KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 12. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/187/2019 z 18. 12. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2019, sp. zn. 3Co/187/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:6118266946.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/187/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118266946
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6118266946.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: F. S., W..S.., U.: XX XXX XXX,
A. X, I., zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava,
proti žalovanému: A. A., B. XXX/X, S. O., F. Y. XXX,XX C. S. Z.., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.9.2018, č.k. 4Csp/18/2018-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol
žalobu v časti o zaplatenie 86,13 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že
žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,83 %.

Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 104,91
eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 2.9.2018 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi
priznal pomernú časť nároku na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 191,04 eura s úrokom z omeškania
5 % ročne od 5.12.2016 do zaplatenia ako neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby
104,91 eura a zmluvnej pokuty 86,13 eura na základe zmluvy z 27.7.2015 a dodatku k nej č. W.,
v zmysle ktorej žalobca zapožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom a predal žalovanému
telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu s dohodnutou zmluvnou pokutou
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že sporové strany uzavreli 27.7.2015 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb č. W. (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa žalobca zaviazal aktivovať a
sprístupniť žalovanému účastnícky program „D. XX C.“ s doplnkovými službami a žalovaný sa zaviazal
uhrádzať cenu za poskytované služby. K zmluve sporové strany ten istý deň uzavreli aj písomný dodatok,
predmetom ktorého bola dohoda strán o aktivácií účastníckeho programu a podmienky kúpy mobilného
telefónu S. M. W. X I. so zľavou z kúpnej ceny 1 euro, jeho bežná maloobchodná cena je bola 160 eur.
Žalovaný v uvedenom dodatku vzal na vedomie, že mobilný telefón mu je predaný za túto kúpnu cenu
len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatku, dodatok upravoval v čl. 2 v 12 bodoch rôzne povinnosti žalovaného. Za poskytnuté služby
vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 4.7.2016 do 3.8.2016 na sumu
52,62 eura, s uvedeným dňom splatnosti 22.7.2016, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 4.8.2016
do 3.9.2016 na sumu 48,93 eura, s uvedeným dňom splatnosti 22.8.2016 a faktúru č. XXXXXXXXXX za
obdobie od 4.9.2015 do 3.10.2015 na sumu 18,66 eura, s uvedeným dňom splatnosti 22.9.2019. Žalobca



následne pokusom o pokonávku zo dňa 25.10.2016 vyčíslil žalovanému výšku jeho dlhu na sumu 201,04
eura a vyzval ho na jeho úhradu do 4.12.2016. Doručenie ani jednej z faktúr, ani výzvu na splnenie dlhu
žalovaného či už elektronicky alebo prostredníctvom poštovej prepravy žalobca v konaní nepreukázal.

4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané uzavretie zmluvy o poskytovaní
verejných služieb žalobcom žalovanému a následne nesplnenie povinností žalovaného zaplatiť za
služby žalobcu, poskytnuté mu v období od 4.7.2016 do 3.10.2016, vyúčtované 3 faktúrami vo výške
spolu 120,21 eura (52,62 eura + 48,93 eura + 18,66 eura). Žalobca si v konaní uplatnil za služby
cenu len vo výške 104,91 eura, preto žalobe v rozsahu o zaplatenie poskytnutých verejných mobilných
služieb, vyúčtovaných vyššie uvedenými 3 faktúrami, v rozsahu žalobného petitu v spojení so skutkovým
tvrdením v žalobe na základe ustanovení § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a), §
43 ods. 12 písm. a), b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„zákon č. 315/2011 Z.z.“) vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu
104,91 eura.

