Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/554/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716204267 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:3716204267.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky - O.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X/D, XXX XX T., a otca - O.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X/D, XXX XX T., t.č. R. 1, XXX XX T., zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/129/2016-203, zo dňa 10.07.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výrokoch o výživnom na maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e. Odvolacie konanie sa v časti o úprave styku otca s maloletým E. E., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril na čas do rozvodu manželstva maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne od 10.05.2016, vždy do 15 dňa v mesiaci, k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 10.05.2016 do 10.07.2018 v sume XXX eur uložil otcovi zaplatiť matke spolu s bežným výživným v mesiaci júl 2018. Deklaroval, že zvyšné zročné výživné otcovi nevzniklo a vo zvyšku návrh matky zamietol. Styk otca s maloletým upravil každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin, každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý párny rok od 30.12 od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do nedele, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 hod., každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkonočným sviatkom od 16.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočných sviatkoch do 12.00 hod.. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že po vykonaní dokazovania, oboznámení sa s obsahom správ o zdravotnom stave maloletého, s odporúčaniami odborníkov a znalca, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/134/2016 a rozsudkom č.k. 25P/134/2016-276 zo dňa 17.05.2018, dospel k záveru, že najlepšou formou osobnej starostlivosti o maloletého na čas do rozvodu manželstva je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky s ponechaním práva maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok obidvom rodičom. Výživné na maloletého určil od podania návrhu dňa 10.05.2016 vo výške 100 eur mesačne. Zohľadnil finančné plnenia otca k rukám matky do mája 2018 vo výške XXX eur mesačne na domácnosť, platenie výživného na maloletého XXX eur mesačne a plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému aj vecnými plneniami (kúpu športového výstroja, hračiek, oblečenia ) hradenia tiež voľnočasových aktivít trávených s maloletým či dovoleniek. Za preukázané mal, že otec od mája 2018 platil k rukám matky výživné na maloletého vo výške XXX eur mesačne. Keďže v mesiacoch júl a august 2017 otec na výživu maloletého matke finančne neprispel, skonštatoval, že mu vzniklo zročné výživné v sume XXX eur, ktoré uložil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v mesiaci júl 2018 podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že zvyšné zročné výživné z uvedených dôvodov, otcovi nevzniklo. Návrh matky na určenie výživného pre maloletého v sume XXX eur mesačne od podania návrhu súd vo zvyšku zamietol so záverom, že matkou požadovaná výška výživného nezodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Zdôraznil, že výdavky maloletého musia korešpondovať s možnosťami rodičov a s ich schopnosťami. Na obdobie na čas do rozvodu manželstva upravil právo otca stretávať sa s maloletým podľa zadefinovanej úpravy styku rozsudkom v konaní o rozvod manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode, keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že časovo obidve konania súvisia a takto upravený styk aj na čas do rozvodu manželstva je v záujme ďalšieho riadneho vývoja maloletého. Vec právne posúdil podľa § 25 ods.3 , § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka v časti výživného na maloletého a v časti úpravy styku otca s maloletým počas každého nepárneho kalendárneho týždňa. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne od 10.05.2016 a zročné výživné za obdobie od 10.05.2016 do 10.07.2018 vo výške X XXX eur navrhla povoliť otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných XXX eur splátkach, styk otca s maloletým žiadala upraviť každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Pokiaľ ide o výšku výživného, namietala nesprávne právne posúdeniu veci a nesprávne zistenie skutočného stavu veci. Mala za to, že odôvodnenie rozhodnutia v časti výživného je nepreskúmateľné. Uviedla, že pri akceptovaní takéhoto postupu súdu a jeho odôvodnenia by výkladom ad absurdum dospeli k tomu, že výdavky na domácnosť a na nášho syna sú podľa súdu vo výške XXX eur a otec v zmysle toho adekvátne uhrádza polovicu týchto výdavkov, čo zodpovedá aj jeho príjmom. Takéto skutkové zistenie súdu je v zrejmom rozpore s listinnými dôkazmi predloženými v súdnom konaní, keď iba náklady na školu sú v súčasnosti vo výške XXX eur mesačne. Uviedla, že súd vo svojom rozhodnutí nikde nereflektoval na ňou predložené a deklarované náklady na spoločnú domácnosť a na starostlivosť o maloletého. Zo súdneho rozhodnutia nevyplýva v akej výške považoval tieto náklady za odôvodnené. Súd síce skonštatoval zistenú a preukázanú výšku príjmov rodičov, pričom