Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200688 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej, a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Omega IT, s. r. o., Karpatské nám. 10, Bratislava, IČO: 44 489 170, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Matej Marhavý, Šafárikovo nám. č. 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1352355/2017 zo dňa 26.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Daňový úrad Bratislava V vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Omega IT, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 604/321/141631/2010/Ďat zo dňa 18.10.2010. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 20.10.2010. Na základe písomného a ústneho vyjadrenia k protokolu dňa 29.10.2010 bol vyhotovený dodatok k protokolu zo dňa 02.11.2010. Protokol bol so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 02.11.2010. 2. Počas daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období si odpočítal daň z nasledovných faktúr: - od dodávateľa ARCADIA GROUP, s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 595 195, za web karty - internetové kupóny webka.info (Personál - XXX ks, Party - XXX ks, Company - XX ks, Company Gold - XX ks): - fa č. XXX/XXXX, počet kariet spolu - XXXX, základ dane - XX XXX,-€, DPH - XXXXX,-€ - od dodávateľa SLOVAK CONSULTING GROUP a.s., Šancová 48, Bratislava, IČO: 35 887 036, za webhostingové karty webka.info: - fa č. XXXXXXXXX, počet kariet- (Personál XXX ks, Party XXXX ks, Company XXX ks, Company Gold XXXX ks), základ dane - XXX.XXX,- €, DPH- XX.XXX,-€ - fa č. XXXXXXXXX, počet kariet- (Personál XXX ks, Party XXX ks, Company XXX ks, Company Gold XXX ks), základ dane - XXX.XXX,- €, DPH- XX.XXX,-€. 3. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca za web karty vyhotovil faktúry: -pre odberateľa eD'systém Slovakia, s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava, IČO: 36 413 658: - fa č. XXXXXXXXX, počet kariet spolu - XXXX, základ dane - XX.XXX,- €, DPH- XX.XXX,XX,-€ - fa č. XXXXXXXXX, počet kariet spolu - XXXX, základ dane - XXX.XXX,- €, DPH- 4. XXX,XX € -pre odberateľa TEREXIM s.r.o., Kazanská 3A, Bratislava, IČO: 35 835 869: - fa č. XXXXXXXXX, počet kariet spolu - XXX, základ dane - XX.XXX,- €, DPH- X.XXX,XX €. 4. S produktom webkariet prišla na slovenský trh anglická spoločnosť (EAREA Ltd. Londýn). Výhradným distribútorom pre EU a globálnym partnerom anglickej spoločnosti je slovenská spoločnosť (ARCADIA GROUP, s. r. o.). 5. Žalobca v písomnom stanovisku predloženom dňa 16.06.2010 k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.03.2010 uviedol, že ARCADIA GROUP, s.r.o. je 100%-nou sesterskou spoločnosťou EAREA Ltd. - London a je globálnym distribútorom pre SR. Od januára 2009 postúpením od spoločnosti EAREA Ltd. - London získala ARCADIA GROUP, s.r.o. licenciu na výrobu a predaj produktu webka.info. Dodávateľ ARCADIA GROUP, s.r.o. okrem iného je autorom programovej nadstavby produktu webka.info, na ktoré vlastní licenčné a autorské práva, ochranné známky atď. Licenčnou zmluvou udeľuje autor právo, súhlas s používaním produktu. Právo na predaj a distribúciu produktu webka.info obdržala spoločnosť omega IT, s. r. o. licenciou č. EU/04/2009. V zmysle licenčných podmienok žalobca zakúpil v rámci dojednaného obchodu právo k právu užívania produktu a programového vybavenia, ktorého súčasťou sú aj autorské práva a iné práva, uložené na fyzickom nosiči ako hlavný distribútor. Práva užívania produktu sú prenášané na fyzickom nosiči stieracej web-karte, ktorá je opatrená ochrannými prvkami v zmysle znaleckého posudku č. 19/2009, ktorý ku dňu 07.09.2009 vypracoval O.. L. D., MBA. Ďalej žalobca uviedol, že žalobca nevystupuje v obchodnom prípade ako mandatár, ktorý sprostredkuje obchod pre mandanta, ale je preukázané, že v zmysle licenčných podmienok č. EU 004/2009 /príloha č. 1/ je ako hlavný distribútor, ktorý sám prijíma zdaniteľné plnenia a poskytuje ich ďalej vo vlastnom mene na svoj účet. 6. Na výzvu správcu dane zo dňa 28.09.2010, aby žalobca predložil dôkazy preukazujúce najmä tvrdenia týkajúce sa licenčných podmienok na základe licencie č. EU/004/2009, sa žalobca vyjadril až 29.10.2010, keď na ústnom pojednávaní predložil vyjadrenie k protokolu z 18.10.2010 v ktorom uviedol, že predložené dodávateľské faktúry, v ktorých sú uvedené dátumy platieb za predmetné produkty webka.info a výpis z účtu internet banking, preukazujú okamih dodania produktu webka.info v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty Z.z. (ďalej aj len „zákon č. 222/2004 Z.z.“ alebo ..zákon o DPH“). Ďalej uviedol, že obchodné licenčné podmienky boli súčasťou uzatvorených obchodných prípadov, ktoré žalobcovi dávali právo distribuovať preverované produkty. Súčasne obchodné licenčné podmienky boli súčasťou certifikátu zaslaného žalobcovi, ktorý žalobca dostal na základe súhlasu s týmito obchodnými licenčnými podmienkami. Žalobca štatút distribútora získal ešte pred samotnými dodávkami produktu webka.info. V danom prípade sa jedná o dodanie produktu za protihodnotu už pri obstaraní webkarty, ktorej súčasťou hodnoty nie je len odmena za sprostredkovanie, ale aj celková cena za predmetný produkt, ktorý žalobca prijal vo vlastnom mene na svoj účet. 7. Žalovaný preveroval u spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. vysvetlenie podstaty zdaniteľných obchodov týkajúcich sa aj nákupu a predaja webkariet, avšak konateľ spoločnosti pán T. termíny pojednávania ignoroval a splnomocnený zástupca spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. sa k tejto problematike nevedel vyjadriť. 8. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad Bratislava V dodatočným platobným výmerom č. 604/234/147410/10/FIL zo dňa 03.11.2010 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“) nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2009 v sume XX XXX,XX € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XX XXX,XX €. Rozhodnutie odôvodnil tým, že faktúry vyhotovené daňovým subjektom za deklarovaný predaj webhostingových kariet nie sú faktúry za uskutočnenú dodávku, ktoré boli vyhotovené v súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH na základe vzniku daňovej povinnosti a je možné ich považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň, ktorú subjekt vyhotovujúci faktúru nemal platiť, lebo nevznikla daňová povinnosť. Poukázal na ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH, podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa zákona o DPH, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Správny orgán mal za to, že v prípade faktúr, na ktorých sa ako dodanie tovaru uvádza dodanie webkariet, právo na odpočítanie dane nevzniká, pretože v skutočnosti to, čo je uvedené na faktúrach ako dodanie tovaru, v skutočnosti nie je dodaním tovaru. Podstata uvádzaná na faktúrach ako dodanie tovaru je úplné iná, nakoľko hodnota samotnej webkarty nie je protihodnotou za dodanie tovaru., ale je protihodnotou za dodanie elektronicky dodávanej služby, a to nie ako plnenie samotného distribútora, ale ak už by došlo k plneniu (dodaniu služby), potom je to dodanie od samotného dodávateľa (anglickej spoločnosti) služby pre konečného používateľa služby, ktorý za dodanie služby zaplatí protihodnotu uvedenú na zakúpenej webkarte. Samotná webkarta nie je tovarom ako takým, je iba nositeľom možnosti poskytnutia elektronicky dodávanej služby pre prijímateľa služby, ktorý uhradí protihodnotu dodávanej služby. Jednotliví distribútori uplatňujúci si odpočítanie dane, ktorí faktúrami preukazujú prijatie zdaniteľného plnenia, v podstate žiadnu dodávku neobdržali. Z uvedených dôvodov nedochádza k vzniku daňovej povinnosti v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH. 9. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie doručené správcovi dane 23.11.2010. Na doplnenie odvolania bol žalobca vyzvaný výzvou doručenou žalobcovi dňa 22.12.2010 a v doplnení dôvodov odvolania zo dňa 4.12.2010 doručenou správcovi dane dňa 7.1.2011 žalobca žiadal zrušiť napadnutý dodatočný platobný výmer v celom rozsahu s poukazom na nasledovné dôvody: - dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorá bola začatá dňa 01.11.2009 a po predĺžení ukončená prerokovaním protokolu dňa 02.11.2010, pričom posledná lehota na ukončenie predĺženej daňovej kontroly bola 01.11.2010. Uvádza, že správca dane mal ukončiť daňovú kontrolu v lehote do 1.5.2010. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomil žalobcu až 20.5.2010, teda správca dane vykonával a pokračoval v kontrole 20 dní bez toho, aby daňový subjekt vedel, že daňová kontrola prebieha, čo podľa neho odporuje ust. § 15 ods. 18 zákona č. 51 1/1992 Zb.; - správca dane nevykonal dôkazy, ktoré by komplexne zhodnotili obsah predávaných produktov web- kariet. Správca dane tiež neuviedol dôkazy, z ktorých vychádzal pri hodnotení webka-info. Skutočnosť, či sa jedná o tovar alebo službu nemá podstatný vplyv, nakoľko došlo k zdaniteľnému plneniu na základe jeho zaplatenia; - poukázal, že z rozsudkov ESD vyplýva, že klasifikácia produktu na tovar alebo službu vyplýva z povahy produktu, a že jeden produkt môže byť klasifikovaný aj ako tovar, ale aj ako služba, v závislosti od jeho povahy a okolností, v ktorých sa transakcia vykonáva. Poukázal aj na stanovisko advokáta G. P. k prípadu C 41/04 vo veci Levob Verzekeringen B V, OV Bank N V v Staatsecretaris van Financien, podľa ktorého dodávka štandardného softvéru na dátovom nosiči, t.j. napr. CD predstavuje dodávku tovaru v zmysle čl. 5 (1) šiestej smernice o spoločnom systéme DPH. Konštatuje, že povaha transakcií pri predaji produktu webka.info sa v rámci obchodnoprávnych vzťahov a distribúcie mení v závislosti od toho, či je subjektom tohto vzťahu konečný užívateľ produktu (t.j. prijímateľ služby), alebo je to distribútor. Tvrdí, že produkt webka.info je síce nositeľom protihodnoty za službu a pre konečného užívateľa predstavuje poskytnutie služieb, avšak v rámci distribučných vzťahov, kde sa distribuujú nosiče týchto služieb, t.j. webkarty, pričom počet jednotlivých distribútorov nie je obmedzený, ide o distribúciu tovaru. Zdôraznil, že distribuovaný produkt webka.info je funkčný a spôsobilý na použitie na deklarovaný účel a predložil aj stanovisko Colného úradu Bratislava k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru zo dňa 26.10.2010. Uviedol tiež, že zákon o DPH neukladá podmienku uvádzať na faktúre označenie, či sa jedná o tovar alebo o službu, na faktúre sú uvedené len komerčné názvy produktu bez označenia, či sa jedná o tovar alebo o službu. Podľa neho neexistuje žiadna svedecká výpoveď k okolnostiam, že spoločnosť omega IT, s.r.o. nenakupovala predmetné produkty, ale ich len sprostredkuje; -tvrdí, že z predložených dodávateľských faktúr je preukázané, že k zdaniteľnému plneniu došlo zaplatením. Správca dane sa zaoberá len zaplatenou protihodnotou u konečného zákazníka, no v napadnutom rozhodnutí sa nikde nevysporiadal s protihodnotou za preverované obchodné prípady; - správca dane hodnotí len jednu z prvých podmienok vzniku zdaniteľného plnenia z hľadiska kto v skutočnosti poskytuje službu a môže ju v skutočnosti dodať, kto ich dodáva a či boli poskytnuté bez toho, aby správca dane preveril a vysporiadal sa s podmienkou vzniku zdaniteľného plnenia v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH. 10. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1040504/5402-26959/2011/991050-r zo dňa 27.02.2012 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 11. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 1S/133/2012-26 dňa 10.4.20174 tak, že žalobu zamietol. 12. Žalobca podal voči rozsudku dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 2Sžf/78/2014 zo dňa 23.8.2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 13. Následne Krajský súd v Bratislave o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 1S/133/20152-98 dňa 20.4.2017 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č.1040504/5402-26959/2011/991050-r zo dňa 27.2.2012 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave vydal nové rozhodnutie č. 1352355/2017 zo dňa 26.09.2017, ktorým rozhodnutie správcu dane č. 604/234/147410/10/FIL zo dňa 3.11.2010 potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že záver správcu dane o tom, že žalobca nemá právo na odpočítane dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločností ARCADIA GROUP, s.r.o. a SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. je v súlade so zisteným skutkovým stavom a hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Odôvodnenie rozhodnutia je založené na dvoch podstatných dôvodoch: - produkt webka.info nie je tovarom/produktom resp. zdaniteľným obchodom, ktorý by bol predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a tým ani na strane vyhotoviteľa faktúry nedochádza k vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru, následne teda za uvedené produkty nevzniká ani právo na odpočítanie DPH - správca dane nepovažoval za preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo, tak ako je v dokladoch deklarované. Keď správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdení daňového subjektu, ten je potom povinný tvrdené skutočnosti preukázať, čo sa v danom prípade nestalo. Samotné doklady o zdaniteľnom plnení aj v prípade, že majú zákonom požadované náležitosti nemusia byť dostatočným dokladom pre uznanie práva odpočítať DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. Vo vzťahu k relevantným pochybnostiam o existencii zdaniteľného plnenia žalovaný vychádzal z dožiadania na Daňový úrad Bratislava I, ktorý bol miestne príslušným pre daňové subjekty SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. a ARCADIA GROUP, s.r.o. a ktorý v liste zo dňa 1.4.2010 oznámil správcovi dane, že u spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia júl a august 2009, týkajúcu sa produktov karta webka.info. Uvedená kontrola bola uzavretá s tým, že právo na odpočítanie dane platiteľovi deklarovaných obchodov nevzniklo, pričom daňový subjekt voči rozhodnutiu nepodal odvolanie. Daňový úrad Bratislava I oznámil správcovi dane, že u spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. vykonal miestne zisťovanie a dňa 03.12.2009 ekonómka spoločnosti oznámila, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, čo následne vyplynulo aj z výpisu obchodného registra, podľa ktorého bola spoločnosť dňa 08.12.2009 ex offo vymazaná z obchodného registra. Podľa strany 11 napadnutého rozhodnutia u správcu dane vznikli prvé pochybnosti o uskutočnení plnenia, ktoré je predmetom uplatnenia nadmerného odpočtu, na základe zistení anglickej daňovej správy o spoločnosti EAREA Ltd. Londýn, ktorej existenciu sa nepodarilo vôbec overiť ani vo Veľkej Británii ani v SR. Označený riaditeľ tejto neexistujúcej spoločnosti Q. T. je konateľom aj spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o., ktorá mala spolupracovať okrem obchodovať so žalobcom s produktom webka.info. Pri hodnotení zistených skutkočností správca dane okrem iného vzal do úvahy aj to, že primárnym dodávateľom produktu mala byť neexistujúca spoločnosť EAREA Ltd. Londýn. Na základe uvedených skutočností vznikla u správcu dane pochybnosť o obchodoch s kartami webka.info od dodávateľov SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. a ARCADIA GROUP, s.r.o.. Správca dane teda vykonal nie len formálnu kontrolu daňových dokladov, ale skúmal aj reálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov. II. Žaloba 15. Žalobou, doručenou súdu 13.11.2017 sa žalobca domáhal, aby správny súdu rozhodnutie žalovaného 1352355/2017 zo dňa 26.09.2017 zrušil, keď podľa jeho názoru žalovaný nerešpektoval právny názor súdu, uvedený v odôvodnení rozsudku sp. zn. 1S/133/2012 zo dňa 20.4.2017. Žalobca uviedol, že v dotknutom daňovom konaní, ktoré začalo ešte v roku 2009 najskôr správca dane tvrdil, že predmet fakturácie neexistuje, následne po preukázaní existencie predmetu fakturácie tvrdil správca dane jeho nefunkčnosť, čo mal žalobca opätovne vyvrátiť tým, že v daňovom konaní inicioval niektoré z webkariet pred orgánmi správcu dane, pričom všetky tieto webkarty boli plne funkčné. Následne žalovaný začal spochybňovať, či sa jedná o tovar alebo službu, pričom žalobca znovu dokázal, že to nie je podstatné, nakoľko došlo k zdaniteľnému plneniu na základe zaplatenia. Svoje tvrdenia preukázal správcovi dane na jeho výslovnú žiadosť vyjadrením Colného úradu ako aj znaleckým posudkom. Argumentácia žalobcu v žalobe sa sústredila na odôvodnenie toho, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď predmet fakturácie nevyhodnotil ako zdaniteľný obchod; žalobca zotrval na tom, že predmet fakturácie je zdaniteľným plnením. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESD C-88/09 zo dňa 11.2.2010, stanovisko generálneho advokáta k prípadu C 41/04, podľa právnych názorov ktorých sa má webkarta považovať za dodávku tovaru v zmysle čl. 5(1) šiestej smernice o spoločnom systému DPH. Právne názory v uvedených dokumentoch žalovaný vo svojich rozhodnutiach nikdy nespochybnil. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného rozporuplné a teda aj nepreskúmateľné. Rozporuplnosť videl v spochybňovaní stanoviska Colného úradu Bratislava, ktoré sa podľa má vzťahovať iba pre oblasť colného práva, čo je podľa žalobcu v rozpore s elementárnou logikou, ako aj v spochybňovaní znaleckého posudku č. 19/2009 vypracovaného znalcom O.. D. tým, že v znaleckom posudku nie je prijatý záver, kedy a akým spôsobom sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo - v čase objednávania znaleckého posudku však ale správca dane namietal, že tovar neexistuje, že je fiktívny, webkarty sú čisté, nemajú ochranné prvky a podobne. Vo vzťahu k spoločnosti EAREA Ltd. Londýn žalobca uviedol, že príslušné anglické orgány daňovej správy na žiadosť žalovaného vykonali šetrenie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že existenciu spoločnosti sa nepodarilo overiť, nie že neexistuje. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré spočívali v nerešpektovaní právne záväzného názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 16.8.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Uviedol, že v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/133/2012 zo dňa 20.4.2017 sa vysporiadal dostatočne s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Vo vyjadrení ďalej podrobne popísal fungovanie webkarty a súvisiace distribučné vzťahy. Poukázal na to, že všetky argumenty žalobcu v žalobe sú zhodné s tvrdeniami v doplnení odvolania s tým, že s uvedenými argumentami sa už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k spoločnosti EAREA Ltd. Londýn žalovaný citoval z odpovedi Central Liaison Office, Veľká Británia zo dňa 8.12.2009, v ktorej sa na str. 5 a 6 uvádza: Nevieme nájsť IČ DPH spoločnosti EAREA LTD., preto následne bola žiadosť preposlaná nášmu tímu pre Risk economy - tiež sa im nedá určiť IČ DPH. Vykonali miestne zisťovanie na adrese, ktorú ste poskytli - jednalo sa o poštovú schránku, pričom kontaktovali jej majiteľov - sprostredkovateľom bola iná spoločnosť a tak môžeme potvrdiť, že spoločnosť EAREA LTD sa fyzicky vo Veľkej Británii nenachádza. Preposielacia adresa poštovej schránky je na Slovensku, javí sa nám. že EAREA LTD je obchodný kapitál zo Slovenska. Neuskutočnil zdaniteľné dodávky do Veľkej Británii. Opäť ste nás požiadali o potvrdenie, či EAREA LTD je registrovaná na DPH v GB a preverenie obchodných aktivít, o zaslanie všetkých faktúr ...ak ich vystavila v rokoch 2008 až 2009, o zistenie, či spoločnosť EAREA Ltd vyrába v UK webhostigové karty webka.info, alebo iba poskytuje elektronicky dodávané služby, o poskytnutie informácie, či je spoločnosť EAREA Ltd. registrovaná v UK na DPH, odkedy a aké má pridelené DIČ. Opäť sme to skontrolovali s tímom našich DPH e-služieb a tímom pre Risk economy. Oznámili nám, že EAREA Ltd. nie je založená vo Veľkej Británii, je založená na Slovensku a má len poštovú schránku (mailbox) v Británii, nie je tu registrovaná pre DPH, ani nerobí zdaniteľné dodávky vo Veľkej Británii. Preto nie je možné ďalej vec prešetriť, lebo spoločnosť EAREA Ltd. možno skontaktovať len vo vašom štáte.“ 17. Na základe tejto odpovede bola preverovaná existencia takejto spoločnosti v Slovenskej republike, pričom bolo zistené, že spoločnosť s týmto názvom sa v Obchodnom registri SR ako ani v slovenskom daňovom systéme nevyskytuje. Prvé pochybnosti vyvolali už zmienené zistenia anglickej daňovej správy o spoločnosti EAREA Ltd. Londýn, ktorej existenciu sa nepodarilo overiť, a to tak vo Veľkej Británii, ako aj na Slovensku. Označený attorney director tejto neexistujúcej spoločnosti. Tomáš Barčák, je konateľom spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. Bratislava, ktorá má obchodovať s produktom webka.info, o.i. aj s odvolávajúcim sa daňovým subjektom. Kontrola dane z pridanej hodnoty v spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. bola uzavretá miestne príslušným správcom dane s tým, že k zdaniteľným obchodom s produktami webka.info neprišlo. Daňový subjekt akceptoval výsledok kontroly a odvolanie nepodal. Tomáš Barčák bol aj zriaďovateľom poštovej schránky spoločnosti EAREA Ltd. V rámci jednotlivých kontrol bola predložená. Zmluva o distribučnej licencii na webka.info“ zo dňa 5.1.2009. Po právnom rozbore tejto zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou EAREA Ltd resp. ARCADIA GROUP, s.r.o. považoval žalovaný za základné preukázanie skutočnosti, či je spoločnosť EAREA Ltd platne zaregistrovaná podľa anglického práva, to znamená, či táto spoločnosť skutočne existuje. Na základe zistených skutočností, spoločnosť EAREA Ltd nie je v Anglicku platne zaregistrovaná - z toho vyplýva, že túto zmluvu nie je možné považovať za platnú, pretože jedna zo zmluvných strán neexistuje. V prípade, ak by bola spoločnosť EAREA Ltd (čo však nie je) skutočne existujúcou spoločnosťou založenou podľa anglického práva, bolo by potrebné určiť, na základe akej právnej skutočnosti je konateľ spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. Q. T. oprávnený podpisovať zmluvy v mene spoločnosti EAREA Ltd. 18. Pán Q. T. už počas kontroly v spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. prestal komunikovať so správcom dane a žiadne vysvetlenie nepodal. Žalovaný dospel k záveru, že EAREA Ltd nemohla dodať služby spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o., a teda následne spoločnosť ARCADIA GROUP s.r.o. nemohla dodať tieto služby spoločnosti Slovak Consulting Group s.r.o., ktorý ich následne fakturoval žalobcovi a z ktorých si žalobca odpočítal daň na vstupe. 19. Správca dane preveroval nie iba prijaté zdaniteľné obchody ale aj zdaniteľné obchody na výstupe. Preverovaním zistil, že uvedené karty žalobca predal spoločnosti TEREXIM s.r.o., ktorá ich plánovala vrátiť a spoločnosti eD'system Slovakia s.r.o.. ktorá ich dodala spoločnosti BOURNE SR, Maďarsko, ktorá nezdanila a nevykázala žiadne nadobudnutie tovaru od slovenskej spoločnosti. Uvedené bolo predmetom kontroly dane z pridanej hodnoty u spoločnosti eD'system Slovakia s.r.o. a tiež nebol uznaný nadmerný odpočet. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že tento istý tovar bol uznaný u spoločnosti eD'system Slovakia s.r.o. 20. K námietke žalobcu, že Slovenskej pošte a.s. tento tovar „webka.info“ správca dane uznal, žalovaný uvádza nasledovné. Keď daňové orgány zistili reťazce fiktívnych obchodov s webka.info, bola vykonaná kontrola aj u spoločnosti WT com, s.r.o., ktorá obchodovala s nimi v reťazci „EAREA Ltd - ARCADIA GROUP s.r.o. (kontrolou neuznané transakcie - nepodané odvolanie) - JPF s.r.o. (kontrolou neuznané transakcie - súd žaloby zamietol) - WT com s.r.o. (kontrolou neuznané transakcie - nepodané odvolanie) - FORFA s.r.o. - Slovenská pošta a.s.“. Slovenská pošta a.s. predala celkom XX kusov kariet z objednaných XX.XXX kusov a zvyšok - XX.XXX dňa 14.3.2011 vrátila spoločnosti FORFA spol. s r.o. z dôvodu nepredajnosti. 21. K transakciám ohľadom webka.info žalovaný uviedol, že v SR sa obchodovalo/fakturovalo s týmito kartami v množstve cca XXX.XXX,-- kusov, pričom sa nepodarilo zistiť, kto bol prvým dodávateľom tohto produktu, keďže spoločnosť EAREA Ltd. Londýn neexistuje. Kontrolované subjekty predkladali krabice plné kartičiek, ale každý reťazec začínal u nekontaktného daňového subjektu, platitelia v reťazci uvádzali nákup a predaj v daňových priznaniach, ktorých výsledkom boli nadmerné odpočty alebo minimálne daňové povinnosti a poslední v reťazci boli platitelia, ktorí fakturovali dodávky do iných členských štátov ako oslobodené plnenie podľa § 43 zákona o DPH s tým, že výsledkom daňového priznania boli vysoké nadmerné odpočty, ktoré požadovali vrátiť zo štátneho rozpočtu. V prípade preverovania odberateľov v iných členských štátoch bolo zistené dožiadanými finančnými správami, že tieto firmy sú buď nekontaktné, alebo v daňových priznaniach nepriznali nadobudnutie z iného členského štátu. Ako sa preukázalo, koncovým užívateľom elektronických služieb mali byť zákazníci zakúpením si karty u Slovenskej pošty a.s., ktorá však karty vrátila. 22. Fiktívnymi obchodmi s komoditou „webka.info“ sa zaoberal aj Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. 3T/4/2013 z dôvodu simulácie vzniku zákonných podmienok a to najmä predkladaním fiktívnych účtovných dokladov, daňových priznaní a iných dokumentov fiktívnej obchodnej činnosti. Obchodné spoločnosti uvedené v rozsudku (LUSEC s.r.o., GEMBAL s.r.o., PROSPERITA s.r.o., MART1DES s.r.o. BOURNE s.r.o. atď.) boli zapojené do obchodného reťazca, súčasťou ktorého bola aj spoločnosť ARCADIA GROUP s.r.o., ktorá bola dodávateľom aj žalobcu. Všetky tieto spoločnosti nemali dostatočný obchodný majetok na obstaranie uvedených produktov, za dodanie produktov dodávateľským spoločnostiam neplatili finančné prostriedky, prípadne platby za dodanie produktov na základe fiktívnych účtovných dokladov deklarovali, a to s využitím vzájomného prepojenia osôb, ktoré na miestne príslušných daňových úradoch dodanie produktov a platby za tieto produkty, aj napriek tomu, že to nezodpovedalo skutočnému stavu, čím vytvárali fikciu splnenia podmienok na vrátenie DPH. Fiktívny reťazec vždy končil dodávkou oslobodenou podľa § 43 zákona o DPH a posledný daňový subjekt v reťazci žiadal vrátenie nadmerného odpočtu. 23. Žalobca tvrdí, že na daňový úrad priniesol konkrétne webka.info a preukázal správcovi dane, že sú plne funkčné. Ako vyplýva zo spisového materiálu (úradný záznam č. 604/321/31013/2010/Ďat zo dňa 18.3.2010), žalobca predložil správcovi dane 4 kusy webka.info zabalených v celofánovom obale, ale správca dane ich žalobcovi vrátil v neporušenom stave bez skúšania ich funkčnosti. Správca dane nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že niektoré z kariet inicioval. Daňové riaditeľstvo SR zakúpilo tiež u Slovenskej pošty a.s. jeden kus karty Personal za cenu 50 eur, ale aj v spolupráci s IT pracovníkom sa ju nepodarilo aktivovať. 