Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/252/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200573 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6017200573.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: E.. H. E., notárka so sídlom X. úrad v Z., Y. H. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Matalom, so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 19, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, Disciplinárna komisia, so sídlom v Bratislave, Krasovského 13, za účasti ďalšieho účastníka konania: minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 3/2012-303 zo dňa 19.7.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Minister spravodlivosti SR v rámci svojich dohľadových oprávnení začal preverovať na podnet Úradu geodézie, kartografie a katastra SR postup žalobkyne týkajúci sa jej notárskej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len NP alebo Notársky poriadok), t.j. osvedčovania právne významných skutočností podľa § 63 NP. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dňa 3.8.2011 zaslal ministerstvu notársku zápisnicu č. N30/2011, NZ 1467/2011, NCRIs 1492/2011 zo dňa 18.1.2011 spísanú žalobkyňou; dňom doručenia citovanej notárskej zápisnice sa ministrovi stali skutočnosti zakladajúce návrh na začatie disciplinárneho konania známymi. 2. Minister spravodlivosti SR následne dňa 10.2.2012 podal návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 6.2.2011 proti žalobkyni, pretože nemala k dispozícii vyjadrenia právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, resp. napriek vyjadreniu tejto právnickej osoby zo dňa 12.1.2011, že má výhrady k vzniku vlastníckeho práva; A.. E. D., ktorý pred ňou vyhlásil skutkové okolnosti uvedené v notárskej zápisnici, nebol na základe obsahu udeleného plnomocenstva spôsobilý právne účinným spôsobom tieto skutočnosti vyhlásiť namiesto Márie Y., rod. F., pretože len ona mohla zo svojej subjektívnej stránky vyhlásiť skutočnosti týkajúce sa jej dobromyseľnosti; žalobkyňa neuviedla vyhlásenie účastníka o tom, že spĺňa podmienky vydržania, a napriek tomu notárskou zápisnicou č. N 30/2011, Nz 1467/2011, NCRIs 1492/2011 zo dňa 18.1.2011 osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech H. Y., rod. F., k nehnuteľnostiam v k. ú. Veľké G., okres Z., zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a č. XXX. 3. Žalovaný rozhodnutím č. DK 3/2012-149 zo dňa 6.9.2012 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR (ďalej aj len Disciplinárny poriadok) jej uložil disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie a peňažnú pokutu v sume X.XXX,- € spolu s povinnosťou nahradiť žalovanému trovy disciplinárneho konania v sume XXX,XX €. 4. Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 13S/1/2013-164 zo dňa 10.2.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného č. DK 3/2012-149 zo dňa 6.9.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru okresného súdu je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože disciplinárna komisia sa nevysporiadala so závažnosťou disciplinárneho previnenia, okolnosťami jeho spáchania, neprihliadla na osobu žalobkyne a na jej osobné a rodinné pomery pri ukladaní sankcie. Disciplinárna komisia neodôvodnila uloženie peňažnej pokuty v maximálnej sadzbe X.XXX,- € spolu s písomným pokarhaním. 5. Žalovaný rozhodnutím č. DK 3/2012-229 zo dňa 9.12.2014 uznal žalobkyňu vinnou, pretože spísala notársku zápisnicu č. N 30/2011, NZ 1467/2011, NCRIs 1492/2011 zo dňa 18.1.2011, ktorou osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 NP napriek tomu, že neboli na to splnené zákonné podmienky. Podľa čl. 16 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku jej uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume X.XXX,- € a povinnosť nahradiť trovy disciplinárneho konania v sume XXX,XX €. Disciplinárna komisia rozhodla po doplnenom dokazovaní, v ktorom žalobkyňu vyzvala na preukázanie jej pomerov v zmysle záverov rozsudku Okresného súdu Lučenec, na čo žalobkyňa reagovala tým, že svoje osobné a majetkové pomery oznámi až po preukázaní viny. Z uvedeného dôvodu disciplinárna komisia preverovala majetkové pomery žalobkyne prostredníctvom platieb do CIS. Žalobkyňa predložila aj Dodatok č. 1 k notárskej zápisnici, v ktorom Mária Vasová osobne uviedla dôvody vydržania. Žalobkyňa počas výsluchu dňa 9.2.2014 priznala, že pochybila pri spísaní notárskej zápisnice, aj že nemala v tom čase stotožneného Nétuša H. s H. H., nikdy do notárskej zápisnice neuviedla okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva, pretože notársku zápisnicu považuje za jeden celok spolu s jej prílohami. 6. Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 13S/1/2013-283 zo dňa 15.6.2016 zrušil rozhodnutie č. DK 3/2012-229 zo dňa 9.12.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Lučenec aj v tomto prípade považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, pretože vychádzalo z neúplne zisteného skutkového stavu veci: žalovaný nezistil osobné pomery žalobkyne, ktoré majú vplyv na uloženie disciplinárneho opatrenia; platby do CIS ešte nič nehovoria o výdavkoch žalobkyne. Na druhej strane sa okresný súd nestotožnil s námietkou žalobkyne o oneskorene podanom disciplinárnom návrhu. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR predložil notársku zápisnicu Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 3.8.2011, kedy sa minister mohol prvýkrát oboznámiť s jej obsahom a vyhodnotiť možné disciplinárne previnenie žalobkyne. Disciplinárny návrh bol podaný u žalovaného dňa 10.2.2012, teda v zákonnej subjektívnej jednoročnej lehote. 7. Žalovaný následným rozhodnutím č. DK 3/2012-303 zo dňa 19.7.2017 uznal žalobkyňu vinnou z disciplinárneho previnenia, pretože spísala notársku zápisnicu č. N 30/2011, NZ 1467/2011, NCRIs 1492/2011 zo dňa 18.1.2011 o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tam uvedeným napriek tomu, že neboli na to splnené zákonné podmienky, čím závažným spôsobom porušila svoje povinnosti vyplývajúce z § 3 ods. 1 písm. b/, § 63, § 36 ods. 1 a § 13 NP a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku jej uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume X.XXX,- € a povinnosť nahradiť trovy disciplinárneho konania v sume XXX,XX €. Disciplinárna komisia zistila, že účastníčka Mária Y., rod. F., bola pri spísaní notárskej zápisnice zastúpená spoločnosťou GRUY, spol. s r.o., a tá následne Ing. E. D.. Dotknutý vlastník je v notárskej zápisnici označený ako „M. C. (rod. H.)“, na listoch vlastníctva je uvedená tiež táto osoba s poznámkou, že jej podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Navrhovateľka nehnuteľnosti získala po svojom prastarom otcovi X. H., ktorý ich nadobudol držbou po svojej sestre C. M., rod. H.. V texte notárskej zápisnice nie je uvedený odkaz na žiadne prílohy, hoci reálne k nej boli priložené plnomocenstvá, listiny, v ktorých je zmienka o okolnostiach nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a o právnych nástupcoch dotknutej vlastníčky C. M., rod. H.. Na základe záverov rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13S/1/2013-283 zo dňa 15.6.2016 disciplinárna komisia požiadala Daňový úrad Banská Bystrica, pracovisko Lučenec, o zaslanie príjmov a výdavkov žalobkyne na základe podaného daňového priznania za roky 2011-2014. Správca dane odmietol informácie poskytnúť s odvolaním sa na daňové tajomstvo. Disciplinárna komisia zisťovala majetkové pomery žalobkyne aj z výpisov z katastra nehnuteľností a zistila, že žalobkyňa vlastní rodinný dom s priľahlým pozemkom v k.ú. P. (LV č. XXX), garáž s priľahlým pozemkom v k.ú. Z. (LV č. XXXX), radovú garáž s priľahlým pozemkom (LV č. XXXX), zastavené plochy v k.ú. O. (LV č. XXXX, XXXX) a budovu (LV č. XXXX); všetky nehnuteľnosti sú bez tiarch, nie je ani vyznačené exekučné konanie. Žalobkyňa nemala od roku 2009 zatvorený úrad na dobu viac ako 30 dní z dôvodu práceneschopnosti alebo iných závažných dôvodov, na jej strane teda neexistovali žiadne vážne, osobné, rodinné dôvody, pre ktoré by musela zatvoriť úrad. Námietku žalobkyne o premlčaní jej disciplinárneho previnenia s použitím analógie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.) a Odporúčania č. R(91) 1 disciplinárna komisia považovala za irelevantnú. Zákon č. 372/1990 Zb. v § 20 s označením „Zánik zodpovednosti za priestupok“ určuje: „Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky”. Zákon č. 372/1990 Zb. upravuje lehotu na zánik zodpovednosti za priestupok a nie lehotu na premlčanie zodpovednosti za priestupok. Právna teória pritom striktne rozlišuje medzi zánikom (preklúziou) a premlčaním a je vylúčené ich zamieňať alebo stotožňovať. Nie je preto možné na premlčanie použiť ako analógiu úpravu o preklúzii. Disciplinárna komisia pripustila, že ustanovenia Disciplinárneho poriadku, ktoré počítajú s premlčaním, pôsobia zmätočne a v praxi sú nepoužiteľné a nie je preto možné sa na ne odvolávať. Okrem toho, Odporúčanie Výboru ministrov č. R (91) 1 sa nevzťahuje na disciplinárne sankcie. Na základe uvedeného disciplinárna komisia dospela k záveru, že nedošlo k zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie, ani k premlčaniu. Disciplinárna komisia skúmala, či boli splnené podmienky na konanie v neprítomnosti žalobkyne a dospela k záveru, že podmienky boli splnené, keďže žalobkyňa bola o termíne pojednávania riadne upovedomená a z jej oznámenia vyplýva, že sa ho odmieta zúčastniť. Disciplinárna komisia mala za preukázané, že sa skutok stal, že ho spáchala žalobkyňa a dopustila sa hmotnoprávnych pochybení spočívajúcich v tom, že v prípade osoby vlastníčky vedenej na listoch vlastníctva (Anna M., rod. H.) išlo o neznámu osobu, žalobkyňa ju v čase spísania notárskej zápisnice nemala zidentifikovanú prostredníctvom rodného alebo úmrtného listu alebo inej listiny, nemala žiadne listiny, že ide o sestru X. H., okrem toho nemala zidentifikovaného ani X. H., prastarého otca H. Y., rod. F.. Je nepochybné, že v čase spísania notárskej zápisnice sa vyžadovalo vyjadrenie právnickej osoby, ktorá bola príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, že nemá ku vzniku vlastníckeho práva výhrady - touto právnickou osobou bol Slovenský pozemkový fond a Lesy SR, š.p., čo žalobkyňa ignorovala. Okrem toho, Slovenský pozemkový fond mal výhrady k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Podľa názoru disciplinárnej komisie neboli splnené zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a preto žalobkyňa nemala spísať notársku zápisnicu. Notárska zápisnica nemala zákonom požadovaný obsah - absentovalo vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva. Notárska zápisnica v skutočnosti neobsahuje vyhlásenie