Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200167 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:2019200167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: K. X. W., R. XX.XX.XXXX, Š. N.Š. O. X. W., v krajine pôvodu naposledy bytom J., K. Š. J.-K., P. N. Č.. I. P., O. I. K. N. B. T. T. XXXX/X, T., zastúpeného: ADRA - Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj - o.z. so sídlom Cablkova 3, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 4.62019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-225-16/2018-Ž zo dňa 3.4.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu ČAS: MU-PO-225-16/2018-Ž zo dňa 3.4.2019, ktorým bolo rozhodnuté o nepredĺžení doplnkovej ochrany K. X. W., Č. P. N. I. P. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-225-16/2018-Ž zo dňa 3.4.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) ktoré podlieha utajeniu podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle rozhodol tak, že žalobcovi nepredĺžil doplnkovú ochranu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 4.6.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov, že postup žalovaného bol v rozpore s § 3 správneho poriadku a čl. 46, 47, 48 Ústavy Slovenskej republiky, že zaistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a je nedostatočne odôvodnené. Poukázal na skutočnosť, že nemal možnosť vyjadriť sa k takej závažnej skutočnosti, akou je bezpečnostné riziko. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.8.2019 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že stanovisko SIS, ktorého vyžiadanie vyplýva priamo zo zákona o azyle je utajovanou skutočnosťou a podlieha tak režimu zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Poukázal tiež na to, že podaná žaloba neobsahuje informáciu o tom, či zástupkyňa žalobcu požiadala v zmysle zákona o utajovaných skutočnostiach o jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou jej pôvodcu - SIS. 4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného poukázal na anonymizované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžak/11/2019 z 21.8.2019, ktorým tento súd prerušil konanie o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-188-14/2018-Ž zo 7.11.2018 s tým, že následne podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na toto uznesenie navrhol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) konanie v prejednávanej veci prerušiť. 5. Súd vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného použitia § 220 SSP, súd dospel k záveru, že existujú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. 6. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-225/2018-Ž. Z jeho obsahu zistil, že po podaní žalobcovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany (8.10.2018) žalovaný vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu (COIROG Bratislava 15.11.2018). 21.11.2018 uskutočnil so žalobcom pohovor. V jeho závere žalobca o. i. prehlásil, že sa oboznámil so spisovým materiálom, že nežiada jeho doplnenie a že sa vzdáva práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Na základe žiadosti žalovaného zo 6.11.2018 (v zmysle § 19a ods. 9, § 19b zákona o azyle) mu bolo dňa 27.11.2018 doručené súhlasné stanovisko Vojenského spravodajstva Ministerstva obrany SR vo veci poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi. Z totožného dôvodu požiadal žalovaný o stanovisko SIS, ktoré mu bolo podľa úradného záznamu zo 14.12.2018 doručené 4.12.2018 pod č. p. SIS-65/152-V-93/2018-S. Nakoľko toto stanovisko SIS podlieha utajeniu v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností nie je súčasťou spisu, ale je uložené u žalovaného v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Následne žalovaný dňa 3.4.2019 vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi za prítomnosti tlmočníka pretlmočené do jazyka dari a súčasne doručené a to dňa 10.5.2019. Podľa § 52 ods. 1 zákona o azyle: Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle: Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktoré svoje stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na účely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1. Podľa 33 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 206 ods. 3 SSP: Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 220 veta prvá SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 206 ods. 3 SSP: 7. Povinnosť žalovaného v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku dať možnosť účastníkovi konania - žalobcovi oboznámiť sa pre vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie je jednou zo základných zásad spravodlivého správneho konania. Aj u žalovaného, ako to vyplýva z