Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/161/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201884 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:0018201884.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: 1/ K. E., N.. X.X.XXXX, S. XXX/XX, A., 2/ W. F., N.. X.X.XXXX, S. XXX/XX, A., 3/ B. F., N.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, A., 4/ R. F., N.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, A., maloleté deti 2/ až 4/ zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, všetci zastúpení spoločnosťou ANDELOVÁ & Co., s.r.o., Tomášikova 10H, Bratislava, proti žalovanej: F. E., N.. X.X.XXXX, Y. XXXX/XX, A., zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30, Bratislava o určenie neplatnosti listiny o vydedení, na odvolanie žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.4.2019 č.k. 10C/2018-150, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva proti žalobcom plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu doručenú súdu 29.3.2018, ktorou sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali určenia, že listina o vydedení spísaná dňa 29.5.2006 poručiteľom M. E., zomrelým dňa X.X.XXXX, je neplatná, pretože dôvody v nej uvedené neexistovali. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa 1/ je dcérou poručiteľa M. E., ktorý zomrel X.X.XXXX a žalobcovia 2/ až 4/ sú deti žalobkyne 1/, teda vnúčatá poručiteľa. Poručiteľ zomrel ako ženatý so žalovanou a dňa 29.5.2006 spísal vlastnou rukou listinu o vydedení. O tejto skutočnosti sa dozvedela žalobkyňa 1/ v dedičskom konaní po poručiteľovi, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn 2D/322/2017, namietla platnosť listiny o vydedení a preto ju notár odkázal na podanie žaloby o určenie, že listina o vydedení je neplatná a dedičské konanie uznesením z 9.2.2018 prerušil. Z uvedeného mal preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 137 CSP. Z listiny o vydedení zistil, že poručiteľ vydedil žalobcov z dôvodov uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 písm. b) a písm. d ) Občianskeho zákonníka. Poručiteľ v listine o vydedení k dôvodu uvedenom v ustanovení § 469a ods. 1 písm. ) Občianskeho zákonníka uviedol: „Ako otec K. E. som svoju dcéru 5 rokov nevidel, dcéra o mňa neprejavuje nijakým spôsobom záujem, nereaguje na moje pokusy o kontakt s ňou“ a k dôvodom uvedeným v ustanovení § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka uviedol: “podľa mne dostupných informácií užíva pravidelne drogy a vedie trvalo neusporiadaný život“. Zistený skutkový stav posudzoval podľa ustanovení § 461 ods. 2, § 469a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. d), ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie osobitne preskúmal existenciu dôvodov uvádzaných v listine o vydedení a ich vyjadrenie v danej listine podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) a písm. d) Občianskeho zákonníka. 4. S ohľadom na všeobecné východiská judikatúry (R 23/1998), podľa ktorej významným z hľadiska naplnenia dôvodu vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka je tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, preskúmal existenciu tohto dôvodu vydedenia. Vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu aj podstatne prispel. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad, z hľadiska skutkového významnými pre posúdenie naplnenia/nenaplnenia dôvodu pre vydedenie podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, boli predovšetkým zistenia či v rozhodnom čase žalobkyňa 1/ o poručiteľa prejavovala skutočný záujem, a pokiaľ nie, tak z akých dôvodov; v tejto súvislosti, či tento stav vyvolal, prípadne i svojím postojom k nemu podstatne prispel sám poručiteľ a dospel k záveru, že vzhľadom na výchovné prostredie žalobkyne 1/, ktorá vyrastala s matkou u starých rodičov S., nemohla táto sama spôsobiť, zaviniť