Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/186/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116223632 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6116223632.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg, so sídlom Zvolenská cesta 20, Banská Bystrica, IČO: 35 983 663, zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 464 181, proti žalovanému: Únia kynologických klubov, so sídlom Furmanská 9, Bratislava, IČO: 45 738 211, zastúpenému advokátom: JUDr. Miroslav Dobák, so sídlom Nám. Martina Benku 1, Bratislava, o určenie trvania členstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. marca 2018, č.k. 22C/26/2017 - 114, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu o určenie, že členstvo žalobcu u žalovaného trvá, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je občianskym združením, ktoré sa v roku 2012 stalo členom žalovaného. Z obsahu stanov žalobcu mal preukázané, že orgány klubu tvorí: výročná členská schôdza, členská schôdza, výbor a kontrolná a revízna komisia (čl. 6). Členskú schôdzu zvoláva výbor klubu raz ročne, je tvorená všetkými prítomnými členmi klubu. Členská schôdza rozhoduje o prijatí asociovaných členov za riadnych členov klubu, o dovolaní sa uchádzačov proti neprijatiu za asociovaných členov klubu a o vylúčení z klubu. Výbor klubu riadi činnosť KCHPND (Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg) medzi členskými schôdzami. Je päťčlenný v zložení: predseda, podpredseda, tajomník, pokladník a poradca chovu. Výbor klubu sa schádza podľa potreby najmenej 1 krát do roka, schôdzu zvoláva ktorýkoľvek člen výboru alebo predseda KRK (Kontrolnej revíznej komisie - pozn. súdu), o rokovaniach sa spíše zápisnica. Štatutárnymi zástupcami KCHPND sú predseda a podpredseda, pričom každý z nich má právo konať samostatne. Z vnútornej smernice č. 1/2012 pre zmenu členstva v kynologickej organizácii člena SKJ, vyplýva, že chovateľský klub môže zmeniť svoje členstvo v kynologickej organizácii, ktorá je členom SKJ, za dodržania nasledovných podmienok: zmena členstva v kynologickej organizácii musí byť schválená členskou alebo výročnou členskou schôdzou príslušného chovateľského klubu, štatutárni zástupcovia chovateľského klubu sú o tejto skutočnosti povinní informovať do 14 dní od schválenia rozhodnutia členskou schôdzou alebo výročnou členskou schôdzou Prezídium SKJ, kynologickú organizáciu, v ktorej sa rozhodli členstvo ukončiť a organizáciu, v ktorej sa o členstvo uchádzajú, členstvo v pôvodnej organizácii môže byť ukončené ku koncu kalendárneho roka, chovateľský klub sa o ďalšej zmene v kynologickej organizácii môže rozhodnúť až po uplynutí 5 rokov, kynologická organizácia môže bez udania dôvodu odmietnuť členstvo chovateľského klubu. Zo žiadosti o ukončenie členstva zo dňa 27.09.2016 zistil, že Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg (žalobca) zaslal Únii kynologických klubov (žalovanému) žiadosť o ukončenie členstva, v ktorej uviedol, že žiada na základe rozhodnutia prijatého Výborom žalobcu zo dňa 26.09.2016 v zmysle Stanov ÚKK bod 3.6.1 o ukončenie členstva v ÚKK z dôvodu dlhodobých, pretrvávajúcich vnútorných problémov u žalobcu, ktoré by v budúcnosti mohli vážne poškodiť dobré meno slovenskej kynológie. Žiadosť bola podpísaná predsedom Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg p. V. K.. Z výsluchu svedka V. K., bývalého predsedu klubu, zistil, že v čase, keď bol predsedom klubu, došlo k ukončeniu členstva žalobcu v ÚKK. Prebehlo to na schôdzi výboru, kde boli naplánované rôzne činnosti, kde sa dostali aj k bodu prípadu pána V., ktorý niekoľko rokov atakoval klub žalobcu, neskutočné množstvo e-mailov, zastrašovanie, znechucovanie členov, klub nemal iné možnosti, len sa venovať im. W. V. bol členom žalobcu a v minulých rokoch