Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/122/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227455 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6117227455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Ali Ibrahimoglu, IČO: 44 443 749, M. R. Štefánika 117/3, Šaľa, práv. zast. JUDr. Dalibor Pavelka, advokát , Pribinova 46, Hlohovec proti žalovanému Stanislav Bursa - HOSTINEC POD LIPAMI, IČO: 35 332 875, Hradská 8008/9, Bratislava, o zaplatenie 2.000 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/254/2017 - 93 zo dňa 14.3.2019, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/254/2017 - 93 zo dňa 14.3.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému 2000,- EUR istiny a úrok z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 4.7.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu i náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 8. 8.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému v rámci upomínacieho konania zaplatenia sumy 2.000,- EUR s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca prejavil predbežný záujem o postúpenie práv na žalovaného k prevádzke Sultán döner kebab, nachádzajúcu sa v nebytovom priestore č. 12-NP4 v bytovom dome so súpisným číslom XXXXXX, postavenom na parcele číslo XXX, na ulici Hurbanovo námestie 9 v Bratislave, zapísanú na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. I.. Žalobca v rámci predzmluvných vzťahov vyplatil žalovanému dňa 24.5.2017 oproti písomnému potvrdeniu sumu 2.000,- EUR, ktorá predstavovala zálohovú platbu v súvislosti s budúcim postúpením práv k prevádzke a ktorá mala byť následne započítaná na úhradu celkovej sumy vo výške 17.000,- EUR. Žalovaný za účelom postúpenia práv k prevádzke predložil žalobcovi dva návrhy zmlúv, ktoré sú však úplne nezrozumiteľné. V predmetných návrhoch zmlúv totiž vystupujú v postavení zmluvných strán‚ ďalšie spoločnosti ako A+L PROFINANC s.r.o., Redivivo s.r.o. alebo sa zmieňujú o spoločnosti DIGRESS textil, s.r.o. v postavení podnájomcu. Žalovaný zároveň nepredložil žalobcovi žiaden relevantný právny titul spôsobilý osvedčiť jeho užívacie právo k nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzka nachádza i keď obsah zmluvy indikuje komplikovanú sieť užívacích vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou figurujú viaceré subjekty. K uzatvoreniu zmluvy o postúpení práv k prevádzke medzi žalobcom a žalovaným nedošlo a žalovaný ani do budúcna nemá vôľu uzavrieť so žalovaným takúto zmluvu. Žalovaným prijatá zálohová platba vo výške 2.000,- EUR, tak v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu titulom plnenia bez právneho dôvodu a ktoré je povinný žalobcovi vydať. Žalobca zaslal žalovanému dňa 21.6.2017 pokus o zmier s uvedením lehoty na plnenie, ktorá uplynula dňa 3.7.2017. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a súčasne tomuto vyčíslil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala v súvislosti s postúpením práv k prevádzke vzniknúť. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25. 8.2017 platobný rozkaz sp.zn. 20Up/191/2017, voči ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore uviedol, že začiatkom apríla 2017 bol oslovený žalobcom. Pri stretnutí bolo dohodnuté, že žalobca prevezme prevádzku za 17.000,- EUR, dohodli sa na zálohe 2.000,- EUR, ktorú žalovaný prevzal dňa 24.5.2017 za účasti žalobcu, rodinného príslušníka žalobcu a manželky žalovaného. Zložením zálohy sa žalobca zaviazal, že k dátumu 12.6.2017 prevezme prevádzku bez zariadenia a tovaru. Žalovaný pri preberaní zálohu upozornil žalobcu, že z tejto zálohy budú uhradené náklady žalovaného na uvoľnenie prevádzky k dátumu 12.6.2017. Zvyšnú časť (15.000,- EUR) sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému pri podpise zmluvy o