Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/277/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201073 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6015201073.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: elevant group s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, v zastúpení: JUDr. Richard Piliar, advokát Školská 4, 977 01 Brezno, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OPS/BEZ/2015/3358, O-177/2015 zo dňa 19.06.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: OPS/BEZ/2015/3358, O-177/2015 zo dňa 19.06.2015, a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 11/15-1.0/pok/r. zo dňa 09.03.2015 zrušuje. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Žalovaný svojím rozhodnutím číslo: OPS/BEZ/2015/3358, O- 177/2015 z 19.06.2015 zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 11/15-1.0/pok/r. zo dňa 09.03.2015 potvrdil. 2. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „IP BB“) začal ako správny orgán z vlastného podnetu správne konanie o správnom delikte na základe § 18 SP. 3. Podkladom pre začatie správneho konania bol správny delikt, uvedený v bode č. 2 protokolu č. IBB-29-27-2.2/P-J02-14 zo dňa 11.11.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.11.2014 (ďalej len „protokol“). 4. Inšpektorát práce Banská Bystrica vo veci rozhodol a vydal rozhodnutie č. k.: 11/15-1.0/pok/r. zo dňa 09.03.2015, ktorým za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1. vyhlášky č. 147/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení zmeny č. 46/2014 Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca na pracovisku stavba „ Sociálna budova valcovne rúr ŽP a.s. (Nový závod Podbrezová) - stavebné úpravy - systémové rámové fasádne lešenie typu ERNST“, ako zhotoviteľ lešenia vykonal montáž systémového šesťpodlažného lešenia typu ERNST v mieste vzniku úrazu O. W., nar. XX.X.XXXX tak, že dvojtyčové ochranné zábradlie na 3. podlaží (pravá bočná strana novej prístavby) neprípustne uchytil na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými zdrhovacími páskami (šírka 5 mm, hrúbka 1 mm, dĺžka 280 mm) a tak vytvoril nepevné spoje zábradlia s ostatnou konštrukciou lešenia, čím pri opretí O. X. o zábradlie došlo k jeho posunutiu smerom von a následnému pádu z výšky cca 6.5 metra, čím bol spôsobený zamestnancovi O. W. závažný pracovný úraz a za to mu uložil pokutu vo výške XX.XXX,- Eur (slovom B. eur). 5. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 6. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.08.2015 žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nepreskúmateľné, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nesprávne právne posúdené. Zároveň žiadal vec vrátiť prvostupňovému orgánu prípadne žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvádza, že Inšpektorát práce Banská Bystrica nezistil skutkový stav úplne, presne a spoľahlivo, pričom najmä uvádza, že skutkový stav bol vyhodnotený subjektívne a bez akýchkoľvek vzájomných súvislostí s vopred daným vedomým, kto a v akej miere je zodpovedný za porušenie pracovných a bezpečnostných predpisov bez pripustenia možnosti akýchkoľvek iných záverov. 8. Uviedol, že z technického hľadiska a typu lešenia ERNST nemohol v žiadnom prípade vykonať montáž systémového šesťpodlažného lešenia v mieste vzniku úrazu, lebo toto tam nebolo namontované a poukázal na fotografiu vyhotovenú ihneď po vzniku úrazu a text na strane 9 k bodu 5 dodatku k protokolu kde sa uvádzalo, že zamestnávateľ Z. I. vedel o tom, že lešenie je v tejto časti tak zhotovené, pričom u hlavného zhotoviteľa stavby nepožadoval v tejto veci nápravu. 