na obdobie pár mesiacov predsedom klubu. S ohľadom na ataky pána V., ako aj nechutenstvo členov v samotnom klube, dospeli k záveru, že poslanie klubu, ktoré má mať, t.j. starať sa a robiť kynológiu medzi ich členmi, odborné semináre, bolo týmto spôsobom znehodnotené a znevažované. Na základe tohto všetkého sa rozhodli, že ukončia členstvo a umožnia priestor prípadne iným klubom, resp. členom, aby mohli normálne chovať v klube a žiť svoj chovateľský život v klube. Na výbore rozhodli o ukončení členstva a na základe toho napísal list na ÚKK, že odstrešujú klub žalobcu. Listinu zo dňa 27.09.2016 o ukončenie členstva podpísal na základe rozhodnutia prijatého na schôdzi výboru a doručilo sa to ÚKK. Ako následne ÚKK rozhodla, už bolo na nich. Samozrejme potom už vedel, že to prešlo a že ukončenie členstva schválili. Neskôr asi o mesiac po ukončení členstva žalobcu, sa vzdal mandátu predsedu klubu. Z návrhu na znovuzapísanie členstva zo dňa 28.10.2016 zistil, že žalobca adresoval žalovanému žiadosť, v ktorej okrem iného uviedol, že klub pod vedením predchádzajúceho štatutára pána K. v rozpore s platnými stanovami požiadal o ukončenie členstva v ÚKK. Tento právny úkon síce učinil menovaný štatutár, ale porušil tým ako vykonávateľ povinnosti, pretože tento úkon nebol prejavom vôle klubu, ktorú vykonával. Jednalo sa teda o zmätočný právny úkon nevyvolávajúci zamýšľané právne účinky. V tomto smere teda došlo k pochybeniu klubu nezavineného jeho členmi, ale len vybranými osobami. Zo zápisnice z Mimoriadnej členskej schôdze žalobcu zo dňa 23.10.2016 mal preukázané, že ukončenie členstva žalobcu v ÚKK odsúhlasil výbor počtom hlasov 4:0. Zo stanov Únie kynologických klubov zistil, že členstvo u žalovaného zaniká (čl. 3.6.1) dobrovoľným písomným odhlásením. Zástupca žalobcu H. K. v rámci svojho výsluchu podrobne opísal priebeh udalostí nasledujúcich po ukončení členstva žalobcu u žalovaného Zástupca žalovaného Q. Š. v rámci svojho výsluchu uviedol, že žalobca sa stal členom ÚKK v roku 2012, kde právny úkon vstupu preukázal veľmi podobným prípisom ako bola žiadosť o ukončenie členstva zo dňa 27.09.2016, vtedajší predseda žalobcu. Ani v tomto ani v ďalších 38. prípadoch členov ÚKK nepožadovali žiadny iný doklad prejavu vôle členskej základne, ale len následné doklady, akými sú stanovy, registrácia na Ministerstve vnútra SR atď. Opísal tiež spôsob fungovania klubu žalobcu, pričom uviedol, že s vedením žalobcu, keď tam bol pán N. alebo pán K., bola korektná spolupráca, tak ako s ostatnými klubmi. Potvrdil, že ak by členstvo žalobcu u žalovaného trvalo, tak by žalovaný nemohol prijať nový nástupnícky klub, ale oni akceptovali najprv žiadosť o ukončenie členstva, a následne bol až prijatý nástupnícky klub. Na prezídiu, kde sa to prerokovalo, boli prítomní všetci piati členovia prezídia ÚKK aj všetci traja členovia dozornej rady. Nový klub doručil prihlášku 27.09.2016. Mal informácie o ukončení členstva žalobcu z dôvodu vnútroklubových problémov, ktoré vraj nevedeli inak riešiť. Oznámenie o ukončení členstva bolo riadne doručené. Stanovy žalovaného pritom neumožňujú ignorovať rozhodnutie štatutárnych orgánov jeho členov ani ich meniť. Svedok Q. D., predseda dozornej rady žalovaného, vypovedal, že ÚKK nie je podriadená svojim členom. Člen je povinný dodržiavať stanovy a všetky predpisy ÚKK, môže sa bez problémov odhlásiť ako právny subjekt z ÚKK a nie je možné zadržať člena, vždy to závisí na klube ktorý je členom a keď podá všetky papiere o ukončení členstva, únia členstvo ukončí. Bližšie ukončenie neskúma, nakoľko ide o slobodné rozhodnutie člena. Ako dozorná rada nedostali žiaden podnet na preverenie členstva, po predložení papierov o ukončení členstva bolo členstvo ukončené z hľadiska dozornej rady právoplatne. Na ukončenie členstva v ÚKK