prevode práv a povinnosti za prítomnosti notára. Žalobcovi bola predložená nájomná zmluva medzi žalovaným a pánom C.. Dňa 12.6.2017 sa žalobca spolu s tlmočníčkou a so svojim strýkom, ktorý mu mal zvyšnú sumu požičať, dostavil k notárovi, kde bol prítomný i pán C., ktorý bol oprávnený podpísať zmluvu so žalobcom. Pred notárskou kanceláriou došlo k prudkej výmene názorov medzi žalobcom a strýkom žalobcu ohľadom požičania peňazí. Po tomto incidente žalobca požiadal žalovaného, aby mu tento počkal ešte desať dní, že zabezpečí požadovanú sumu. Počas týchto dní bola prevádzka na jeho žiadosť zatvorená, čím žalovanému vznikali ďalšie náklady. Dňa 19.6.2017 žalobca oznámil žalovanému, že prevádzku neprevezme, nakoľko sa mu nepodarilo zabezpečiť finančné prostriedky. Znovu otvoriť prevádzku sa žalovanému podarilo až dňa 23.6.2017, čím len alikvotná časť nájmu počas dní, ktoré žalovaný čakal na rozhodnutie žalobcu, predstavovala sumu 636,- EUR s DPH. Taktiež žalovaný štátu odviedol DPH vo výške 333,33 EUR z prevzatej zálohy 2.000,- EUR. Ďalšie náklady mali žalovanému vzniknúť pri sťahovaní a opätovnom nasťahovaní do prevádzky, pri demontáži a opätovnej montáží kamerového systému, ušlý zisk za desať dní, náklady na dopravu, pričom tieto náklady boli vyčíslené žalobcovi a zodpovedali výške zálohy. Už pri preberaní zálohy si bol žaloba vedomý, že záloha slúži na úhradu nákladov spojených so skončením nájomného vzťahu a bol oboznámený s tým, že záloha je nevratná, čo potvrdil aj svojim podpisom. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 37, § 451 ods.1,2 , § 456 , § 531 ods.1, § 544 a §545 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa § 300,§ 476, § 477 § 483, § 365 a § 369 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 2, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/ 2013 Z. z. 5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny záver, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 24.5.2017 sumu vo výške 2.000,- EUR, ktorú obe strany sporu považovali za preddavok (na potvrdení označené ako záloha) na kúpnu cenu viažucu sa k zmluve o predaji podniku. Rovnako nebolo sporné, že k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku (ďalej len "zmluva") nedošlo a nebolo sporným ani to, že strany sporu neuzatvorili dohody o prevode práv a povinností z nájmu (ďalej obe len ako "dohoda"). Sporným ostal nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu vo výške 2.000,- EUR, ktorej zadržiavanie (zo strany žalovaného) žalobca považuje za bezdôvodné obohatenie a žalovaný za finančnú zábezpeku, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s ohľadom na možnosti zabezpečenia záväzku podľa Obchodného zákonníka. Vôľou žalobcu ako kupujúceho na jednej strane a vôľou žalovaného ako predávajúceho na strane druhej bolo uzatvorenie zmluvy o predaji podniku, ktorým sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané (ako ani strany sporu netvrdili opak), že žalovaný nepredložil žalobcovi žiadnu písomnú zmluvu o predaji podniku resp. návrh zmluvy o predaji podniku, ktorú mal podľa vyjadrenia žalovaného predložiť práve žalovaný. Žalovaný predložil iba dohodu o prevode práv a povinností z nájmu, dohodu ktorú nemožno považovať za zmluvu o predaji podniku. Túto skutočnosť potvrdil i sám žalovaný, keď uviedol, že sa so žalobcom v apríli 2017 (len) ústne dohodol na odstúpení prevádzky Sultan donner kebab na Hurbanovom námestí 9 v Bratislave. Strany sporu v tejto súvislosti uzavreli len podanie označené ako potvrdenie o prevzatí finančnej zálohy, ktoré však neobsahuje základné náležitosti zmluvy o predaji podniku, keďže je tam neurčito uvedený predmet prevodu a podpisy prevodcu a nadobúdateľa nie sú úradne osvedčené. Uvedené potvrdenie by tak malo právnu relevanciu len v nadväznosti na v budúcnosti