Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/229/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200723 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6018200723.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Slovenská akadémia vied, Štefánikova 49, 814 38 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, P.O.Box 82, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/015505/2018-243/1078 zo dňa 20.09.2017, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.11.2018 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 19.11.2018, postúpenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.12.2018 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/015505/2018-243/1078 zo dňa 20.09.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Bratislava, Drieňová 34, 826 50 Bratislava č. 176/6781/18/19 zo dňa 21.06.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci porušenia pracovnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) z dôvodu, že vládnym auditom č. H. č. W. bolo zistené, že žalobca nedodržal podmienky hospodárnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. C. zo dňa 22.08.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 13.11.2013, Dodatku č. 2 zo dňa 17.06.2014, Dodatku č. 3 zo dňa 29.07.2015, čím porušil podmienky stanovené v čl. 3 bod 3.2 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. C. zo dňa 22.08.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 13.11.2013, Dodatku č. 2 zo dňa 17.06.2014, Dodatku č. 3 zo dňa 29.07.2015 v spojení s čl. 14 ods. 1 písm. d) a písm. k) a následne čl. 14 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Ďalej bolo zistené, že žalobca porušil pravidlá a podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté a ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov podľa čl. 14 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Za vyššie uvedené konanie žalovaný uložil prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi povinnosť odviesť podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. verejné prostriedky za porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté vo výške X.XXX.XXX,XX eur. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že mu bola uložená sankcia v podobe odvodu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu SR a rozpočtu EÚ v celkovej výške X.XXX.XXX,XX eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Ak by žalobca túto povinnosť v uvedenej lehote nesplnil, je povinný uhradiť penále vo výške X,X% zo sumy uloženého odvodu za každý, aj začatý deň (penále). Ďalej žalobca uviedol, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná finančná škoda, ktorú by nebolo možné neskôr odstrániť. Žalobca je rozpočtovou organizáciou napojenou na rozpočet Ministerstva školstva SR a zároveň aj samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu, na ktorú je finančne napojených ďalších 47 vedeckých organizácií SAV. Žalobca uvádza, že nemá vytvorené dostatočné finančné rezervy v rozsahu uloženej sankcie a penále a táto suma predstavuje neúnosné zaťaženie rozpočtu žalobcu s finančnou položkou, ktorá je schopná zabrzdiť nielen plánovaný rozvoj činností žalobcu, ale aj bežný chod žalobcu a jeho podriadených 47 vedeckých organizácií SAV. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku popísal svoje výdavky v jednotlivých kategóriách a pri každej kategórii uviedol čo obsahuje a v akej výške na ňu vynakladá finančné prostriedky za kalendárny rok. Ak by došlo k okamžitému výkonu napadnutého rozhodnutia, žalobca uvádza, že by bol nútený odobrať finančné prostriedky z jednej alebo viacerých výdavkových kategórii, čo by malo pre neho nenapraviteľné následky napr. vo forme odlivu pracovníkov, pozastavenia plnenia vedeckých programov, čím by bola ohrozená politika štátu v oblasti vedy a výskumu. žalobca taktiež tvrdí, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, ale práve naopak, v súlade s ním. Túto skutočnosť žalobca odôvodňuje tým, že žalobca je národná inštitúcia, primárne financovaná z verejných zdrojov a žalobca je závislý od toho, či tieto peňažné prostriedky v rozpočte má, alebo nie a okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí dôjde k narušeniu riadnej činnosti žalobcu a jeho podriadených vedeckých organizácií, čo jednoznačne nemožno požadovať za verejný záujem. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 28.05.2019 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že so žalobcom bola dňa 04.12.2018 uzatvorená Dohoda o splátkach podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej prílohou bol splátkový kalendár na roky 2019-2021. Uvedená dohoda bola uzatvorená na základe písomnej žiadosti žalobcu, nakoľko z dôvodov nepriaznivých ekonomických a sociálnych pomerov nemohol zaplatiť celý dlh naraz. V dohode o splátkach žalobca prehlasuje, že uvedený dlh uznáva v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky. Žalobca celú sumu odvodu X.XXX.XXX,XX eur a penále vo výške XX.XXX,XX eur uhradil naraz dňa 18.03.2019. Vzhľadom na túto skutočnosť má žalovaný za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe už nie je nevyhnutné. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná finančná škoda, ktorú by nebolo možné neskôr odstrániť. Žalobca túto skutočnosť preukazoval schváleným rozpisom rozpočtu rozpočtovej kapitoly 51 - Slovenská akadémia vied na rok 2018 zo dňa 09.01.2018. Návrh rozpočtu žalobcu na roky 2018-2020 z mája 2017, ktorý v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol ako dôkaz k žalobe nepripojil. Hrozbu závažnej finančnej škody preukazoval žalobca súdu len rozpisom výdavkov, pričom však opomenul uviesť a preukázať aj svoje príjmy a tiež skutočnosť, či v danom roku skutočne aj došlo k vyčerpaniu všetkých v rozpočte schválených finančných prostriedkov, prípadne či došlo k prekročeniu schváleného rozpočtu a jeho navýšeniu. O hrozbe závažnej finančnej škody a nenapraviteľného následku nesvedčí ani to, že žalobca nevyužil možnosť splácať pohľadávku na základe uzatvorenej dohody o splátkach so žalovaným, ale pohľadávku uhradil jednorazovo v plnej výške. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok tvrdil, ale súdu hodnoverne nepreukázal, krajský súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súladom, resp. rozporom priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom sa správny súd nezaoberal, nakoľko nebola splnená prvá podmienka vyžadovaná pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to osvedčenie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).