je potrebné predložiť žiadosť o ukončenie členstva podpísanú štatutárnym zástupcom. Napokon poukázal na to, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne J. V., nakoľko táto bola asociovanou členkou žalobcu a jej výsluch vo vzťahu k predmetu konania by nemal vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nevypočul ani svedkyňu Q. C., ktorej neúčasť na pojednávaní konanom dňa 12.02.2018 právny zástupca žalovaného ospravedlnil z dôvodu virózy, pričom na jej výsluchu netrval. Zamietol tiež návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania predložením originálu zápisnice z členskej schôdze žalobcu zo dňa 23.10.2016, zápisnice z členskej schôdze žalobcu, ktorá by mala potvrdzovať mandát žalobcu na podanie tejto súdnej žaloby, predložením dokumentu o nesúlade jeho vnútornej vôle s vykonaným právnym úkonom ukončenia členstva a zoznamom členov žalobcu, ktorí sú jeho členmi v súčasnosti a súčasne týmito členmi boli aj v čase ukončenia členstva, nakoľko vykonanie tohto dokazovania nepovažoval za potrebné s ohľadom na zistený skutkový stav i to, že obsah zápisnice z 23.10.2016 nebol nikým spochybňovaný. 2. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci posúdil spor podľa § 137 písm. c/ C.s.p. a § 19a ods. 1, § 20 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a tiež § 2 ods. 1,3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a dospel k záveru, že hoci žalobca je aktívne vecne legitimovaný a žaloba je i procesne prípustná, nakoľko na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa stal členom žalovaného pri vzniku Únie kynologických klubov ako zakladajúci člen po tom, ako vznikol žalovaný odčlenením od SKJ. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Dokazovaním mal ďalej preukázané, že dňa 26.09.2016 sa konala schôdza výboru Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg za účasti 4 jej členov, pričom v rámci rokovania na schôdzi v časti programu "rôzne" členovia výboru diskutovali o problémoch v klube s apeláciou na listy V.. V. a zhodli sa na tom, že v súčasnej dobe nie je klub schopný plnohodnotne napĺňať ciele zakotvené v stanovách. Neustále pretrvávajúce spory medzi výborom a niektorými členmi klubu vyvolávajú neistoty v radoch členov v tom, či je toto občianske združenie za uvedených podmienok schopné poskytnúť členom pomoc a podporu a či je spôsobilé hodnotným spôsobom prezentovať svojich členov vo vzťahu k verejnosti, k ÚKK a SKJ. S prihliadnutím na uvedené navrhol predseda hlasovať o ukončení členstva v ÚKK, pričom výsledok hlasovania bol 4:0. Následne vtedajší predseda žalobcu V. K., zaslal dňa 27.09.2016 žalovanému žiadosť o ukončenie členstva, v ktorej uviedol, že žiada na základe rozhodnutia prijatého Výborom žalobcu zo dňa 26.09.2016 v zmysle Stanov ÚKK bod 3.6.1 o ukončenie členstva v ÚKK z dôvodu dlhodobých, pretrvávajúcich vnútorných problémov u žalobcu, ktoré by v budúcnosti mohli vážne poškodiť dobré meno slovenskej kynológie. Žalovaný žiadosti o ukončenie členstva žalobcu vyhovel. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či k ukončeniu členstva žalobcu u žalovaného došlo v súlade so stanovami žalovaného, ktoré sa na takúto situáciu vzťahujú. Z predložených stanov žalovaného je zrejmé, že chovateľský klub v zmysle bodu 3.6.1 môže ukončiť členstvo u žalovaného dobrovoľným písomným odhlásením. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vtedajší predseda žalobcu V. K., doručil žalovanému dňa 27.09.2016 žiadosť o ukončenie členstva v zmysle uvedeného bodu stanov žalovaného, pričom toto ukončenie členstva schválil výbor žalobcu na schôdzi konanej dňa 26.09.2016. Došlo preto k ukončeniu členstva žalobcu u žalovaného dobrovoľným písomným odhlásením v súlade so stanovami žalovaného. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný bližšie tento právny úkon neskúmal, poukázal na výpovede zástupcu žalovaného pána Š.L., ako aj výpovede svedkov pána D., z ktorých je zrejmé, že žalovaný nemá možnosť ignorovať rozhodnutie štatutárnych orgánov svojich členov. Preto, pokiaľ bola žalovanému doručená žiadosť o ukončenie členstva podpísaná štatutárnym zástupcom žalobcu, nemal dôvod tejto žiadosti nevyhovieť a členstvo žalobcu u žalovaného ukončil. V tomto smere poukázal aj na ustanovenie § 20 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Je zrejmé, že tak žalobca ako aj žalovaný riadia svoju činnosť na základe schválených stanov. Z predložených stanov žalobcu vyplýva, že štatutárnymi zástupcami žalobcu sú predseda a podpredseda, pričom každý z nich má právo konať samostatne. Pokiaľ potom vtedajší predseda dospel k závere o potrebe ukončenia členstva žalobcu u žalovaného, bol oprávnenou osobou na vykonanie takéhoto úkonu. Z vykonaného dokazovania mal však preukázané, že konanie pána K., ako štatutára žalobcu, nebolo konaním jedinej osoby, ale úkonu - žiadosti o ukončenie členstva, predchádzala schôdza výboru žalobcu, na ktorej členovia výboru dospeli k záveru, že pre dlhotrvajúce nezhody v klube je vhodné členstvo žalobcu u žalovaného ukončiť, pričom o tejto skutočnosti hlasovali počtom 4 za, proti 0, zdržal sa 0. Z päťčlenného výboru teda hlasovala nadpolovičná väčšina členov výboru za ukončenie členstva žalobcu. V súvislosti s námietkami žalobcu, že ukončenie členstva malo byť schválené členskou schôdzou uviedol, že táto skutočnosť nevyplýva zo stanov predložených žalobcom. Z predmetných stanov vyplýva, že členskú schôdzu zvoláva výbor klubu raz ročne, je tvorená všetkými prítomnými členmi klubu. Členská schôdza rozhoduje o prijatí asociovaných členov za riadnych členov klubu, o dovolaní sa uchádzačov proti neprijatiu za asociovaných členov klubu a o vylúčení z klubu. Na druhej strane výbor klubu riadi činnosť KCHPND (Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg) medzi členskými schôdzami. V danom prípade dospel k záveru, že v období medzi členskými schôdzami bol oprávnený za klub (žalobcu) konať výbor, ktorý na svojej schôdzi odhlasoval ukončenie členstva žalobcu u žalovaného, v dôsledku čoho vtedajší štatutárny zástupca žalobcu doručil žalovanému žiadosť o ukončenie členstva. Nestotožnil sa ani s námietkami žalobcu o neplatnosti právneho úkonu ukončenia členstva z dôvodu nedostatku vôle členov klubu toto členstvo žalobcu u žalovaného ukončiť. Vo všeobecnosti úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní, a to v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle citovaného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.05.2010, sp. zn. 1Cdo 113/2008). V danom prípade vtedajší štatutárny zástupca žalobcu, ako aj výbor, ktorý na schôdzi odhlasoval ukončenie členstva, boli oprávnení vykonať právny úkon ukončenia členstva v mene žalobcu, ako právnickej osoby, pričom z výpovede samotného pána K. ako aj pani Č. (vtedajšej členky výboru) vyplynulo, že ich vôľa ukončiť členstvo žalobcu u žalovaného bola prejavom vôle väčšiny členskej základne chovateľského klubu, nakoľko samotní členovia klubu v dôsledku nepriaznivých vnútorných vzťahov, ktoré sa prejavovali aj navonok a nerobili dobré meno klubu, oslovovali pri rôznych príležitostiach členov výboru klubu, aby zvážili zotrvanie žalobcu u žalovaného. Súd preto nemal za preukázaný nedostatok vôle žalobcu (resp. jeho členov) na ukončení členstva žalobcu u žalovaného, práve naopak, vykonaným dokazovaním bola preukázaná jednota prejavu vôle väčšiny členskej základe žalobcu s následným konaním oprávnených orgánov žalobcu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že členstvo žalobcu u žalovaného bolo ukončené riadne, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne, pretože