Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/45/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117254052 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6117254052.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Axis real, spol. s r.o., Bosákova, Bratislava, IČO: 35 851 317, zastúpený: Advokátska kancelária Michal Polák - advocati s.r.o., Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 860 751, proti žalovanej: T. I., L.. X.X.XXXX, J. C. XXX/ XX, J., o zaplatenie 4.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. októbra 2018 č.k. 58C 18/2018-93 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.000 Eur odo dňa 12.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, že ako sprostredkovateľ uzatvoril so žalovaným ako záujemcom, dňa 17.6.2016 zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vyvíjať podľa pokynov činnosť smerujúcu k tomu, aby mala žalovaná možnosť uzavrieť s budúcim záujemcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v čl. 2 zmluvy o sprostredkovaní. V zmysle čl. 3 zmluvy o sprostredkovaní mal žalobcovi vzniknúť po splnení podmienok uvedených v zmluve o sprostredkovaní nárok na odmenu, províziu vo výške 4.000 Eur, a to okamihom uzatvorenia kúpnej zmluvy s prípadným budúcim záujemcom. Žalobca našiel záujemcu, kupujúceho, a to pána S. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. XX, J., ktorý prejavil záujem o kúpu nehnuteľnosti. Žalovaná dňa 17.6.2016 uzatvorila ako predávajúca so žalobcom ako sprostredkovateľom a s pánom J. ako kupujúcim Dohodu o zložení zálohy, na základe ktorej prejavil kupujúci vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti a za týmto účelom zložiť zálohu vo výške 4.000 Eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Č., na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vyplýva, že kupujúci pán S. J. sa stal novým vlastníkom nehnuteľností, a to na základe Kúpnej zmluvy E.- XXXXX/XX zo dňa 11.10.2016. Aj napriek tomu, že uzavretím Kúpnej zmluvy dňa 11.10.2016, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 4.000 Eur, žalovaná túto dlžnú sumu neuhradila, a to ani napriek výzvam žalobcu či právneho zástupcu žalobcu doručenej dňa 6.11.2017. 3. Žalovaná v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedla, že zo zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že žalobca má nárok na odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením žalobcu, k čomu neprišlo, a preto mu nevznikol nárok na odmenu. Potom čo nebola zaplatená záloha formou bezhotovostného bankového prevodu, na bankový účet sprostredkovateľa do 24.6.2016, k čomu bol kupujúci S. J. podľa Dohody o zložení zálohy zaviazaný. Po dni stanovenom na zaplatenie zálohy sa táto stala podľa nej neúčinnou a zmluvné strany od zmluvy odstúpili. Mala za to, že na vyplatenie provízie neboli splnené podmienky, a to uzavretie zmluvy s treťou stranou a zároveň nebola poskytnutá žiadna iná zmluva pričinením sprostredkovateľa. O ďalšom postupe sa informovala u žalobcu a požiadala, aby ďalšie informácie poskytol jej synovi. Podľa jej informácii žalobca nevyvíjal činnosť k tomu, aby bola nehnuteľnosť predaná. Následne bol jej syn oslovený prostredníctvom štvrtej osoby na prerokovanie podmienok. K uzavretiu kúpnej zmluvy prišlo za inú kúpnu cenu a iných podmienok ako dohadoval žalobca s pánom J.. Prostredníctvom štvrtej strany, ktorá oslovila jej syna bola uzavretá záložná zmluva v zakladajúcej banke, bola podpísaná kúpna zmluva a boli podané žiadosti o povolenie vkladu. Štvrtá osoba sa po podpise kúpnej zmluvy na žiadosť žalovaného stretla so zástupcom žalobcu a obsah ich spoločného rozhovoru ako aj ujednania sporu bude na ich svedeckých výpovediach v občianskom právnom konaní. 4. Žalobca v replike označil tvrdenia žalovanej za absolútne nesprávne a výslovne tendenčné s úmyslom vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť mu províziu. Uviedol, že žalovaná previedla nehnuteľnosť na S. J. kúpnou zmluvou E.-XXXXX/XX zo dňa 11.10.2016. Kupujúceho pre žalovaného zabezpečil on, o čom svedčí uzavretá Dohoda o zložení zálohy zo dňa 17.06.2016. V tejto dohode prejavil kupujúci pán J. záujem nadobudnúť sporné nehnuteľnosti. Pričinil sa tak o uzatvorenie kúpnej zmluvy. Mal za zachovanú aj príčinnú súvislosť medzi zaobstaraním kupujúceho a medzi uzavretím kúpnej zmluvy. Uviedol, že touto žalobou si uplatňuje nárok na zaplatenie provízie od žalovanej na základe zmluvy o sprostredkovaní, nie nárok na zaplatenia zálohy od kupujúceho na základe dohody. Prípadné skončenie dohody nie je predmetom tohto súdneho konania. Jeho nárok na províziu vyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní, ak vyhľadá kupujúceho pre žalovanú. Za vyhľadanie kupujúceho sa považuje činnosť k tomu, aby mala žalovaná možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s konkrétnym kupujúcim. Nárok na províziu mu vzniká aj v prípade, ak po skončení platnosti zmluvy o sprostredkovaní bude uzavretá kúpna zmluva s kupujúcim, a to ak žalobca vyhľadal kupujúceho ešte počas platnosti zmluvy. Podmienky na zaplatenie provízie mal za splnené. Na základe dohody mali možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy