Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/116/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219977 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:8114219977.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. XX, proti manželovi: X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., zastúpený JUDr. Helenou Brngálovou, advokátkou so sídlom Úprkova 34, 811 04 Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: M. G., nar. XX.XX.XXXX a J. G., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Slovenská 87, 080 28 Prešov, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 07.09.2017, č.k. 20P/341/2014-590, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 31.10.2017, č.k. 20P/341/2014-616, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 07.09.2017, č.k. 20P/341/2014-590 v spojení s jeho opravným uznesením rozviedol manželstvo účastníkov A. G., rodenej D., nar. XX.XX.XXXX a X. G., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 4. Maloleté deti M. G., nar. XX.XX.XXXX a J. G., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletého M. v sume XX eur mesačne a na maloletého J. v sume XX eur mesačne, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou jarných, letných a zimných prázdnin ako aj veľkonočných sviatkov, počas jarných prázdnin v nepárnom roku upravil ich stretávanie od soboty nasledujúcej po poslednom školskom dni od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 hod., počas letných prázdnin v párnom roku od 01.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 01.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do utorka nasledujúcom po Veľkonočnom pondelku do 14.00 hod., počas vianočných sviatkov a prázdnin v párnom roku od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 30.12. od 10.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. Určil, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bude bydlisko matky. Matku zaviazal povinnosťou maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť s potrebným množstvom ich osobných vecí a osobných dokladov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Vyslovil, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 18, 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 38 ods. 1, 2, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, a vecne tým, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, títo spolu viac ako tri roky ekonomicky ani intímne nežijú, nevytvárajú svojim maloletým deťom zdravé rodinné prostredie a možnosť obnovenia ich manželského spolužitia nie je pre ich odmietavý postoj reálna. Mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielne názory manželov na financovanie domácnosti, rozdielnosť ich pováh a názorov na výchovu maloletých detí ako aj neprimeranú naviazanosť manželky na jej matku, čo viedlo k citovému odcudzeniu účastníkov a znefunkčneniu ich manželstva. Pokiaľ ide o konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, dospel k záveru, že by nebolo vhodné maloleté deti vytrhnúť z prostredia, v ktorom vyrastajú, keď po dobu troch rokov žijú spolu s matkou v S., na tamojšie prostredie si zvykli, majú tam rodinné zázemie, kamarátov, navštevujú tam školu a krúžky. Konštatoval, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2015, č.k. 30P/347/2014-256 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.06.2016, č.k. 23CoP/6/2016-292, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Zo znaleckého posudku č. 7/2017 zo dňa 15.03.2017 vypracovaného v konaní ustanoveným znalcom z odboru psychológia Mgr. Z. L. ako aj z vykonaného výsluchu znalca vyplynulo, že vzájomný vzťah obidvoch rodičov a maloletých detí je celkovo pozitívny, avšak u maloletého M. bola evidentná silnejšia väzba na matku a ambivalentné nastavenie vo vzťahu k otcovi, kým z verbálneho prejavu maloletého J. bola zrejmá preferencia otca, čo znalec vyhodnotil ako účelové správanie zapríčinené uprednostňovaním maloletého M. matkou. Z vykonaného znaleckého dokazovania mal za preukázané, že u maloletého M. sa vyskytujú bolesti brucha psychosomatického charakteru, pravdepodobne súvisiace s jeho vedomosťou o údajných fyzických útokoch otca na matku, o ktorých sa dozvedel sprostredkovane od matky a starej matky a údajne videl aj fotografie matky so zreteľnými modrinami. Z vyjadrenia znalca zistil, že výchovný proces vrátane prípravy maloletých detí do školy zo strany matky je nedostatočný, avšak v problematických situáciách jej je nápomocná jej matka, ktorá v mnohých oblastiach preberá úplnú kontrolu nad výchovou maloletých detí, resp. vedením domácnosti a t.