účastníka, ale tvrdenie notára, ktorým nahradil vyhlásenie účastníka. Javí sa, že žalobkyňa nepochopila inštitút osvedčenia o vydržaní, čo je vzhľadom na dĺžku jej praxe neospravedlniteľné. „Vyhlásenie“ účastníka neobsahuje popis okolností o začatí držby, trvaní a nepretržitosti držby, z ktorých by bolo zrejmé, že účastník splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ. Zákon síce upravuje, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je dobromyseľná, no „vyhlásenie“ účastníka so zreteľom na všetky okolnosti nenasvedčuje, že je dobromyseľným držiteľom; z uvedeného dôvodu možno dospieť k záveru, že držba je neoprávnená. Navyše, tento titul (nadobudnutie držbou) sa uvádza len pri prastarom otcovi účastníčky X. H. vo vzťahu k jeho sestre C. M., rod. H.. Titul a lehoty, kedy malo vlastníctvo prejsť z prastarého otca účastníčky na jej starého otca E. H. a z neho na jeho dcéru B. F., rod. H. (matku účastníčky) a potom na samotnú účastníčku H. Y., rod. F. (keď po matke B. F. dedila okrem H. Y., rod. F., aj Y. R., rod. F., t.j. sestra účastníčky), nie je z vyhlásenia účastníčky H. Y., rod. F., vôbec zrejmý. V notárskej zápisnici nie je žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ NP, čo disciplinárna komisia pričítala na ťarchu žalobkyne. V notárskej zápisnici nie je uvedený ani deň, ktorým účastníčka nadobudla vlastnícke právo vydržaním, tak ako to vyžaduje § 63 ods. 1 písm. c/ NP. V dodatku k notárskej zápisnici sa uvádza, že vydržacia doba právnych predchodcov začala plynúť 1.1.2002; v prípade, že by nedošlo k započítaniu vydržacej doby právnych predchodcov, splnili podmienky podľa § 115, § 116 zák.č. 140/50 Zb. Raz sa uvádza, že si ju započítava, inokedy zase, že si ju nezapočítava - neprichádza do úvahy nadobudnutie vlastníctva v dvoch lehotách v prípade, keď sú okolnosti nadobudnutia totožné. Tiež nie je zrejmé, prečo právnym predchodcom účastníčky uplynula lehota v roku 1956, resp. k 1.4.1964 a samotnej účastníčke dňa 1.1.2002. Tieto okolnosti znásobujú závažnosť porušenia povinnosti žalobkyňou. Napokon, aj žalobkyňa priznala, že notárska zápisnica neobsahovala dôkazy o skutkovom stave. Notársku zápisnicu bolo možné v tom čase spísať aj v zastúpení a túto námietku ministra spravodlivosti disciplinárna komisia neakceptovala. Zavinenie žalobkyne je na úrovni minimálne vedomej nedbanlivosti. O tom, že nie sú splnené podmienky vydržania, vedela vzhľadom na svoje právnické vzdelanie a takmer 25-ročnú prax notárky. Ak zákon ukladá notárovi povinnosť odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, a z obsahu „vyhlásenia“ účastníka vôbec nevyplynulo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, tak vedela, že neodmietnutím úkonu poruší svoju povinnosť. Notár nemôže osvedčiť akékoľvek vyhlásenie účastníka, ale len také, z ktorého je zrejmé, že účastník splnil zákonom stanovené predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Disciplinárna komisia nezobrala do úvahy výsledky kontroly na notárskom úrade žalobkyne zo dňa 11.5.2012, pretože kontrola sa nezaoberala tým, či boli v notárskej zápisnici uvedené okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a či išlo o „vyhlásenie“ účastníka. Nezohľadnila ani rozhodnutia Najvyššieho súdu SR predložené žalobkyňou, že sa možno domáhať určenia neplatnosti len právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici a nie notárskej zápisnice ako takej. V tomto prípade nejde o preskúmavanie pravdivosti skutočností uvedených v notárskej zápisnici v sporovom konaní podľa CSP, ale o preskúmavanie postupu notára v rámci disciplinárneho konania, či pri spisovaní notárskej zápisnice porušil povinnosti vyplývajúce z NP. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárna komisia vychádzala zo závažnosti disciplinárneho previnenia, z okolností, za ktorých bolo spáchané, prihliadala na osobu žalobkyne a jej osobné, rodinné a majetkové pomery. Za poľahčujúcu okolnosť disciplinárna komisia považovala skutočnosť, že nikto z právnych nástupcov C., rod. H., Slovenský pozemkový fond ani Lesy SR, š.p., sa nedomáhali nápravy mimosúdnou cestou ani cestou súdu v sporovom konaní. Za poľahčujúcu okolnosť považovala aj to, že na žalobkyňu za celú dobu výkonu notárskeho úradu nebola podaná oprávnená sťažnosť alebo návrh na disciplinárne konanie. Disciplinárna komisia brala do úvahy osobné a rodinné pomery žalobkyne - zistila, že žalobkyňa nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, žiadne vážne osobné, rodinné alebo iné dôvody, pre ktoré by musela zatvoriť úrad na viac ako 30 dní, nemala prerušený dostatočný príjem, ktorý je o.i. nadpriemerný, čo vyplýva z platieb do CIS. Peňažná pokuta v sume X.XXX,- € preto nebude mať pre ňu nepriaznivé ani likvidačné dôsledky. Majetkové pomery nie je disciplinárna komisia pri uložení disciplinárneho opatrenia skúmať, lebo čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku nariaďuje skúmanie len osobných a rodinných pomerov pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Napriek tomu, disciplinárna komisia skúmala aj majetkové pomery žalobkyne na strane príjmov, tak ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Lučenec. Štruktúra výdavkov je u všetkých notárov takmer identická a pozostáva zo mzdy zamestnancov vrátane odvodov, nákladov na zariadenie a vybavenie kancelárie spolu so spotrebným materiálom, na dodávku služieb