24. K nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru Colného úradu Bratislava žalovaný uvádza, že podľa colného sadzobníka sa nezaraďujú služby, a preto aj keď je služba zhmotnená na nejakom nosiči ako v tomto prípade elektronická služba na kartičke webka.info, podľa colného sadzobníka je to tovar, ale z hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty ide o službu. Napr. aj keď v dnešnej dobe sa uvedené služby poskytujú elektronicky, ale keď by si daňový subjekt kúpil softvér na nosiči, ale zmluvou by bol zaviazaný iba ho využívať, ale nesmel by ho ďalej predávať ani šíriť, jedná sa z hľadiska dane z pridanej hodnoty o službu, pretože je stále vlastníctvom tvorcu uvedeného programu, ale ak by ho mohol ďalej predávať, jedná sa o tovar, ku ktorému nadobudol právo nakladať s ním ako vlastník. IV. Replika žalobcu 25. Elektronickým podaním so ZEP zo dňa 19.10.2018 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného tak, že žalovaný vo veľkej miere iba zopakoval svoje tvrdenia z napadnutého rozhodnutia a doplnil niekoľko tvrdení, ktoré podľa žalobcu boli z väčšej časti bez vysvetlenia a kontextu s prejednávanou vecou. 26. Tvrdenia žalovaného ohľadne obchodovania s webkartami zo strany iných subjektov ako je žalobca a v iných reťazcoch nie sú uvedené v žiadnej logickej súvislosti so žalobnými bodmi v rámci prejednávanej správnej žaloby. Takisto vôbec nie je zrejmé, aký súvis s prejednávaným prípadom a meritom veci má konštatovanie, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. sa spomína v rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/4/2013. Žalovaný vôbec neuvádza, ako má tento trestný rozsudok súvisieť s preverovanými transakciami žalobcu v rámci zdaňovacieho obdobia, ktoré sú predmetom tejto žaloby. V tomto smere je argumentácia žalovaného nezrozumiteľná a nie je možné prikladať jej akýkoľvek právny význam vo vzťahu k meritu veci. 27. Žalobca uviedol, že tunajší súd sa aplikáciou záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ č. k. C-520/10 v obdobných veciach zoberal. Išlo o viaceré prípady prejednávané Krajským súdom v Bratislave, ktorých výsledkom bolo zrušenie rozhodnutia žalovaného, pričom tieto rozsudky tunajšieho súdu boli potvrdené Najvyšším súdom SR ako súdom odvolacím v konaniach sp. zn. 25Sžf/19/2016, 2Sžf/ l8/2016. 2Sžf/25/2015, 2Sžf/26/2015, 2Sžf/20/2015 a 2Sžf/24/2015. V uvedených judikovaných veciach sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave v nasledovných otázkach: - Daňové úrady vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tvrdili, že nákup a predaj webhostingových služieb prostredníctvom webkarty existuje ako zdaniteľné plnenie len medzi prevádzkovateľom služby a koncovým užívateľom - Z rozsudku Súdneho dvora EU č.k. C-520/10 je možné na dané prípady vyvodiť, že prevádzkovateľ, ponúkajúci webhostingové služby spočívajúce v tom, že distribútorovi predáva webkarty obsahujúce všetky informácie potrebné na použitie webhostingových služieb poskytovaných prevádzkovateľom služby prostredníctvom infraštruktúry a ktoré distribútor vo svojom mene a na svoj vlastný účet ďalej predáva prostredníctvom ďalších osôb, poskytuje distribútorovi službu za protihodnotu. Takáto služba (vrátane ďalších predajov v rámci distribučného reťazca tvoreného viacerými distribútormi) napĺňa definíciu služby v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a možno ju preto považovať za zdaniteľné plnenie za predpokladu, že je preukázané skutočné poskytnutie služieb za protihodnotu, - Daňové úrady boli následne zaviazané v ďalšom konaní náležíte zistiť, či v rámci preverovaných obchodných prípadov predajov webkariet je preukázané ich reálne uskutočnenie, majúce základ v preukázateľnej existencii právneho vzťahu s reálnym ekonomickým zdôvodnením, zodpovedajúcim všeobecnej definícii podnikania. 28. Žalobca uviedol, že webkarty si v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia reálne nakúpil za svoje vlastné prostriedky, pričom pri takomto nákupe si musel byt' vedomý, že buď dosiahne zisk alebo riskuje stratu v prípade, že karty zákazníkom alebo iným odberateľom nepredá. Žalobca teda v danom prípade konal vo vlastnom mene, na vlastný účet a za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný ani prvostupňový orgán v rámci doterajšieho súdneho aj administratívneho konania neuviedli nič, čo by v prejednávanom prípade preukazovalo (alebo hoci aj naznačovalo), že zrealizované obchody v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia nemali základ v preukázateľnej existencii právneho vzťahu s reálnym ekonomickým zdôvodnením za protihodnotu. Naopak žalobca reálnosť právneho vzťahu aj jeho ekonomické zdôvodnenie vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil aj preukázal. 29. Bez ohľadu na jednoznačne ustálenú judikatúru žalovaný vo svojom vyjadrení naďalej zotrváva na nesprávnom právnom posúdení, že nákup a predaj webhostingových služieb prostredníctvom webkarty existuje ako zdaniteľné plnenie len medzi prevádzkovateľom služby a koncovým užívateľom. 