9. Poukázal na konanie vedené na OR PZ v Brezne pod sp. zn. ČVS: ORP- 21/VYS-BR 2015 a vznesenie obvinenia p. W. W., navrhol vyžiadať si a pripojiť k tomuto konaniu uvedený spis a priložil zápisnicu výsluchu svedka R. O. zo dňa 09.07.2015 a zápisnice o výsluchu svedkov p. X. Z. zo dňa 04.08.2015 a p. Z. I. zo dňa 09.07.2015, ktorí mali najmä potvrdiť, že lešenie nebolo kompletné, resp. nebolo zhotovené, lebo tam chýbali podlážky a tieto mali byť položené v čase a mieste úrazu medzi lešenia p. R. O. a ďalším pomocníkom. 10. Ďalej upozornil na protokol o odovzdaní a prevzatí lešenia, podľa ktorého bolo lešenie postavené podľa platných noriem, schváleného projektu a požiadavky nájomcu a to, že p. V. O., resp. koordinátor bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku mal upozorniť na skutočnosť, že v mieste vzniku úrazu viditeľne podľa priloženej fotografie nebolo postavené lešenie, pričom taktiež poukázal na výpoveď p. V. O. v rámci trestného konania, kde tento mal uviesť, že predmetné lešenie bolo dodatočne postavené neskôr, pričom osobitný protokol o odovzdaní lešenia neexistoval. 11. Žalobca vyslovil názor, že zodpovednosť za vznik úrazu mala po odovzdaní a prevzatí lešenia prejsť na hlavného zhotoviteľa stavby, t. j. spoločnosť SUNIK, s.r.o., k čomu žiadal vykonať dôkaz - zmluvu o dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom stavby. 12. Argumentoval tým, že na pracovnom úraze má svoju časť viny aj samotný poškodený O. W., ktorý v rozpore s bezpečnostnými predpismi prekročil dvojtyčové zábradlie lešenia umiestnené vo výške 1 m, ktoré bolo riadne uchytené podľa predpisov a návodu k lešeniu v tej časti lešenia, ktoré vyhotovil žalobca, čo v žiadnom prípade nemal robiť a snažil sa po položených podlážkach (provizórnom lešení vyhotovenom zamestnancami) prejsť na druhú časť lešenia žalobcu, pričom musel dostať balans, keďže podlážky boli voľne položené a vôbec sa tam nemali nachádzať. Dvojtyčové zábradlie, ktoré bolo uchytené elektrikárskymi páskami, tak ako to konštatoval Inšpektorátu práce Banská Bystrica, nebolo zábradlím, lebo žalobca vedel, že tak nemôže uchytiť zábradlie, ale len zavetraním medzi dvoma časťami ním zhotovovaného lešenia. 13. V neposlednom rade žalobca upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie žalovaného č. OPS/ BEZ/2015/3357, 0178/2015 zo dňa 19.06.2015 vo veci odvolania zamestnávateľa Z. I. BONE-STAV, ktorým bolo zrušené a vrátené rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 10/15-1.0/pok/r. zo dňa 09.03.2015. 14. Záverom podanej žaloby má za to, že viaceré skutkové zistenia konštatované v protokole č. IBB-29-27-2.2/P-J02-14 zo dňa 11.11.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.11.2014, ktoré boli prenesené do rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica a následne ktoré bolo potvrdené žalovaným sú nepodložené, neobjektívne a nezakladajú sa na skutočnom zistení skutkového stavu veci, ale vychádzajú z nejakých domnienok a ničím nepodložených záverov. Z tohto dôvodu je rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica ako aj odvolacieho orgánu podľa jeho názoru nepreskúmateľné. 15. Dodal, že v čase podania odvolania nemohol žalobca argumentovať dôkazmi, ktoré sú uvádzané v žalobe, preto ich predkladá len teraz, čo však nie je jeho vina. Z týchto dôkazov avšak aj z predchádzajúcich vyjadrení možno dospieť k záveru, že vyjadrenia dotknutých osôb počas správneho konania neboli pravdivé, resp. objektívne a skutkový stav zistený v tom čase správnym orgánom v súčasnosti neobstojí. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2015 žalovaný uviedol: „Z predloženého spisového materiálu vyplýva jednoznačný záver o tom, že žalobca na pracovisku stavba „Sociálna budova valcovne rúr ZP a. s. (Nový závod Podbrezová) - stavebné úpravy - systémové rámové fasádne lešenie typu ERNST“ ako zhotoviteľ lešenia vykonal montáž systémového šesťpodlažného lešenia typu ERNST v mieste vzniku úrazu O. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že dvojtyčové ochranné zábradlie na 3. podlaží (pravá bočná strana novej prístavby) neprípustne uchytil na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými zdrhovacími páskami (šírka 5 mm, hrúbka 1 mm, dĺžka 280 mm) a tak vytvoril nepevné spojenie zábradlia s ostatnou konštrukciou lešenia, čím pri opretí O. W. o zábradlie došlo k jeho posunutiu smerom von a následnému pádu z výšky cca 6,5 m, čím bol spôsobený zamestnancovi O. W. závažný pracovný úraz. 17. Vyššie uvedené vyplýva najmä z protokolu zo dňa 11.11.2014 v znení jeho dodatku z 27.11.2014, zápisníc o podaní informácií spísaných s Z. I., O. W., W. W., R. O., V. O. (jeho dopočutia) a B. H. (jeho dopočutia), lekárskej správny O. W., fotodokumentácie a protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia. 18. Na margo argumentu žalobcu o tom, že nevykonal montáž systémového šesťpodlažného lešenia typu ERNST v mieste vzniku úrazu O. W. žalovaný poukazuje na protokol o odovzdaní a prevzatí lešenia, podľa ktorého bolo dňa 25. 07. 2014 odovzdané predmetné lešenie žalobcom nájomcovi spoločnosti SUNIK, s. r. o., podľa ktorého je lešenie postavené podľa platných noriem, schváleného projektu a požiadavky nájomcu. 19. Žalobca v tomto protokole neuviedol žiadne závady, poznámky ani upozornenia na stav lešenia, ani nijakým spôsobom nevytkol jeho prípadné nedostatky. 20. V súvislosti so zodpovednosťou žalobcu za bezpečnosť predmetného lešenia je potrebné uviesť, že z vyššie uvedeného vyplýva, že došlo k jeho odovzdaniu a následnému prevzatiu v zmysle § 14 v nadväznosti na prílohu č. 6 bod 4.2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. a to dňom 25. 07. 2014, pričom v zmysle § 14 v nadväznosti na prílohu č. 6 bod 4.2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. sa lešenie môže odovzdať na používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení. 21. Skutočnosť, že dvojtyčové ochranné zábradlie na 3. podlaží (pravá bočná strana novej prístavby) zamestnanci žalobcu neprípustné uchytili na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými zdrhovacími páskami (šírka 5 mm, hrúbka 1 mm, dĺžka 280 mm) a tak vytvorili nepevné spojenie zábradlia s ostatnou konštrukciou lešenia, čím pri opretí O. W. o zábradlie došlo k jeho posunutiu smerom von a následnému pádu z výšky cca 6,5 m, čím bol spôsobený zamestnancovi O. W. závažný pracovný úraz vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácií spísanej s p. W. W. (zamestnancom žalobcu) dňa 01.10.2014, ktorý potvrdzuje neprípustné uchytenie spojovacích tyčí. Tento zamestnanec uvádza, že o tejto skutočnosti ústne upovedomil p. V. O., avšak zo zápisnice o podaní informácie spísanej s p. V. O. vyplýva, že tento nielenže nebol nijakým spôsobom o tejto skutočnosti upovedomený, ale bol presvedčený, že lešenie je kompletné, pevné a bezpečné. 22. Žalovaný sa v tejto súvislosti priklonil k vyjadreniu p. V. O., čoho oporou je obsah protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia bez výhrad k stavu odovzdaného lešenia, pričom skutočnosť, či podlážky na treťom, štvrtom a piatom podlaží boli pevne položené alebo neboli, nič nemení na zodpovednosti žalobcu za vytýkaný správny delikt, nakoľko posudzovaná časť lešenia (dvojtyčové ochranné zábradlie) nebola preukázateľne upevnená v súlade s § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1. vyhlášky č. 147/2013 Z. z. 23. Žalobca teda zhotovil lešenie v mieste úrazu, a ním nazvané spojovacie tyče (nemá žiadnu oporu v technickej terminológii a už vôbec nie v rámci lešenárskej techniky) preukázateľne uchytil plastovými páskami. Treba povedať, že tento sám priznáva uchytenie týchto častí takýmto spôsobom, hoci to nemá oporu v žiadnom právnom alebo ostatnom predpise týkajúceho sa montáže lešenia. 