Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/67/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 901820006 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:901820006.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: F.. H. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. S. XXX/XX, W. Z., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 14.12.2017 a vzniklo nerozhodnutím o rozklade žalobcu zo dňa 22.11.2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave zrušuje fiktívne rozhodnutie Ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 14.12.2017 a vzniklo nerozhodnutím o rozklade žalobcu zo dňa 22.11.2017. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu č. S01863-2017-KO-2 súd zistil, že žalobca písomným podaním zo dňa 3.11.2017 žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie informácií: - uvedenie jednoznačného termínu, kedy bude mať nemocnica vypracovaný interný vykonávací predpis k zákonu, kde bude jednoznačne stanovené kto bude vo vzťahu k verejnosti alebo k tretím osobám poskytovať informácie za nemocnicu, kto bude zodpovedať za to, aby zo strany takto určenej osoby došlo k sprístupneniu informácií, a kto bude vykonávať evidenciu žiadostí v osobitne vedenej evidencii /1/ - uvedenie jednoznačného termínu, kedy bude obsadená funkcia predsedu dozornej rady /2/ Žalobca žiadal informácie doručiť písomne poštou na adresu uvedenú v žiadosti. Žiadosť bola adresovaná Ministerstvu zdravotníctva SR (povinná osoba), kde aj bola dňa 08.11.2017 v podateľni zaevidovaná ako doručená. 2. Listom zo dňa 16.11.2017, odoslaným dňa 20.11.2017 povinná osoba reagovala na žiadosť žalobcu, avšak nesprístupnila mu ním žiadané informácie ani nerozhodla o odmietnutí žiadosti o informácie. 3. Pretože žalobcovi neboli poskytnuté ním žiadané informácie, bol toho názoru, že list povinnej osoby zo dňa 16.11.2017 je potrebné považovať za rozhodnutie, ktorým nevyhovel jeho žiadosti o informácie a odmietol mu informácie sprístupniť. Voči takému rozhodnutiu podal rozklad a žiadal rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť požadovaného informácie nadriadeným orgánom zrušiť a vec vrátiť povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie. 4. Minister zdravotníctva SR rozhodnutím č. S03352-2018-ONAPP zo dňa 06.2.2018 vyhovel podanému rozkladu a fiktívne rozhodnutie povinnej osoby zrušil a vec vrátil povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že povinná osoba v zákonnej lehote nesprístupnila žalobcovi žiadané informácie ani nevydala rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť požadované informácie, preto vznikla fikcia rozhodnutia, ktoré Minister zdravotníctva SR vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nedostatok zákonných náležitostí rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2018. 5. Listom zo dňa 09.3.2018, odoslaným dňa 16.3.2018 povinná osoba sprístupnila žalobcovi žiadané informácie. II. Žalobné dôvody 6. Žalobou podanou na Najvyššom súde Slovenskej republiky, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2018 (t.j. podanou na súd včas) sa žalobca domáhal, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutie ministra zdravotníctva SR a vec vrátil žalovanému, aby vo veci rozkladu proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhodol do troch dní od doručenia rozsudku. 7. Žaloba bola odôvodnená tým, že rozklad zo dňa 22.11.2017 bol doručený ministrovi zdravotníctva SR dňa 27.11.2017, v dôsledku čoho posledný deň 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o rozklade bol 11.12.2017. V tento deň odvolací orgán nerozhodol o rozklade. Deň 13.12.2017 je preto potrebné považovať za deň doručenia rozhodnutia o rozklade. Žalobca bol toho názoru, že Minister zdravotníctva SR konal nezákonne a právne nezodpovedne, keď ako odvolací orgán neakceptoval zákon a vo veci ním podaného rozkladu nekonal a nerozhodol. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 12.10.2018 k žalobe uviedol nasledovné: 9. Dňa 27.11.2017 bol žalovanému doručený rozklad voči Rozhodnutiu povinnej osoby. Dňa 31.1.2018 sa rozkladová komisia Ministerstva zdravotníctva SR na zasadnutí oboznámila so spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec a zistila, že rozklad bol dôvodný. Rozkladová komisia odporučila ministrovi zdravotníctva SR vydať rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zruší fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií a vec vráti na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie o rozklade, ktorým bolo fiktívne rozhodnutie povinnej osoby zrušené, bolo vydané 6.2.2018. Žalovaný s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/21/2013 uviedol, že „zákon o slobode informácií má slúžiť najmä ako nástroj spoločenskej kontroly. Vzhľadom na jeho účel, ak rozhodnutie o žiadosti o informáciu bolo vydané, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným“. Ak by súd akceptoval názor, že vznikla fikcia druhostupňového rozhodnutia, tento názor by nebolo možné považovať v súlade so zákonom , pretože druhostupňové rozhodnutie by sa zrušilo iba pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré ale vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu neprivodia iné, ani výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu a formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie. Podľa žalovaného fikcia rozhodnutia znamená reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom v prípadoch, keď je povinná osoba nečinná - účelom zákona o slobode informácií je aplikácia uvedeného inštitútu, pokiaľ nebolo vo veci vydané rozhodnutie. Okamihom vydania rozhodnutia odvolacím orgánom odpadol dôvod existencie fiktívneho rozhodnutia. Fiktívne rozhodnutie má svoj zmysel pre ochranu práv žalobcu len dovtedy, kým nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutiu vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, pretože je aktom výkonu verejnej správy, ktorý je spôsobilý ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žalobcu. Podľa žalovaného fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je inštitútom, ktorého účelom je urgovanie vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty má vždy prednosť. Keďže vo veci žalobcu došlo k vydaniu faktického rozhodnutia, ktorým je druhostupňové rozhodnutie odvolacieho orgánu, odpadol týmto dôvod existencie napadnutého fiktívneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu zamietol v celom rozsahu. IV. Ďalšie vyjadrenia 10. Písomným podaním zo dňa 17.12.2018 žalobca v rekcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tým, že faktické vybavenie žiadosti aj po uplynutí zákonnej lehoty má vždy prednosť. Podľa žalobcu je prax iná, ako sa javí žalovanému - faktické vybavenie žiadosti po uplynutí zákonnej lehoty môže znamenať premlčanie alebo preklúziu použitia získanej informácie, alebo zmarenie snahy na urýchlené a operatívne vybavenie a zdokladovanie veci pri uplatňovaní práva v medicínskej oblasti. Vydaním faktického rozhodnutia síce odpadol dôvod existencie fiktívneho rozhodnutia, avšak neodpadol skutkový a právny dôvod, pre ktorý bola informácia požadovaná. Nezákonný postup žalovaného zavinil vznik následku v podobe tohto súdneho sporu, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti postupu druhostupňového orgánu ako ústredného orgánu štátnej moci - toto je podľa žalobcu v celej veci podstatné. Žalobca vyjadril podozrenie, že príslušný zamestnanci žalovaného si vedome nesplnili svoje povinnosti a takúto pracovnú nedisciplinovanosť nie je možné trpieť v takej citlivej a závažnej oblasti, ako je zdravotníctvo a podľa žalobcu by mala byť voči nim vyvodená aj právna zodpovednosť za nečinnosť vo vzťahu k plneniu si pracovných povinností a pracovnej disciplíny. 11. Žalobca ďalej uviedol, že aj keď mu boli sprístupnené informácie, uvedené informácie už boli neaktuálne ku dňu ich sprístupnenia, a teda už ani právne nepoužiteľné - sprístupnené informácie sa týkali decembra 2017. Na základe týchto dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a fiktívne rozhodnutie zrušil. V. Právna úprava 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 13. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 15. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám sú upravené v zákone č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). 16. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 17. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. 20. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 21. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). 22. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). 23. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 25. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 26. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií (ZSI), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 27. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 28. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. VI. Skutkové a právne závery správneho súdu. 29. V predmetnej veci bolo predmetom konania na krajskom súde preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného o rozklade žalobcu zo dňa 22.11.2017 proti rozhodnutiu o odmietnutí informácie. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nutné zrušiť. 31. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že o rozklade nebolo žalovaným rozhodnuté v zákonom ustanovenej lehote. Súd na tomto mieste poznamenáva, že v súlade s § 19 ods. 3 ZSI mal žalovaný na rozhodnutie o rozklade lehotu 15 dní odo dňa predloženia rozkladu povinnou osobou prvého stupňa. Rozklad bol doručený povinnej osobe dňa 27.11.2017, preto pätnásťdňová lehota na rozhodnutie o rozklade v súlade s § 27 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. plynula od 28.11.2017 do 12.12.2017. V tejto lehote žalovaný nevydal rozhodnutie o rozklade, preto v súlade s § 19 ods. 3 ZSI nastúpila fikcia rozhodnutia o rozklade, ktoré podľa totožného zákonného ustanovenia bolo doručené žalobcovi dňa 14.12.2017. 32. Žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán o jeho rozklade v rozpore so zákonom nekonal a nerozhodol. 33. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP teraz § 191 ods. 1 písm. d/ SSP (rozhodnutie NS SR 3 Sži/3/2011). 34. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. 35. Postup odvolacieho orgán je uvedený v § 19 ods. 3 ZSPI. Odvolací orgán musí rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie (procesná fikcia), ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, čo je ďalšia procesná fikcia.(rozhodnutie NS SR 6 Sži/5/2012). 36. Aj fiktívne rozhodnutie treba považovať za správne rozhodnutie a ako také môže citeľne zasiahnuť do sféry práv a povinností iného subjektu, z čoho vyplýva, že takéto rozhodnutie nie je možné vylúčiť zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sž 91/2001). 37. Fiktívne rozhodnutie je spôsobilým predmetom prieskumu zákonnosti správnym súdom, pri ktorom však vzhľadom na jeho povahu prichádza do úvahy iba jeho zrušenie pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie zrušil. 38. K námietkam žalovaného voči žalobe, ktoré sú v prevažnej časti aj obsahom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/21/2013 správny súd uvádza, že oneskorené vydanie rozhodnutia podľa zákona o informáciách, t.j. vydanie rozhodnutia v prípade vzniku predchádzajúceho fiktívneho rozhodnutia nemá z právneho hľadiska za následok zrušenie fiktívneho rozhodnutia, prípadne jeho zánik. Avšak v prípade, že takéto rozhodnutie bolo vydané a následne boli žalobcovi sprístupnené v plnom rozsahu aj pôvodne žiadané informácie povinnou osobou, nie je dôvodné, aby vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie len z dôvodu, aby žalovaný znovu zopakoval druhostupňové administratívne konanie a odstránil tak formálne vady, ktoré už neprivodia ani iné, ani výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu. V prejednávanej veci správny súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému ani povinnej osobe prvého stupňa, tak ako to predpokladá § 191 ods. 4 C.s.p. 39. Záverom správny súd uvádza, že postup povinnej osoby prvého stupňa po prijatí žiadosti žalobcu o informácie nebol správny - sprístupneniu podľa ZSI podliehajú iba tzv. ležiace informácie, t.j. informácie, ktoré má povinná osoba v rozhodujúcom čase k dispozícii, čo v danom prípade splnené nebolo. Žalobca žiadal dňa 03.11.2017 sprístupniť dve informácie - kedy bude prijatý interný vykonávací predpis a kedy bude obsadená funkcia predsedu dozornej rady. Aj v prípade, že povinná osoba disponovala časovým harmonogramom, ktorý by uvedené udalosti plánoval, povinná osoba podľa súdu v lehote na vybavenie žiadosti nemohla s určitosťou vedieť, či miesto bude obsadené resp. či bude prijatý vnútorný akt povinnej osoby. V takomto prípade bolo dôvodné žiadosť vyhodnotiť podľa § 3 ods. 1 ZSI a žiadosť zamietnuť, pretože povinná osoba v rozhodujúcom čase žiadanými informáciami nedisponovala (z následnej odpovede vyplýva, že s určitosťou disponovala jednou informáciou dňa 14.12.2017 a ďalšou až dňa 1.2.2018). 40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.