vznikol nárok na zaplatenie provízie. Vznik nároku na províziu nebol viazaný na existenciu či platnosť dohody. Podľa zmluvy o sprostredkovaní nárok na províziu vznikne aj v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy po skončení zmluvy o sprostredkovaní. Kúpna zmluva bola uzavretá ani nie jeden mesiac po skončení platnosti zmluvy. Poukázal tiež na to, že žalovaná kúpnu zmluvu uzatvorila v rozpore s dobrými mravmi len v mylnej domnienke, že v takom prípade nebude povinná uhradiť mu dohodnutú províziu, ktorá mu na základe zmluvy o sprostredkovaní a na základe vyhľadania kupujúceho riadne patrí. Vykonával činnosti dohodnuté v dohode na základe pokynov žalovaného. Žalobca by danú nehnuteľnosť poskytoval aj za iných podmienok, ak by to požadovala žalovaná. 5. Žalovaná v duplike považovala nárok žalobcu za neopodstatnený. Ustanovenie čl. 3 ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní, ktoré hovorí o nároku na províziu aj po skončení zmluvy, mala za štandardnú podmienku a bola ubezpečená, že ju môže podpísať v takomto tvare. Suma 4.000 Eur, ktorú sa zaviazal uhradiť budúci kupujúci, považovala za časť kúpnej ceny, nakoľko sa mala podľa zmluvy započítať na zaplatenie časti kúpnej ceny. V prípade porušenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu jej vzniká nárok vo výške zaplatenej zálohy, dôvody nezaplatenia zálohy jej neboli známe. Uviedla, že žalobca vzniknutú situáciu neriešil a neinformoval ju. Nezaobstaral pre ňu ďalšieho záujemcu v dohodnutom termíne a na uvedenej nehnuteľnosti nebola ani vykonaná obhliadka. Podľa Občianskeho zákonníka má sprostredkovateľ nárok na odmenu, len ak obstará uzavretie zmluvy. Teda odmenu má platiť vtedy, ak sa žalobca pričinil o uzavretie zmluvy. Žalobca sa podľa nej nepričinil o uzavretie kúpnej zmluvy, preto mu nevznikol nárok na náhradu. Od žalobcu bola informovaná, že po uplynutí lehoty na zaplatenie zálohy vo výške 4.000 Eur tak, že dohoda o zložení zálohy sa stáva neúčinnou a zmluvné strany od tejto dohody odstupujú a záujemca sa nestáva záujemcom. Na ďalšie konanie splnomocnila syna. Zo strany žalobcu nebolo vyvíjané úsilie o sprostredkovanie predaja záujemcovi a nebol zháňaný ani ďalší záujemca. Až následne bol jej syn oslovený štvrtou osobou na prerokovanie podmienok a následne podpisu kúpnej zmluvy so záujemcom o kúpu s pánom J.. Z listu vlastníctva je zrejmé, že s pánom J. bola Kúpna zmluva uzavretá dňa 11.10.2016, t. j. čo je po dohodnutej dobe trvania 3 mesiace zo zmluvy o sprostredkovaní, podpísanej dňa 17.6.2016. 6. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaná neuviedla žiadne pripomienky k obsahu zmluvy o sprostredkovaní ani jej zmeny, a to ani vopred e-mailom, načo mala dostatočný časový priestor, ako ani pri podpise zmluvy. Hlavným účelom zmluvnej podmienky o nároku na províziu aj po skončení zmluvy o sprostredkovaní, je práve snaha predísť podobným situáciám, kde realitná kancelária splní všetky potrebné úkony a splní si všetky zmluvné povinnosti smerujúce k uspokojeniu klienta v zmysle ustanovení zmluvy o sprostredkovaní, splní si svoje povinnosti riadne a včas, no druhá zmluvná strana sa aj napriek tomu bez relevantného dôvodu snaží vyhnúť zaplateniu dohodnutej provízie realitnej kancelárie tým, že počká na vypršanie platnosti zmluvy a krátko potom uzatvorí kúpnu zmluvu práve so záujemcom, ktorého sprostredkovala realitná kancelária. Žalobca sa domnieval, že kúpna zmluva bola podpísaná pred dátumom uvedeným katastri, nakoľko deň 11.10.2016 je dňom zápisu do katastra nehnuteľností a to s prihliadnutím na skutočnosť, že záložné právo v prospech ČSOB, a.s., ako veriteľa kupujúceho pána J., bolo do katastra nehnuteľností zapísané už dňa 21.09.2016. Samotná kúpna zmluva k sporným nehnuteľnostiam bola s veľkou pravdepodobnosťou uzatvorená aj pred týmto dátumom a zároveň predo dňom uplynutia platnosti Zmluvy o sprostredkovaní., t. j. pred dňom 17.09.2016. Žalobca ďalej uviedol, že prostredníctvom realitnej maklérky pani T. C. vyvíjal všetky potrebné úkony v zmysle zmluvy o sprostredkovaní k nájdeniu záujemcu a k uskutočneniu predaja nehnuteľnosti. Po sprostredkovaní pána J. sa žalovaná vedome vyhýbala kontaktu s ním, prestala prijímať hovory od pani C. a odmietala s ňou komunikovať. Žalobca zavolal žalovanej z neznámeho telefónneho čísla, tento hovor prijala a od tohto okamihu prestala prijímať telefonáty aj z tohto telefónneho čísla. Žalobca sprostredkoval aj služby znalca W.. J. W., ktorý žalovanej nehnuteľnosť ohodnotil. Žalovaná sa začala vyhýbať kontaktu so žalobcom po tom ako žalobca vykonal všetky potrebné úkony vyplývajúce zo zmluvy o sprostredkovaní. 7. Konštatoval, že v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prejednal vec v neprítomnosti žalovanej. 8. Vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na žalobe a písomných vyjadrení žalobcu v celom rozsahu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu. Z výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 24.10.2017 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na splnenie pohľadávky vo výške 4.000 Eur zo zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca sprostredkoval kupca pána S. J.. Zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 17.6.2016 zistil, že predmetom zmluvy je záväzok žalobcu vyvíjať činnosť podľa pokynov žalovanej k príležitosti uzavrieť s treťou osobou sprostredkovanú zmluvu a žalovaná sa zaväzuje uhradiť žalobcovi províziu. Podľa ustanovenia čl. 3 zmluvy je provízia vo výške 4.000 Eur a žalobca má na ňu nárok uzavretím kúpnej zmluvy. Nárok na províziu má podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 aj po skončení platnosti tejto zmluvy, ak bude uzatvorená s osobou, ktorú sprostredkoval žalobca. Podľa ustanovenia čl. 4 ods. 2 zmluvy, doba trvania zmluvy je tri mesiace odo dňa jej uzavretia. Z dohody o zložení zálohy zo dňa 17.6.2016 vyplýva, že kupujúci skladá zálohu vo výške 4.000 Eur, lehota na uzavretie kúpnej zmluvy je do 30.7.2016, kupujúci sa zaväzuje najneskôr do 24.6.2016 zaplatiť zálohu bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Uzavretím kúpnej zmluvy sa zaplatená záloha považuje za splatenú prvú časť kúpnej ceny. Predávajúci a žalobca sa dohodli, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy je sprostredkovateľ oprávnený zúčtovať zálohu s províziou podľa zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi predávajúcim a žalobcom. Z ustanovenia čl. 7 ods. 1 dohody vyplýva, že ak záloha nebude uhradená v lehote podľa tejto dohody, táto dohoda automaticky zaniká dňom, nasledujúcim po dni kedy mala byť záloha zložená. 9. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 488, § 489, § 774, § 775, § 777, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 10. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanej je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že medzi žalovanou a žalobcom vznikol záväzkový vzťah, sprostredkovateľská zmluva, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej zabezpečiť záujemcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Kúpnou zmluvou mala byť predaná nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. Za sprostredkovanie záujemcu patrí podľa zmluvy žalobcovi provízia vo výške 4.000 Eur. Súd má preukázané, že žalobca zabezpečil záujemcu o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, pána S. J.Á., s ktorým bola uzavretá aj dohoda o zložení zálohy vo výške 4.000 Eur a to totožného dňa ako bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a teda nie je pochýb o tom, že žalobca zabezpečil pre žalovaného záujemcu o kúpu nehnuteľnosti o skutočnosti ktorej mala žalovaná nepochybne vedomosť, keďže podpísal dohodu o zložení zálohy. V uvedenej dohode bol vyjadrený záväzok kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy. Kupujúci dohodnutú zálohu nezložil, čím táto dohoda podľa čl. 7 ods. 1 stratila platnosť. Napriek tomu došlo medzi kupujúcim a žalovanou k uzavretiu kúpnej zmluvy, čo strany sporu nerozporujú. Je nepochybné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy prišlo s osobou, ktorú pôvodne zabezpečil žalobca. Preto mu podľa čl. 3 ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní vznikol nárok na vyplatenie provízie. Žalovaná podpisom zmluvy súhlasila s týmto dojednaním. Nemal za preukázané, že by žalovaná namietala uvedené ustanovenie. Súhlasom s týmto zmluvným dojednaním, žalovaná vzala na vedomie, že ak uzavrie zmluvu s osobou, ktorú zabezpečil žalobca, tak aj po skončení platnosti zmluvy bude musieť žalobcovi uhradiť dohodnutú províziu. Platnosť zmluvy o sprostredkovaní skončila po uplynutí troch mesiacov od uzatvorenia, t.j. dňa 17.09.2016. Vecno-právne účinky nadobudnutia vlastníctva kupujúceho k nehnuteľnosti nastali vkladom do katastra nehnuteľností dňa 11.10.2016. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej provízie vo výške 4.000 Eur uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanou ako predávajúcim na jednej strane a kupujúcim S. J. na strane druhej, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu so záujemcom, ktorého jej sprostredkoval žalobca. O sprostredkovaní svedčí skutočnosť, že prišlo k uzavretiu dohody o zložení zálohy s kupujúcim pánom J.. Žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu s kupujúcim až po skončení platnosti zmluvy o sprostredkovaní. Avšak na základe zmluvných dojednaní má žalobca nárok na províziu aj po skončení platnosti zmluvy, ak bola zmluva uzavretá s osobou, ktorú sprostredkoval žalobca, čo v danom prípade bolo splnené. Preto uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanou a pánom J. vznikol nárok na vyplatenie provízie žalobcovi, nakoľko kupujúci bol žalobcom oslovený počas trvania zmluvy. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti tým, že neuhradila po uzavretí kúpnej zmluvy žalobcovi províziu, túto neuhradila ani po výzve žalobcu. Uviedol, že žalovaná nenavrhla vykonať dôkazy ako ani neoznačila dôkazy na podporu svojich neuhradila žalobcovi dlžnú sumu dostala sa do omeškania, čím vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.000 Eur od 12.10.2016 teda deň po vykonaní vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 11. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa článku 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Skutkový záver považoval súd prvej inštancie za zodpovedajúci výsledkom dokazovania, ku ktorému dospel postupom zodpovedajúcim podľa ustanovenia § 191 CSP. Dodal, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP a žalobcovi, úspešnému v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila tým, že jej nebolo uplatnené jej právo vypovedať v uvedenej veci a neboli predvolané osoby, ktoré v uvedenom procese sprostredkovania a predaja jej nehnuteľnosti figurujú a sú uvádzané len ako kupujúci alebo štvrtá osoba. Uviedla, že svoju neúčasť na pojednávaní v dostatočnej lehote ospravedlnila listom Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo dňa 10.9.2018, na ktorom pojednávaní bolo v jej neprospech rozhodnuté a neboli uplatnené všetky prostriedky pre správne rozhodnutie vo veci. Uviedla, že štvrtá osoba sa po podpise kúpnej zmluvy na jej žiadosť stretla so žalobcom v priestoroch jeho sídla a obsah ich rozhovoru mal byť podľa nej súčasťou pojednávania v občianskoprávnom konaní. Prostredníctvom tejto štvrtej osoby žiadala žalobcu o predloženie skutočne vynaložených nákladov pri prezentácii ponúkanej nehnuteľnosti, keď neoslovila na spoluprácu žalobcu, ale naopak na ponuku v občianskej inzercii reagoval zástupca realitnej kancelárie, teda žalobca. V deň podpisu Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 17.6.2016 namietala čl. 3 ods. 3, žalobcom bola ubezpečená, že Zmluva o sprostredkovaní je štandardná a môže ju v takom tvare podpísať, nakoľko záujemca o kúpu v deň podpisu Dohody o zloženej zálohy zo dňa 17.6.2018 ako sa v zmluve uvádza už len ako kupujúci, sa tento zaväzuje najneskôr do 24.6.2016 zaplatiť zálohu bezhotovostne na bankový účet sprostredkovateľa vo výške 4 000 Eur. Uvedená suma „teda časť kúpnej ceny“, ako sa v zmluve uvádza, sa v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy započítava na zaplatenie časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, t.j. okamihom uzatvorenia kúpnej zmluvy sa časť kúpnej ceny vo výške rovnajúcej sa zálohe, bude považovať za uhradenú. Žalobca ju ubezpečoval, že v prípade, ak kupujúci po splatení zálohy, teda časti kúpnej ceny na jeho účet poruší svoj záväzok podpísať kúpnu zmluvu v lehote na uzatvorenie kúpnej zmluvy do 30.7.2018, predávajúcej strane vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa 1 zaplatenej zálohy. K zaplateniu zálohy zo strany kupujúceho nedošlo z jej neznámych dôvodov. Žalobca prestal aktívne komunikovať s oboma zmluvnými stranami a jeho nečinnosťou nedošlo k tomu, aby záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou, kupujúcim, kúpnu zmluvu. Vzniknutú situáciu neriešil, neinformoval ju, a nepodával jej žiadne informácie. Po nesplnení podmienky záujemcu- kupujúceho na zaplatenie zálohy v spomenutej výške a v dohodnutom termíne, nezaobstaral žiadneho druhého záujemcu, teda ani ju neinformoval o tom, že je druhý záujemca a nebola na uvedenej nehnuteľnosti vykonaná ohliadka so záujemcom, ktorého dohodol žalobca. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za neobjektívne k povahe vzťahu v akom bolo uvedené pre nedostatok preukázaných dôkazov zo strany žalobcu, nakoľko vychádza iba z výpovede žalobcu, a nie účastníkov k samotnému vzťahu k predmetu sprostredkovania. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietala, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na províziu súd prvej inštancie nevzal do úvahy čo je sprostredkovateľ povinný zabezpečiť pre svojho klienta. Uviedla, že zo strany sprostredkovateľa bola ubezpečovaná, že jej zabezpečí kompletný servis v rámci svojej provízie, a to, že ich interný právny tím sa postará, aby celý obchod prebehol bezpečne, korektne a bez komplikácii, vybavia za ňu veci aj na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, uhradia za ňu poplatky na notárskom úrade, uhradia správne poplatky na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, dohliadnu na finančné vyrovnanie a pripravia agendu na odovzdanie a prevzatie nehnuteľnosti. K nesplneniu svojej povinnosti vyplývajúci z podpísanej zmluvy nebol vypočutý kupujúci a následne jej nebolo možné preukázať vynaložené náklady, ktoré jej vznikli pri predaji jej nehnuteľnosti bez služieb sprostredkovateľa (žalobcu). Zo sprostredkovateľskej zmluvy vyplýva, že záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa, k čomu podľa nej nedošlo, preto žalobcovi nevznikol nárok na požadovanú odmenu. Uviedla, že záujemca o kúpu nehnuteľnosti (kupujúci) po tom, čo nebola splnená podmienka zaplatenia zálohy formou bezhotovostného bankového prevodu na bankový účet sprostredkovateľa, najneskôr do 24.6.2016, od podpisu Dohody o zložení zálohy podpísanej dňa 17.6.2016, k čomu sa v zmluve záujemca o kúpu zaviazal. Ako bola informovaná zo strany žalobcu, po uplynutí stanovenej lehoty na zaplatenie zálohy vo výške 4 000 Eur Dohoda o zložení zálohy, podpísaná zmluvnými stranami dňa 17.6.2016, po dni stanovenom na zaplatenie zálohy sa táto stáva neúčinnou a zmluvné strany od tejto dohody odstupujú a kedy sa záujemca nestáva už záujemcom. Žalobca jej neposkytol informácie, prečo tak záujemca o kúpu nehnuteľnosti konal a mala za to, že neboli kumulatívne splnené dve podmienky pre právo žalobcu na odmenu, a to že jej nebolo umožnené s treťou osobou uzavrieť inú zmluvu a súčasne jej nebola poskytnutá akákoľvek iná zmluva pričinením sprostredkovateľa. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť, a to podľa nej zo strany žalobcu splnené nebolo. Po preskúmaní informácií o vzniknutej situácii a nečinnosti zo strany žalobcu, nepredložení návrhu o ďalšom postupe, ako aj nepredložení prípadných preukázateľne vynaložených nákladov na strane žalobcu telefonicky informovala žalobcu vzhľadom k jej pokročilému veku a zdravotnému stavu, aby za účelom podávania informácií kontaktoval jej syna, ktorého poverila pre tento účel ohľadne ďalšieho postupu. Bola informovaná, že žalobca nevyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby bola uvedená nehnuteľnosť predná záujemcovi o kúpu (kupujúcemu) a nebol navrhnutý iný záujemca, či už na ohliadku uvedenej nehnuteľnosti, prípadne navrhnutý iný záujemca o kúpu. Konanie žalobcu bolo podľa nej pasívne a ďalej nekonal. Až následne bol jej syn oslovený prostredníctvom štvrtej osoby na prerokovanie podmienok kúpnej ceny, odovzdanie nehnuteľnosti, jej technický stav a následne k podpisu kúpnej zmluvy so záujemcom o kúpu , budúcim kupujúcim - S. J., L.. XX.X.XXXX, J. E. XX, J.. za inú kúpnu cenu a iných podmienok ako dohadoval žalobca v jednaniach so záujemcom o kúpu budúcim kupujúcim. Prostredníctvom tejto štvrtej strany, ktorá oslovila jej syna, bola podpísaná záložná zmluva v zakladajúcej banke, bola podpísaná kúpna zmluva a podané žiadosti o povolenie vkladu na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie Č. vyplýva, že kupujúci sa stal novým vlastníkom nehnuteľnosti, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2016, E.-XXX/XX/ XX, čo je po dohodnutej dobe 3 mesiace zo Zmluvy o sprostredkovaní, podpísanej dňa 17.6.2016, ktorú skutočnosť považovala za základnú pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 4 000 Eur a úrok z omeškania a náhradu trov konania. 14. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej námietke žalovanej ohľadom jej neúčasti na pojednávaní a neuplatneniu jej práva vypovedať a nepredvolania osôb figurujúcich v procese predaja jej nehnuteľnosti poukázal na ust. § 183 ods. 1 a § 185 CSP nesúhlasil, že by žalovanej v rámci súdneho konania bolo porušené akékoľvek právo tým, že nebola vo veci vypočuté, ani tým, že neboli vypočuté akékoľvek tretie osoby, ako žalovaná v odvolaní uvádza, a to bez ohľadu na to, že sa nezúčastnila pojednávania. Uviedol, že žalovaná mala možnosť uviesť akékoľvek skutočnosti, ktoré považovala za dôležité pre rozhodnutie vo veci pred skončením dokazovania, na čo mala dostatočný časový priestor od decembra 2017, kedy bol vo veci vydaný platobný rozkaz. Žalovaná pritom svoje právo použiť prostriedky procesnej obrany aj využila, keď vo veci podala proti platobnému rozkazu odpor a následne vo veci doručila súdu aj ďalšie vyjadrenia, v ktorých uvádzala podľa nej dôležité skutočnosti, mala možnosť v týchto, ako aj na pojednávaní konanom dňa 23.10.2018 navrhnúť vykonanie akýchkoľvek dôkazov, ktoré považovala za irelevantné. Mal za to, že žalovaná mala možnosť sa na pojednávaní dať aj zastúpiť alebo požiadať o odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP. Napriek uvedenému žalovaná počas prvoinštančného konania nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov, a to vrátane vypočutia žalovanej alebo akejkoľvek tretej osoby. Poukázal na to, že žalovaná súdu prvej inštancie vo svojom ospravedlnení neúčasti a pojednávaní zo dňa 23.9.2018 nenavrhla odročenie pojednávania, ale uviedla v ňom, že sa pridržiava svojho pôvodného vyjadrenia zo dňa 30.7.2018, z čoho je zrejmé, že nemala v úmysle uvádzať ďalšie skutočnosti, ale iba zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach. Z uvedených dôvodov nie je možné podľa neho považovať skutočnosť, že žalovaná nevypovedala pred prvoinštančným súdom za porušenie práva žalovanej, ale naopak za využitie jej práva nezúčastniť sa pojednávania a v danej veci osobne nevypovedať. Aj keď žalovaná vo svojich vyjadreniach nejaké tretie osoby uviedla, ako syna a pána J., týchto vypočutie ani vypočutie iných tretích osôb nenavrhla. Súd ani nemohol v zmysle zásady kontradiktórnosti konania bez jej návrhu vypočuť akýchkoľvek svedkov. Žalobca namietal nové skutočnosti uvedené žalovanou v odvolaní. Skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla ohľadom údajného obsahu zmluvných záväzkov a akýchkoľvek nákladov sú prostriedkom procesnej obrany, ktoré neboli žalovanou uplatnené v rámci konania pred súdom prvej inštancie a považoval ich uplatnenie v odvolacom konaní za neprípustné. Navyše žalovanou uvádzané skutočnosti označil za nepravdivé a žalovanou nijakým spôsobom za nepreukázané a tieto ani nemohla žalovaná preukázať vzhľadom k tomu, že sporná Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená písomne a obsahuje všetky dohodnuté práva a povinnosti sporových strán a žalovanou popísaný „kompletný servis“ nie je predmetom sporu a takúto povinnosť ani nemal. Za zavádzajúce označil žalobca tvrdenie žalovanej, že v deň podpisu Zmluvy o