existenciu stavu, za ktorého poručiteľ prejavil len minimálny, skôr formálny záujem o svoju dcéru od ranného detstva. Ako sám poručiteľ pred svedkyňou K. povedal, nemal so žalobkyňou 1/ ideálny vzťah. Z dokazovania vyplynulo, že poručiteľ sa nestretával s ňou ako by sa otec s dcérou stretávať mal, v maloletosti jeho starostlivosť o žalobkyňu 1/ spočívala iba v platení výživného. Vo veku dospelosti poručiteľ prerušil kontakt so žalobkyňou 1/ v podstate od času, kedy odišla proti jeho vôli do Q., čo bolo v roku 2000 a preto, že táto od roku 2001 začala žiť s partnerom rómskeho pôvodu v „W.“ a žila v komunite, ktorá obchodovala s drogami. Z výpovede svedkyne E. a žalovanej je nesporné, že poručiteľ sa za svoju dcéru hanbil, bol sklamaný zo života, ktorý viedla. Na druhej strane, z výpovede žalobkyne 1/ vyplynulo, že sa snažila kontaktovať s poručiteľom, písala mu o narodení detí, aj mu prvého syna ukázala, na druhej strane žiaden dôkaz o prejavovaní aktívneho záujmu o poručiteľa počas dospelosti nepreukázala, nepreukázala, že by sa zaujímala o jeho život, zdravotný stav, či nepotrebuje jej pomoc a teda jej záujem o poručiteľa súd vyhodnotil tiež skôr ako formálny a nie ako príbuzenský citový vzťah. Súd preto dospel k záveru, že tento dôvod vydedenia daný nie je. 5. Pri posudzovaní dôvodu vydedenia uvedeného v ustanovení § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie vychádzal z toho, že za vedenie neusporiadaného života možno označiť také správanie, ktoré evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými mravmi. O trvalé vedenie neusporiadaného života ide v takých prípadoch, kedy správanie vydedeného vykazuje známky kontinuálnosti (teda nie len náhodilosti či ojedinelosti) a dlhodobosti, kedy už spravidla nebude možné očakávať návrat k bežnému spôsobu života, tak ako je vnímaný väčšinou spoločnosti. Zjednodušene, že človek, ktorý sa dlhodobo opíja, nestará sa o rodinu, zanedbáva starostlivosť o deti, peniaze prehráva na automatoch, fetuje, či inak sa vyhýba normálnemu štýlu života a ubližuje svojmu okoliu, žije neusporiadaný život a jeho rodina má plné právo ho pripraviť o právo na rodinný majetok. Najvyšší súd ČR tento pojem definoval pre zabezpečenie právnej istoty všetkých, ktorí trpia takýmto správaním člena rodiny, ktoré sa vymyká zo zásad obyčajnej slušnosti. Súčasne je táto definícia aj návodom pre toho, kto považuje neusporiadaný život ako samozrejmosť, aby sa zmenil a vrátil sa do štýlu života, ktorý je bežný a obvyklý. 6. Z lustrácie zamestnaní Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobkyňa 1/ pracovala od 17.11.1997 do 3.8.1999. Na pojednávaní žalobkyňa 1/ uviedla, že v roku 1997 začala užívať drogy, ale nikdy si nemyslela, že by bola na nich závislá. V spoločnosti, v ktorej sa vtedy pohybovala sa zoznámila s W. F., ktorý mal rovnaký životný štýl. Nakoľko išlo o občana rómskeho pôvodu, žijúceho v „W.“ v rodine, kde sa predávali drogy, táto skutočnosť vyvolala nevôľu u poručiteľa a jeho nesúhlas s týmto vzťahom. Sama žalobkyňa 1/ vypovedala, že brat jej partnera a jeho matka boli dílermi drog, matka bola za to aj odsúdená. V roku 2000 bola na 4 mesačnom pobyte v Q., kde podľa výpovede svedkyne M. E. pracovala ako spoločníčka. Žalobkyňa v konaní nepreukázala nepravdivosť tohto tvrdenia, len k tomu uviedla, že pracovala ako čašníčka. Žalobkyňa 1/ žila v „W.“ s W. F. a jeho matkou asi 6 rokov, celkom s ním žila 12 rokov, do roku 2015. Z ich vzťahu pochádzajú 3 maloleté deti - žalobcovia 2/ až 4/. Za všeobecne známu skutočnosť mal súd prvej inštancie to, že v tomto prostredí sa zgrupujú narkomani, díleri, zlodeji i prostitútky. 