nejestvuje žiadny iný prostriedok nápravy situácie, ktorá nastala, keďže bývalý predseda svojvoľne, bez právneho základu, vyjadrenia vôle členov a v rozpore so Stanovami vykonal navonok právny úkon voči žalovanému, ktorý de facto hneď prijal za člena na uvoľnené miesto iný subjekt, čím je vylúčené navrátenie do pôvodného stavu inak, než súdnym rozhodnutím o určení trvania členstva, hoci právny úkon bývalého predsedu je neplatný. Zdôraznil, že materiálnym základom pre konanie štatutárneho orgánu má byť vôľa členov, o čom však nie je žiadna písomná dokumentácia. Členovia nevedeli o ničom a zahraniční chovatelia videli, že stránka žalobcu nie je funkčná. Vyjadrenia bývalého predsedu sú zjavne účelové, pretože takéto rozhodnutie mohlo padnúť iba na členskej schôdzi a keďže členská schôdza schválila plán činnosti žalobcu, je zrejmé, že s členstvom žalobcu u žalovaného sa počítalo tak, ako vždy doposiaľ. Len v prípade členstva žalobcu u žalovaného je pritom možné relevantne chovať dané plemeno a to vrátane dokumentácie pre novonarodené jedine bez toho, aby chovateľ musel žiadať iné organizácie. Združenie u žalovaného im teda poskytuje komfort a výhody, pričom o tieto možnosti žalobca a jeho členovia prišli v dôsledku jednostranného, nikým neschváleného úkonu. Z tohto dôvodu je členstvo žalobcu u žalovaného dôležité pre napĺňanie vlastných cieľov, pre ktoré bol založený a ktoré záujmy vlastných členov háji, pričom bez členstva nemá existencia žalobcu zmysel. Zdôraznil, že u žalovaného je platná vnútorná smernica č. 1/2012 pre zmenu členstva v kynologickej organizácii člena Slovenskej kynologickej jednoty, ktorá sa v tomto smere vzťahuje práve na tento prípad a podľa ktorej musí byť zmena členstva schválená členskou alebo výročnou členskou schôdzou. To sa však u žalobcu nestalo. Naviac však členstvo môže byť ukončené ku koncu kalendárneho roka (v prípade, ak by aj došlo k jeho zániku, zaniklo by len 31.12.2016 v zmysle znenia tejto smernice). V súvislosti so svojou činnosťou poukázal tiež na to, že bol akceptovaný v SR aj mimo nej, od roku 2010 do roku 2016 došlo k nárastu členov o 152 %, dokonca mal aj zahraničných členov a aj dvoch medzinárodných rozhodcov a v rámci výstav usporiadaných žalobcom boli zastúpené viaceré krajiny, Česká republika, Maďarsko, Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Poľsko. Vo vzťahu k otázke tzv. "traumatizovania členskej základne", ktorá mala byť dôvodov odhlásenia poukázal na to, že väčšina ani nevedela, že sa niečo v klube deje, nakoľko predseda pán K. ani na členských schôdzach nebol ochotný informovať členov o všetkých skutočnostiach ohľadom prebiehajúcich súdnych sporov. Právny úkon štatutárov však musí byť v záujme žalobcu, a nie v jeho neprospech a úkon odhlásenia z členstva u žalovaného bol len úskokom a príprava pôdy pre iný subjekt, ktorý zaujme miesto žalobcu u žalovaného, čo priebeh súdneho sporu len potvrdil. Vyslovil presvedčenie, že jeho členstvo u žalovaného trvá, pretože tu nejestvuje právny úkon, ktorý by členstvo platne ukončil. Nakoľko vyvinul maximálnu snahu pod novým vedením reparovať predošlé písomné prejavy a žalovaného upozornil na porušenie vlastných stanov i na konanie bývalého vedenia, avšak náprava zjednaná nebola, je nevyhnutné, aby sa tak stalo prostredníctvom súdu. Žiadal preto podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca vo svojom odvolaní odôvodňuje nesprávnosť rozhodnutia súdu rozporom rozsudku s jeho názorom bez relevantného odkazu na porušenú normu všeobecne záväzného predpisu, prípadne vnútorného predpisu žalovaného, či jeho strešnej organizácie, prijímajúc závery bez opory v právnej stránke veci a bez opory vo výsledkoch dokazovania pred súdom. V prvoinštančnom konaní bolo preukázané, že došlo k písomnému odhláseniu žalobcu