30. Žalovaný opakovane vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že spoločnosť EAREA, Ltd. Londýn je neexistujúcou anglickou spoločnosťou. Žalovaný sa nijako nezaoberal argumentom žalobcu obsiahnutým v žalobe, že anglickým orgánom daňovej správy sa existenciu spoločnosti síce nepodarilo overiť, no tieto orgány nikdy neuviedli záver, že spoločnosť neexistuje. 31. Tvrdenie žalovaného, že správca dane si (nevedno prečo) neoveril funkčnosť webových kariet predložených žalobcom v rámci administratívneho konania iba potvrdzuje skutočnosť, že prvostupňový orgán ani žalovaný si dostatočným spôsobom neoverovali reálnosť deklarovaného zdaniteľného plnenia a jeho ekonomické zdôvodnenie v zmysle vyššie uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. V. Skutkové a právne závery správneho súdu 32. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 35. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 36. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 37. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 38. Podľa § 2 ods. 1 až 8 zákona správe daní a poplatkov: 1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. 2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. 3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. 5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. 8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. 39. V ustanovení § 2 ods. 1 až 8 zákona o správe daní a poplatkov sú zakotvené základné zásady daňového konania. V ustanovení odseku 1 je zakotvená zásada zákonnosti, ktorá vyžaduje požiadavku, aby daňové orgány v konaní a pri vydaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy (ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov), ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec. Zásada zákonnosti je vymedzená v zákone o správe daní a poplatkov v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok stanovuje, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona a v jeho medziach a pri zachovávaní základných práv a slobôd. 40. Podľa § 30 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 41. Podľa § 30 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. 42. Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 8). 43. Podľa § 46 ods. 1 cit. zákona proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. 44. Podľa § 46 ods. 6 cit. zákona, ak nemôže správca dane posúdiť všetky údaje odvolania na základe výsledkov už vykonaného konania, konanie doplní. 45. V zmysle § 46 ods. 7 cit. zákona, odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania. 46. Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovací prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 47. Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (§ 48 ods. 6 cit. zákona). 48. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 49. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 50. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. 51. Podľa § 19 ods. 2 vetá prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 52. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 53. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 55. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 56. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. 57. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval aj žalobca, zhodne vyplýva, že, že nakupovanie a predaj webkariet (podľa informácií dostupných z administratívneho spisu) v rade spoločností postráda za daných okolností akýkoľvek ekonomický zmysel a navodzuje dojem fiktívnych plnení zameraných na zneužívanie jednotného systému DPH. Podľa názoru súdu daňové orgány v danom prípade nevenovali pozornosť reálnosti a ekonomickej prijateľnosti predmetných obchodov a dospeli k inému záveru o nemožnosti uznať žalobcovi právo na odpočítanie DPH. 58. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/133/2012 zo dňa 20.4.2017 oproti svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní, čo nepoprel ani žalobca, ktorý skôr namietal vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný na strane 9 posledný odsek a na nasledujúcich dvoch stranách napadnutého rozhodnutia podrobne odôvodnil, aké skutočnosti ho viedli k záveru o pochybnostiach, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nejaví žiadne známky rozpornosti, svojvoľnosti prípadne nesúladnosti s formálnou logikou, ako namietal žalobca. 59. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. 60. Dôkazné bremeno je teda primárne na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH), ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), pričom jeho povinnosťou je preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). V prípade, že správca dane na základe konkrétnych informácií nadobudne závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení daňového subjektu, nemôže ich uznať ako relevantné, kým kontrolovaný daňový subjekt zistené pochybnosti neodstráni. 61. Správca dane v danom prípade nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle zákona o správe daní formou dožiadaní smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch, pretože iba faktúry vyhotovené žalobcom ako platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, ešte nezakladajú právo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane. Doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. 62. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly postupoval podľa zákona, pričom kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole. Využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Je treba zvýrazniť, že zákon o správe daní neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale vytvoriť daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly priestor pre preukázanie tvrdení, ktoré považuje správca dane za sporné či pochybné. V tejto súvislosti možno konštatovať, že správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona o správe daní. 63. Krajský súd má za to, že existencia formálnych dokladov ešte nepreukazuje reálnu podstatu obchodnej operácie a jej ekonomický účel. Výlučne formálny prístup daňových orgánov k posudzovaniu oprávnenosti nárokov na odpočet DPH by mohol vytvoriť priestor pre zneužívanie práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty zúčastnenými článkami obchodného reťazca. 64. Správca dane nepochybne mal právo preveriť existenciu obchodov a dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili. 65. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na konkrétnymi zisteniami podložené spochybnenie existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. 66. Žalobca namietal: - že spoločnosť EAREA, Ltd. Londýn vo nie je neexistujúcou anglickou spoločnosťou, pretože anglickým orgánom daňovej správy sa existenciu spoločnosti síce nepodarilo overiť, no tieto orgány nikdy neuviedli záver, že spoločnosť neexistuje - uvedená námietka je v priamom rozpore s odpoveďou anglického orgánu daňovej správy, ktorý konštatoval, že dotknutá spoločnosť (so sídlom Veľkej Británii) nie je založená vo Veľkej Británii- z uvedených skutočností nemožno dospieť k žiadnemu inému rozumnému záveru ako tomu, že spoločnosť neexistuje. Uvedená spoločnosť nie je vedená ani v obchodnom registri SR, ani evidovaná v slovenskom daňovom systéme. -žalovaný ani prvostupňový orgán v rámci doterajšieho konania neuviedli nič, čo by v prejednávanom prípade preukazovalo , že zrealizované obchody v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia nemali základ v preukázateľnej existencii právneho vzťahu s reálnym ekonomickým zdôvodnením za protihodnotu - odôvodnené pochybnosti o existencii deklarovaného zdaniteľného plnenia logicky vyplývajú práve z odôvodnených pochybností o existencii pôvodcu produktu EAREA, Ltd., ktoré žalobca nevyvrátil žiadnym vysvetlením ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu - správca dane si neoveril funkčnosť webových kariet predložených žalobcom v rámci administratívneho konania - uvedené tvrdenie nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, keď žalovaný si funkčnosť produktu overoval, avšak s negatívnym výsledkom a žalovaný tento dôkaz nijakým spôsobom nespochybnil. 67. Argumenty žalovaného v priebehu konania vzťahujúce sa k trestnému konaniu, vedenému na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 3T/4/2013, vrátane právoplatných rozhodnutí vydaných v tomto konaní iba potvrdzujú správnosť záverov žalovaného v napadnutom rozhodnutí - v uvedenom trestnom súdnom konaní boli právoplatne odsúdené viaceré osoby z dôvodu, že obžalovaní prostredníctvom viacerých obchodných spoločností, vrátane spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. (deklarovaný dodávateľa žalobcu) si za zdaňovacie obdobia od mesiaca apríl 2008 až do roku 2010 uplatňovali na príslušných daňových úradoch odberateľské spoločnosti nároky na odpočítanie DPH vo výške spolu X.XXX.XXX,XX,- EUR, pričom tieto spoločnosti nemali dostatočný obchodný majetok na obstaranie uvedených produktov, za dodanie produktov dodávateľským spoločnostiam neplatili finančné prostriedky, prípadne platby za dodanie produktov na základe fiktívnych účtovných dokladov deklarovali, a to s využitím vzájomného prepojenia osôb, ktoré na miestne príslušných daňových úradoch potvrdzovali dodanie produktov a platby za tieto produkty, aj napriek tomu, že to nezodpovedalo skutočnému stavu, čím vytvárali fikciu splnenia podmienok na uplatnenie vrátenia DPH, spoločnosti vstupujúce do obchodovania s týmito produktmi nerealizovali predaj týchto produktov konečným spotrebiteľom v Slovenskej republike alebo v zahraničí, pričom osoby na najvyššom stupni riadenia tejto skupiny, Ing. C.Q., F.R. a Ing. A.I., priamo riadili a ovplyvňovali obchodovanie s jednotlivými produktmi, zadávali pokyny osobám na strednom a nižšom stupni tejto skupiny, rozhodovali o vystavovaní fiktívnych účtovných a iných dokladov, deklarujúcich nákupy a predaje produktov medzi jednotlivými spoločnosťami. 68. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty správny súd dospel k záveru, že už samotné dôvodné pochybnosti žalovaného o existencii zdaniteľného plnenia boli dostatočným dôvodom na potvrdenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 a určil vlastnú daňovú povinnosť. 69. Pri takto závažných odôvodnených pochybnostiach o existencii zdaniteľného plnenia je právne posúdenie predmetu fakturácie nadbytočné nemôže mať žiadny vplyv na správnosť posudzovaného rozhodnutia. Preto sa súd už ďalšími námietkami nezaoberal. 70. Podľa názoru súdu je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 71. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 168 SSP. 72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.