7. Z potvrdenia Centra pre liečbu drogových závislostí (ďalej "CPLDZ") zo 14.2.2018 a z 19.11.2018 súd zistil, že žalobkyňa 1/ bola v evidencii centra od 29.11.2001 pre závislosť od opiátov a neskôr i pre závislosť od pervitínu. V období od 10.9.2002 až 31.12.2009 bola opakovane v metadónovom udržiavacom programe. V období od 9.12.2002 nastúpila ochrannú ambulantnú protitoxikomanickú liečbu uloženú rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II z 12.12.2001 sp. zn. 3T 110/2001 popri podmienečnom treste odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou do 17.10.2004, nakoľko bola odsúdená za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi (skutok sa stal 7.11.2000 o 22,30 hod.) a za trestný čin podplácania (skutok sa stal 7.11.2000). Súd posudzoval takéto správanie z hľadiska kontinuálnosti, teda či išlo o ojedinelé vybočenie z bežného štýlu jej života a zistil, že ďalšej trestnej činnosti sa žalobkyňa dopustila v období po spísaní listiny o vydedení a to prečinu úverového podvodu, skutok sa stal 24.7.2006 (Okresný súd Bratislava III č. k. 3T 135/2010). Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II č. k. 5T/221/2010 neoprávnene prechovávala pre vlastnú potrebu omamnú látku a to heroín, pričom uvedený skutok prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa ustanovenia § 171 ods. 2 a ods. 1 Tr. zák. sa stal dňa 10.3.2007 a dňa 27.6.2007. Z uvedeného podľa súdu vyplynulo, že žalobkyňa 1/ i v čase keď bola na metadónovom udržiavacom programe, prechovávala drogy. Je pravdou, že tejto trestnej činnosti sa dopustila rok po spísaní listiny o vydedení, avšak táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že jej štýl života sa nezmenil. Okrem toho v tom čase už bola tehotná a mala 4 ročné dieťa. Zamestnaná nebola, podľa nej preto, že bola stále na materskej dovolenke a finančne ju podporoval partner, ktorý nepracoval. Z trestného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T 110/01 vyplynulo, že žalobkyňa 1/ sa podrobovala ambulantnej protitoxikomanickej liečbe a v liečbe treba pokračovať. 8. K obsahu listiny o vydedení súd prvej inštancie uviedol, že dôvody vydedenia boli jednoznačne určené a bolo preto vecou žalobcov, aby predložili v konaní také dôkazy, ktoré by preukázali nepravdivosť tvrdení uvádzaných poručiteľom v listine o vydedení. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania neexistencie dôvodu vydedenia stanoveného § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania (pripojené trestné spisy, výpoveď žalobkyne 1/ o drogovej závislosti, správy CPLDZ) mal súd preukázané, že žalobkyňa 1/ viedla neusporiadaný život kontinuálne pred spísaním listiny o vydedení i po jej spísaní. Súd mal na základe vyššie uvedeného za preukázané, že ani zaradenie žalobkyne 1/ do metadónovej liečby (či už na základe jej rozhodnutia alebo na základe rozhodnutia súdu), rovnako ani narodenie detí, nemalo pozitívny vplyv na jej spôsob života. V danom prípade život žalobkyne 1/ s najväčšou pravdepodobnosťou i v čase spísania listiny o vydedení, vzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vybočoval z rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými mravmi. 9. Úspešnej žalovanej priznal podľa ustanovenia § 252 CSP nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 10. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietali, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu prvého stupňa vytkli, že sa vo vzťahu k dôvodu vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka vôbec nezaoberal, nevysporiadal sa a nezohľadnil disharmonické rodinné prostredie žalobkyne 1/, anamnézu matky žalobkyne 1/ ako alkoholičky a drogovo závislej osoby, ako ani dopad rodinných vzťahov a spôsobu výchovy žalobkyne 1/ na jej neskorší spôsob života. Vydedenie žalobkyne 1/ poručiteľom je len prejavom toho, že poručiteľ nikdy nevnímal žalobkyňu 1/ ako svoju dcéru a neprechovával k nej žiaden rodičovský cit. Nakoľko vykonaním dokazovaním bolo podľa nich preukázané, že poručiteľ sám svojím nezáujmom a ľahostajnosťou k žalobkyni 1/ prispel k disharmonickému výchovnému prostrediu a nedostatočnému uspokojeniu