Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/171/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201484 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014201484.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31444873, so sídlom v Bratislave, Bratislavská 1/a, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., IČO: 35906464, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, za ktorú koná advokát JUDr. Pavol Blahušiak, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/025/2014 zo dňa 27.05.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/025/2014 zo dňa 27.5.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný dňa 25.02.2014 prijal uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) v súvislosti s tým, že na programovej službe TV MARKÍZA dňa 22.10.2013 o cca 19:00 hod. odvysielal v rámci programu Televízne noviny príspevok s názvom Z. rozhoduje o projekte brata, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 12.03.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie a navrhnutie dôkazov. Žalobca sa vyjadril listom doručeným žalovanému dňa 09.04.2014. 2. Prepis / popis z monitorovaného vysielania Televíznych novín vysielaných dňa 22.10.2013: „... 19.14.16 h - 19.16.36 h príspevok s názvom: „Z. rozhoduje o projekte brata“ je nasledovný: Z. Puškárová, moderátorka: „Z. panuje a brat sa raduje. Starosta Petržalky nezastavil projekt obrovského mrakodrapu, hoci zákon mu to prikazoval. A zrejme sa niet čo čudovať. Budovu naprojektoval jeho vlastný brat. Napriek tomu, že nad týmto rodinným prepojením krúti hlavou aj prokurátorka. O. Z. si o bratovom projekte rozhoduje ďalej.“ J. Maloch, redaktor: „Napriek nesúhlasu viacerých Bratislavčanov pred pár rokmi požehnal vtedajší starosta Petržalky Z. výstavbu tohto malého mrakodrapu. A zdá sa, že história sa môže opakovať. Tentoraz má na opačnej strane M. vyrásť 25-poschodový bytový dom. Proti sú občania a jasné nie povedala aj hlava Bratislavy, primátor.“ Ľ. Andrassy, hovorca Bratislavy: „Ide o viac hmoty a viac podlaží ako pripúšťa platný územný pán.“ J. Maloch, redaktor: „Ani to však nepomohlo a starosta Z. celé mesiace dával projektu zelenú.“ P. Nechala, Transparency International: „Nezastavil územné konanie, aj keď mal na to pri viacerých príležitostiach dôvod.“ J. Maloch, redaktor: „Starosta konanie zastavil, až keď mu zdvihnutý prst ukázala samotná prokurátorka.“ čítaný úsek dokumentu: „Nadštandardným postupom stavebného úradu bolo poskytnutie polročnej lehoty stavebníkovi navyše na doplnenie podkladov žiadosti.“ J. Maloch, redaktor: „Podľa prokurátorky teda stavebný úrad, ktorý spadá pod starostu Z., postupoval nadštandardne. Pýtate sa prečo?“ (v ilustračnom zábere sa objavuje veľký nápis červenej farby, znázorňujúci odtlačok pečiatky s textom RODINKÁRSTVO). J. Maloch, redaktor: „Projekt mrakodrapu vypracoval Z. vlastný brat a ešte mu dokonca dali aj názov Z.. Chcel teda starosta svojím nekonaním pomôcť svojmu príbuznému? Na úrade tvrdia, že samotný starosta na svoj konflikt záujmov upozornil Krajský stavebný úrad, ale ten ho z konania nevylúčil a tak, chtiac-nechtiac, musel rozhodovať o bratovom projekte naďalej.“ W., hovorkyňa starostu Petržalky: „Požiadali sme Krajský stavebný úrad, aby nás z tohto konania vylúčil. Krajský úrad nám v tejto veci nevyhovel.“ J. Maloch, redaktor: „Ako je možné, že Krajský stavebný úrad Z. nevylúčil? Na odpoveď stále čakáme. Nedočkali sme sa jej ani od Z. - projektanta a už vôbec nie od Z. - starostu. Jeho hovorkyňa neustále dookola opakovala iba všeobecné stanovisko úradu, hoci odpovede sme žiadali od starostu.“ J. Maloch, redaktor: „Keď my sme vám poslali otázky na pána Z., vy ste mu ich dali?“ W., hovorkyňa starostu Petržalky: „Samozrejme.“ J. Maloch, redaktor: „A čo na to povedal? Ako sa k nim postavil?“ W., hovorkyňa starostu Petržalky: „Dostali ste odpovede.“ J. Maloch, redaktor: „Všeobecnými odpoveďami prípad nekončí. Keďže ide o osobu starostu, počkáme si na neho na jednej z jeho plánovaných akcií a otázky mu tentoraz položíme priamo pred našou kamerou. Ján Maloch, televízia Markíza.