poznatkov konajúceho súdu, je bežnou praxou, že žalovaný po vykonaní potrebných dôkazov oznámi účastníkovi azylového konania resp. jeho zástupcovi možnosť oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu a to pre vydaním rozhodnutia a vyjadriť sa k nemu v zmysle cit. § 33 ods. 2 správneho poriadku. V prejednávanej veci súd nespochybňuje správnosť postupu žalovaného podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle. V každom prípade sú však prípadné negatívne relácie dožiadaných štátnych orgánov (SIS, Vojenské spravodajstvo) významnými skutočnosťami, ktoré majú priamy dopad na charakter rozhodnutia, vydávaného v konaní (§ 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle). 8. Ako to vyplýva zo zápisnice z pohovoru konaného 21.11.2018 so žalobcom, tento v závere pohovoru uviedol, že: „Zároveň prehlasujem že po skončení pohovoru som sa so svojím spisovým materiálom oboznámil, pričom nežiadam jeho ďalšie doplnenie a pre zvyšok konania o azyle sa vzdávam práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo taktiež potvrdzujem vlastnoručným podpisom.“ Podľa názoru súdu takéto prehlásenie by bolo relevantným v prípade, ak by v čase jeho podania spis, s obsahom ktorého sa žalobca oboznámil, obsahoval všetky vykonané dôkazy. V prejednávanej veci však v čase podania tohto vyhlásenia vykonané dokazovanie nebolo dokončeným, pretože žalovaný nevykonal (neukončil) zákonom predpísané dokazovanie v zmysle § 19a ods. 9 zákona o azyle. Až šiesty deň (27.11.2018) po citovanom vyhlásení žalobcu (21.11.2018) bolo žalovanému doručené (pozitívné) stanovisko Vojenského spravodajstva, čo je však v prejednávanej veci podstatným, až trinásty deň (4.12.2018) bolo žalovanému doručené (zjavne negatívné) stanovisko SIS. Pritom práve toto stanovisko SIS malo rozhodujúci vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany. Ak by bol žalobca pred vydaním napadnutého rozhodnutia oboznámený s tým, že 4.12.2018 bolo žalovanému doručené stanovisko SIS vo veci jeho žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany podliehajúce utajeniu podľa zák. č. 215/2004 Z.z., v prípade jeho záujmu o oboznámenie sa s týmto stanoviskom mohol využiť postup podľa príslušných ustanovení tohto zákona - jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou - postupom podľa § 35 ods. 3 zák. č. 215/2004 Z.z. Žalobca však nemal žiadnu vedomosť o existencii stanovisko SIS (a Vojenského spravodajstva) vo veci jeho žiadosti. Je paradoxom, že žalovaný vo svojom vyjadrení z 5.8.2019 k podanej žalobe poukázal práve na takúto možnosť, ktorú žalobca zjavne nemohol využiť, nakoľko ako to bolo vyššie uvedené, nemal o existencii stanovísk SIS (a Vojenského spravodajstva) vedomosť. 9. Súd poukazuje na fakt, že pokiaľ žalovaný vyššie citované vyhlásenia žalobcu o vzdaní sa práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia považoval za vzdanie sa práva oboznámiť sa s obsahom celého - teda aj následne doplneného spisového materiálu, tak takéto vyhodnotenie žalobcovho vyhlásenia je zjavne nesprávnym. Jednak preto, lebo žalobca sa vzdal svojho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, teda nie práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia - kompletným spisom, predovšetkým však preto, lebo po zrejmom doplnení dokazovania stanoviskami SIS a Vojenského spravodajstva bolo nad akúkoľvek pochybnosť povinnosťou žalovaného žalobcu opätovne oboznámiť s obsahom spisu - v konaní aj následne zabezpečenými podkladmi rozhodnutia v stave, ktorý bezprostredne predchádzal vydaniu rozhodnutia. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že žalovaný mal dostatok času na vykonanie oboznámenia žalobcu s obsahom spisu, pretože napadnuté rozhodnutie vydal až štyri mesiace po doručení stanoviska SIS. 10. Pretože žalovaný v konaní pred ním porušil právo žalobcu vyjadriť sa k podkladom vydávaného rozhodnutia, teda logicky oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu súd dospel k presvedčeniu, že existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred ním a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 11. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného pred vydaním nového rozhodnutia postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznámiť žalobcu s obsahom kompletného spisu ČAS: MU-PO-225/2018- Ž, poskytnúť mu dostatočne potrebný, resp. nevyhnutný čas na vyjadrenie sa k jeho obsahu - podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia. 12. Návrhu žalobcu na prerušenie konania súd nevyhovel, nakoľko k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo z dôvodu, uvedeného v bode 10. tohto odôvodnenia. 13. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).