otec na maloletú platil výživné od apríla 2018 neplatí ho na čas a iba v sume 100,- € a v decembri 2018 výživné neuhradil vôbec. Vzhľadom na to, že matka je materskej dovolenke a otec neprispieva na maloletú, koľko by mal a na čas, preto finančná situácia matke nedovoľuje poskytnúť maloletej všetko, čo potrebuje a zadeliť financie na poplatky školy, bývania, stravy a ostatných veci. Otec pracuje, jeho priemerný čistý mesačný zárobok dosahuje 750,- €. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a neplatí žiadne ďalšie splátky. 3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2, § 366 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 62 ods.1, 2, 3 ,4, 5 a § 75 ods.1, § 76 ods.1 Zákona o rodine a vecne tým, že na základe vyššie uvedeného zisteného skutočného stavu a právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel k záveru, že záujem maloletej vyžaduje nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko otec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní, napriek poučeniu súdu na pojednávaní vo veci vedenej pod sp.zn. 12P/43/2018 konanom dňa 26.06.2018. 4. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvej inštanice vychádzal z mesačných výdavkov na maloletú, ktoré sú vo výške 367,- €. Zároveň zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletú, v domácnosti ktorej maloletá býva a vychádzal i zo zárobkov rodičov. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, lustráciou v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil, že v období od 21.05.2019 do 30.05.2019 pracovala na dohodu o vykonaní práce a jej vymeriavací základ bol vo výške 96,60 €, žiadne dávky jej vyplácané neboli. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie tiež zistil, že otec bol do 30.04.2019 zamestnaný a jeho vymeriavací základ za apríl 2019 bol vo výške 1.094,37 €, ku dňu 24.06.2019 otec poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 496,70 €. Vzhľadom na príjmy otca od júna 2017 do apríla 2019 mal súd prvej inštancie za to, že je v schopnostiach otca dosiahnuť príjem, z ktorého by mohol platiť výživné vo výške, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Takto určené výživné pokryje nevyhnutné výdavky maloletej, tak, aby nebolo ohrozené jej zdravie a priaznivý vývoj, preto súd prvej inštancie návrhu matky vyhovel a na čas do rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/43/2018, nariadil otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200,- €. 5. Otec podal voči nariadenému neodkladnému opatreniu odvolanie, pričom v rámci odvolania uviedol, že toto odôvodňuje ustanovením § 62 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 325 CSP súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primáme vyhodnotiť na základe návrhu. Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná riadnym spôsobom osvedčiť svoje tvrdenia, ktoré zakladali potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. Túto svoju povinnosť si nesplnila a súd prvej inštancie na základe nepravdivých skutočností založil svoje rozhodnutie na vykonaných dôkazoch, ktoré viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jedným z dôvodov, na ktorých založila matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bol aj dôvod, že neprispieva svojej dcére na výživné. Od apríla 2018 platí výživné v sume 100,- €. Navrhovateľka taktiež poukázala na to, že na pojednávaní o rozvode, ktoré sa vedie na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12P/43/2018, sudkyňa odporučila platiť výživné vo výške 200,- €, ale bolo to v rovine len odporučenia, nie záväzného rozhodnutia. Výživné na dcéru otec platí v rámci jeho najlepších možností a schopností. Tvrdenie, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní nepovažujem za pravdivé. Navrhovateľka uviedla dôvody, ktoré sa už v čase podania samotného návrhu nezakladali na pravde. V návrhu uviedla, že „otec pracuje, jeho priemerný čistý mesačný zárobok dosahuje 750,- €. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a neplatí žiadne ďalšie splátky.“ Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že v tomto čase je nezamestnaný, od 1.5.2019 je evidovaný na Úrade práce a tento stav pretrváva. Jeho výpoveď zo zamestnania bola podmienená tým, že dostal prísľub nového zamestnania, na ktoré sa teraz pripravuje, a keďže na neho potrebujem živnostenské oprávnenie, v tomto období si zabezpečuje všetky potrebné podklady na jeho vydanie. Otec v rámci odvolania ďalej uviedol, že žije v jednej domácnosti so svojou priateľkou a čakajú spolu dieťa. Majú prenajatý byt, v ktorom platia spoločne nájom. Jeho priateľka je na rizikovom tehotenstve, takže musí zabezpečiť aj svoju súčasnú priateľku so svojim dieťaťom. Jeho mesačné výdavky predstavujú 609,- €. Pri poberaní dávok v nezamestnanosti vo výške 496,70 € je zvýšenie výživného na 200,- € neodkladným opatrením nad jeho schopnosti a možnosti plniť si túto povinnosť. Otec poukázal na ustanovenie § 366 CMP, podľa ktorého súd môže neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí (v tomto prípade rozhodnutie vo veci sp. zn. 12P43/2018, v ktorom sa rozhodne aj o výživnom na dcéru), okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nemá predurčovať obsah meritórneho rozhodnutia, výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných životných potrieb oprávneného. Výška výživného sa aj podľa zákona o rodine určuje podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Toho času sú jeho možnosti, schopnosti obmedzené. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre vydanie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pri svojom rozhodovaní sa súd prvej inštancie zameral hlavne na obdobie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a v čase rozhodovania pretrvával stav, ktorý nezakladal dôvody potrebné na vydanie predmetného neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností a z dôvodu, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré už v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení neexistovali, a tým sa naplnil odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 CMS navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zrušil v celom rozsahu. 6. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a na svojom návrhu trvá. Žiada, aby otec maloletej platil výživné vo výške 200,- € k 15. dňu v mesiaci, nakoľko neplatí výživné na čas a ako mu bolo doporučené súdom dňa 26.6.2018 a ani neodkladným opatrením dňa 24.6.2019. Aj tých 100,- € čo platí, nehradí na čas a pravidelne. Matka uviedla, že otec maloletej od apríla 2017 do júna 2018 poberal rodičovský príspevok a do novembra 2017 aj daňový bonus, o ktoré otca niekoľko krát prosila, aby zrušil a peniaze, ktoré zobral jej vrátil, od septembra 2017 do apríla 2018 jej neplatil vôbec nič, začal platiť až po podaní žiadosti na rozvod aj to nie na čas a pravidelne, pričom v decembri 2018 neuhradil nič a v apríli 2019 až k 30.dňu a to naschvál, aby nemala finančné prostriedky na veľkonočné sviatky a Svätojurské hody, na ktoré každý rok s dcérou chodia. Uviedla, že jún 2019 otec už neuhradil až po jej sms správach jej peniaze poslal v júli. Za účelovú považuje matka aj jeho výpoveď zo zamestnania a aj zamestnanie na živnosť, ktorú radikálne odmietal počas ich známosti a manželstva, aby nemusel hradiť maloletej výživné. Matka má za to, že otec maloletej pracuje na čierno presne tak, ako počas manželstva, nie raz sa tým chválil, jeho priateľka poberá PN-ku , takže je v jeho možnostiach platiť na maloletú požadované výživné vo výške 200,- € . Neplatí žiadne pôžičky ani poplatky, maloletej mimo spomínaných 100,- € nekúpi nič, okrem Vianoc a narodenín. S maloletou sa nestýka a nejaví žiaden záujem, ani po jej prosbách, či môže mať maloletú cez letné prázdniny, alebo keď bola chorá, nikdy nemal čas. Matka uviedla, že ona je momentálne na rodičovskej dovolenke s ročným synom a poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 €. Jej výdavky na deti a platenie poplatkov a pôžičky sú niekoľko násobne vyššie, ako jej rodičovský príspevok. 7. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že dňa 26.06.2018 Okresný súd Pezinok prerušil konanie vedené pod sp. zn. 12P/43/2018 o rozvod a úpp voči maloletej T. z dôvodu, kým nebude vyriešený právny spor o zapretí otcovstva voči manželovi, nakoľko matka bola v tomto čase tesne po pôrode. Na deň 30.7.2019 o 13:00 hod. je na Okresnom súde Pezinok vytýčené súdne pojednávanie v tejto veci pod sp. zn. 4Pc/4/2019, vo veci zapretia otcovstva. Kolízny opatrovník uviedol, že na maloletú T. otec matke prispieval po odchode zo spoločnej domácnosti mesačne v sume 100,- €, žiadnou inou sumou neprispieval. Na pojednávaní konanom dňa 26.06.2018 bolo otcovi maloletej E. E. odporúčané matke platiť sumu 200,- €, čo je uvedené aj v zápisnici. Na základe uvedeného odporúčajú uznesenie súdu prvej inštancie pod zo dňa 24.06.2019 sp.zn.12P/151/2019 v plnom rozsahu potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. 8. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.8.2019. V rámci tohto vyjadrenia otec poprel tvrdenia matky a súčasne uviedol, pravidelne platí výživné na maloletú T. vo výške 100,- € mesačne, dňa 25.11.2017 vyplatil matke prídavky a bonus vo výške 150,- €, pričom súčasne poukázal na to, že maloletej nakúpil aj oblečenie, avšak matka mu toto vrátila späť s tým, že od neho nič nechce. Otec taktiež uviedol, že matka mu zakazuje stýkať sa s dcérou, respektíve jeho styk s dcérou obmedzuje. Otec súčasne doložil doklady o úhradách oblečenia pre maloletú, a súčasne doklady ohľadom zasielania výživného vo výške 100,- € mesačne. 