5. Za preukázané mal súd prvej inštancie aj to, že žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do
omeškania a preto priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i príslušenstvo, a
to úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,91 eura od 2.9.2018 (deň po doručení žaloby
žalovanému) do zaplatenia, pretože žalobca nepreukázal doručenie uvedených troch faktúr žalovanému
a strany sa nedohodli na splatnosti ceny za služby, výšku úrokov z omeškania určil podľa § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. S poukazom na ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie zamietol
ako nedôvodnú tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty 86,13 eura.
Dospel k záveru o neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena o platnom dojednaní zmluvnej
pokuty medzi zmluvnými stranami. Žalobca vo vopred ním naformulovanom dodatku k zmluve stanovil
zmluvnú pokutu v nadväznosti na jednostranné tvrdenie o tom, že mu vznikne škoda v súvislosti s
nedodržaním doby viazanosti účastníkom a nevyužívaním poskytovaných služieb počas dohodnutej
doby viazanosti, ktorej formulácii nasvedčuje aj jej výška, rovnajúca sa rozdielu medzi trhovou cenou
mobilného telefónu a poskytnutou zľavou z tejto ceny. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu však
podľa názoru súdu prvej inštancie nepredstavuje škodu, ktorá podniku vznikla v súvislosti s porušením
zmluvných povinnosti účastníkom, a to ani v prípade nezaplatenia ceny za službu. Čl. 2, bod 2.5. dodatku
zo dňa 27.7.2015 vyhodnotil súd prvej inštancie ako nekalú obchodnú praktiku žalobcu, spočívajúcu v
uvedení žalovaného do omylu v tom, že ak mu nebude po dobu viazanosti riadne a včas platiť cenu za
poskytované verejné služby, vznikne žalobcovi škoda, ktorú mu žalovaný má nahradiť vo forme zmluvnej
pokuty. Tzv. porušenie povinnosti platiť cenu za služby „včas“, vzhľadom na nepreukázanie doručenia
faktúr a neexistenciu dohody o splatnosti ceny, sa cena (v rozsahu v konaní uplatnenej sumy 104,91 eur)
stala splatnou najskôr dňom 2.9.2018, kedy už dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov od 27.7.2015
uplynula. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že žalobcovi
priznáva pomernú časť nároku na náhradu trov konania.

7. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu v časti zmluvnej pokuty s
príslušenstvom zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP). Uviedol, že sporové strany uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom
žalovaný si bol vedomý a výslovne súhlasil s tým, že v prípade porušenia svojich povinností bude žalobca
mať nárok na zmluvnú pokutu. Výška zmluvnej pokuty sa postupne znižovala a dojednanie zmluvnej
pokuty spôsobom a vo výške tak, ako bolo dojednané v zmluve podľa jeho názoru nemožno vyhodnotiť
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ingerenciu konajúceho súdu z hľadiska ochrany spotrebiteľa
považoval za neprimeranú, keď cieľom dojednania o zmluvnej pokute nebolo znevýhodniť spotrebiteľa,
ale sankcionovať porušenie jeho zmluvných povinností.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie, v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej



inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok
verejne vyhlásil dňa 19.12.2019 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP).

10. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

11. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Preskúmaním súdneho spisu na základe dôvodov uvedených v odvolaní sa odvolací súd dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny (§ 387 ods.
1 C.s.p.). Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd sa stotožňuje
aj s následnými skutkovými a právnymi závermi, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v
tejto časti; argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní nemožno priznať úspech.

13. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V skúmanej veci dospel odvolací súd k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nebol vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenia
zmluvnej pokuty, naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli listinnými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového
poriadku.

14. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že žalobca odvodzoval
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú žalobca
uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah týchto zmlúv podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Zmluvu a jej dodatok, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi stranami sporu, treba
svojim charakterom považovať za občianskoprávnu zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. K zamietnutiu žaloby v časti uplatnenej zmluvnej
pokuty, dohodnutej pre prípad, že žalovaný po dobu viazanosti (uvedenej v článku 2, bod 2.3 Dodatku)
poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný
svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je
povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník
je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku) alebo ak účastník počas doby viazanosti
(uvedenej v článku 2, bod 2.3 Dodatku) poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom
podľa zmluvy v znení Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy
alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených
zákonom č. 351/2011 Z.z. alebo z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy stanovených iným platným
právnym predpisom), viedol súd prvej inštancie jeho záver, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti
sankcionovanej zmluvnou pokutou, pretože nebolo preukázané doručenie predmetných faktúr, ktoré je
predpokladom splatnosti vyfaktúrovanej ceny poskytnutých služieb v zmysle ustanovenia § 43 ods. 12



písm. a) a pís. b) zákona č. 351/2011 Z.z., ešte pred uplynutím dobu viazanosti a teda, že nedošlo k
porušeniu povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie dohody o zmluvnej pokute ako
neprijateľnej zmluvnej podmienke, odvolací súd uvádza, že takýto záver nebol dôvodom pre zamietnutie
žaloby v časti zmluvnej pokuty. Pre úplnosť však dodáva, že z dohody o výške zmluvnej pokuty, určenej
tak, že ide o rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení dodatku stanovená
doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia dodatku do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobený číslom,
ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli
číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení dodatku stanovená doba
viazanosti a že výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich
dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol a že sa počas doby viazanosti postupne znižuje,
a predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT
účastníkovi a že v prípade, ak zmluvná pokuta dohodnutá v predchádzajúcich ustanoveniach tohto bodu
vo svojej výške platnej pre prvý mesiac doby viazanosti (ktorá je uvedená na začiatku textu v kolónke
tvoriacej súčasť tohto bodu), je nižšia, ako šesťnásobok sumy, uvedenej v článku 2, bod 2. 2 písm.
b) dodatku, podniku vznikne, v prípade, že účastník poruší svoju zmluvnú povinnosť podľa písmena
a) alebo b) tohto bodu, voči účastníkovi právo na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa
šesťnásobku sumy uvedenej v článku 2, bod 2.2 písm. b) dodatku a účastník je túto zmluvnú pokutu
podniku povinný zaplatiť, pričom v takom prípade sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty stanovená v
kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu, nie je jednoznačne zrejmý presný spôsob jej výpočtu žalobcom pri
tzv. pomernom znižovaní zmluvnej pokuty.

