Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/299/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316206859 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6316206859.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci manželky: X.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. S. XXXX/XX, Q., t.č. X. S. W. XXX, H., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Kišacom, so sídlom AK Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti manželovi: E.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, M., t.č. L. S. XXXX/XX, Q., zastúpený advokátkou JUDr. Alenou Babišovou, so sídlom AK Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: V. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/376/2016-294, zo dňa 15.05.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12P/376/2016-294 zo dňa 15.05.2018 rozviedol manželstvo E.. N. W., nar. XX.XX.XXXX a X.. V. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Maloletú V. W., narodenú XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej V. mesačne sumou XXX eur počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou V. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase jarných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od prvého dňa týchto prázdnin od 9.00 hod. posledného dňa týchto prázdnin do 17.00 hod., každý párny kalendárny rok v čase Veľkonočných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od prvého dňa týchto prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 17.00 hod, každý kalendárny rok v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a v čase od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod, každý párny kalendárny rok v čase od 23.12 od 9.00 hod. do 26.12 do 17.00 hod, každý nepárny kalendárny rok v čase od 29.12 od 9.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 17.00 hod., miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa určil bydlisko matky. Zároveň uložil matke povinnosť maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 1, 2, 3, 4, § 18, § 22, § 23 ods. 1, 3, ô 25 ods. 2, § 28 § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené, manželia nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2015. Prihliadol na vyjadrenie manželky, že obnoviť spolužitie v žiadnom prípade nemieni, od roku 2015 má zdravotné problémy, je v dispenzárnej starostlivosti psychiatra, ktorý jej odporúčal, aby sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, jej zdravotný stav je v remisii, je schopná vykonávať prácu učiteľky, u manžela sa po narodení maloletej V. začali prejavovať povahové črty, ktoré spočívali v puntičkárstve na nepodstatných veciach, nebol spokojný ako upratuje, nedodržiaval dohody, jeho výhrady sa stupňovali a na jej nespokojnosť nereagoval. Zohľadnil vyjadrenie manželky, že po prerušení spolužitia s manželom sa cíti lepšie, slobodnejšie, pričom nekoná pod vplyvom jej rodičov. V konaní mal preukázané, že manžel s rozvodom nesúhlasí, vyslovil názor, že manželka je ovplyvnená rodičmi, v júni 2015 sa dozvedel, že manželka je chorá a že chodí k psychológovi, snažil sa ju podporovať, jej ochorenie nezavinil, tri roky nežijú spolu, manželku má stále rád, myslí si, že situáciu prehodnotí a má záujem spoločne sa starať o maloletú. Príčinu rozvratu manželstva vyhodnotil súd prvej inštancie v rozdielnych názoroch na manželské spolužitie, odlišnosti pováh, rozdielnych predstavách o manželskom spolužití, autoritatívnom správaní manžela voči manželke, čo vyústilo do zdravotným problémov manželky. Konštatoval, že u manželky tento stav viedol k citovému odcudzeniu voči manželovi a odmietaniu obnovenia spolužitia. Vzhľadom na postoj manželky, ktorá opakovanie odmietla obnoviť spolužitie dospel k záveru, že nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo manželstvo plniť svoj účel. Zdôraznil, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ jeden z manželov nemá záujem obnoviť spolužitie súd môže iba vplývať na ich konanie, poskytne manželom dostatočný časový priestor na mimosúdnu sanáciu manželského spolužitia, čo v tomto prípade bolo bezvýsledné. Konštatoval, že z postoja manžela nemal preukázané, že jeho záujem o obnovenie spolužitia je úprimný a ozajstný, aktivity manžela od roku 2015 sú iba vo