24. Vo vzťahu k argumentu o tom, že zodpovednosť za vznik úrazu mala po odovzdaní a prevzatí lešenia prejsť na hlavného zhotoviteľa stavby, t. j. spoločnosť SUNIK, s.r.o., k čomu žiadal vykonať dôkaz - zmluvu o dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom stavby, resp. p. V. O. mal upozorniť na stav lešenia zamestnávateľa poškodeného zamestnanca alebo žalobcu, čo sa však nestalo, je potrebné dodať, že žalobca bol zodpovedný za zhotovenie a bezpečnosť lešenia, ktoré bez výhrad odovzdal do užívania spoločnosti SUNIK, s.r.o. Taktiež ani prípadné dojednanie v zmluve o dielo by nezbavovalo zodpovednosti žalobcu za bezpečnosť lešenia, nakoľko tento deklaroval bezpečnosť lešenia v zmysle § 14 v nadväznosti na prílohu č. 6 bod 4.2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. 25. Žalobca sa bránil, že montáž lešenia nemohol vykonať aj kvôli tomu, že technicky to nie je možné, pretože systémové lešenie musí byť realizované súbežne a nie je možné na ňom vykonať dodatočnú montáž. Tento pohľad je správny, avšak pri predmetnej montáži v mieste úrazu nemohol žalobca postupovať takto vzhľadom na rozmery kratšej strany prístavby k objektu. Na ozrejmenie je treba uviesť, že systémové lešenie sa skladá z rozmerovo rovnakých typových modulov - častí. Keďže na túto kratšiu stranu objektu nevychádzal potrebný rozmer, zhotoviteľ lešenia postupoval tak, že postavil dve súbežné lešenia a tie prepojil podlážkami a zábradliami uchytenými platovými páskami. 26. Len na okraj možno k prekladaniu kovových podlážok uviesť to, že aj v tomto pochybil zhotoviteľ lešenia, t. j. žalobca, pretože pri montáži ich neuchytil pevným spôsobom (možné sú viaceré spôsoby - drôt, pevné spojky a pod.). Žalobca sa odvoláva len na fotodokumentáciu zo dňa úrazu, súčasťou spisuje však aj fotodokumentácia zo dňa 28. 08. 2014 a 01. 09. 2014, kde je zrejmé, že lešenie je kompletné, resp. je zrejmé, že podlážky v mieste úrazu, ale aj na druhej strane, boli v každom podlaží. Po úraze bolo žalobcom lešenie upravené tak, že odstránil plastové pásky a nahradil ich pevnými kĺbovými spojkami, pevne drôtom uchytil podlážky v jednotlivých podlažiach lešenia. 27. Za bezpečný technický stav je vždy zodpovedný jeho zhotoviteľ, nie užívateľ, SUNIK, s. r. o. nijakým spôsobom nevykonal uchytenie súčastí lešenia plastovými páskami, bol len v pozícii objednávateľa. Tento neprípustný stav existoval hneď od začiatku postavenia lešenia, nie až po odchode jeho zhotoviteľa zo stavby po protokolárnom odovzdaní a prevzatí. Ak by predmetné lešenie bolo od začiatku postavené v mieste úrazu v zmysle platných právnych a technických predpisov, nemuselo dôjsť k vzniku úrazu poškodeného zamestnanca. 28. Žalovaný sa stotožňuje s argumentom žalobcu o tom, že poškodený zamestnanec prekročil pevne uchytené dvojtyčové zábradlie aj napriek tomu, že absolvoval školenie z predpisov BOZP vrátane vyhlášky č. 147/2013 Z. z., avšak táto skutočnosť neznižuje zodpovednosť žalobcu za posudzovaný správny delikt. 29. Na margo nových podkladov uvádzaných v žalobe (najmä predmetných zápisníc o výsluchu svedkov, ktoré vznikli po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia) je potrebné dodať, že správny orgán o týchto nemal vedomosť, avšak je toho názoru, že z podkladov tvoriacich spisový materiál správneho konania vyplýva porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákon o BOZP v nadväznosti na § 14 ods. 3 príloha č. 6, ods. 2.1 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. 30. Správny orgán pri rozhodovaní o uložení pokuty zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktoré bolo v príčinnej súvislosti so závažným pracovným úrazom p. O. W. bolo v priebehu správneho konania objektívne zistené a preukázané. 