16. Bežný spotrebiteľ pri uzatváraní dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb nemá v danom
okamihu možnosť pochopiť text dojednania o zmluvnej pokute a už vôbec si nemôže vytvoriť obraz o
tom, v akej výške môže byť sankcionovaný zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb. Takto formulované dojednanie o zmluvnej pokute je pre bežného
spotrebiteľa neprehľadné a pochopenie zistenia spôsobu výpočtu a jej konkrétnej výšky v čase uzavretia
zmluvy, resp. dodatku k nej, bežným spotrebiteľom prakticky nemožné. Odvolací súd je preto toho
názoru, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v danom článku dodatku nebol vyjadrený jednoznačne
tak, aby ho mohol žalovaný ako bežný spotrebiteľ v čase jeho uzatvárania pochopiť a súčasne zistiť jej
konkrétnu výšku, pre prípad toho ktorého porušenia zmluvnej povinnosti. Zároveň, je potrebné uviesť, že
ani samotné porušenie zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa dohoda o zmluvnej pokute vzťahovala, nebolo
vymedzené úplne jednoznačne, keď túto zmluvnú pokutu bol žalobca oprávnený uložiť aj za porušenie
povinnosti uhradiť včas a riadne „iný“ peňažný záväzok účastníka voči podniku alebo povinnosť uhradiť
včas a riadne podniku „inú“ platbu, ktorú bol účastník povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak
sa nejednalo o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník bol povinný ho uhradiť podniku alebo
prostredníctvom podniku). V čase uzavretia dodatku žalovanému nemohlo byť zrejmé, o koľko presne sa
zníži nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade porušenia tej ktorej povinnosti, resp. aká je konkrétna
výška zmluvnej pokuty pri porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaným. Ustanovenie dodatku
pritom nemožno považovať za individuálne dojednané, nakoľko bolo súčasťou vopred pripraveného
textu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, vyhotoveného samotným žalobcom; išlo teda
o typ tzv. formulárovej zmluvy, bez možnosti zasahovania do jej obsahu druhou zmluvnou stranou.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku,
t.j. také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, čo podľa odvolacieho súdu dohoda o zmluvnej pokute v dodatku
spôsobovala.

17. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku
súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia za
také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty s príslušenstvom
ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.



18. Pokiaľ ide o súvisiaci výrok rozsudku súdu prvej inštancie týkajúci sa náhrady trov konania, súd
prvej inštancie ním žalobcovi priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania, čo konštatoval
v odôvodnení rozhodnutia (úspech žalobcu v časti zaplatenia sumy 104,91 eura, neúspech v časti
zaplatenia sumy 86,13 eura).

19. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Vzhľadom na úspech žalobcu v časti žaloby o zaplatenie sumy 104,91 eura a jeho neúspech v časti
žaloby o zaplatenie sumy 86,13 eura je zrejmé, že žalobca bol vo veci úspešný len čiastočne, a preto mu
vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci (úspech
žalobcu v rozsahu 54,91 % a jeho neúspech v rozsahu 41,08 %). Keďže súd prvej inštancie nevyjadril vo
výroku napadnutého rozsudku celkovú úspešnosť žalobcu v spore (v rozsahu 13,83 %), a táto okolnosť
nebola dostatočne zrejmá ani z odôvodnenia rozhodnutia, neboli splnené podmienky pre potvrdenie a
ani pre zrušenie tohto výroku napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd výrok o náhrade trov konania
zmenil tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,83 %.

21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, nepriznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6118266946)

  1. 25. 9. 2018Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4Csp/18/2018 z 25. 9. 2018zmenené
  2. 18. 12. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/187/2019 z 18. 12. 2019 (toto rozhodnutie)
  3. 18. 12. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/187/2019 z 18. 12. 2019