verbálnej rovine. Manžel vinu za problémy v manželstve preniesol na rodičov manželky, ktorý podľa neho bránia manželke obnoviť spolužitie. Všetky výhrady manželky odmieta a napriek dĺžke konania a poskytnutému časovému priestoru zo strany súdu, praktické kroky k záchrane manželstva neprodukoval. Dospel k záveru, že rozvod takto formálneho manželstva, nie je ani v rozpore so záujmami maloletej V.. Pri rozhodovaní o zverení maloletej V. na čas po rozvode manželstva mal preukázané, že od marca 2015 zabezpečuje starostlivosť o maloletú matka. Prihliadol na šetrenie kolízneho opatrovníka, ktorý konštatoval, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané, má vytvorené vhodné bytové podmienky v rodinnom dome svojich rodičov, maloletá je zastabilizovaná v bydlisku matky, navštevuje materskú školu v N. a od septembra 2018 je prijatá na ZŠ v N., s otcom sa pravidelne stretáva, matka stretávaniu nebráni, nemá však záujem s otcom maloletej byť v kontakte, preto odovzdávanie maloletej otcovi realizuje cez svoju tetu, keďže prítomnosť otca maloletej jej nerobí dobre. Súd prvej inštancie zohľadnil doterajšie výchovné prostredie maloletej, jej väzby na terajšie bydlisko, šetrenia kolízneho opatrovníka, samotné vyjadrenie maloletej a potvrdenia o zdravotnom stave matky maloletej, z ktorých nevyplýva, že matka nie je schopná sa o maloletú i do budúcna postarať. Poukázal na späťvzatie návrhu otca na úpravau výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas do rozvodu manželstva k maloletej V. vedenom na Okresnom súde pod sp.zn.. 11P/54/2017 a zastavenie daného konania. Mal za to, že otec súhlasil , aby maloletá zostala i naďalej v starostlivosti matky. Pri určovaní výšky výživného prihliadal na vek maloletej 6 rokov, jej nástup na základnú školu od septembra 2018, zvýšenie výdavkov a príjmy oboch rodičov. Mal preukázané, že otec dosahuje príjem v sume X.XXX,X eur netto a matka XXX,X eur brutto. Výživné vo výške XXX eur považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej V. s prihliadnutím aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú. Nestotožnil sa s návrhom otca na určenie výživného vo výške XXX eur, keďže otec je schopný zo svojho príjmu hradiť určené výživné. Výrok o úprave styku otca s maloletou V. opieral o právo rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, podieľať sa na výchove maloletej aj pri pravidelnom stretávaní. Konštatoval, že maloletá už v súčasnosti otca navštevuje, matka nebráni stretávaniu. Nevyhovel návrhu otca na úpravu styku na tri víkendy v mesiaci, s poukazom na právo matky tráviť víkendy s dcérou považujúc za nespravodlivé, aby voľnočasové aktivity s maloletou absolvoval iba otec. Stretávania maloletej s otcom upravil v štandardnom rozsahu, pričom matka s takouto úpravou súhlasila. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o zverení, výživnom a styku podal odvolanie manžel prostredníctvom právnej zástupkyne. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a maloletú zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, matke určiť výživné na maloletú vo výške XX,XX eur mesačne a styk matky s maloletou neupraviť. Poukázal na to, že s rozvodom manželstva a dôvodmi uvedenými v návrhu na rozvod nesúhlasil, avšak v záchranu manželstva už nedúfa. Jeho prianím bolo vychovávať dieťa spoločne, žiť v kľudnej rodinnej harmónii v byte v Q., ktorý zakúpili pred uzavretím manželstva. Uviedol, že manželku má stále rád a na jej psychickom ochorení nenesie vinu. Poukázal na to, že manželka odmietala jeho snahy o obnovenie manželstva, odmietala zúčastniť sa pohovoru. Nesúhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky. Potvrdil, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bolo skončené zastavením z dôvodu späťvzatia návrhu, pričom daný návrh podal z dôvodu psychického ochorenia jeho manželky, ktorá mu odmietala kontakt s dcérou. Zdôraznil, že v prípade, ak by mu bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, nebude manželke brániť v styku s ňou a umožní jej neobmedzený kontakt. Poukázal na to, že pre maloletú mal rezervované miesto v škôlke a základnej škole v Q.. Nesúhlasil s určenou výškou výživného z dôvodu, že všetky náklady platí výlučne on. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodol na základe nedostatočného overenia situácie a skutočností, pričom nehľadal príčinu rozpadu manželstva a rozhodol len na základe tvrdení manželky. Namietal, že mu nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa pred súdom, keď na prvom pojednávaní bola vypočutá len manželka a na ďalšom po jeho výsluchu súd rozhodol. Dal do pozornosti, konštatovanie sudkyne, že konanie trvá dlho vzhľadom na rozhodovanie o príslušnosti súdu na konanie a odročovanie pojednávaní. Namietal, že zákonná sudkyňa už na prvom pojednávaní konštatovala, že na ďalšom pojednávaní vo veci rozhodne. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam, pojednávania prebiehali neadekvátne, mal pocit, že boli vedené proti nemu bez toho, aby súd prejavil dostatočnú snahu o záchranu ich manželstva, v ktorom je maloleté dieťa a jeho matka je psychiatrická pacientka. Súd nariadil po odročení prvého pojednávania manželskú poradňu len na jeho žiadosť. Namietal, že súd rozhodol len na základe tvrdení manželky, vychádzal len z lekárskych správ, ktoré sú súčasťou spisu bez nezávislého posudku psychológa alebo psychiatra a bez jemu danej možnosti vyjadriť sa k tomu. Konštatovanie súdu, že nemal záujem o záchranu manželstva považoval za mylné a nespravodlivé. Zdôraznil, že navštívil manželskú poradňu na ÚPSVaR v Brezne v decembri 2015, manželku niekoľkokrát navštívil v psychiatrickej nemocnici vo W. C., zaujíma sa o jej zdravotný stav, priniesol jej všetko potrebné. V manželskej poradni bol niekoľkokrát aj v roku 2017, avšak vzhľadom na neúčasť manželky toto poradenstvo nemalo význam. Rovnako navštívil aj poradňu na podnet súdu, manželku sa snažil presvedčiť, aby zvážila účasť v poradni, no bezvýsledne. Snažil sa o spoločné trávenie času s maloletou a manželkou, čo odmietla. Nemá možnosť sa s manželkou porozprávať, keďže pri odovzdávaní maloletej je teta manželky. Potvrdil, že od novembra 2016 sa styk realizuje každý druhý víkend, čo bolo v rozpore s jeho právom a povinnosťami ako otca. Toto právo mu bolo odopreté aj počas hospitalizácie manželky. Poprel, že by sa k manželke správal autoritatívne, že by bol punktičkársky v nepodstatných veciach. Poukázal na to, že pracoval, do mesiaca mával dve 12-hodiné služby, manželke po práci pomáhal, venoval sa dcére, manželku mal a má rád, váži si ju, manželstvo bolo harmonické až do doby postupného psychiatrického ochorenia manželky a narastajúcemu vplyvu svokry. Spočiatku bo ochotný akceptovať odchody manželky k rodičom do M. a bral to normálne, netušil vplyv rodičov na manželku. Namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď v rámci dokazovania nepribral do konania znalca z odboru psychológie, z odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých, ktorý dôkaz navrhol vykonať. Mal za to, že znaleckým dokazovaním by súd zistil osobnosti rodičov, ich potenciál pre výchovu dieťaťa, stabilné podmienky a či závažné psychiatrické ochorenie manželky nemá do budúcna nepriaznivý vplyv na vývoj ich dieťaťa, ktoré by malo byť vychovávané rodičmi a nie starými rodičmi. Mal za to, že diagnóza manželky, neprimeraný postoj a správanie jej rodičov, ako aj zamedzovanie mu styku s maloletou má negatívny vplyv na psychický vývin maloletej a vedie k odcudzeniu. 4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako zákonný a vecne správny potvrdiť. Pridržiavala sa svojich vyjadrení. Nesúhlasila s tvrdením, že je pod vplyvom svojej rodiny. Poukázala na to, že ak niekto s vyjadreniami manžela nesúhlasí, je zaujatý, chorý, či nespôsobilý. Bola presvedčená, že problémy v manželstve si vyrieši sama, nechcela zaťažovať svojich rodičov, avšak keď sa im zdôverila, bolo už neskoro. Podľa vyjadrenia lekárov bola v totálnom psychosomatickom kolapse po neustálej starostlivosti o dcéru, bez minimálnej regenerácie s výčitkami manžela, jeho dominujúcimi vlastnosťami s tým, že v ich manželstve sa stretli dve rôzne predstavy o spolužití. Do konca roku 2016 trávila ich dcérka väčšinu víkendov v M., k otcovi chodievala rada, na sviatky si jej starostlivosť delili, avšak v poslednom období nechcela k nemu chodiť, plakala a vyjednávala. Dcéru manželovi neodovzdáva z dôvodu, že manžel sa nezaujíma o maloletú, ale neprestajne ju presviedča, aby sa vrátila do Q. a žili spolu. Uviedla, že