31. Žalovaný v súvislosti s posudzovaným prípadom má za to, že ako zo strany prvostupňového správneho orgánu tak aj zo strany žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákon o BOZP v nadväznosti na § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. spočívajúce v tom, že žalobca na pracovisku stavba „Sociálna budova valcovne rúr ŽP a. s. (Nový závod Podbrezová) - stavebné úpravy - systémové rámové fasádne lešenie typu ERNST“ ako zhotoviteľ lešenia vykonal montáž systémového šesťpodlažného lešenia typu ERNST v mieste vzniku úrazu O. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že dvojtyčové ochranné zábradlie na 3. podlaží (pravá bočná strana novej prístavby) neprípustné uchytil na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými zdrhovacími páskami (šírka 5 mm, hrúbka 1 mm, dĺžka 280 mm) a tak vytvoril nepevné spojenie zábradlia s ostatnou konštrukciou lešenia čím pri opretí O. W. o zábradlie došlo k jeho posunutiu smerom von a následnému pádu z výšky cca 6,5 m, čím bol spôsobený zamestnancovi O. W. závažný pracovný úraz. 32. Žalovaný je toho názoru, že porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. bolo zo strany žalobcu jednoznačne preukázané a dôkazovo podložené, preto žiadal žalobu zamietnuť. IV. Skutkové a právne posúdenie 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 10, § 11 ods.1 SSP ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je potrebné zrušiť. 34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 37. Podľa §191 ods. 1 písm. c) SSP: „Správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ 38. Podľa §191 ods. 1 písm. f) SSP: „Správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgánu verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu“ 39. Podľa §3 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)-SP: „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“ 40. Podľa §3 ods. 5 SP: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely (princíp materiálnej pravdy).“ 41. Podľa §34 ods. 5 SP: „Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.“ 42. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o BOZP“): „ Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. “ 43. Podľa § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1. vyhlášky MPSVaRč. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností (ďalej „vyhláška č. 147/2013 Z. z.“).: „Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú uvedené v prílohe č. 6. “ (§ 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z. z.) 44. „Kolektívne zabezpečenie, ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napríklad zábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklop, záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná sieť, musí byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby bezpečne unieslo predpokladané namáhanie. Jeho únosnosť sa musí preukázať statickým výpočtom alebo iným spôsobom. “ (príloha č. 6, ods. 2.1. vyhlášky č. 147/2013 Z. z.). 45. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom hode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do XXX XXX eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz. ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej XX XXX eur. “ 46. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c) SSP) 47. Nesprávnym právnym posúdením je omyl orgánu verejnej moci pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. K tomuto omylu dochádza tým, že orgán verejnej správy podriadil zistení skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo v prípade, že orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo použil správny právny predpis, ale tento nesprávne vyložil. 