č. predstavuje garanciu fungovania celej rodiny. Vychádzal tiež zo záveru znalca, že u starej matky z matkinej strany nie sú dané dôvody, pre ktoré by sa nemohla spolupodieľať na výchove maloletých detí, a to aj napriek u nej prítomným príznakom depresie a úzkosti ako aj zistenej priamej manipulácii maloletých detí ňou a matkou vo vzťahu k otcovi a jeho matke. Konštatoval, že v zmysle oznámenia Základnej školy S. u maloletých detí nie sú prítomné výchovné problémy ani zanedbávanie povinnej školskej dochádzky, avšak je potrebné zlepšiť ich prípravu na vyučovanie. Vo vzťahu k zdravotnému stavu maloletých detí zohľadnil predložené lekárske správy a doklady o nákupe ortopedickej obuvi pre maloletého J. vyvracajúce tvrdenia otca o nedostatočnej starostlivosti matky o maloleté deti po tejto stránke. Vychádzal tiež z potvrdenia všeobecného lekára MUDr. C., v zmysle ktorého je matka spôsobilá v plnej miere sa starať o maloleté deti v spolupráci s jej rodičmi. Pri rozhodovaní vzal do úvahy názor maloletých detí, ktoré sa počas vykonaného výsluchu zhodne vyjadrili, že si prajú bývať s matkou a súčasne majú záujem o stretávanie s otcom. Vzhľadom na uvedené, obidve maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nevzhliadnuc žiaden dôvod pre obmedzenie otca v tomto práve. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloleté deti, súd prvej inštancie v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z odôvodnených a v konaní preukázaných potrieb maloletých detí ako aj zo zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Na strane otca vzal do úvahy jeho schopnosti a možnosti, konkrétne jeho odbornosť, prax, produktívny vek ako aj obmedzenie jeho pracovnej spôsobilosti z dôvodu poruchy sluchu. Zohľadnil preukázanú skutočnosť, že otec na výživu maloletých detí prispieva celkovou sumou XXX eur mesačne v rozpore s rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2015, č.k. 30P/347/2014-256 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.06.2016, č.k. 23CoP/6/2016-292, ktorým bolo počnúc dňom 01.07.2014 určené výživné na maloletého M. vo výške XX eur a maloletého J. vo výške XX eur mesačne, čím svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne prenáša na matku. Výšku výživného pre maloleté deti ustálil na maloletého M. vo výške XX eur mesačne a na maloletého J. vo výške XX eur mesačne, ktoré považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí vrátane zvýšených nákladov súvisiacich s ich zdravotným stavom (obe maloleté deti nosia okuliare, maloletý J. má ortopedické problémy) ako aj ich športovou činnosťou, berúc do úvahy výšku príjmu otca. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie vychádzal z toho, že aktuálne realizovaný styk v súlade so rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu je bezproblémový, maloleté deti nemajú strach z otca a tešia sa na neho. Vzal do úvahy súhlas otca s úpravou jeho styku s maloletými deťmi počas školského roka v rozsahu jeho úpravy na čas do rozvodu ako aj zhodné vyjadrenia rodičov vo vzťahu k úprave styku počas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Zároveň zohľadnil denný režim maloletých detí, ich želanie tráviť prázdniny v júli u otca a v auguste u matky, vzdialenosť bydlísk rodičov a ich pracovné zaťaženie. Mal za to, že takto upravený styk otca s maloletými deťmi je za súčasnej situácie v najlepšom záujme maloletých detí a jeho rozsah je dostatočný, keď otec má možnosť výchovne vplývať na maloleté deti a nehrozí im vzájomné odcudzenie. Bol toho názoru, že styk otca s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov je upravený spravodlivo, keď rodičia budú s deťmi tráviť rovnako dlhý čas. Ako miesto prevzatia a odovzdania detí určil bydlisko matky. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 58 CMP. Pokiaľ ide o trovy znaleckého dokazovania, v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebola súdu prvej inštancie známa celková výška daných trov a z tohto dôvodu vyslovil, že o ich náhrade rozhodne samostatným uznesením. 3. Proti tomuto rozsudku, v jeho časti o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Výrok rozsudku o rozvode manželstva, ktorý nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2017. Vzhľadom na to, že odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie iba vo výrokoch týkajúcich sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, účastníkov konania označoval ako otec a matka. 