z členstva u žalovaného, pričom tento právny úkon bol vykonaný štatutárnym orgánom a teda orgánom, ktorý bol ako jediný na tento úkon oprávnený. Dodatočne vznesený nesúhlas nového štatutárneho orgánu žalobcu nebolo možné zohľadniť a tento posudzovať ľubovoľne podľa vlastnej úvahy, ale musel postupovať v súlade s ustanovením § 20 ods. 1 OZ a pôvodný právny úkon akceptovať. Uvedený právny úkon sa mu nikdy nejavil ako zmätočný, ale ako jasný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle žalobcu, vykonaný prostredníctvom jediného oprávneného orgánu. Konštatoval tiež, že žalobca v samotnej žalobe a taktiež vo svojom odvolaní vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nerozlišuje zmenu členstva a zánik členstva v rámci štruktúr SKJ ako odlišné právne úkony. Žalobca sa nemohol organizovať v rámci štruktúr SKJ nie na základe toho, že následne bol prijatý na uvoľnené miesto nový člen, ale naopak, nový člen bol prijatý preto, že žalobca nepožiadal o prestup v rámci štruktúr, ale členstvo ukončil. Promptné riešenie situácie a prijatie nového člena bolo preto nutnosťou, pričom nový člen bol prijatý na zasadnutí prezídia, ktoré bolo plánované a zvolané už dlhšiu dobu vopred a len zhodou okolností bola deň pred jeho konaním doručená žiadosť žalobcu o ukončenie členstva. Za neopodstatnenú označil aj ďalšiu argumentáciu žalobcu, o ktorú sa opiera podané odvolanie, pričom zdôraznil i to, že nie je pravdou a je v rozpore s výsledkami dokazovania, že jeho členovia nevedeli o ničom. Členská základňa si zvolila výbor klubu, zastupujúci a presadzujúci ich záujmy, požívajúci ich dôveru a tento bol s členskou základňou v bezprostrednom kontakte. V konaní pred súdom bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že výbor klubu sa zaujímal o názory, potreby a požiadavky členskej základne, tieto sa snažil realizovať prostredníctvom svojej činnosti a odhlásenie člena bolo vykonané práve na základe podnetov a požiadaviek samotných členov, ktorí vzhľadom na extrémne nezdravé, škodlivé, konfrontačné prostredie a napätie žiadali výbor, aby tento vyriešil situáciu a členstvo u žalovaného ukončil. Činnosť žalobcu pritom môže pokračovať aj naďalej v rámci jeho schopností, avšak už mimo jeho štruktúr, i keď je pravdou, že žalobca stratil schopnosť a spôsobilosť vykonávať chov plemena psov, keďže jeho súčasní členovia chov psov ani výstavníctvo významnejším spôsobom fakticky nevykonávajú. V nadväznosti na námietku žalobcu, že jeho odhlásenie z členstva nepredstavuje prejav vôle členov klubu, poukázal na to, že na základe hlasovania výboru (všetci zúčastnení členovia jednohlasne schválili ukončenie členstva, neprítomný bol jeden z piatich) bola prejavená vôľa klubu prostredníctvom štatutárneho orgánu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podľa bodu 6.3. jeho stanov štatutár nebol oprávnený na odhlásenie členstva, toto nie je pravdou, nakoľko takéto obmedzujúce ustanovenie pre jeho štatutárny orgán sa v označenom bode a ani ďalšom texte stanov nenachádza a konanie štatutárneho orgánu voči tretej osobe nie je obmedzené tak, aby ktorékoľvek tretie osoby mohli právne úkony žalobcu neakceptovať. On nie je viazaný stanovami žalobcu, ale svojimi stanovami, podľa ktorých (bod 3.6.1.) členstvo zaniká dobrovoľným písomným odhlásením. V súlade so svojimi stanovami bol preto povinný toto odhlásenie akceptovať a došlo k riadnemu zániku členstva na základe jediného ustanovenia, ktorým boli rovnako viazaní žalobca aj žalovaný. Napokon v nadväznosti na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej neboli dodržané ustanovenia Smernice 1/2012, poukázal na to, že táto smernica pri prestupoch v rámci štruktúr SKJ upravuje časové obdobia ukončenia členstva a prijatia nového člena, aby bola zabezpečená čo najmenšia administratívna