jej psychických potrieb, vydedenie podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy a súd prvého stupňa mal dospieť k záveru, že dôvod vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka nie je daný ani v tomto prípade. Podľa ich názoru súd prvej inštancie v rozpore s dôvodmi uvedenými v listine o vydedení skúmal, či žalobkyňa 1/ trvalo viedla neusporiadaný život, a to preto, že neprípustne skúmal a posudzoval všetky okolnosti jej života, ktoré by mohli preukazovať vedenie trvalo neusporiadaného života (priebeh zamestnaní, rómsky pôvod partnera, bývanie žalobkyne, trestná činnosť), na základe ktorých dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ trvalo neusporiadaný život viedla. Takéto rozširovanie dôvodov je podľa nich v zmysle záverov rozhodnutie NS SR z 26.7.2011 sp. zn. 4Cdo 194/2011 neprípustné, pretože dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému. 11. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa nemal zaoberať tým, či žalobkyňa 1/ viedla neusporiadaný život, keďže jeho vymedzenie nebolo uvedené v listine o vydedení (život s rómskym partnerom v rodine drogových dílerov, nepracovanie, trestná činnosť). K užívaniu drog žalovanou 1/ poukázali na to, že žalobkyňa 1/ sa od roku 2001 dlhodobo podrobovala metadónovej liečbe. Podľa ich názoru za život aký žalobkyňa 1/ viedla bol zodpovedný aj poručiteľ, ktorý s ňou nikdy nežil a neprejavoval o ňu žiadny záujem a len platil na ňu výživné. Mali za to, že súd prvej inštancie v rozpore s ustálenou judikatúrou, vykonaným dokazovaním a právnymi názormi uvedenými už v žalobe, neprihliadol na skutočnosť, že tento dôvod vydedenia prichádza do úvahy len tam, kde vedenie neusporiadaného života potomkom nie je bezprostredným a hlavným dôsledkom nedostatočného uspokojenia dôležitých psychických a fyzických potrieb potomka v jeho detskom či mladistvom veku, prípadne úplne chýbajúceho, či disharmonického rodinného zázemia, na ktorom sa poručiteľ sám podieľal. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 3.6.2017 sp. zn. 21 Cdo 2547/2016 a rozsudok Najvyššieho súdu České republiky z 28.11.2013 sp. zn. 21 Cdo 3213/2012, podľa ktorých vydedenie neprichádza do úvahy tam, kde si sám poručiteľ neplnil svoje rodičovské povinnosti, zanedbával ich a tým sa bezprostredne podieľal na nesprávnom spôsobe života svojho potomka, ktorý je jeho priamym a hlavným dôsledkom. Teda vydedenie v zmyslu ustanovenia § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len tam, kde vedenie neusporiadaného života potomka nie je bezprostredným a hlavným dôsledkom nedostatočného uspokojovania dôležitých psychických či fyzických potrieb potomka v jeho detskom či mladistvom veku, prípadne úplne chýbajúceho či disharmonického rodinného zázemí, na ktorom sa poručiteľ sám podieľal. V konaní bolo podľa nich preukázané, že žalobkyňa 1/ sa narodila do rozvráteného manželstva, k rozvratu ktorého prispel poručiteľ nadviazaním vzťahu s inou ženou; poručiteľ nikdy neprejavoval skutočný záujem o žalobkyňu 1/, nepodieľal sa na jej správnom psychickom ani fyzickom vývoji, vrátane správneho výchovného prostredia. K záveru, že žalobkyňa 1/ trvale viedla neusporiadaný život, keď pravidelne užívala drogy poukázali na to, že žalobkyňa 1/ nezačala s užívaním drog (trvalo viedla neusporiadaný život) napriek tomu, že by sa jej v detstve dostávalo plnej rodičovskej lásky a podpory, že by mala v detstve harmonické rodinné zázemie, že by sa rodičia o ňu príkladne starali a podporovali ju, učili ju ako si budovať sebaúctu, odolávať nástrahám života, vyberať si správnych priateľov a spoločnosť. Ak žalobkyňu 1/ poručiteľ vydedil práve z dôvodu užívania drog (trvalého vedenia neusporiadaného života), nemožno neprihliadnuť na fakt, že to bol práve poručiteľ, ktorý sa svojim prístupom k žalobkyni 1/ jednoznačne podieľal na nesprávnom výchovnom prostredí žalobkyne 1/ a jej nesprávnom psychickom a fyzickom vývoji. Súd prvej inštancie, napriek tomu, že v rámci vykonaného dokazovania dospel k rovnakým právnym záverom (bod 35 odôvodnenia rozsudku), uvedenú judikatúru na dôvod vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka nedôvodne neaplikoval. 