“ ... 19.51.18h záver spravodajského programu“. 3. Žalovaný rozhodnutím č. RL/025/2014 zo dňa 27.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2014, uložil žalobcovi sankciu podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe TV MARKÍZA dňa 22.10.2013 o cca 19:00 hod. odvysielal v rámci programu Televízne noviny príspevok s názvom Z. rozhoduje o projekte brata, v ktorom nebol poskytnutý relevantný priestor na vyjadrenie dotknutej strane, starostovi Petržalky O.. Z. k prezentovanej téme - údajné poskytovanie nadštandardných výhod projektu jeho brata, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. Podkladom pre rozhodnutie bol záznam vysielania programu Televízne noviny, a to príspevku s názvom Z. rozhoduje o projekte brata, odvysielaného dňa 22.10.2013 na programovej službe TV MARKÍZA, prepis / popis skutkového stavu a vyjadrenie žalobcu. Napriek tomu, že z príspevku skutočne vyplýva, že jeho autor oslovil niektoré z dotknutých osôb (predovšetkým O.. Z.) prostredníctvom písomne položených otázok, tieto otázky boli zamerané na otázku: „Ako je možné, že Krajský stavebný úrad Z. nevylúčil?“ a nie priamo na otázky týkajúce sa klientelizmu. Z príspevku nevyplýva, že by bol O.. Z. konfrontovaný s otázkou týkajúcou sa podozrenia z klientelizmu, na základe ktorého mal stavebníkovi poskytnúť neštandardnú polročnú lehotu na doplnenie podkladov v územnom konaní. Zostáva otázne, či sa O.. Z. mohol vyjadriť k prezentovanej informácii, že prokurátorka, ktorá sa zapojila do územného konania, sa mala v rámci predmetného upozornenia údajne vyjadriť k samotnému rodinnému prepojeniu starostu Petržalky a zainteresovaného konateľa / spoločníka stavebníka. Prokurátorka sa v upozornení tejto otázke nevenovala, upriamila však pozornosť na to, že manželka konateľa stavebníka je poverená vedením oddelenia územného konania a stavebného poriadku v mestskej časti Bratislava - Petržalka. Z príspevku nie je jasné, ako sa žalobca snažil získať vyjadrenie Krajského stavebného úradu. Redaktor si bol vedomý, že pri zisťovaní stanoviska dotknutej strany postupoval relatívne pasívne a do budúcna chcel postup zmeniť tak, že starostu O.. Z. osloví priamo. Územné konanie bolo v čase odvysielania príspevku už zastavené, preto neexistoval naliehavý verejný záujem na odvysielaní príspevku; cieľom žalobcu bolo primárne škandalizovanie starostu O.. Z. aj za cenu poskytnutia nepresných a neúplných informácií. 4. Žalovaný sa v citovanom rozhodnutí zaoberal aj obmedzením slobody prejavu podľa čl. 10 Dohovoru a Ústavy SR, ktoré je možné za kumulatívneho splneniach troch podmienok: obmedzenie musí vyplývať zo zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a musí sledovať legitímny cieľ. Podľa žalovaného je podmienka legality a legitimity splnená. Podľa jeho názoru nie je oprávnený skúmať zachovanie proporcionality, ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ bolo do zákona č. 308/2000 Z.z. vložené v rámci implementácie Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Intenzita porušenia zásady objektivity a nestrannosti bola v odvysielanom príspevku vysoká, pretože žalobca neposkytol k podstatným skutočnostiam dotknutej strane príspevku priestor na vyjadrenie. Uložená sankcia nie je vzhľadom na sledovaný cieľ neprimeraná. Navyše nie je ani sankciou v pravom slova zmysle, pretože ide len o upozornenie na porušenie zákona, ktoré nemá ekonomický dopad na žalobcu a plní výchovnú funkciu. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. RL/025/2014 zo dňa 27.05.2014, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie a nepreukázal spáchanie správneho deliktu; žalovaný len preukázal, že žalobca príspevok odvysielal. Napadnuté rozhodnutie je postavené len na domnienkach žalovaného. Žalobca oslovil všetky dotknuté subjekty (aj s otázkami o klientelizme a o zastavení územného konania): starostu Petržalky O.. Z., jeho brata W.. Z. projektanta stavby Z., ktorí sa vôbec nevyjadrili, preto nemohol ich postoj prezentovať. Žalovaný spochybňuje otázky, ktoré boli alebo neboli starostovi Petržalky položené, no nepreukazuje to žiadnymi dôkazmi. Žalovaný neodôvodnil, prečo je intenzita zásahu vysoká. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/8/2013. 6. Celý príspevok pojednáva o podozrení z klientelizmu v súvislosti s rodinným prepojením osôb podieľajúcich sa na realizácii projektu a na rozhodovaní o ňom. Otázka nevylúčenia z rozhodovania o projekte vzhľadom na rodinné prepojenie príslušných osôb sama o sebe evokuje možné podozrenie z klientelizmu. Dotknutá osoba bola s touto problematikou konfrontovaná, no žiadnym spôsobom sa nevyjadrila. Z príspevku a jeho názvu vyplýva záujem upriamiť pozornosť divákov na rodinný vzťah medzi O.. Z. ako starostom a W.. Z. ako hlavným projektantom stavby Z.. Keďže ani jeden z nich sa k otázkam nevyjadrili, odvysielal príspevok s tými informáciami, ktoré v tom čase mal k dispozícii (len všeobecné vyjadrenie hovorkyne starostu Petržalky). 7. Posledným výrokom v príspevku redaktor jednoznačne prezentoval snahu získať odpovede od dotknutých osôb na doposiaľ nezodpovedané otázky. Účelom výroku bolo navnadenie divákov na sledovanie programu v nasledujúcich dňoch, kedy im prinesie ďalšie informácie k téme - dňa 23.10.2013 Developer s úradníkom ruka v ruke, dňa 26.10.2013 Rodinkárstvo v súlade so zákonom?. Zo záverečného výroku redaktora nevyplýva jeho pasívny postoj pri príprave a spracovaní príspevku, práve naopak. Ak mal žalovaný pochybnosti o prístupe redaktora k téme, mal si zabezpečiť dôkazy na preukázanie svojich záverov, čo však neurobil. 8. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňajúceho kritériá vyplývajúce z § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP). III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože relevantným skutkovým stavom pri posudzovaní porušenia zákonnej povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je to, čo bolo odvysielané. Sporným nie je fakt, či O.. Z. dostal priestor na vyjadrenie, ale či dostal „relevantný priestor“ vo vzťahu k explicitným obvineniam z klientelizmu, ktoré v príspevku odzneli. Vzniklo podozrenie, že otázky položené O.. Z. nezodpovedali konkrétnym obvineniam, ktoré tvorili hlavný premet príspevku. Ak aj žalobca dotknuté osoby s relevantnými otázkami konfrontoval, z príspevku to nevyplýva. Žalovaný sa uzniesol na potrebe upozorniť žalobcu na porušenie zákona práve z toho dôvodu, že jeho snaha o získanie (relevantného) stanoviska druhej strany nie je z príspevku zrejmá a tým pádom je spochybniteľná. V odôvodnení rozhodnutia jasným a určitým spôsobom uvádza, na základe ktorých skutkových zistení ustálil svoj právny názor a ktoré podklady považoval za relevantné. Rada nemá možnosť uložiť za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu vo forme pokuty. Akýkoľvek ekonomický vplyv sankcie na vysielateľa je tak vylúčený priamo zákonodarcom. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 11. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/189/2014-41 zo dňa 31.05.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. RL/025/2014 zo dňa 27.05.2014 pre nesprávne právne posúdenie veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). 12. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Asan/6/2018 zo dňa 31.07.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/189/2014-41 zo dňa 31.05.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku bola skutočnosť, že v administratívnom spise žalovaného sa nenachádzal záznam z vysielania, ktorý najvyšší súd označil za podklad pre vydanie rozhodnutia. Prepis / popis skutkového stavu (prepis záznamu z vysielania) obsiahnutý v administratívnom spise len slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu do písomnej podoby a nemôže nahradiť záznam z vysielania. Podľa názoru najvyššieho súdu môže správny súd rozhodnúť len na podklade obrazovo-zvukového záznamu z vysielania, právnym posúdením veci správnym súdom sa najvyšší súd nezaoberal. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP žalovaného vyzval na predloženie obrazovo-zvukového záznamu programu Televízne noviny - príspevku Z. rozhoduje o projekte brata odvysielaného dňa 22.10.2013 na programovej službe TV MARKÍZA v čase 19:14:16 hod. až 19:16:36 hod. Správny súd sa oboznámil s týmto predloženým obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý sa nachádza na č.l. 100 súdneho spisu, a jeho porovnaním s písomným prepisom obsiahnutým už v administratívnom spise, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného dospel k záveru, že písomný prepis sa autenticky zhoduje s obrazovo-zvukovým záznamom dotknutého programu a príspevku. V. Pojednávanie 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodol vo veci po vrátení spisu z najvyššieho súdu (od kedy je vec vedená pod novou spisovou značkou 2S/171/2019) na pojednávaní dňa 19.02.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu aj poverenej zástupkyne žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. 15. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie upozornenie na porušenie zákona. 16. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 17. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať a prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. 18. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 19. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2). 20. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. VII. Posúdenie veci správnym súdom 21. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/025/2014 zo dňa 27.05.2014 o uložení sankcie žalobcovi -upozornenia na porušenie zákona - za neposkytnutie relevantného priestoru bývalému starostovi Petržalky V. Z. v príspevku s názvom Z. rozhoduje o projekte brata odvysielanom v Televíznych novinách dňa 22.10.2013 na programovej službe TV MARKÍZA v čase 19:14:16 hod. až 19:16:36 hod. Správny súd súc viazaný právnym názorom kasačného súdu sa oboznámil s obrazovo-zvukovým záznamom uvedeného príspevku, písomným prepisom tohto obrazovo-zvukového záznamu a vo veci opäť rozhodol zotrvávajúc na svojom právnom názore prezentovanom už v rozsudku č.k. 2S/189/2014-41 zo dňa 31.05.2017, keďže od vtedy nedošlo k zmene skutkového stavu ani k zmene právnej úpravy vzťahujúcej sa na predmetnú vec. 22. Právo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Toto znenie korešponduje aj s čl. 26 Ústavy SR. 23. Sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa zaručujú každému ako základné právo. Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory. Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu, získať informáciu do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať vo verejnom záujme sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie môžu obmedziť podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR len zákonom. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily. Zákonné obmedzenie základného práva zaručeného v ustanoveniach čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy je možné, iba ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (mutatis mutandis II. ÚS 28/96). 24. Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov. Žalobca je povinný zabezpečiť objektivitu a nestrannosť programov ako takých, nie všetkých jednotlivých vyjadrení, ktoré v týchto programoch odznejú. Vyváženosť a nestrannosť je potrebné posudzovať z hľadiska vysielania ako celku najmä preto, že absolútna vyváženosť podanej informácie v rámci jednej časti vysielania nie je prakticky možná a nezávisí od rozhodnutia spravodajcu. Komplexné, vyvážené a objektívne vysielanie zobrazujúce realitu závisí od vylúčenia predsudkov, od odstupu od zobrazovaného problému a od poskytnutia priestoru na podanie rozdielnych pohľadov a názorov. 25. V uvedenej súvislosti má kľúčový význam pojem "vyvážené" informácie. Ide o informácie zahŕňajúce viac pohľadov na prezentovaný fakt, názor i protinázor v primeranom rozsahu. Na tento pojem sa kladie väčší dôraz ako na "objektivitu", čo sa chápe skôr ako "k objektivite smerujúce", pretože každá komunikácia je procesom s určitými subjektívnymi prvkami. Pojmy objektívnosť a nestrannosť sú pružnými právnymi pojmami, ktoré nie je možné presne právne definovať, ich obsah sa môže meniť a býva podmienený okolnosťami prípadu, na ktorý sa aplikuje právna norma. Tieto pojmy nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh prípadov, keďže jednotlivé informácie a vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte ich použitia, a to aj s prihliadnutím na osoby, ktoré dostanú v konkrétnom príspevku priestor na vyjadrenie. 