spojených s prevádzkou kancelárie (elektrina, voda, plyn, upratovanie, odvoz odpadu, a pod.), výdavkov na ochranu objektov a na prípadné nájomné. Príjem je dostatočný na pokrytie výdavkov. Môžu sa vyskytnúť aj mimoriadne situácie (napríklad splácanie úveru), kedy je pomer medzi príjmami a výdavkami nižší, prípadne opačný, ale z dlhodobého hľadiska je takýto stav pre existenciu notárskeho úradu neudržateľný. Z majetkových pomerov žalobkyne však vyplýva, že na ňou vlastnených nehnuteľnostiach neviaznu žiadane ťarchy, záložné práva, pôžičky, ktoré by mohli spôsobovať jej zvýšené zaťaženie, nie je voči nej vedené exekučné konanie, nemá vyživovaciu povinnosť, a preto disciplinárna komisia považovala pokutu za primeranú porušenej povinnosti. Disciplinárna komisia znížila pôvodne uloženú peňažnú pokutu v sume X.XXX,- € na sumu X.XXX,- €, t.j. na 1/3. Navrhovateľ v disciplinárnom návrhu kládol žalobkyni za vinu, že pri spísaní notárskej zápisnice porušila tri povinnosti, no disciplinárna komisia mala za preukázané, že žalobkyňa porušila len jednu povinnosť, preto aritmeticky znížila navrhovanú pokutu na jednu tretinu. O trovách disciplinárneho konania disciplinárna komisia rozhodla podľa čl. 23 ods. 3 Disciplinárneho po- riadku. Trovy konania v sume 616,67 € pozostávajú z náhrad hotových výdavkov - cestovných náhrad a stravného v súvislosti s ich súčasťou na pojednávaní dňa 6.9.2012 vo výške XXX,XX €, dňa 6.12.2014 vo výške XXX,XX € a dňa 19.7.2017 vo výške XXX,XX €, spolu vo výše XXX,XX €. S poukazom aj na vyčíslenie trovy zo strany žalovaného zo dňa 3.10.2012, 23.4.2015 a 28.7.2017. II. Žaloba 8. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 3/2012-303 zo dňa 19.7.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie; uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, podľa jej názoru bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise a v konaní pred správnym orgánom sa vyskytli procesné pochybenia, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 9. Trvá na tom, že neporušila ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/, § 13, § 36 ods. 1 a § 63 NP. 10. Namietala, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedený Notársky poriadok v znení neskorších predpisov, namiesto toho, aby bolo uvedené „platný a účinný v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia“. Výrok v zápisnici z pojednávania disciplinárnej komisie zo dňa 19.7.2017 je iný, ako výrok v napadnutom rozhodnutí, a zároveň výrok v rozhodnutí je iný, ako petit disciplinárneho návrhu. Disciplinárny senát je prísne viazaný návrhom navrhovateľa a nemôže dôjsť k jeho rozšíreniu. V predmetnej veci bol disciplinárny návrh rozšírený o celý § 63 NP, hoci v disciplinárnom návrhu bol uvedený len § 63 písm. a/ NP. Podľa § 219 ods. 4 CSP musí byť výrok uvedený v zápisnici totožný s výrokom v písomnom vyhotovení rozhodnutia; CSP sa analogicky vzťahuje aj na disciplinárne konania notárov. Okrem toho, výrok rozhodnutia neobsahuje miesto spáchania údajného disciplinárneho previnenia, ani akým konaním alebo nekonaním mala porušiť notárske predpisy. 11. Podľa žalobkyne disciplinárna komisia dostatočne nezohľadnila, že je notárkou s dlhoročnou praxou, notársky úrad má od roku 1994, a doteraz nebola disciplinárne potrestaná. Trvá na tom, že išlo o nesporné vydržanie, nikto tento úkon nenapadol na súde, neuplatnil si vlastnícke právo k predmetu vydržania, v minulosti nebol vedený spor o nehnuteľnosť, išlo o doloženie nedoložených vlastníckych vzťahov, keďže výmera vložená do kolektívneho hospodárenia nebola totožná s výmerou užívanou právnym predchodcom účastníčky. 12. Disciplinárna komisia ignorovala právny názor Okresného súdu Lučenec, že je povinná skúmať majetkové pomery žalobkyne aj na strane výdavkov a nepožiadala žalobkyňu o jej súhlas s vykonaním takéhoto dopytu ani o predloženie daňovej účtovnej závierky. Disciplinárna komisia len všeobecne konštatovala, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy a nemá vyživovaciu povinnosť. 13. Nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, že žalovaný neakceptoval jej námietku premlčania disciplinárneho previnenia. Disciplinárny poriadok rozlišuje medzi zastavením disciplinárneho konania z dôvodu premlčania disciplinárneho previnenia (čl. 2 ods. 3 písm. b/) a z dôvodu oneskorene podaného návrhu na začatie disciplinárneho konania (čl. 2 ods. 3 písm. e/). Napriek tomu, že Disciplinárny poriadok sa zmieňuje o premlčaní disciplinárneho previnenia, premlčanie a premlčaciu dobu bližšie neupravuje. Podľa názoru žalobkyne je namieste analogicky aplikovať § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sp/16/2016 zo dňa 15.12.2016. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a v plnom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 15. Žalovaný trval na tom, že z obsahového hľadiska o vydržaní nestačí, ak je bližšie konkretizovaný v listinách pripojených k notárskej zápisnici, pretože takéto tvrdenie žalobkyne je v rozpore so znením zákona a zmyslom a účelom vyhlásenia o vydržaní a tiež v rozpore s usmernením prezidenta komory, ktoré predložila žalobkyňa na svoju obranu. Pre úplnosť dodal, že obsah vyhlásenia o vydržaní nie je dostatočne konkretizovaný ani listinami, ktoré tvoria prílohu notárskej zápisnice a ani listinami založenými v spise notára. S tvrdením žalobkyne, že konštatovanie o nesplnení podmienok na vydanie osvedčenia vlastníckeho práva vydržaním prináleží len súdu, žalovaný nesúhlasil. Disciplinárnym previnením je podľa § 91 ods. 1 NP zavinené závažné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúce o.i. aj z NP upravujúceho podmienky, za akých môže notár spísať notársku zápisnicu o vydržaní. Ak neboli splnené podmienky na spísanie takej notárskej zápisnice, musí to disciplinárna komisia v rámci svojej kompetencie posúdiť a rozhodnúť o prípadnom nedodržaní podmienok. Nesplnenie podmienok vydržania potvrdila aj samotná žalobkyňa a uvádzala, že vec bolo možné vyriešiť viacerými možnými spôsobmi, napríklad aj dedením. 