riadne uzavretú zmluvu o predaji podniku (k čomu však nedošlo). Zároveň mali sporové strany vôľu uzavrieť dohodu o prevode práv a povinností z nájmu, v ktorej však aj za predpokladu, že by bola uzatvorená, absentujú náležitosti vyžadované pre zmluvu o predaji podniku a z tohto dôvodu by bola neplatná (vo vzťahu k predaju podniku, nie vo vzťahu k predmetu podnájmu). Uvedenú skutočnosť potvrdzuje i to, že predmetom dohody malo byť len bezodplatné postúpenie práv a povinností z nájmu, keďže ide len o predpoklad zriadenia totožnej prevádzky zo strany žalobcu, k čomu dáva žalovaný súhlas a nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že v tejto súvislosti sa neuvádza kúpna cena za predaj podniku na ktorú bol poskytnutý preddavok vo výške 2.000,- EUR. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný si zamieňa predaj podniku s podnájomným vzťahom k nebytovému priestoru. Uvedené podporuje i skutočnosť, že žalovaný odvíja nárok na ponechanie si preddavku na kúpnu cenu od neuzatvorenej dohody o prevode práv a povinností z nájmu, čo sú dva rôzne zmluvné vzťahy, síce vzájomné prepojené, avšak nezameniteľné. Táto skutočnosť má za následok, že žalovaný nikdy žiaden návrh zmluvy o predaji podniku žalobcovi nepredložil a okrem prijatia zálohy žalovanej sumy v tejto súvislosti, žiaden úkon smerujúci k postúpeniu práv a povinností k prevádzke nevykonal, hoci sám žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že podľa dohody sporových strán to bol žalovaný, ktorý sa zaviazal predložiť návrh dohody, ktorej predmetom bude odstúpenie prevádzky, k skutočnosti ktorej však nedošlo z dôvodu na strane žalovaného (zaplateniu kúpnej ceny malo podľa vôle strán a zákona prechádzať uzatvorenie písomnej zmluvy o predaji podniku). Ak teda k vzniku žiadneho záväzkového vzťahu, na základe ktorého by bol žalobca povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.000,- EUR nedošlo, neexistuje ani žiaden dôvod pre to, aby mohol žalovaný zadržiavať sumu 2.000,- EUR, ktorá predstavovala práve čiastočnú úhradu budúceho záväzku vo výške 17.000,- EUR. Preto súd prvej inštancie posúdil prijatého plnenia vo výške 2.000,- EUR zo strany žalovaného ako preddavok, resp. splátku na dohodnuté budúce plnenie. Takéto plnenie sa považuje za dôvodné a to až do okamihu, keď je tomu, kto plnenie poskytol zrejmé, že zmluva uzatvorená nebude. Nárok na vrátenie takto poskytnutého plnenia je potom právne kvalifikovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol a preto ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Keďže žalovaný nepredložil žalobcovi žiaden návrh zmluvy o predaji podniku resp. k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku nedošlo, žalobca si nemohol splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z potvrdenia o prevzatí zálohy a to zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- EUR v lehote do 12.6.2017, pretože neexistoval v danom čase právny titul na zaplatenie tejto časti kúpnej ceny. Nevrátenie poskytnutého preddavku na kúpnu cenu by tak malo právnu relevanciu len v nadväznosti na v budúcnosti riadne uzavretú zmluvu o predaji podniku, nie pri bezdôvodnom obohatení žalovaného z dôvodu, ktorý odpadol. Na základe uvedeného možno konštatovať, že na strane žalovaného došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, ktorý odpadol a preto je žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa zmluvnej pokuty, t.j. prepadnutím poskytnutého plnenia vo výške 2.000,- EUR za predpokladu, že žalobca nezaplatí žalovanému zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- EUR do 12.6.2017. Právnym dôvodom vzniku zabezpečovaného záväzku musí byť zmluva (v tomto prípade písomná zmluva o predaji podniku) ako aj to, že zmluvná pokuta môže byť dohodnutá iba pre prípad porušenia povinnosti a nie pre prípad výkonu práva. Žalovaný nepredložil žalobcovi žiaden písomný návrh zmluvy o predaji podniku resp. písomnú zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej malo dôjsť k zaplateniu zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 15.000,- EUR, z dôvodu ktorého žalobca neporušil žiadnu povinnosť, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou ako paušalizovanou náhradou škody. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Ak aj mal žalovaný za to, že preddavok na kúpnu cenu bol zmluvnou pokutou za nepristúpenie k prevzatiu prevádzky resp. k nedoplateniu kúpnej ceny za predaj podniku, táto skutočnosť mala byť dostatočne jasne a zrozumiteľne určená na potvrdení o prevzatí finančnej zálohy. Súd prvej inštancie usúdil, že v samotnom potvrdení nie je dostatočne určito vyjadrená povinnosť, ktorú prípadná zmluvná pokuta mala zabezpečovať(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom nie je jasný dôvod tejto sankčnej povinnosti a tento obsah nemožno určiť ani cez výkladové pravidlá prejavu vôle uvedené v ustanovení § 266 Obchodného zákonníka. Pod znenie: "po tomto dátume záloha nebude vrátená" možno zahrnúť i dôvody, ktoré by existovali na strane žalovaného (keď by bolo žalobcovi znemožnené splniť si povinnosť ne/konaním žalovaného či už úmyselným alebo z nedbanlivosti), čo by malo taktiež za následok zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu z dôvodov ktoré nastali na strane žalovaného. Preto z hľadiska právnej istoty, nemožno pripustiť, aby žalobcovi vznikla sankčná povinnosť v podobe zmluvnej pokuty bez dostatočného vymedzenia tejto náležitosti. Ak aj žalovaný v ďalšom tvrdil, že vo vzťahu k prijatej zálohe, si túto započítal na úhradu jemu vzniknutých nákladov, takýto nárok žalovaného bolo potrebné si v konaní uplatniť riadnym procesným návrhom, čo žalovaný nevykonal a preto súd prvej inštancie posudzoval návrh žalovaného len ako procesnú obranu. Predpokladom priznania nároku na náhradu škody je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Uvedená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu je zodpovednosťou absolútnou, tzv. neskúma sa zavinenie toho, kto ju spôsobil. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých troch vyššie uvedených predpokladov, pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Žalovaný však predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ani výšku tvrdenej škody nepreukázal. V zmysle uvedeného preto súd prvej inštancie vyhodnotil procesnú obranu žalovaného v tejto časti za nedostatočnú. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému preddavok na kúpnu cenu vo výške 2.000,- EUR za odstúpenie prevádzky titulom zmluvy o predaji podniku, avšak k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku nedošlo, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, je žalovaný povinný vydať žalobcovi sumu 2.000,- EUR. Tým, že žalovaný nezaplatil (nevrátil) žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia v lehote do 3.7.2017 dodatočne tomuto poskytnutej zo strany žalobcu, dostal sa v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., aj úroky z omeškania vo výške 9,00% p.a., tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na zaplatenie. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný v plnom rozsahu, priznal trovy konania v celom rozsahu . 