26. Účelom zákonného obmedzenia slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov v zmysle § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. a s tým spojenou právomocou žalovaného ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky je ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a obdobne čl. 10 ods. 2 Dohovoru) a v istom zmysle implicitne s tým spojené napĺňanie požiadavky čl. 31 Ústavy SR, keďže zákonným obmedzením slobody prejavu sa má predchádzať šíreniu a uvádzaniu jednostranných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov, ktoré pri ich jednostrannosti [t. j. nezabezpečení viacerých alebo opozičných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému, pričom termíny „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú vzájomne podmienené, t. j. čím viac rôznorodých názorov (kladných, záporných, opozičných, súhlasných a pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým objektívnejší obraz o téme médium recipientom poskytne a zároveň nebude preferovaný niektorý názor na danú tému na úkor iných názorov] zároveň môžu, skúmajúc každý prípad jednotlivo, jeho konkrétnosti a s ohľadom na charakter šírenia a uvádzania jednostranných názorov, myšlienok a ideí, ako aj charakter samotných jednostranných názorov, myšlienok a ideí, znamenať ohrozenie práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ohrozenie verejného zdravia a mravnosti. V uvedených intenciách sú povinné orgány verejnej moci interpretovať a aplikovať obmedzenie slobody prejavu vyplývajúce z § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. Médiám taktiež prináleží sloboda prejavu. Tá sa vzťahuje predovšetkým na sprostredkovávanie informácií, ako aj šírenie správ, myšlienok a názorov, ktoré sú nielen pozitívne či neutrálne, ale aj takých, ktoré nesú negatívnu konotáciu, urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, politické elity alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti, otvorenosti a permanentného diskurzu, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej slobodnej spoločnosti. Sloboda prejavu vo vzťahu k médiám poskytuje ochranu nielen zvoleným témam, ktoré sú médiami komunikované, ale aj druhu a spôsobu ich spracovania a šírenia (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014). 27. Skutočnosť, že program obsahuje aj kritické názory neznamená, že by bola recipientovi upretá možnosť vytvoriť si vlastný úsudok o diskutovanej téme (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/200/2010 zo dňa 08.10.2011). 28. Upozornenie na porušenie zákona podľa zákona č. 308/2000 Z.z. je samostatným druhom sankcie, ktorá je svojím charakterom výlučne výchovným opatrením, s cieľom prevencie. Túto úlohu môže splniť len vtedy, ak obsahuje poučenie a navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. U vysielateľov totiž spravidla nemožno očakávať, že rovnakú povinnosť porušia totožnou reláciou, či príspevkom. Upozornenie musí určitým spôsobom stanoviť jasné pravidlá pre ním riešený typ programu, témy, najmä ak k porušeniu povinnosti došlo spôsobom spracovania, či prezentácie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/27/2002 zo dňa 25.06.2002 publikovaný pod číslom R 55/2003). 29. Redaktor žalobcu Ján Maloch predo dňom 17.10.2013 požiadal o stretnutie so starostom mestskej časti Bratislava - Petržalka O.. Z.F., ak s tým bude starosta súhlasiť, k prípadu stavby objektu Z. a následné vyjadrenie na kameru k otázkam: a. Prečo starosta rozhodol o zastavení konania až teraz po vyjadrení prokuratúry a nie predtým, keď na to upozorňovala okrem iného aj Transparency International? b. Prečo neodpovedal na žiadosti o zastavenie územného konania? c. Nevidí konflikt záujmov v tom, že rozhoduje o stavbe objektu, ktorý navrhol jeho brat? Ak sa odmietne starosta vyjadriť na kameru, žiadal uviesť dôvod. 