16. Formuláciu výroku napadnutého rozhodnutia považuje za správnu a súladnú s NP a Disciplinárnym poriadkom. Dôraz na dátum a čas spáchania priestupku všeobecné predpisy o administratívnom trestaní kládli jedine preto, aby nebolo možné zameniť skutok s iným skutkom. V čase rozhodnutia o disciplinárnom previnení žalobkyne dňa 19.7.2017 už akýkoľvek návrh na začatie disciplinárneho konania v súvislosti s tou istou notárskou zápisnicou nebol možný, pretože by bol podaný po lehote a musel by byť z tohto dôvodu zamietnutý. Disciplinárna komisia nepochybne vychádzala z návrhu navrhovateľa a jeho odôvodnenia s prihliadnutím na závery vykonaného dokazovania, ktoré zohľadnila pri právnej kvalifikácii skutku. Disciplinárna komisia prihliadala na všetky atribúty ukladania sankcie: závažnosť disciplinárneho previnenia, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu žalobkyne, na jej osobné a rodinné pomery. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že disciplinárna komisia ignorovala záver Okresného súdu Lučenec a neskúmala jej majetkové pomery - skúmanie majetkových pomerov žalobkyne je podrobne odôvodnené v bode 70. napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa od začiatku odmietala poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní jej osobných. rodinných a majetkových pomerov a uviedla, že svoje osobné a majetkové pomery oznámi až po preukázaní viny. 17. Ďalší účastník konania - navrhovateľ disciplinárneho konania, minister spravodlivosti SR - sa k žalobe písomne nevyjadril. 18. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila. IV. Pojednávanie 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol na pojednávaní dňa 16.10.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a povereného zástupcu ďalšieho účastníka konania a v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. V. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 34 ods. 1, ods. 3 NP disciplinárna komisia má päť členov (ods. 1). Disciplinárna komisia koná a rozhoduje v trojčlennom senáte. Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie a zloženie jej senátov upraví disciplinárny poriadok (ods. 3). 22. Podľa § 63 NP osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať: (a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, (b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, (c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu (ods. 1). Účastník nemôže urobiť vyhlásenie podľa odseku 1 v zastúpení (ods. 2). Ak obec vo svojom vyjadrení podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu dotknuté záujmy neoznačí alebo sa nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že záujmy obce nie sú dotknuté (ods. 3). Ak sa právnická osoba podľa odseku 1 písm. a) tretieho bodu nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že nemá výhrady (ods. 4). 23. Podľa § 89 ods. 1 NP štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. 24. Podľa § 91 ods. 1 NP disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. 25. Podľa § 91 ods. 2, ods. 3 NP za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie (ods. 2). Disciplinárne opatrenia sú: (a) písomné pokarhanie, (b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur, (c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, (d) zbavenie notárskeho úradu (ods. 3). 26. Podľa § 92 NP návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov. 27. Podľa § 93 ods. 1, ods. 3 NP disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom svojich senátov (ods. 1). Proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia (ods. 3). 28. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárnymi opatreniami sú: peňažná pokuta až do výšky 3 300 €. 29. Podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len disciplinárny návrh) podáva navrhovateľ v písomnej forme a adresuje ho predsedovi disciplinárnej komisie na adresu sídla komory (ods. 1). Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister spravodlivosti SR alebo prezident komory do jedného roka odo dňa, kedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Vo veciach súvisiacich s činnosťou notára ako súdneho komisára návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať za tých istých podmienok aj predseda príslušného krajského súdu (ods. 2). 30. Podľa čl. 16 ods. 1 písm. c/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát rozhodnutím: uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak sú splnené podmienky. 