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. Žalovaný uvádza, že má za to, že v konaní jednoznačne preukázal, že predmetnú sumu prijal ako zabezpečovací prostriedok a záruku k tomu, že žalovaný v dohodnutej lehote splní záväzok, na ktorom sa s ním dohodol, a na znak vážnej a určite vôle mu za týmto účelom dňa 24.5.2017 zložil finančnú zábezpeku vo výške 2.000,- EUR, ktorej zloženie sa uskutočnilo písomne na základe potvrdenia o prevzatí zálohy, kde bol súčasne aj uvedený dôvod, prečo k takémuto zloženiu zábezpeky zo strany žalobcu došlo. Uvedenú zábezpeku si po márnom uplynutí dohodnutého termínu na realizáciu dohodnutého záväzku, ponechal, nakoľko táto po márnom uplynutí dohodnutej lehoty na splnenie záväzku (12.6.2017), predstavovala zmluvnú pokutu za nesplnenie záväzku zo strany žalobcu, čo bolo v predmetnom potvrdení uvedené („po tomto dátume záloha nebude vrátená“). Žalobca teda v čase podpisu potvrdenia o prevzatí zálohy vedel, za akým účelom túto skladá, a svojím podpisom dal žalovanému oprávnenie k tomu, aby som si túto v prípade nesplnenia záväzku z jeho strany do dohodnutého termínu, ponechal ako sankciu za nesplnenie záväzku. Splnením záväzku sa malo na mysli odstúpenie podnájmu (v potvrdení uvedené ako odstúpenie prevádzky), ktoré sa malo realizovať formou dohody o postúpení práv a povinností z podnájmu. Za účelom uzatvorenia dohody o prevode práv a povinností z podnájmu, dal vypracovať návrh takejto dohody a tieto predložil žalovanému. Na podpise dohody sa dohodli na deň 12.6.2017 a tento mal byť realizovaný na notárskom úrade, kde sa mali za prítomnosti notárom poverenej osoby dohody podpísať tak, aby následne mohol obchodný (nebytový) priestor, ktorý bol predmetom prevádzaného podnájmu, ešte v ten deň žalobcovi ako novému podnájomníkovi aj fyzicky odovzdať. Skutočnosť, že to tak bolo, a že dňa 12.6.2017 sa dostavil s návrhmi dohody na notársky úrad za účelom ich podpisu, súdu osvedčil aj pán C. C., ktorý sa v uvedený deň na notársky úrad taktiež dostavil za účelom podpisu predmetnej dohody za stranu nájomcu. Napriek dohode však žalobca dňa 12.6.2017 na notárskom úrade bez objektívneho dôvodu k podpisu dohody, nepristúpil. V súvislosti s posudzovaním dôvodov na splnenie záväzku, na ktorom sa so žalobcom dohodli, je úplne irelevantné, akým spôsobom by dohodnutý záväzok (odstúpenie prevádzky) medzi sebou realizovali - či dohodou o postúpení práv a povinností z nájmu alebo kúpnou zmluvou o predaji podniku. Napriek tomuto stavu sa súd jednoznačne priklonil k tomu právnemu záveru, že medzi mnou a žalobcom bola prijatá dohoda o uzatvorení kúpnej zmluvy o predaji podniku, a v súvislosti s týmto názorom začal posudzovať návrhy dohody o prevode práv a povinností z podnájmu, ktoré som žalobcovi predložil. V tomto smere súd jednoznačne dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Medzi ním a žalobcom nikdy nebolo jednoznačne dohodnuté, že odstúpenie prevádzky budeme riešiť zmluvou o predaji podniku. Dokladom toho je tá skutočnosť, že celý čas som so žalovaným riešil podpis dohody o postúpení práv a povinností z podnájmu, ktorého návrh mu žalovaný predložil na pripomienkovanie a uzatvorenie . V lehote na splnenie záväzku túto formu splnenia dohodnutého záväzku žalobca nikdy nenamietal . Nikdy neprišiel s protinávrhom, že dohodnutý záväzok chce realizovať formou predaja podniku, alebo inou formou, a túto skutočnosť ani nijakým spôsobom nepreukázal .Súd prvej inštancie však úplne nesprávne posudzoval formu, akou mal byť záväzok splnený. Na základe uvedeného žalobca navrhol a, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca , ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný viac-menej len rekapituluje argumentáciu použitú v konaní pred súdom prvej inštancie, v rámci ktorej nesprávne zamieňa dva odlišné právne inštitúty (zmluvu o predaji podniku a dohodu o postúpení práv z podnájomného vzťahu) a zároveň prezentuje nesprávne úvahy v otázke existencie domnelého právneho titulu pre zadržiavanie prijatej zálohy. To má obdobne ako v konaní pred súdom prvej inštancie za následok, že žalovaný odvodzuje zo zisteného skutkového stavu nesprávne právne závery. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v odvolaní v podstate neuviedol žiadne nové skutočnosti v porovnaní s tým, čo prednášal v konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca v celom rozsahu odkazuje na ním prezentovanú argumentáciu obsiahnutú v jeho písomných podaniach a prednesoch v rámci konania pred súdom prvej inštancie. 9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že účelom odvolania nie je predložiť žiadne nové skutočnosti či dôkazy, nejedná sa obnovu konania. V ostatnom sa plne pridržiava svojho odvolania voči rozsudku, ako aj písomných podaní, ktoré súdu prvej inštancie v konaní predložil. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu postúpením práv a povinností k prevádzke postup, pri ktorom nadobúdateľ týchto práv preberá od postupcu všetky práva a povinnosti k existujúcej prevádzke a stane sa jeho právnym nástupcom v jej ďalšom prevádzkovaní. Žalovaný zamieňa odstúpenie prevádzky so zmenou v osobe nájomcu nehnuteľnosti. Uvedené tak ma zjavne za následok, že žalovaný nikdy žiaden návrh dohody o postúpení práv k prevádzke žalobcovi nepredložil a okrem prijatia zálohy žalovanej sumy v tejto súvislosti, žiaden úkon smerujúci k postúpeniu práv a povinností k prevádzke nevykonal, hoci sám žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že podľa dohody sporových strán to bol žalovaný, ktorý sa zaviazal predložiť návrh dohody, ktorej predmetom bude odstúpenie prevádzky, k skutočnosti ktorej však nedošlo. Záloha nebola zložená bezdôvodne a jej zaplatením vznikol legálny predpoklad k uzatvoreniu zmluvného vzťahu. V prípade zaplatenia zálohy nešlo o prepadnú kauciu, nakoľko takéto úvahy nemajú oporu v zákone ani v objektívnom skutkovom stave veci. Z Potvrdenia o prevzatí zálohy zo dňa 24.5.2017 totiž vyplýva, že zaplatená záloha bude odrátaná zo sumy 17.000,- EUR, ktorá mala predstavovať odplatu za odstúpenie prevádzky. Žalobca bol povinný uhradiť zvyšnú časť vo výške 15.000,- EUR v lehote do 12.6.2017 s tým, že v takomto prípade záloha, ktorá bola započítaná na zaplatenie odplaty vrátená nebude. Z uvedeného je zrejmé, že záloha bola zložená a sporové strany si dohodli celkovú výšku odplaty za odstúpenie prevádzky ako i spôsob jej úhrady v súvislosti s realizáciou budúceho záväzkového vzťahu, ktorý však nikdy nevznikol. Ak teda k vzniku žiadneho záväzkového vzťahu, na základe ktorého by bol žalobca povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.000,- EUR nedošlo, neexistuje ani žiaden dôvod pre to, aby mohol žalovaný zadržiavať sumu 2.000,- EUR, ktorá predstavovala práve čiastočnú úhradu budúceho záväzku vo výške 17.000,- EUR. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by medzi sporovými stranami existovala akákoľvek dohoda o možnosti prepadnutia zaplatenej zálohy z titulu porušenia povinností žalobcu vo forme zmluvnej pokuty alebo iného sankčného nároku. Sankcionovanie žalobcu prepadnutím zaplatenej zálohy z dôvodu neuskutočnenia prevodu práv a povinností k prevádzke potom vyznieva úplne nezmyselne ak žalovaný žiaden relevantný návrh na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom by bolo odstúpenie prevádzky žalobcovi nepredložil. To má za následok vylúčenie možnosti vyvodzovania zodpovednosti žalobcu za neuskutočnenie odstúpenia prevádzky ak žalobca objektívne žiadnu jeho povinnosť neporušil. Nemenej významnou je tá skutočnosť, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo akejkoľvek sankcie je z titulu akcesorickej povahy viazaný na existenciu hlavného záväzku. Ak záväzok medzi potenciálnymi sporovými stranami nevznikne, je vylúčené, aby si mohla jedna zo zmluvných strán uplatňovať na sankčnom základe nárok na prepadnutie zálohy zloženej druhou zmluvnou stranou na splnenie neexistujúceho záväzku, alebo titulom domnelého porušenia takéhoto záväzku. 13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).