30. Na túto žiadosť písomne odpovedala hovorkyňa starostu W. B. dňa 17.10.2013 tak, že starosta Petržalky rozhodol o zastavení územného konania vo veci polyfunkčného objektu Z. na N. ulici v Petržalke vzhľadom na všetky okolnosti územného konania, na zamietavé stanovisko Krajského stavebného úradu k jeho žiadosti o vylúčenie petržalského stavebného úradu z tohto konania ako aj vzhľadom na upozornenie prokurátora a zmätočné konanie mesta Bratislava týkajúce sa danej stavby. V odpovedi sa nevyjadrila, či starosta Petržalky O.. Z. súhlasí s vyjadrením pred kamerou. 31. Podľa názoru správneho súdu žalobca v dostatočnom časovom predstihu pred odvysielaním príspevku poskytol starostovi mestskej časti Bratislava - Petržalka O.. Z. relevantný priestor na prezentovanie svojho stanoviska vo veci odpovedaním na konkrétne a s vecou súvisiace otázky (upozornenie prokurátora, konflikt záujmov, rozhodnutie v územnom konaní). V odpovedi, ktorú žalobcovi zaslala hovorkyňa starostu O.. Z., sa však konkrétna odpoveď na konkrétne položené otázky nenachádza. Ide len o všeobecne formulované stanovisko, z ktorého sa dá vyhodnotiť len to, že starosta požiadal Krajský stavebný úrad o vylúčenie stavebného úradu z konania vo veci a že Krajský stavebný úrad jeho žiadosti nevyhovel. Táto informácia bola v príspevku dňa 22.10.2013 odvysielaná s tým, že žalobca aj v čase odvysielania príspevku čakal na odpoveď Krajského stavebného úradu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/8/2013 zo dňa 21.11.2013, v zmysle ktorého nie je zrejmé, ako by bolo možné do vysielania príspevku vynútiť reakciu oslovených osôb a akým spôsobom by takéto vstupy mala dramaturgia žalobcu zabezpečiť. Keďže O.. Z. ako starosta Petržalky nereagoval na konkrétne položené otázky, nečinný zostal aj jeho brat W.. Z. a Krajský stavebný úrad, súdu nie je zrejmé, ako inak mal žalobca príspevok prezentovať, keď nemá donucovaciu právomoc vo vzťahu k osloveným subjektom. Žalobca vynaložil dostatočnú snahu na zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu, laxný prístup adresátov jeho žiadosti mu nemôže byť na ujmu. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že O.. Z. nemal možnosť vyjadriť sa k upozorneniu prokurátora, ku konfliktu záujmov a k rozhodnutiu v územnom konaní, pretože redaktor žalobcu ho o odpoveď na tieto otázky reálne požiadal. Žalovaný v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, aby svoju domnienku verifikoval, preto zostáva len v rovine ničím nepodloženej hypotézy. 32. Ak aj v príspevku Z. rozhoduje o projekte brata odvysielanom dňa 22.10.2013 odzneli kritické slová na adresu O.. Z., jeho brata W.. Z. a Krajského stavebného úradu, neznamená to, že by si recipient tejto informácie nedokázal sám urobiť úsudok o celom prípade (už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/200/2010 zo dňa 08.10.2011), najmä keď naň nadväzovali ešte ďalšie dve relácie, ktoré však nie sú predmetom tohto konania, a preto sa nimi správny súd bližšie nezaoberá. 33. K obmedzeniu slobody prejavu a práva na prijímanie informácií môže dôjsť len v súlade so zákonom a za predpokladu, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V tejto oblasti nemožno opomenúť rozsiahlu a nižšie citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) a Ústavného súdu SR k testu proporcionality a ku klasifikácii adresátov kritiky, ale aj samotných kritikov. 34. Kritizovaným subjektom v predmetnej veci je komunálny politik (starosta mestskej časti Bratislava - Petržlka), ktorý požíva menšiu mieru ochrany z hľadiska šírenia informácií ako bežný človek. Politik už z titulu svojej funkcie musí zniesť vyššiu mieru kritiky (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 zo dňa 18.04.2013, rozsudok ESĽP vo veci Sabou a Prcălab proti Rumunsku, zo dňa 28.09.2004, sťažnosť č. 46572 /99, bod 39). Čím viac obsah prejavu súvisí s verejnou činnosťou dotknutej osoby, tým viac bude tento prejav chránený slobodou prejavu. 