sprostredkovaní namietala obsah čl. 3 ods. 3, pričom obsah tejto zmluvy zaslal žalovanej e-mailom vopred aby mala možnosť sa k nemu vyjadriť a prípadne navrhnúť zmeny. a žalovaná žiadne pripomienky neuviedla, nenavrhla žiadne zmeny, hoci mala dostatočný časový priestor. Uvedené zmluvné ustanovenia sú pritom bežnou a štandardnou súčasťou zmlúv využívaných spoločnosťami zaoberajúcimi sa sprostredkovaním predaja nehnuteľností Poukázal na čl. 1 ods.1, čl. 3 ods.2 a 3 Zmluvy o sprostredkovaní. v súvislosti s argumentom žalovanej o skončení platnosti Dohody žalobca zdôraznil, že si uplatňuje nárok na províziu od žalovanej na základe Zmluvy o sprostredkovaní, nie nárok na zaplatenie zálohy od kupujúceho na základe Dohody. ako vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní, vzniká mu nárok na províziu v prípade, ak pre žalovanú vyhľadal kupujúceho za účelom uzatvorenia kúpnrej zmluvy, pričom za vyhľadanie kupujúceho sa považuje vyvinutá činnosť k tomu, aby mala žalovaná možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s konkrétnym kupujúcim a nárok na províziu mu vzniká aj v prípade, ak až po skončení platnosti Zmluvy o sprostredkovaní bude uzavretá kúpna zmluva s kupujúcim, a to v prípade, ak vyhľadal kupujúceho ešte počas platnosti Zmluvy o sprostredkovaní. Navyše ako titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti sprostredkovaným záujemcom je v príslušnom liste vlastníctva uvedená kúpna zmluva zo dňa 11.10.2016 E. -XXX/XX/XX, čo znamená, že 11.10.2016 bolo predmetné vlastnícke právo už zapísané do katastra nehnuteľností, avšak podpis samotnej kúpnej zmluvy z toho dôvodu predchádzal uvedenému dátumu 11.10.2016. S prihliadnutím na skutočnosť, že záložné právo v prospech ČSOB, a.s. ako veriteľa kupujúceho S. J. bolo do katastra nehnuteľností zapísané už dňa 21.9.2016, samotná kúpna zmluva k sporným nehnuteľnostiam podľa neho bola s veľkou pravdepodobnosťou uzatvorená aj pred týmto dátumom a zároveň predo dňom uplynutia platnosti Zmluvy o sprostredkovaní, t.j. pred 17.9.2016. K námietke žalovanej, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo bez jeho pričinenia, uviedol, že prostredníctvom realitnej maklérky T. C. vyvíjal všetky potrebné úkony v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní, aby v konečnom dôsledku došlo k nájdeniu záujemcu a k uskutočneniu predaja predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že nikdy neprestal vyvíjať aktivity podľa Zmluvy o sprostredkovaní v prospech žalovanej, ale po sprostredkovaní záujemcu p. J. sa žalovaná začala vyhýbať akémukoľvek kontaktu s ním, prestala prijímať hovory od p. C. a odmietala s ňou akýmkoľvek spôsobom komunikovať, jeho hovor prijala z iného telefónneho čísla a následne prestala prijímať hovory aj z tohto telefónneho čísla. Tieto skutkové tvrdenia žalovaná nepoprela. Uviedol, že okrem sprostredkovania samotného kupujúceho žalovanej sprostredkoval aj služby znalca W.. J. W., ktorý žalovanej v súvislosti s predajom jej nehnuteľnosti túto ohodnotil, ktoré skutkové tvrdenia tiež žalovaná nepoprela. Bez zaobstarania kupujúceho z jeho strany by totiž k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dôjsť nemohlo, resp. by k jej uzavretiu mohlo dôjsť s treťou osobou. V prípade kupujúceho pána J. je však nepochybné, že tohto pre žalovanú zaobstaral práve on, preto mal za nepochybnú príčinnú súvislosť medzi zaobstaraním kupujúceho na základe Zmluvy o sprostredkovaní a medzi uzatvorením kúpnej zmluvy. 15. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že sa nikdy nesnažila vyhýbať procesným úkonom ani priamej konfrontácii so žalobcom, jeho poverenou, či splnomocnenou osobou. Opätovne uviedla, že bolo opomenuté, že štvrtá osoba sa po podpise kúpnej zmluvy na jej žiadosť stretla so žalobcom a obsah ich spoločného rozhovoru, ako aj ujednania sporu, by malo byť súčasťou pojednávania v tomto konaní, prostredníctvom štvrtej osoby žiadala žalobcu o predloženie skutočne vynaložených nákladov pri prezentácii ponúkanej nehnuteľnosti, ako aj že namietala obsah čl. 3 ods. 3 Zmluvy o sprostredkovaní, nepodával jej informácie. Mala za to, že žalobca v konaní uvádzal nepresné fakty. Uviedla, že bola žalobcom informovaná, že po uplynutí stanovenej lehoty na zaplatenie zálohy vo výške 4 000 Eur „dohoda o zložení zálohy“ podpísaná zmluvnými stranami dňa 17.6.2016 po dni stanovenom na zaplatenie zálohy sa stáva neúčinnou a zmluvné strany od tejto dohody odstupujú a kedy sa záujemca nestáva už záujemcom. Mala za to, že nie sú splnené podmienky pre uplatnenie nároku žalobcu, medzi jeho činnosťou a uzavretím kúpnej zmluvy neexistuje ani príčinná súvislosť. Poukázala na čl. 4 bod 1 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 17.6.2016, kde sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal, že v prípade ak vyhľadá tretiu osobu , ktorá bude mať záujem uzavrieť sprostredkovanú zmluvu, zabezpečí pre záujemcu návrhy nasledovných dokumentov, dohodu o zložení zálohy, kúpnu zmluvu, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, odovzdávajúci protokol. Bola toho názoru, že Zmluva o sprostredkovaní bola neplatná a nakoľko nebola splnená podmienka záujemcu o kúpu