9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku). 10. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 11. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá T. má 7 rokov, pričom z opisu skutočného stavu je zrejmé, že na Okresnom súde Pezinok sa vedie konanie pod sp.zn. 12P/43/2018 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, ktoré je prerušené z dôvodu konania o zapretie otcovstva k maloletému P. narodenému dňa XX.XX.XXXX. Vo veci sa realizujú úkony v súvislosti s nariadením pojednávania. Konanie o rozvod manželstva nie je doposiaľ právoplatne skončené. 15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 16. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa resp. maloletého dieťaťa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 17. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletých detí podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne z dôvodu, že o maloletú sa osobne stará a otec na výživu maloletej dcéry od septembra 2017 do apríla 2018 neprispieva. Matka v rámci návrhu súčasne uviedla, že od apríla 2018 platí otec výživné v sume 100,- € mesačne, avšak neplatí načas, pričom v decembri 2018 výživné vôbec neuhradil. Otec v podanom odvolaní žiadal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, pretože nie je dôvodný. V odvolaní otec uviedol, že skutočnosti tvrdené matkou nie sú pravdou, nakoľko otec výživné dobrovoľne platí, pričom má za to, že výživné v sume 100,- € mesačne zatiaľ zabezpečuje a pokrýva nevyhnutné výdavky maloletej. Súčasne uviedol že od 1.5.2019 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, pričom za účelom nového zamestnania si zabezpečuje potrebné živnostenské oprávnenie. Poukázal na to, že žije s priateľkou v jednej domácnosti a s touto momentálne čaká dieťa. 18. V tomto prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vzhliadol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný, avšak v tomto prípade vychádzal jednak z tvrdení matky, ako aj z tvrdení otca a zistil, že otec od apríla 2018 platí výživné na maloletú Emu vo výške 100,- € mesačne. Podľa tvrdení matky je problém v tom, že toto výživné nepokrýva všetky výdavky maloletej a súčasne v tom, že otec hradí výživné oneskorene, prípadne úhradu výživného jednorazovo vynechá. V tomto prípade má odvolací súd za to, že výživné v nevyhnutnej miere nemusí nevyhnutne pokrývať všetky výdavky matky vynakladané na maloletú, ale má plniť iba funkciu výživného v nevyhnutnej miere t.j. zabezpečovať v nevyhnutnom rozsahu úhradu základných potrieb maloletej. S poukazom na výdavky maloletej, ktoré matka vyčíslila na sumu vo výške 367,- €, ako aj na potrebu úpravy výživného odvolací súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca (v nevyhnutnej miere) stanovenú neodkladným opatrením vo výške 100,- € mesačne, ktorú je povinný otec uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Inak povedané vzhľadom na celkovú situáciu t. j. výdavky maloletej vyčíslené matkou, úhradu výživného zo strany otca vo výške 100,- € mesačne, a súčasne momentálnu situáciu rodičov ( t.j. matka je t.č. na materskej dovolenke s druhým dieťaťom a otec je t.č. nezamestnaný) bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu prispôsobiť výšku vyživovacej povinnosti stanovenú v nevyhnutnej miere, aktuálnym pomerom rodičov. 19. Zostávajúce skutočnosti tvrdené v rámci odvolania otca t.j. zabezpečovanie potrieb maloletej mimo úhrad výživného, stretávanie sa otca s maloletou a v neposlednom rade aj zárobkové pomery oboch rodičov budú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku vyživovacej povinnosti k maloletej T., t.j. po vykonanom dokazovaní. Pri určovaní výživného a to aj v rámci nariadeného neodkladného opatrenia t.j. v nevyhnutnej miere je potrebné brať na zreteľ nielen to, že sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, a teda posudzujú sa iba nevyhnutné náklady a výdavky na dieťa, ale je potrebné pri stanovení nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na vek maloletej, jej potreby, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil ( § 388 CSP) a určil výživné iba v nevyhnutnej miere a súčasne s prihliadnutím na aktuálne pomery oboch rodičov. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej T., ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/43/2018. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).