maloletá je zručná, súťaživá, absolvuje záujmové krúžky. S dcérou bývajú u rodičov v štvorizbovom rodinnom dome, v obci je škola, lekár. Poukázala na jej aktivity, vydanie poviedok, získanie certifikátu za opatrovateľstvo pre činnosť v poisťovníctve, prácu učiteľky anglického jazyka na základnej škole v N.. Zdôraznila, že každý rozhovor s bývalým manželom končí jeho výčitkami, osočovaním, presviedčaním o návrate do Q.. Nesúhlasila s tvrdením, že súd nariadil absolvovanie manželskej poradenstva, keďže poradňa je dobrovoľná. Poukázala na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo je nefunkčné, manželia nežijú spolu do roku 2015, nemieni obnoviť spolužitie. Zdôraznila, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom. Nesúhlasila so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca, vzhľadom na vek dieťaťa, citové väzby, jej denný režim, prostredie, na ktoré je zvyknutá, na záujem dieťaťa. Namietala spochybňovanie jej zdravotnej starostlivosti a schopnosť starať sa o dcéru. Poukázala na predložené lekárske správy a jej spôsobilosť vychovávať dieťa a pracovať. Potvrdila, že v minulosti počas spolužitia s manželom mala zdravotné problémy. Námietky otca o neposkytnutí mu časového priestoru v konaní považovala za nedôvodné. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako správne potvrdiť. Mal za to, že rozhodnutie je v súlade so záujmom dieťaťa. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manžela - otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa č.k. 12P/376/2016-294 zo dňa 15.05.2018 rozviedol manželstvo účastníkov, maloletú V. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Manželovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú V. v sume XXX eur mesačne. Zároveň upravil styk manžela s maloletou. 9. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania z dôvodu, že mu nebolo umožnené sa v konaní a na pojednávaní k veci riadne vyjadriť. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka manžela nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že manžel sa písomne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.04.2017 vyjadril k návrhu, ktorý riadne prevzal. Rovnako zo spisu vyplýva, že manžel sa zúčastnil pojednávaní nariadených súdom prvej inštancie na deň 18.01.2018 a na pojednávaní dňa 15.05.2018 využil svoje právo vyjadriť sa a bol riadne vypočutý. Rovnako odvolací súd neprihliadal na námietky manžela vo vzťahu k tomu, že súd prvej inštancie nariadil odročenie pojednávania za účelom absolvovania párovej terapie len na jeho návrh a konanie prebiehalo neadekvátne, pričom mal subjektívny pocit, že nebol daný priestor pre záchranu manželstva. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd postupoval v súlade s ust. Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku. Rovnako vykonal potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu priestoru a odbornej intervencie manželom za účelom obnovenia spolužitia. Skutočnosť, že manželka odmietla absolvovať poradenstvo a túto možnosť nevyužila, nie je dôvodom pre hodnotenie postupu súdu prvej inštancie ako nesprávneho. Námietky manžela o tom, že mu nebola daná možnosť reagovať na vyjadrenie manželky je nedôvodná. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 15.05.2018 je zrejmé, že manžel bol vypočutý, vyjadril sa k podstatným veciam týkajúcim sa predmetu sporu, pričom mal možnosť aj v priebehu celého konania zaslať prípadné písomné vyjadrenie k veci, čo okrem vyjadrenia k návrhu neurobil. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nedošlo k takým procesných pochybeniam súdu, ktorými by boli porušené práva manžela na spravodlivý proces. 10. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude ďalej účastníkov označovať ako otec a matka. 11. V konaní o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí a nie predstavy a pocity rodičov. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke bude zabezpečená stabilita prostredia maloletej, o ktorú sa stará a vychováva ju nepretržite matka. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v súlade s ust. § 38 ods. 1, 2 CMP zisťoval názor maloletého dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka. V danom prípade vzhľadom na vek maloletej je potrebné uviesť, že dokáže vysloviť svoje pocity, prejaviť vzťah k rodičom. Z jej vyjadrenia vyplýva, že má oboch rodičov rada, na otca sa teší, avšak chce u neho prespávať len krátko. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca, ktorými spochybňuje zdravotnú spôsobilosť matky. V konaní bolo riadne preukázané lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov matky, že jej zdravotný stav je zastabilizovaný, matka je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a riadne vykonávať prácu. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a odkazuje na ne. V konaní neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by vylučovali zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke. Ďalšie námietky otca týkajúce sa ukončeniu spolužitia, správania manželov, jeho snahy o záchranu manželstva, odmietanie absolvovania manželského poradenstva manželkou považoval odvolací súd za irelevantné, keďže výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol napadnutý odvolaním. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca o pochybení postupu súdu prvej inštancie, keď nevyhovel jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov zistil skutočný stav veci a správne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil vykonanie otcom navrhovaných dôkazov. 12. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, aj pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloleté dieťa. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 13. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej V., tieto je možné na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a matkou predloženého vyčíslenia nákladov na dieťa ustáliť ako mesačné náklady na stravu, ošatenie, zakúpenie hygienických potrieb, v prípade potreby nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a liekov v čase ochorenia dieťaťa a ďalších nákladov súvisiacich so školskými poplatkami /strava v škôlke, krúžok anglického jazyka),cestovné a podiel nákladov na bývanie. Odvolací súd konštatuje, že matka výdavky na dieťa riadne zdokladovala a náklady preukázala. Pokiaľ ide o bežné výdavky na stravu a ošatenie, odvolací súd poznamenáva, že pri výške výdavkov treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Správne súd prvej inštancie prihliadal pri určení výživného na príjem a pomery každého z rodičov. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že matka dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške XXX eur netto, otcov príjem činil X.XXX eur mesačne v priemere netto. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť zohľadnenia pri posúdení výšky výživného aj zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa matkou. Tiež odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že obaja rodičia majú výdavky na bývanie a ani jeden z rodičov nemá vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Odvolací súd dospel k záveru, že výška určeného výživného zodpovedá zabezpečeniu odôvodnených potrieb maloletej a rovnako zodpovedá príjmu, zárobkovým pomerom otca a jeho schopnostiam a možnostiam. Pokiaľ otec poukazuje na to, že doposiaľ hradil všetky výdavky on, odvolací súd poznamenáva, že rozvodom manželstva sa situácia v rodine, nastavenie každého z rodičov a financovanie ich potrieb a potrieb dieťaťa prirodzene mení. 14. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Rovnako súhlasí so záverom, že rozsah úpravy styku na každý druhý víkend v mesiaci od piatku do nedele je v súlade so záujmom dieťaťa a zohľadňuje jej vzťah k otcovi a vytvorenie priestoru každému z rodičov na organizovanie si programu s maloletou aj počas voľných dní v priebehu školského roka. Odvolací súd dospel k záveru tiež o potrebe úpravy styku otca s maloletou aj počas prázdnin a sviatkov v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku prihliadajúc na vek dieťaťa, právo styku maloletej s otcom, vytvorenie si dovolenkového programu a aktivít aj počas prázdnin a sviatkov, právo otca venovať sa dieťaťu. Otec aj matka sú povinní zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval a aby nedošlo k narušeniu citovej väzby medzi otcom a maloletou. Odvolací súd zdôrazňuje, že dané rozhodnutie zohľadňuje prvoradý záujem maloletého dieťaťa. 15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).