podľa Dohody o zložení zálohy zo dňa 17.6.2018, ako sa v zmluve uvádza, už len ako kupujúci, sa tento zaväzuje najneskôr do 24.6.2016 zaplatiť zálohu bezhotovostne na bankový účet sprostredkovateľa vo výške 4 000 Eur ako časť „kúpnej ceny“, ktorá sa v prípade uzavretia kúpnej zmluvy započítava na zaplatenie časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, t.j. okamihom uzatvorenia kúpnej zmluvy sa časť kúpnej ceny vo výške rovnajúcej sa zálohe, bude považovať za uhradenú. Uviedla, že nikoho nekontaktovala za účelom sprostredkovania predaja uvedenej nehnuteľnosti a ani nebola oslovená za účelom spolupráce pri predaji jej nehnuteľnosti. Záujemca o kúpu reagoval na ponuku sprostredkovateľa, zverejnenú v inzercii, čo považovala za štandardné a preto bola ochotná uhradiť žalobcovi preukázateľne vynaložené náklady jeho činnosti. Žalobca po nesplnení podmienky záujemcu, teda kupujúceho, na zaplatenie zálohy jej nezaslal žiadne písomné stanovisko ani oznámenie o zániku Dohody o zložení zálohy Popierala tvrdenie žalobcu o jeho snahe kontaktovať ju a jej vyhýbanie sa. Prostredníctvom štvrtej strany, ktorá oslovila jej syna bola podpísaná Záložná zmluva v zakladajúcej banke, Kúpna zmluva a boli podané žiadosti o povolenie vkladu. Nekontaktovala ani stranu záujemcu on kúpu po tom, čo nesplnil podmienku zloženia zálohy. Žalobca sa podľa nej vyhýba predloženiu preukázateľne vynaložených nákladov. Opätovne poukázala na to, že z LV č. XXXX pre kat. úz. Č. vyplýva, že kupujúci sa stal novým vlastníkom nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2016 3 mesiace po dohodnutej dobe trvania Zmluvy o sprostredkovaní, podpísanej dňa 17.6.2016, čo považovala za základné pri rozhodovaní o nároku žalobcu. Znalecký posudok potreboval budúci kupujúci pre financovanie kúpy jej nehnuteľnosti prostredníctvom hypotekárneho úveru pre záložného veriteľa, teda banku, ktorá mala svojmu klientovi poskytnúť úver za účelom kúpy nehnuteľnosti. Uviedla, že k nesplneniu svojej povinnosti vyplývajúcej z podpísanej zmluvy nebol vypočutý kupujúci a následne jej nebolo umožnené preukázať vynaložené náklady, ktoré jej vznikli pri predaji jej nehnuteľnosti bez služieb žalobcu ako sprostredkovateľa. 16. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovanej vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu zopakoval, že žalovaná počas prvoinštančného konania nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov, vrátane jej vypočutia alebo akejkoľvek tretej osoby, nenechala sa v konaní zastúpiť a ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Zo žiadneho vyjadrenia žalovanej nevyplýva navrhnutie vykonania výsluchu nejakej osoby alebo vykonania akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho ňou uvedené skutočnosti s poukazom na kontradiktórnosť konania. Poukázal na ust. § 366 CSP a na to, že žalovanou neboli uplatnené prostriedky procesnej obrany konaní pred súdom prvej inštancie a skutočnosti ňou tvrdené uviedla až v odvolaní, pričom ich nepovažoval za pravdivé. Uviedol, že žalovaná ho nikdy nepožiadala ani nevyzvala na vyhotovenie predmetných dokumentov zjavne z dôvodu, že jej postačovalo nájsť kupujúceho a v úmysle vyhnúť sa zaplateniu dohodnutej provízie, avšak vyhotovenie dokumentov ani nie je hlavným predmetom zmluvy o sprostredkovaní a žalovanou uvedené skutočnosti ani nemajú vplyv na jeho povinnosť uhradiť mu províziu za obstaranie záujemcu. Hlavným predmetom zmluvy o sprostredkovaní podľa neho bolo sprostredkovať, nájsť kupujúceho, čo aj urobil a čo aj bolo v konaní preukázané. Zopakoval, že žalovanej doručil e-mailom obsah Zmluvy o sprostredkovaní, ku ktorej žalovaná neuviedla žiadne pripomienky, ako aj príčinnú súvislosť medzi zaobstaraním kupujúceho na základe Zmluvy o sprostredkovaní a uzavretím kúpnej zmluvy. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 18. Žalobca si predmetnou žalobou uplatňoval voči žalovanej nárok na vyplatenie provízie v zmysle Sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej so žalovanou ako záujemcom dňa 17.6.2016 odôvodňujúc svoj nárok tým, že pre žalovanú ako záujemcu našiel kupujúceho -záujemcu o jej nehnuteľnosť S. J., ktorý prejavil záujem o kúpu jej nehnuteľnosti, na základe čoho s kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou uzavreli dňa 17.6.2016 aj Dohodu o zložení zálohy. Kupujúci sa aj stal vlastníkom nehnuteľnosti žalovanej na základe uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2016. Žalovaná ani na jeho výzvu mu províziu na základe Sprostredkovateľskej zmluvy neuhradila. 19. Podľa ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. 20. Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovateľskej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým. V zásade je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ust. § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. Charakteristickým znakom sprostredkovateľskej zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou, môže ísť aj percentuálne vyjadrenie z hodnoty. Pojmovým znakom tejto zmluvy je skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. Ak zmluva neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva pričinenie sa sprostredkovania o uzavretie zmluvy, spravidla bude stačiť aj zistenie, či sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy. Podľa ustálenej právnej teórie a praxe aj v prípadoch, ak dôjde k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy pričinením sprostredkovateľa (hoci by aj sprostredkovávanú zmluvu uzatváral záujemca s treťou osobou sám ako samokontrahent) vznikne sprostredkovateľovi nárok na odmenu. Na to, aby sprostredkovateľovi riadne vznikol nárok na odmenu a súčasne bol chránený pred pochybným konaním záujemcu, ktorý by sa snažil vyhnúť svojej povinnosti zaplatiť odmenu sprostredkovateľovi za ním vykonanú sprostredkovateľskú činnosť, v dôsledku ktorej mal príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou a túto zmluvu aj uzatvorí (avšak špekulatívne napr. po skončení účinnosti sprostredkovateľskej zmluvy) je tak potrebné vychádzať aj z obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. 21. Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovanou ako záujemcom dňa 17.6.2016 bol záväzok žalobcu (sprostredkovateľa) vyvíjať podľa pokynov žalovanej (záujemcu) činnosť smerujúcu k tomu. aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou (kupujúcim) sprostredkúvanú zmluvu (kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti žalovanej) a záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi províziu. Podľa čl. 2 bod 1 pri splnení podmienok zmluvy je provízia sprostredkovateľa 4 000 eur, na ktorú sprostredkovateľovi vzniká podľa čl. 3 bod 2 nárok okamihom uzatvorenia kúpnej zmluvy. Podľa čl. 3 bod 3 tento nárok na províziu vzniká sprostredkovateľovi aj v prípade, ak až po skončení platnosti tejto zmluvy bude uzavretá sprostredkovateľská zmluva s osobou, ktorú vyhľadal sprostredkovateľ počas platnosti tejto zmluvy. Doba trvania tejto zmluvy podľa čl.4 bod 2 bola tri mesiace odo dňa jej uzavretia. Podľa čl. 6 sprostredkovateľská zmluva mala zaniknúť uzatvorením sprostredkúvanej zmluvy a zaplatením provízie sprostredkovateľovi. Zmluvné strany sa výslovne v zmysle čl. 3 bod 5 dohodli, že v prípade, ak sprostredkovateľ vyhľadá tretiu osobu, ktorá bude mať záujem uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu, záujemca sa zaviazal rokovať s touto treťou osobou o uzatvorení sprostredkúvanej (kúpnej) zmluvy. 22. V zmysle vyššie uvedeného v zásade platí, že sprostredkovateľova činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ust. § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Záväzok sprostredkovateľa zo sprostredkovateľskej zmluvy aj v zmysle predmetnej Sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť, teda nájdení záujemcu- kupujúceho o kúpu nehnuteľnosti, čo v danom prípade zo strany sprostredkovateľa bolo splnené. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že záujemcu o kúpu nehnuteľnosti žalovanej zabezpečil, resp. sprostredkoval žalobca a že s ním ako kupujúcim žalovaná aj uzavrela kúpnu zmluvu. Tieto skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie o nároku žalobcu na ním uplatnenú províziu a odvolacie námietky žalovanej neboli dôvodné. Predovšetkým nebola dôvodná jej námietka, že jej nebolo uplatnené jej právo vypovedať v uvedenej veci a neboli predvolané osoby, ktoré v uvedenom procese sprostredkovania a predaja jej nehnuteľnosti figurujú a sú uvádzané len ako kupujúci alebo štvrtá osoba, nakoľko žalovaná mala možnosť sa vo veci k žalobe a tvrdeniam žalobcu vyjadriť a uviesť všetky skutočnosti, ktoré považovala za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, pričom k veci sa vyjadrila v odpore ňou podanom proti platobnému rozkazu, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 30.7.2018 k žalobe, v ktorých ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nenavrhovala, na pojednávanie dňa 23.10.2018 sa žalovaná nedostavila a svoju neúčasť na ktoré pojednávanie len ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 28.9.2018 z dôvodu odcestovania v zahraničí, pričom nepožiadala o odročenie pojednávania a uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 30.7.2018. Súd prvej inštancie tak vec prejednal v jej neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP a vo veci rozhodol. Nebola dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedošlo pričinením žalobcu a že nešlo o príčinnú súvislosť medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy. Ostatné odvolacie námietky neboli pre rozhodnutie o priznaní provízie žalobcovi na základe predmetnej Sprostredkovateľskej zmluvy dôvodné. Nárok žalobcu na úhradu provízie zodpovedal ust. § 774 Občianskeho zákonníka a obsahu Sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Čo sa týka Dohody o zložení zálohy zo dňa 17.6.2016 uzavretej medzi žalovanou ako predávajúcou, kupujúcim S. J. a sprostredkovateľom (žalobcom) jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán súvisiacich so zložením zálohy ako prejavu vôle kupujúceho smerujúcej k uzavretiu kúpnej zmluvy s predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovanej. 23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie ( § 262 ods. 1,2 CSP). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.