35. Samotní kritici sú takisto klasifikovaní z hľadiska ich dôležitosti pre výmenu názorov v spoločnosti. Je zrejmé, že privilegovanou skupinou sú žurnalisti. ESĽP konštantne pripomína, že tlač je strážnym psom demokracie ("public watch dog") a hrá významnú úlohu v právnom štáte, pretože dovoľuje slobodnú hru politickej diskusie. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie obdržať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie (napríklad rozsudky ESĽP vo veciach Prager a Oberschlick proti Rakúsku zo dňa 26.04.1995, Fressoz a Roire proti Francúzku zo dňa 21.01.1999, De Haes a Gijsels proti Belgicku zo dňa 24.02.1997). Na druhej strane však ochrana práva novinárov šíriť informácie o veciach, ktoré sú predmetom verejného záujmu, vyžaduje, aby novinári konali v dobrej viere a na základe presných faktov a aby poskytovali spoľahlivé a presné informácie v súlade s novinárskou etikou (napr. rozhodnutia ESĽP vo veci Tonsberg Blad AS a Haukom proti Nórsku zo dňa 01.03.2007, vo veci Stoll proti Švajčiarsku zo dňa 10.12.2007). Žalobca postupoval týmto smerom a poskytol dotknutým subjektom priestor na vyjadrenie k relevantným položeným otázkam, dokonca vyžadoval, aby sa O.. Z. vyjadril sám priamo na kameru. Ak v tejto situácii adresát (O.. Z.) na položené otázky nereagoval a nevyužil priestor na prezentáciu svojho názoru či už písomne alebo ústne pred kamerou, nemôže to byť na ujmu novinára. Treba zdôrazniť, že v príspevku reálne odznelo všeobecné stanovisko hovorkyne O.. Z., že žiadal o vylúčenie z konania, no Krajský stavebný úrad mu nevyhovel; v príspevku zároveň odznelo, že vo veci konal a rozhodoval O.. Z. ako starosta Petržalky, čo zodpovedá realite, rovnako tak, že rozhodol v územnom konaní až po upozornení prokurátorky, čo tiež zodpovedá realite. Novinár preto postupoval v súlade s judikatúrou ESĽP vo veci Tonsberg Blad AS a Haukom proti Nórsku zo dňa 01.03.2007, vo veci Stoll proti Švajčiarsku zo dňa 10.12.2007 a za tejto situácie nemohol neoprávnene zasiahnuť do práv dotknutého subjektu. 36. Mestská časť Bratislava - Petržalka rozhodnutím č. UKSP 15929/TX1/2012-La-27 zo dňa 07.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2013, zastavila územné konanie na stavbu polyfunkčného domu Z. v Bratislave, Petržalke, na N. ulici. Príspevok žalobcu bol odvysielaný dňa 22.10.2013, teda v období medzi rozhodnutím stavebného úradu a nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, kedy ešte plynula lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o zastavení konania. Preto nemožno jednoznačne ustáliť, že jediným cieľom odvysielaného príspevku bola diskreditácia starostu Petržalky a nie vecné informovanie verejnosti o projekte Z.. V hypotetickom prípade by podané odvolanie znamenalo, že územné konanie nebude právoplatne skončené a bude pokračovať. Aj v tomto prípade žalovaný prijal nesprávny právny záver o charaktere odvysielanej informácie. 37. Žalovaný uviedol, že uložená sankcia nie je skutočnou sankciou, ale má výchovný charakter. Správny súd uvádza, že sankcia vo všeobecnosti nemusí mať len ekonomický dopad na majetkovú sféru sankcionovaného subjektu. Sankcia plní aj preventívnu a výchovnú funkciu, ktoré možno dosiahnuť aj len samotným prerokovaním správneho deliktu (ak je to dostatočné a evidentné, že tento účel sankcie bude dosiahnutý) alebo najmiernejšou sankciou, v tomto prípade upozornením na porušenie zákona. Nemožno nechať bez povšimnutia, že upozornenie na porušenie zákona môže byť v budúcnosti východiskom pre uloženie pokuty, ktorá už zasiahne majetkovú sféru sankcionovaného subjektu (§ 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.); inými slovami, ak by v prvom prípade nebolo uložené upozornenie na porušenie zákona, v druhom prípade za obdobný skutok by nebolo možné uložiť pokutu podľa § 64 ods. 2 citovaného zákona. Okrem toho, rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie - upozornenie na porušenie zákona - neobsahuje uvádzacie postupy pre ďalšiu činnosť žalobcu, tak ako to vyplýva z judikátu R 33/2003. Správnemu súdu sú známe rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/45/2013 zo dňa 20.08.2014 a sp. zn. 3Sžo/50/2013 zo dňa 20.08.2014, no z hľadiska prieskumu napadnutého