31. Podľa čl. 16 ods. 2 písm. a/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je disciplinárnym previnením a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa čl. 3 tohto disciplinárneho poriadku: - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu notárskeho úradu rozhodne aj na aké obdobie ho pozastavuje a uvedie aj jeho začiatok a koniec, - v prípade, že disciplinárne obvinený porušil svoju povinnosť (čl. 2 ods. 2 písm. a/ tohto disciplinárneho poriadku) niečo vykonať v určenej lehote rozhodne aj o náhradnej lehote, - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty rozhodne aj v akej lehote má byť peňažná pokuta zaplatená, ktorá však nemôže byť dlhšia ako 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 32. Podľa čl. 17 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracuje predseda senátu, uvedie v ňom, v akom zložení senát rozhodoval, označenie navrhovateľa, disciplinárne obvineného a jeho obhajcu, ak ho mal, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou disciplinárneho previnenia a uvedením disciplinárneho opatrenia, ak sa ukladá, výrok o trovách konania, ak ich znáša disciplinárne obvinený, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a dátum a miesto vyhlásenia. 33. Podľa čl. 22 ods. 1 a ods. 6 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR písomnosti doručované podľa tohto disciplinárneho poriadku sa doručujú zásadne doporučene s doručenkou do vlastných rúk (ods. 1). Ak si disciplinárne obvinený zvolí obhajcu, písomnosti adresované disciplinárne obvinenému sa doručujú aj jeho obhajcovi, pričom sa aj na neho vzťahujú ustanovenia tohto článku o doručovaní (ods. 6). 34. Podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR v prípade, že vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného, trovy konania, ktoré vznikli komore, znáša disciplinárne obvinený. VI. Posúdenie veci správnym súdom 35. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o uznaní žalobkyne vinnou zo spáchania disciplinárneho deliktu podľa § 91 ods. 1 NP a jej sankcionovanie peňažnou pokutou v sume 1.100,- €. Žalobkyňa namietala premlčanie disciplinárneho stíhania podľa zákona č. 372/1990 Zb., nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci. 36. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 37. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.5.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. 38. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011). 39. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou žalobkyne o „premlčaní disciplinárneho previnenia“ podľa zákona č. 372/1990 Zb. v dvojročnej lehote od jeho spáchania. Žalobkyňa zastáva názor, že na vec disciplinárneho trestania sa má analogicky použiť zákon č. 372/1990 Zb. Argument žalobkyne nie je správny z nasledovných dôvodov: k zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt môže prísť len za podmienok výslovne určených v zákone (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/71/2015 zo dňa 1.12.2016 publikovaný pod č. R 39/2017). V tomto prípade ide o Notársky poriadok, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje podmienky zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt, teda neupravuje lehotu, v ktorej by bol správny orgán povinný o delikte právoplatne rozhodnúť. V ustanovení § 92 NP je upravená len subjektívna a objektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, ku ktorým sa správny súd vyjadrí ďalej v odôvodnení tohto rozsudku. Notársky poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na primerané použitie zákona č. 372/1990 Zb., či už v otázke zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt alebo v akejkoľvek inej otázke. Je potrebné si uvedomiť, že judikatúra ESĽP aj Dohovor poskytujú obvineným z disciplinárnych deliktov viac práv v otázke kvalifikácie skutku ako trestného, aplikáciu trestnoprávnych zásad pri ukladaní trestov, a preto majú v tejto otázke prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na to sa na trestanie za disciplinárne delikty primerane aplikujú zásady trestného práva, nie však priestupkového práva. Hoci aj trestné právo obsahuje ustanovenia o zániku zodpovednosti za trestný čin, je nevyhnutné mať na pamäti, že ide o explicitnú právnu úpravu pre oblasť trestných činov, ktorá pri disciplinárnych deliktoch notárov podľa Notárskeho poriadku chýba. Ďalším právnym predpisom potenciálne upravujúcim zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt, je Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR vydaný na základe § 34 ods. 3 NP. Ak aj Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR obsahuje ustanovenie o premlčaní v súvislosti so zastavením disciplinárneho konania bez toho, aby súčasne upravil počítanie premlčacích lehôt, ide o obsolétne ustanovenie, ktoré nemožno aplikovať práve pre absenciu exaktnej právnej úpravy premlčania. Aplikácia zákona č. 372/1990 Zb. na disciplinárny delikt žalobkyne nevyplýva ani z judikatúry ESĽP o disciplinárnych deliktoch. Správny súd sa z uvedených dôvodov nestotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 24Sp/16/2016 zo dňa 15.12.2016. Navyše, z verejne dostupných zdrojov (www.ustavnysud.sk <http://www.ustavnysud.sk>; www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) nevyplýva, žeby uvedené rozhodnutie bolo predmetom konania pred Najvyšším súdom SR alebo Ústavným súdom SR, a preto ho možno hodnotiť ako ojedinelé. Žalovaný správne poukázal na to, že Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 sa nevzťahuje na disciplinárne sankcie. Okrajovo možno pripomenúť aj zásadu nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege s významom a contrario. Teda ak zákon výslovne neurčí, že pri konkrétnom skutku alebo disciplinárnom delikte došlo k zániku zodpovednosti márnym uplynutím výslovne špecifikovanej lehoty, je potrebné mať za to, že skutok je naďalej deliktom, ktorý je sankcionovateľný. Tak sa stalo aj v predmetnej právnej veci a žalovaný správne vo veci disciplinárneho deliktu žalobkyne meritórne konal. 40. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR citovanej vyššie aj v zmysle čl. 17 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR bolo povinnosťou žalovaného vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobkyni disciplinárne opatrenie, uviesť skutok, ktorým sa disciplinárneho priestupku dopustila z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok rozhodnutia žalovaného je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania disciplinárneho deliktu: a. miesto spáchania - notársky úrad žalobkyne so sídlom v Lučenci, Š. Moyzesa 53, b. spôsob spáchania - spísanie notárskej zápisnice č. N 30/2011, Nz 1467/2011 NCRIs 1492/2011 zo dňa 18.1.2011, ktorou osvedčila vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 NP napriek tomu, že neboli na to splnené zákonné podmienky, c. čas spáchania - dňa 18.1.2011, kedy bola spísaná notárska zápisnica. Námietku žalobkyne o nedostatočnom formulovaní skutku vo výroku rozhodnutia preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 41. K spôsobu spáchania disciplinárneho deliktu správny súd ešte uvádza, že nepochybuje o naplnení skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu v prípade spomínanej notárskej zápisnice uvedenej vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného č. DK 3/2012-303 zo dňa 19.7.2017, pretože žalobkyňa v notárskej zápisnici neuviedla deň, kedy začala a skončila plynúť vydržacia doba, nemala stotožneného právneho predchodcu účastníčky Nétuša Molnára, ani jeho sestru Annu Csányiovú, rod. Molnárovú, po ktorej mal vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, notárska zápisnica neobsahovala deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ani vyjadrenie účastníčky, že splnila podmienky vydržania. Žalobkyňa sama v notárskej zápisnici tvrdila, že vec bolo možné riešiť inak, a to dedením, bola si teda vedomá, že neboli splnené zákonné podmienky vydržania vyplývajúce z § 134 OZ. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že notár môže osvedčiť len také vyhlásenie účastníka, z ktorého je zrejmé, že boli splnene zákonné predpoklady vydržania podľa § 134 OZ, čo sa v predmetnej veci nestalo. 42. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že výrok rozhodnutia vyhlásený na pojednávaní disciplinárnej komisie dňa 19.7.2017 je úplne identický s výrokom napadnutého rozhodnutia č. DK 3/2012-303 zo dňa 19.7.2017. Žalobkyňa napokon ani nešpecifikovala, ktoré skutočnosti sú podľa jej názoru odlišné, chýbajú alebo sú navyše vo výroku rozhodnutia alebo v zápisnici o pojednávaní. Ak by mala žalobkyňa teoreticky na mysli to, že v zápisnici nie je uvedená presná výška trov disciplinárneho konania, správny súd upriamuje pozornosť na to, že žalobkyňa bola jednoznačne zaviazaná nahradiť trovy disciplinárneho konania s tým, že presná výška náhrady trov bude uvedená v písomnom vyhotovení rozhodnutia, čo sa aj stalo. Ide o bežný postup, akceptovaný súdnou praxou aj teóriou a nevedie k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 43. Je pravdou, že v disciplinárnom návrhu nie je uvedené celé ustanovenie § 63 NP ako právna kvalifikácia skutku (disciplinárneho deliktu): disciplinárny delikt bol kvalifikovaný podľa § 63 písm. a/ NP, § 46, § 13, § 48 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 a ods. 2 NP. V napadnutom rozhodnutí je skutok právne kvalifikovaný podľa § 63 NP, potom podľa § 3 ods. 1 písm. b/, § 13 a § 36 ods. 1 NP. Správny súd zdôrazňuje, že opis skutku sa nezmenil (porovnávajúc disciplinárny návrh a výrok napadnutého rozhodnutia), nezmenil sa teda ani rozsah a dôvody začatého disciplinárneho konania. Aj v trestnom konaní, ktorého zásady sa na správne trestanie primerane aplikujú, je možné, aby od vznesenia obvinenia do právoplatného rozhodnutia súdu dochádzalo k zmene právnej kvalifikácie skutku trestného činu. Preto ak je táto možnosť daná v trestnom konaní, nie je dôvod ju neaplikovať v trestaní disciplinárnych deliktov. Nejde o vadu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Podľa názoru správneho súdu navrhovateľ (ďalší účastník konania) uviedol právnu kvalifikáciu skutku v súlade s čl. 8 ods. 3 Disciplinárneho poriadku. 