12. Žalovaná žiadala rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť. 13. Žalobcovia 1/ až 4/ k vyjadreniu žalovanej uviedli, že tá počas celého konania nesprávne argumentuje spôsobom života žalobkyne 1/ (život v komunite T.), ktorý nebol zo strany poručiteľa uvedený ako dôvod vydedenia a tiež sám o sebe nenapĺňa pojem „trvale neusporiadaného spôsobu života“. Zopakovali, že poručiteľ o žalobkyňu 1/, svoje jediné dieťa, neprejavoval od narodenia skutočný záujem ako by rodič o dieťa prejavovať mal, ponechal ju vo výchove matky alkoholičky s drogovou závislosťou a starých rodičov matky, pričom mohol predpokladať, že toto dieťa nebude mať dostatočne uspokojené psychické a fyzické potreby, v čase keď už bola matkou troch detí ju pripravil o dedičstvo po jej matke kvôli údajnej dlžobe 20 000 eur a nechal ju, aby skončila na ulici. Mali za to, že ak sa v konaní posudzovala žalobkyňa 1/ a jej spôsob života, je potrebné zohľadniť aj to, aký základ do života dostala od poručiteľa a ako poručiteľ prispel k tomu, aby mala plnohodnotné detstvo a podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj a aké reálne šance aj s ohľadom na rodinnú anamnézu mala na to, aby sa vyhla drogovej závislosti. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil 24.9.2020 (§ 219 ods. 3 CSP). 15. K tvrdeniam žalobcov v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú právne posúdenie veci a skutkové zistenia), s ktorými sa treba v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP) odvolací súd uvádza, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a poukazuje na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žaloby, ako aj k tvrdeniam žalobcov z hľadiska skutočností uvádzaných na preukázanie neexistencie dôvodov vydedenia uvedených v listine z 29.5.2006. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že bol daný dôvod pre vydedenie žalobcov uvedený v ustanovení § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. 16. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie (ako jednostranný právny úkon poručiteľa) musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. 17. V prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že neprejavovanie záujmu žalobkyne 1/ o poručiteľa vzhľadom na formálnosť vzťahu medzi nimi, spôsobenú predovšetkým správaním poručiteľa voči žalobkyni 1/ ako svojej dcére (i keď ani žalobkyňa 1/ nepreukázala, že by sa v dospelosti zaujímala o život poručiteľa), nie je dôvodom na vydedenie žalobcov podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Za dokazovaním preukázaný dôvod vydedenia však považoval trvalé vedenie neusporiadaného života, ktoré konkrétne podľa predmetnej listiny malo spočívať v pravidelnom užívaní drog žalobkyňou 1/. V tejto súvislosti je potrebné dať za pravdu žalobcom, že súd prvej inštancie neprípustne pri posudzovaní splnenia dôvodu vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka skúmal iné okolnosti života žalobkyne 1/ ako sú uvedené v listine o vydedení, t.j. pravidelné užívanie drog. Uvedenie dôvodu vydedenia ako trvalé vedenie neusporiadaného života nie je jeho určitým skutkovým vymedzením; tým je v danej listine len pravidelné užívanie drog. Takýto dôvod súdna prax za dôvod vydedenia akceptuje. 18. Súd prvej inštancie spoľahlivým spôsobom zistil, že dôvod uvedený poručiteľom v listine o vydedení zodpovedá skutočnosti. Nakoniec ani nebolo sporné, že žalobkyňa 1/ užívala drogy od roku 1997 a v roku 2002 sa začala liečiť z drogovej závislosti. Pre rozhodovanie súdu bolo podstatné, či dôvod uvedený poručiteľom existoval aj v čase spísania listiny o vydedení a či v tom čase ho bolo možné považovať za jav trvalý. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že žalobkyňa 1/ bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/221/2010 uznaná vinnou z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa ustanovenia § 171 ods. 2 a ods. 1 Tr. zák., za skutky ktoré sa stali dňa 10.3.2007 a dňa 27.6.2007 a z dôkazov zaobstaraných v tomto konaní, ktoré preukazovali, že žalobkyňa 1/ ešte v roku 2007 (10.3.2007 a 27.6.2007), v čase keď bola v metadónovom udržiavacom programe , prechovávala omamné látky pre vlastnú potrebu. Aj keď k týmto skutkom došlo až po spísaní listiny o vydedení (približne 1 rok) súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že spolu s ostatnými zisteniami z vykonaného dokazovania svedčia o tom, že spôsob života žalobkyne 1/ súvisiaci s užívaním drog bolo možné v danom čase považovať za stav trvalý. 19. Argumentáciu žalobcov, že ani za zistenia, že žalobkyňa minimálne v čase od roku 1997 do 2007 užívala drogy, hoci sa prípadne aj zároveň zúčastňovala programu metadónovej liečby, nemôže byť dôvodom pre vydedenie, pretože vedenie neusporiadaného života žalobkyne 1/ bolo dôsledkom nedostatočného uspokojenia jej potrieb otcom v detskom a mladistvom veku, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobcovia v odvolaní poukazovali na judikatúru českých súdov, podľa ktorej má súd pri posudzovaní dôvodnosti vydedenia prihliadnuť na to, či sa staral o svojho potomka v dobe jeho neplnoletosti o jeho telesný, citový, rozumový a mravný vývoj, či dôsledne dôsledne chránil záujmy svojho potomka v dobe jeho neplnoletosti, či používal primerané výchovné prostriedky tak, aby nebola dotknutá dôstojnosť dieťaťa a aby nebolo ohrozené jeho zdravie, prípadne jeho vývoj po stránke telesnej, citovej, rozumovej a mravnej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťah poručiteľa, otca žalobkyne 1/ k nej bol čisto formálny, chýbal v ňom akýkoľvek záujem, nestretával sa s ňou z vlastnej iniciatívy, ale prevažne na podmet svojej matky, ktorá organizovala rodinné stretnutia. A aj keď bolo preukázané, že o žalobkyňu 1/ sa jej matka riadne nestarala a otec sa aj napriek tomu o ňu osobne nestaral, nie je možné povedať, že by ju nechal napospas neprimeranému výchovnému prostrediu, nakoľko bola zverená do osobnej starostlivosti starých rodičov, nakoniec už len starej matky. V prípade žalobkyne 1/, ktorá riadne chodila do školy a učila sa dobre, zmaturovala na obchodnej akadémii (otec jej bol na stužkovej), nie je možné vyhodnotiť vplyv poručiteľa na jej výchovu ako taký, že dopustil jej neskorší neusporiadaný život. V prípade vzťahu žalobkyne 1/ a jej otca nešlo o vzťah, ktorý by zodpovedal riadnemu rodinnému vzťahu, poručiteľ sa k žalobkyni nesprával so záujmom, láskyplne, udržiavanie jeho vzťahu bolo podnecované najmä jeho matkou, ktorá sa snažila o rozvoj jeho vzťahu s dcérou. Napriek tomu nemožno pri posudzovaní tohto vzťahu dospieť k záveru, že bol dôvodom, pre ktorý žalobkyňa užívala drogy. Poručiteľ ponúkol žalobkyni 1/ pomoc (aby bývala u neho, pôžičku 20 000 eur na rekonštrukciu bytu po matke) a aj ju vyzýval na zmenu života (aby necestovala do Q.), takže nie je možné hodnotiť jeho správanie voči žalobkyni 1/ ako bez úplného záujmu a také, ktoré by jej neukázali správny spôsob života. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k k záveru, že v čase spísania listiny o vydedení existoval dôvod vydedenia stanovený v § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (užívanie drog žalobkyňou 1/) a že vzťah poručiteľa k žalobkyni 1/ v dobe jej neplnoletosti nie je dôvodom, pre ktorý by naň súd nemal prihliadať pri rozhodovaní o listine o vydedení. Keďže odvolací súd nepovažoval žalobcami uvádzané tvrdenia v odvolaní za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, priznal proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).