otcov príjem zistil vo výške približne XXX eur mesačne netto. Pri porovnaní súdom určeného výživného a výšky príjmu otca, ide o 1/8 jeho príjmu, a preto je zrejmé že je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj vo vyššej výške. Zistením nákladov na domácnosť a nášho syna odvodením od svojvoľne platenej výšky výživného otcom (po rozchode jej platil na maloletého XXX eur, pričom celú sumu považoval za výživné, neskôr tvrdil, že XXX eur je výživné a XXX eur splátka hypotéky). Pri zohľadnení výšky hypotéky, tak podľa nej prispieval na domácnosť iba cca X,XX eur. Nesúhlasila s úpravou styku otca s maloletým počas každého nepárneho kalendárneho týždňa, keď takýto rozsah je v rozpore so záujmom maloletého a jeho zdravotným stavom. Uviedla, že všetky odborné správy sa zhodujú v tom, že maloletý potrebuje stabilné výchovné prostredia, jednotný výchovný prístup oboch rodičov a zmeny sa majú robiť citlivo prihliadnuc na jeho stav. Mala za to, že ak by styk prebiehal podľa rozsudku, otec maloletého by sa musel výrazne podieľať na výchove maloletého, čím by nebola zabezpečená jednotná výchova maloletého. Súd pri úprave styku maloletého nezohľadnil ani negatívny vplyv zmeny prostredia na psychický stav maloletého. Tým, že otec maloletého doteraz neprijal psychiatrické diagnózy maloletého, nepristupuje k jeho výchove a ku komunikácii s ním s ohľadom na jeho špecifické potreby, dochádza pri styku maloletého s otcom k zbytočným stresujúcim situáciám, ktoré majú následne na maloletého veľmi negatívny vplyv. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Konanie matky považoval za účelové a v rozpore s najlepším záujmom maloletého, nakoľko nerešpektovaním rozhodnutia súdu, ktoré zohľadňuje vôľu a najlepší záujem maloletého a jej opakovaným odvolávaním sa iba predlžuje súdne konania a pretrvávajúci stav neistoty. S tvrdeniami matky nesúhlasil, rozsudok v časti výživného a zročného výživného považoval za správny, zodpovedajúci skutočnému stavu veci, ktorý súd zistil z vykonaného dokazovania. Pokiaľ matka argumentuje aj nákladmi na školné pre maloletého vo výške XXX eur mesačne, uviedol, že predmetnú súkromnú základnú školu pre maloletého vybrala matka bez akejkoľvek ingerencie z jeho strany, bez jeho vedomia a jeho súhlasu. Mal za to, že náklady na súkromnú základnú školu nie sú dôvodné a nevyhnutné, nakoľko zo žiadnych predložených správ a ani z iných podkladov predložených v rámci súdneho konania nevyplýva potreba, aby maloletý navštevoval súkromnú základnú školu. Zdôraznil, že aj po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti a aj po tom, čo matka svojvoľne odišla s maloletým do H. Bystrice, kedy mu určitú dobu úplne bránila v styku s maloletým, dobrovoľne a pravidelne poukazoval v prospech bankového účtu matky platby, ktorých hodnota v plnej miere pokrýva nie len pomernú časť nákladov spojených so spoluvlastníctvom ich bytu, v ktorom má maloletý bydlisko, ale aj náklady spojené so starostlivosťou o maloletého. Mal za to, že sa rovnocenne podieľal na úhrade nákladov ako na domácnosť, tak aj na maloletého a dokonca uhrádzal maloletému aj iné výdavky (športovú výstroj, oblečenie, hračky, voľnočasové aktivity, atď.). Vyjadril názor, že nie je daný dôvod, pre ktorý by nemal realizovať výkon svojich rodičovských práv a povinností v rovnakej miere ako matka, keď maloletý je v období života, kedy potrebuje aj mužský vzor, ktorým pre neho nepochybne môže byť a je. Uviedol, že matka v celom súdnom konaní účelovo a často krát neodôvodnene argumentuje zdravotným stavom maloletého, ktorý ho však nevylučuje z aktívnej starostlivosti o maloletého. Uviedol, že je ten, kto poskytuje maloletému rôzne športové zážitky, organizuje výlety, dovolenku a rôzne iné aktivity, čím značnou mierou prispieva k osobnému rozvoju maloletého. Zabezpečiť dostatok pohybového uvoľnenia a odreagovania formou športu pre maloletého v konečnom dôsledku odporúča aj Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva vo svojej správe zo dňa 02.02.2017. 5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdeniach. 6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky nesúhlasil s matkou v ňou interpretovaných skutočnostiach a zotrval na svojich vyjadreniach a tvrdeniach. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je. 8. Odvolací súd z obsahu spisu a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/134/2016-276 zo dňa 17.05.2018 zistil, že manželstvo rodičov maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.05.2018, č.k. 25P/134/2016-276, rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matke, zastupovanie maloletého a správu jeho majetku súd ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, otcovi súd určil povinnosť platiť výživné na maloletého k rukám maky sumou XXX eur mesačne a upravil styk otca s maloletým. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ktorým bolo manželstvo rozvedené nadobudol právoplatnosť 12.07.2018. 9. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uvedené skutočnosti bude preto v danom prípade rozhodnutie iba v otázke výživného na maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva, t.j. za obdobie od 10.05.2016 do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie dňa 10.07.2018. 