náročnosť spracovania prestupov. Odlišná situácia je pri ukončení členstva v zmysle bodu 3.6.1. stanov, na ktoré je smernica strešnej organizácie SKJ č. 1/2012 neaplikovateľná, nakoľko v uvedenom prípade nešlo o prestup, ale o definitívne ukončenie členstva a teda išlo o celkom odlišný administratívny a právny stav, v ktorom je možné ukončiť členstvo doručením oznámenia a je rovnako možné okamžite prijať nového člena. V súvislosti s prejavom vôle žalobcu ukončiť členstvo odkázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo 1/2012 z 21.11.2013, podľa ktorého ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Z jeho strany teda nebolo možné skúmať vnútornú vôľu žalobcu pri ukončení členstva, ale iba jej prejav, ktorý bol jednoznačný a nepochybný. Ak by aj bol skutočne rozpor medzi jeho vnútornou vôľou a jej prejavom (hoci takýto rozpor tu nebol) bol v procese ukončenia členstva povinný zohľadniť objektívne hľadisko a členstvo ukončiť. Naviac však, hoci sa žalobca opakovane dovoláva nedostatku svojej vnútornej vôle, tento nedostatok nikdy jemu a ani súdu nepreukázal žiadnou zo zápisníc z členskej schôdze, do konca ani zo zasadnutia svojho výboru a teda spôsobom, ktorý sám považuje za jediný spôsobilý dokumentovať vnútornú vôľu klubu. Odvolanie preto označil na neopodstatnené. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V danom spore súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že jeho členstvo u žalobcu naďalej trvá, vykonal náležité dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov strán. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p. a § 19a ods. 1, § 20 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a tiež § 2 ods. 1,3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu podanej žaloby aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj prijaté právne závery ohľadne všetkých relevantných otázok významných pre rozhodnutie v danom spore. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko dňa 26.09.2016 na schôdzi Výboru žalobcu za účasti štyroch jej členov bolo riadnym hlasovaním (s výsledkom hlasovania 4:0) rozhodnuté o ukončení členstva žalobcu v Únii kynologických klubov a vtedajší predseda žalobcu, ako štatutárny orgán, podpísal a doručil dňa 27.09.2016 žalovanému žiadosť o ukončenie členstva, v ktorej uviedol, že žiada na základe rozhodnutia prijatého Výborom zo dňa 26.09.2016 v zmysle Stanov ÚKK bod 3.6.1 o ukončenie členstva v ÚKK z dôvodu dlhodobých, pretrvávajúcich vnútorných problémov u žalobcu, ktoré by v budúcnosti mohli vážne poškodiť dobré meno slovenskej kynológie, členstvo žalobcu u žalovaného riadne v súlade s citovaným ustanovením Stanov žalovaného zaniklo. Rovnako odvolací súd v tejto súvislosti považuje za správny záver prvoinštančného súdu, že právny úkon bývalého predsedu žalobcu, ktorým požiadal žalovaného o ukončenie členstva, nemožno považovať za neplatný, keď so zreteľom na ust. § 20 Občianskeho zákonníka bol podľa stanov žalobcu na vykonanie tohto úkonu oprávnený a naviac, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konanie pána K., ako štatutára žalobcu, nebolo svojvoľné, nakoľko žiadosti o ukončenie členstva predchádzala schôdza výboru, na ktorej členovia výboru o ukončení členstva u žalovaného rozhodli nadpolovičnou väčšinou členov výboru. Správne v tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie za neopodstatnenú námietku žalobcu, že ukončenie členstva malo byť schválené členskou schôdzou, keď táto skutočnosť zo stanov predložených žalobcom nevyplýva a nemôže preto v tomto smere obstáť ani argumentácia žalobcu v odvolaní. Odvolací súd sa teda stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k záveru, že podanej žalobe nebolo možné vyhovieť, na ktoré v podrobnostiach odkazuje s tým, že na doplnenie v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu poukazuje aj na ďalšie skutočnosti uvedené nižšie. 