44. Správny súd vyhodnotil námietku žalobkyne o nesprávnom označení Notárskeho poriadku vo výroku napadnutého rozhodnutia, za právne irelevantnú. Vo výroku rozhodnutia č. DK 3/2012-303 zo dňa 19.7.2017 je označený Notársky poriadok spolu s ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. b/, § 13, § 36 ods. 1 a § 63. Je nepochybné, že v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V predmetnej právnej veci v čase spáchania disciplinárneho previnenia dňa 18.1.2011 aj v čase rozhodovania žalovaného dňa 19.7.2017 bolo znenie ustanovení § 3 ods. 1 písm. b/ (definícia notárskej činnosti), § 13 (sľub notára), § 36 ods. 1 (činnosť notára a povinnosť odmietnuť vykonať požadovaný úkon), § 63 ods. 1 NP (náležitosti osvedčenia vyhlásenia o vydržaní), totožné a nezmenené. S účinnosťou od 1.12.2015 boli zákonom č. 267/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, do ustanovenia § 63 NP doplnené odseky 2 až 4, ktoré sú však v predmetnej právnej veci nepodstatné a riešia nemožnosť zastúpenia účastníka pri vyhlásení o vydržaní. Do 30.11.2015 bolo možné, aby sa účastník dal pri vyhlásení o vydržaní zastúpiť splnomocnencom a žalovaný to v napadnutom rozhodnutí aj zohľadnil. Preto ak žalovaný označil Notársky poriadok ako právny predpis v znení neskorších predpisov namiesto právneho predpisu účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia, ide o formálne pochybenie v písaní, ktoré nemá žiaden vplyv na zákonnosť, pretože z celého obsahu rozhodnutia č. DK 3/2012-303 zo dňa 19.7.2017 vyplýva, že disciplinárna komisia postupovala podľa Notárskeho poriadku účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia a žalobkyni to muselo byť nado všetku pochybnosť aj zrejmé. Podstatná je reálna aplikácia právneho predpisu v znení účinnom v čase spáchania disciplinárneho deliktu, námietka žalobkyne je preto bezvýznamná. 45. Správny súd považuje za irelevantnú aj námietku žalobkyne, že disciplinárna komisia sa nedostatočne vysporiadala s jej osobnými, rodinnými a majetkovými pomermi pri ukladaní disciplinárneho opatrenia - peňažnej pokuty v sume 1.100,- €. V prvom rade správny súd prízvukuje, že disciplinárna komisia v zmysle záverov rozsudkov Okresného súdu Lučenec vyzývala žalobkyňu na preukázanie jej osobných, rodinných a majetkových pomerov, no žalobkyňa jej žiadnu súčinnosť neposkytla a uviedla, že svoje osobné a majetkové pomery uvedie, až keď jej disciplinárna komisia preukáže vinu. Inými slovami, žalobkyňa sama sťažila možnosť preukázať jej pomery v zmysle rozsudku Okresného súdu Lučenec, a teda ona sama tento rozsudok nerešpektovala. Osobné, rodinné a majetkové pomery sa viažu na konkrétne určenú fyzickú osobu, ktorá ich najlepšie môže a vie preukázať, tak aby boli verifikovateľné. Žalobkyňa, ako už bolo uvedené, svoje pomery nepreukázala, preto disciplinárna komisia správne vychádzala z platieb žalobkyne do CIS, snažila sa získať informácie od správcu dane o príjmoch a výdavkoch žalobkyne, o majetku žalobkyne prostredníctvom príslušného katastrálneho orgánu a zistila, že žalobkyňa nemá vyživovaciu povinnosť, nečerpá úver, na nehnuteľnostiach, ktoré vlastní, neviaznu žiadne ťarchy, nevedú sa exekučné konania voči nej, platby do CIS preukazujú nadpriemerný príjem žalobkyne, a teda pokuta uložená v sume X.XXX,- € (zo sadzby 0,- € až X.XXX,- €) je primeraná, plní výchovnú aj preventívnu funkciu. Žalobkyňa mala priestor na preukázanie svojich pomerov, no svojím vlastným konaním ho nevyužila (vigilantibus iura scripta sunt) a následky svojho konania v podobe uloženej sankcie musí znášať sama. Nie je pravdou, žeby disciplinárna komisia nevyhodnocovala majetkové pomery žalobkyne - hoci v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom Okresného súdu Lučenec o potrebe skúmania majetkových pomerov žalobkyne pri uložení pokuty s odkazom na čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku, majetkovými pomermi žalobkyne sa zaoberala a zisťovala ich. Právny názor Okresného súdu Lučenec teda rešpektovala a postupovala podľa neho. Disciplinárna komisia zohľadnila aj to, že žalobkyňa je notárkou s dlhoročnou takmer 25-ročnou praxou a doteraz nebola disciplinárne potrestaná. 46. K námietke žalobkyne, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom, správny súd uvádza, že toto tvrdenie je aplikovateľné v civilnom sporovom konaní, kedy sa žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici. V praxi civilného procesu sa vyskytovali prípady, že sa žalobca domáhal určenia neplatnosti notárskej ako takej a nie právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici. Judikatúra súdov preto ustálila, že v civilnom procese sa možno domáhať určenia neplatnosti konkrétneho právneho úkonu zachyteného v notárskej zápisnici, nie však formalizovanej notárskej zápisnice (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 188/2010 zo dňa 15.6.2011). Tento záver je však na predmetnú právnu vec neaplikovateľný, Keďže nejde o konanie v civilnom procese o určovacej žalobe, ale o disciplinárne konanie žalobkyne vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na spísanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 NP. Individuálny správny akt, ktorý je výsledkom disciplinárneho konania, je preskúmateľný správnym súdom podľa ustanovení SSP. 47. Správny súd považuje odôvodnenie trov disciplinárneho konania síce za stručné, ale jasne dávajúce odpoveď, v akej súvislosti trovy vznikli - išlo o náhradu hotových výdavkov (cestovných náhrad a stravného) členov disciplinárneho senátu v súvislosti s ich účasťou na pojednávaní dňa 19.7.2017. Z uvedeného dôvodu žalovaný zaviazal žalobkyňu na ich úhradu podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR v spojení s § 34 ods. 3 NP. 48. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov, judikatúry súdov SR aj ESĽP dospel správny súd k záveru, že žalovaný správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, v jeho konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno od žalobkyne spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania, pretože mu neuložil takú povinnosť, ktorá by mu spôsobila vznik trov. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).