rozhodnutia nesúhlasí s tým, žeby vzhľadom na absenciu vplyvu na majetkovú sféru sankcionovaného subjektu malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného vylúčené zo súdneho prieskumu. Správny súd v tomto kontexte poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Lauko proti Slovenskej republike zo dňa 02.09.1998, č. sťažnosti 26138/95, v ktorom konštatoval, že povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Z ďalšieho rozsudku ESĽP vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo dňa 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, vyplýva, že aj keď zverenie stíhania a sankcionovania priestupkov správnym orgánom nie je samo osebe nezlučiteľné s Dohovorom, dotknutá osoba musí mať možnosť napadnúť akékoľvek rozhodnutie voči nemu pred súdom, ktorý spĺňa záruky článku 6 Dohovoru. V tomto duchu postupoval aj Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžo/29/2016 zo dňa 28.06.2018 alebo Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014 a akceptovali preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým vysielateľovi uložil sankciu - upozornenie na porušenie zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Neobstojí tvrdenie, že uložená sankcia nezasahuje do majetkovej sféry žalobcu, a preto nemohlo dôjsť k zásahu do jeho slobody prejavu. Nie je totiž dôležité, či uložená sankcia zasahuje (okrem iných) do majetkovej sféry vysielateľa, rozhodujúce je, že orgán verejnej moci vrchnostensky konštatoval porušenie zákonného ustanovenia, ktoré obmedzuje slobodu prejavu vysielateľov, a v záujme pôsobiť preventívne a represívne, a to aj vo vzťahu k budúcemu výkonu práva na slobodu prejavu, uložil sankciu (už citovaný nález sp. zn. II. ÚS 307/2014). Z uvedených dôvodov je námietka žalovaného irelevantná. 38. Z rozhodnutí ESĽP citovaných vyššie vyplýva, že až preskúmanie rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu (správneho orgánu) správnym súdom spĺňa záruky čl. 6 Dohovoru na poskytnutie ochrany subjektu obvinenému zo spáchanie deliktu, ktorý je svojou povahou trestný. Z uvedeného dôvodu správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z formálnej aj materiálnej stránky a jeho výsledok je obsahom tohto rozsudku. 39. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď nesprávne vyhodnotil porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., najmä pojmy „objektívnosť“ a „nestrannosť“ v kontexte odvysielaného príspevku a jemu predchádzajúcich udalostí, najmä keď nezohľadnil snahu žalobcu získať odpovede na položené otázky od O.. Z. ešte v štádiu prípravy príspevku a nesúčinnosť O.. Z. v tejto otázke. Správny súd nepovažuje odvysielaný príspevok s názvom Z. rozhoduje o projekte brata v Televíznych novinách dňa 22.10.2013 o cca 19:00 hod. na televíznej programovej službe TV MARKÍZA za neobjektívny a nevyvážený, práve naopak, preto nebol dôvod na uloženie sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. 40. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Najvyššieho súdu SR a ESĽP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 194 ods. 2 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, v ktorom je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný v ďalšom konaní vec opätovne právne posúdi a bude postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto rozsudku; rozhodnutie náležite odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky § 46 a § 47 SP. 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a žalovaného zaviazal zaplatiť úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 42. Výrok o náhrade trov konania subsumuje aj rozhodnutie o náhrade trov kasačného konania. V kasačnom konaní bol úspešný žalovaný, no správny súd mu náhradu trov kasačného konania nepriznal v zmysle § 467 ods. 3 v spojení s § 168 a § 467 ods. 1 SSP, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby znášal trovy žalovaného orgánu verejnej správy. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia, ktoré však možno podľa § 168 druhá veta SSR priznal len výnimočne. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).