7. Pokiaľ žalobca napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko podľa jeho tvrdenia okrem rozhodnutia súdu nejestvuje žiadny iný prostriedok nápravy situácie, ktorá nastala, odvolací súd poukazuje na to, že túto skutočnosť súd prvej inštancie v plnej miere zohľadnil pri svojom rozhodovaní, keď dospel k (správnemu) záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a pripustil tak procesne možnosť vecného preskúmania otázky zániku jeho členstva u žalovaného. Táto námietka žalobcu v odvolaní preto nie je dôvodná. 8. Neopodstatnene tiež žalobca prvoinštančnému súdu vytýka nesprávne posúdenie veci nezohľadňujúce skutočnosť, že materiálnym základom pre konanie štatutárneho orgánu má byť vôľa členov, o čom nie je žiadna písomná dokumentácia. Správne totiž súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nakoľko o ukončení členstva riadne rozhodol Výbor žalobcu vychádzajúc z informácii, ktoré získal od jednotlivých členov klubu, prejav vôle obsiahnutý v žiadosti o ukončenie členstva podpísanej (bývalým) predsedom žalobcu ako jeho štatutárnym orgánom v zmysle Stanov, zodpovedá vôli členov žalobcu vyjadrenej v súlade so Stanovami prostredníctvom hlasovania Výboru. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že právny úkon štatutára musí byť v jeho záujme a nie v jeho neprospech, pričom úkon odhlásenia z členstva u žalovaného bol len úskokom a príprava pôdy pre iný subjekt, ktorý zaujme jeho miesto u žalovaného, čo priebeh súdneho sporu len potvrdil, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené z obsahu spisu nevyplýva. Práve naopak, z obsah výpovede bývalého štatutára žalobcu vyplýva, že nešlo o fingovaný právny úkon, ale iba o vyústenie rozporov, ktoré podľa jeho tvrdenia pri činnosti žalobcu vznikali. 9. Bez významu z hľadiska správnosti napadnutého rozhodnutia je argumentácia žalobcu v odvolaní, že jeho členstvo u žalovaného je dôležité pre napĺňanie cieľov, pre ktoré bol založený a ktoré záujmy vlastných členov háji, pričom bez členstva nemá existencia žalobcu zmysel, ako i sumarizácia úspechov a medzinárodný presah jeho činnosti. Predmetné otázka totiž z hľadiska splnenia predpokladov zániku jeho členstva v zmysle Stanov žalovaného nemá žiadnu relevanciu. 10. Napokon, neopodstatnená je i argumentácia žalobcu, že ukončenie členstva je v danom prípade v rozpore s obsahom platnej vnútornej smernice žalovaného č. 1/2012, podľa ktorej musí byť zmena členstva schválená členskou alebo výročnou členskou schôdzou. Odhliadnuc od skutočnosti, že (ako na to poukazuje i žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu) zánik členstva v zmysle bodu 3.6.1. Stanov žalovaného nemožno stotožňovať so zmenou členstva ako ho má na mysli citovaná vnútorná smernica žalovaného č. 1/2012, súlad prejavu vôle žalobcu navonok s touto vnútornou smernicou žalovaného nie je relevantný z hľadiska platnosti takéhoto prejavu vôle. Ak bola potom za tohto stavu prostredníctvom štatutárneho zástupcu riadne navonok prejavená vôľa žalobcu ukončiť svoje členstvo u žalovaného a tento prejav vôle došiel do sféry žalovaného, žalovaný skutočne, tak ako tvrdí, nemal inú možnosť, než považovať členstvo žalobcu za ukončené v súlade so Stanovami žalovaného. 11. Súd prvej inštancie teda pre účely rozhodnutia vo veci samej na základe vykonaného dokazovania správne a dostatočne ustálil skutkový veci, a na jeho základe dospel k správnemu záveru, že na základe hlasovania Výboru žalobcu v spojení s písomnou žiadosťou jeho štatutárneho zástupcu o ukončenie členstva v zmysle bodu 3.6.1 Stanov žalovaného, členstvo žalobcu v únii žalovaného zaniklo, a preto rozhodol vecne správne, keď podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).