4. Otec svojím odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uložil mu povinnosť doplniť dokazovanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Súd prvej inštancie podľa jeho názoru rozhodol vo veci samej bez dôkladného preskúmania znaleckého posudku Mgr. Z. L., z ktorého vyplýva, že maloletý J. ho preferuje, hodnotí ho pozitívne a s vysokou pravdepodobnosťou z jeho strany cíti väčšiu náklonnosť a starostlivosť ako zo strany matky. Namietal, že matka je v zmysle vyjadrenia znalca osobou emočne nestabilnou, emočne nezrelou a citovo závislou. Uviedol, že príprava maloletých detí do školy zo strany matky je nedostatočná, keď aj samotná matka verbalizuje svoju neschopnosť pomôcť maloletým deťom s učivom. Poukázal na skutočnosť, že na rozdiel od jeho rodičov, sú starí rodičia maloletých detí zo strany matky v zmysle vyhotoveného znaleckého posudku psychicky labilní, ich osobnosti sú emočne nestabilné, egocentrické, liečené na psychiatrii, v čoho dôsledku nemajú dobrú východiskovú pozíciu pri výchove maloletých detí. S poukazom na ust. § 28 ods. 2, § 30 ods. 1 Zákona o rodine a čl. 41 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky vyjadril názor, že rodičovskú výchovu a starostlivosť by nemali suplovať starí rodičia. 5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na opakované vyjadrenia maloletých detí, ktoré prejavili želanie bývať s matkou aj napriek tomu, že sa s otcom rady stretávajú. Uviedol, že maloleté deti sú naviazané na sociálne prostredie v obci, v ktorej žijú, navštevujú tam základnú školu a krúžky, majú tam svojich kamarátov. 6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu namietal, že matka je psychicky chorá. Uviedol, že aj ona samotná pred súdnym znalcom deklarovala, že nie je schopná sa o maloleté deti postarať. Mal za to, že maloleté deti fakticky vychováva stará matka z matkinej strany, ktorá je psychicky chorá, riadi súkromný život matky, manipuluje život maloletých detí, zavádza a klame úrady a súdy, čím dochádza porušovaniu jeho práv ako otca maloletých detí. Bol toho názoru, že dané prostredie je nevhodné pre výchovu maloletých detí aj z toho dôvodu, že starý otec zo strany matky je alkoholik. Poukázal na skutočnosť, že dochádzka maloletých detí do školy ako aj ich vedomostné výsledky nie sú dobré a zanedbaná je tiež zdravotná starostlivosť o ne. Uviedol, že stará matka zo strany matky ho v čase realizácie jeho styku s maloletými deťmi verbálne aj fyzicky napadla. Vo vzťahu k výpovediam maloletých deti pred súdom prvej inštancie namietal, tieto boli silno zmanipulované a zastrašované matkou aj starou matkou z jej strany. 7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že napadnuté rozhodnutie vo výroku o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti považuje za správne. Poukázala na skutočnosť, že ona a jej matka podľa posúdenia lekárom netrpia psychickými poruchami, ale depresiou, na ktorú negatívne vplýva ich neustále obviňovanie zo strany otca. Poprela tvrdenie otca, že jej život riadi jej matka. Uviedla, že je zamestnaná a pracuje na zmeny, z ktorého dôvodu jej matka pomáha pri výchove a starostlivosti o maloleté deti. Dochádzka maloletých detí do školy je v zmysle jej vyjadrenia pravidelná a vyučovanie vynechávajú len v prípade choroby, resp. pravidelných vyšetrení na očnom, ortopedickom a zubnom oddelení. Uviedla, že pri odovzdávaní maloletých detí otcovi bola z dôvodu jej pracovných povinností jeden krát prítomná jej matka, ktorá otca iba upozornila na nedodržiavanie súdom určeného času jeho stretávania s maloletými deťmi. Prejavila nesúhlas s vyjadrením otca, že jej otec je alkoholik, keď tento požíva alkohol iba príležitostne, pričom nebýva agresívny ani neubližuje maloletým deťom. Vo vzťahu k výpovediam maloletých detí pred súdom prvej inštancie uviedla, že tieto neboli nijako ovplyvňované a zastrašované ňou ani nikým z jej rodiny. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), dospejúc k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 9. Odvolací súd po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, vyhodnotiac odvolacie dôvody otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vec v celosti správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil (§ 220 ods.2 CSP). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boli maloleté deti zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, tento odvolací súd považuje za vecne a právne správny a v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je v súčasnej situácii najvhodnejším riešením z hľadiska ich najlepšieho záujmu, ktoré jednak zaručuje zachovanie stability výchovného prostredia maloletých detí, keď sa o tieto dlhodobo osobne stará matka s pomocou jej rodičov a v mieste svojho súčasného bydliska navštevujú základnú školu aj krúžky, a súčasne rešpektuje citové väzby maloletých detí vo vzťahu k rodine a kamarátom. V odvolaní otec neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere. 12. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky otca, týkajúce sa napadnutého výroku, ktorým súd prvej inštancie zveril na čas po rozvode maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, tieto nemali vplyv na jeho správnosť. S námietkou otca týkajúcou sa nedostatočného preskúmania obsahu znaleckého posudku Mgr. Z. L. súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil, keď mal za to, že závery znaleckého posudku boli súdom prvej inštancie vyhodnotené komplexne, po zohľadnení skutočností uvedených znalcom v rámci jeho výsluchu. Vo vzťahu k otcom zdôrazňovaným čiastkovým zisteniam znalca odvolací súd uvádza, že tieto súd prvej inštancie správne hodnotil v kontexte ostatných záverov znaleckého posudku ako aj ďalších vykonaných dôkazov. Pokiaľ otec poukazuje na konštatovanie znalca, že maloletý J. ho uprednostňuje pred matkou, túto skutočnosť súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadnil, avšak súčasne vzal do úvahy zistenie znalca o účelovosti daného postoja maloletého J. odôvodneného preferovaním maloletého M. matkou ako aj jeho záver o bližšom vzťahu maloletého M. k matke a jeho ambivalentnom nastavení k otcovi. Pokiaľ otec uvádza, že matka údajne trpí psychickým ochorením, táto skutočnosť z vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania nevyplýva. Otcom namietaná problematická školská dochádzka maloletých detí, resp. nedostatočná starostlivosť o ich zdravotný stav zo strany matky bola vyvrátená dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie, vrátane potvrdenia základnej školy navštevovanej maloletými deťmi a lekárskych správ. Vo vzťahu k tvrdeniam otca o nedostatočnej príprave maloletých detí do školy zo strany matky odvolací súd poukazuje na zistenie súdu prvej inštancie, že pomoc maloletým deťom v tomto smere zabezpečuje stará matka z matkinej strany. Pokiaľ ide o otcom namietané zásahy starej matky zo strany matky do výchovy maloletých detí, resp. ich manipuláciu z jej strany, tieto skutočnosti vyplývajú aj z vykonaného znaleckého dokazovania, avšak znalec napriek tomu dospel k záveru o neexistencii dôvodov, pre ktoré by sa stará matka z matkinej strany nemohla spolupodieľať na výchove maloletých detí a zároveň ju označil za garanciu fungovania celej rodiny. Otcom tvrdený alkoholizmus starého otca zo strany matky z vykonaného dokazovania takisto nevyplýva. 13. Aj keď otec vo svojom odvolaní nenapadol konkrétne aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti, vzhľadom na to, že jeho odvolanie smeruje proti výroku o zverení maloletých detí, odvolací súd preskúmal všetky výroky o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré vzájomne súvisia. Pokiaľ ide o výrok o výživnom na maloleté deti, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie bolo potrebné odvolacím súdom vyhodnotiť ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, keďže ide o určenie výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva a výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol odvolaním napadnutý nebol. Odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie uzavrel, že aj v tejto časti je potrebné považovať výrok rozsudku súdu prvej inštancie za vecne a právne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti a skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Určená výška výživného rovnako zodpovedá zisteným možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Správne súd prvej inštancie v čase svojho rozhodnutia pri určení výšky výživného zohľadnil preukázanú skutočnosť, že otec sa na výžive maloletých detí primerane nepodieľa, keď si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní iba čiastočne, v rozpore s rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Určená výška výživného na maloleté deti aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa. 14. Rovnako za vecne a právne správny odvolací súd považoval výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia, keďže v danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jedného z rodičov z výkonu ich rodičovských práv a povinností pri zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku. 15. Pokiaľ ide o výroky súdu prvej inštancie týkajúce sa úpravy styku otca s maloletými deťmi, tieto odvolací súd takisto vyhodnotil ako vecne a právne správne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi postupoval správne, keď vychádzal predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletých detí, zohľadnil nimi prejavený názor, ich vek, denný režim, vzdialenosť bydlísk rodičov a ich pracovné povinnosti. Odvolací súd považuje takto určený rozsah styku otca s maloletými deťmi za dostatočný, zabezpečujúci primeraný podiel na výchove maloletých detí zo strany otca a budovanie si ich vzájomných citových väzieb. 16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).