48. V danom prípade žalovaný uložil žalobcovi sankciu za to, že konaním opísaným vo výroku rozhodnutia porušil právny predpis na úseku ochrany bezpečnosti zdravia pri práci následkom čoho došlo k závažnému pracovnému úrazu poškodeného, čim sa žalobca dopustil podľa žalovaného správneho orgánu porušenia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP. 49. Zo znenia ustanovenia §6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská (...) neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov (...)“ Jednoznačne vyplýva že porušenia povinnosti uloženej uvedeným ustanovením sa môže dopustiť iba špeciálny subjekt, a to taký, ktorý má voči poškodenému postavenie zamestnávateľa. 50. Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu súd zistil, že žalovaný nebol vo vzťahu k poškodenému O. W. v postavení zamestnávateľa respektíve v postavení obdobnom zodpovedajúcom zamestnávateľskému postaveniu. Žalobca sa preto nemohol objektívne dopustiť porušenia povinnosti, ktoré ustanovenie §6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP ukladá výlučne subjektu, ktorý je v postavení zamestnávateľa alebo v obdobnom postavení zodpovedajúcemu zamestnávateľskému postaveniu. 51. Rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie žalobcovi za porušenie povinnosti, ktorého sa žalobca nemohol objektívne dopustiť, nemá žiaden zákonný podklad, následkom čoho je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 52. Súd na základe preskúmania veci dospel tiež k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné tiež zrušiť z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§191 ods. 1 písm. f) 53. Podľa súdu je pre právne posúdenie veci rozhodujúci záver o tom, aké konanie bolo bezprostrednou príčinou následku, teda vzniku pracovného úrazu poškodeného. Tento záver predstavuje skutkové zistenie orgánu verejnej správy, ktoré je výsledkom dokazovania (hodnotenia dôkazov), pri ktorom orgán verejnej správy postupuje v zmysle §34 ods. 5 SP, teda hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 54. Žalovaný správny orgán však dôkazy vykonané pred správnym orgánom prvého stupňa, ktoré sa vzťahovali k tejto rozhodnej skutkovej otázke nehodnotil v súlade s ustanovením §34 ods. 5 SP. Do úvahy zobral len skutočnosti svedčiace v prospech jeho záveru, že k vzniku pracovného úrazu poškodeného došlo nesprávnym zhotovením systémového, fasádneho, rámového lešenia typu „ERNST“ žalobcom. 55. Dôkazy, ktoré tomuto záveru žalovaného správneho orgánu odporovali nechal bokom a do procesu hodnotenia ich vôbec nezahrnul. Týka sa to najmä výpovedí svedkov Z. I., zamestnávateľa poškodeného, svedka R. O., fotodokumentácie vyhotovenej žalobcom zachytávajúcej stav lešenia následne potom, ako došlo k pracovnému úrazu, ako aj výpovede W. W. pracovníka žalobcu, ktorý lešenie zhotovil. 56. Z uvedených dôkazov vyplývajú rozhodné skutočnosti, že na mieste, kde došlo k pracovnému úrazu poškodeného, žalobca neosadil žiadne konštrukčne a funkčne podstatné časti lešenia, ktorými sú podlážky lešenia, bez ktorých nemožno vykonávať žiadne práce, ku ktorým je lešenie potrebné. Podlážky, ktoré sa nachádzali na treťom podlaží, z ktorého došlo k pádu poškodeného, ako aj tie, ktoré sa nachádzali na štvrtom a piatom podlaží, boli osadené pracovníkmi Z. I., vykonávajúcimi na stavbe zatepľovacie práce spolu s poškodeným. 57. Postup žalovaného správneho orgánu pri hodnotení dôkazov, v dôsledku ktorého ignoroval rozhodné skutočnosti, ktoré na základe vykonaných dôkazov boli preukázané alebo vyšli z konania najavo, odporuje ustanoveniu §34 ods. 5 SP, následkom čoho skutkový stav, ktorý vzal žalovaný správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch, čím je daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia aj podľa §191 ods. 1 písm. f) SSP. 58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).