10. Súd prvej inštancie vo veci určenia výživného na maloletého na čas do rozvodu manželstva vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 11. Pokiaľ ide o výšku výživného, v tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, zodpovedajúci kritériám rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako bežným odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a jeho veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, celkovej životnej úrovni a rodinným pomerom v rozhodnom období. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, plnenie si vyživovacej povinnosti otca k maloletému, tak finančnými ako aj vecnými plneniami a skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Určená výška výživného rovnako zodpovedá zisteným možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov a účelu konania a to úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva rodičov. Odvolacie dôvody matky vo vzťahu k výrokom o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a dodáva, že pri určení výživného správne vychádzal súd prvej inštancie z posúdenia všetkých správne zisťovaných skutočností, vrátane tých na ktoré matka v odvolaní poukazovala a ktoré aj správne vyhodnotil. 12. K odvolacím námietkam matky je treba uviesť, že súd prvej inštancie v konaní pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil možnosti a schopnosti otca v primeranej miere prispievať na výživu maloletého. Pri určení výšky výživného na maloletého bolo potrebné komplexne vyhodnotiť všetky určujúce zákonné kritériá pre určenie výživného, ale aj celkovú rodinnú situáciu v posudzovanom období. Pri posúdení výšky príjmov otca a jeho odôvodnených výdavkov nie je možné opomenúť, že otcovi po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti z dôvodu zániku partnerského vzťahu a prenechanie spoločného bytu matke ( a to bez ohľadu na skutočnosť, ktorý z manželov mal v danom čase na vzniknutej situácii väčší podiel ), vznikli náklady na prenájom bytu v blízkosti bydliska maloletého. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec po odchode zo spoločnej domácnosti a teda aj v čase podania návrhu prispieval k rukám matky na výživu maloletého a nákladov na bývanie v ich spoločnom byte platbami po XXX eur mesačne a to až do 5/2018, kedy začal platiť výživné na maloletého v sume XXX eur, zrejme vzhľadom na vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.05.2018, č.k. 25P/134/2016-276. Svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému si plnil aj vecnými plneniami v prospech maloletého, ktoré matka nerozporovala. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania tak vyplýva, že otec v období do rozvodu manželstva si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plnil dobrovoľne a v dostatočnom rozsahu, zodpovedajúcom jeho príjmu, majetkovým pomerom a aj jeho nevyhnutným životným výdavkom. Vzhľadom na preukázané plnenie si vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému, je potom súdom prvej inštancie určená výška výživného primeraná a dostatočná na pokrytie základných potrieb maloletého spojených so zabezpečením bývania, stravy a ošatenia a povinnej školskej dochádzky. Z obsahu spisu nevyplýva, že by matka okrem bežných nákladov na maloletého vyčíslila a preukázala osobitné, alebo mimoriadne výdavky na hradenie odôvodnených potrieb maloletého, okrem platenia školného v súkromnej základnej škole v roku 2017. Na námietku matky, že súd prvej inštancie nezohľadnil výšku mesačného školného a nepremietol ju do sumy výživného odvolací súd prihliadať nemohol, keď zmluvu so súkromnou základnou školou matka uzavrela bez vedomia a súhlasu otca, iba na základe vlastného rozhodnutia, pričom nevyhnutnosť uzavretia zmluvy so súkromnou základnou školou bez dohody obidvoch rodičov nepreukázala. V uvedenom období rodičia spolu vo veciach týkajúcich sa maloletého nekomunikovali, matka sa s maloletým bez súhlasu otca tiež dlhodobo zdržiavala v H. T. a otec nemal dostatočný priestor na plnohodnotný styk s maloletým. Určená výška výživného na maloletého za daného zisteného skutočného stavu je dostatočná a spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Správne súd prvej inštancie určil aj obdobie od ktorého priznal výživné na maloletého, a s ohľadom na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva ( dňa 12.07.2018 ), správne vyčíslil aj obdobie za ktoré vypočítal zročné výživné. 13. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch o výživnom na maloletého ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. Pokiaľ ide o odvolanie matky, ktorým napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie upravujúci styk otca s maloletým na čas do rozvodu manželstva, odvolací súd odvolacie konanie v tejto časti zastavil ( článok 3 CMP ). Odvolací súd v danom prejednávanom prípade poukazuje na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP). Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov maloletého nastupuje teda úprava pomerov manželov k maloletému na čas po rozvode. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rozhodnutím súdu prvej inštancie sa tak stáva neúčinnou, preto z uvedeného dôvodu predmet odvolacieho konania v danej časti odpadol. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).