Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/128/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201664 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014201664.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, zast.: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5207/2014-2.3 zo dňa 01.08.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28.03.2013 bola spoločnosťou Mestské lesy Košice, a.s., (ďalej aj ako „žiadateľ“) Obvodnému úradu životného prostredia Košice, ako právnemu predchodcovi Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „okresný úrad“), doručená žiadosť o vydanie súhlasu v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ako „zákon č. 543/2002 Z.z.“) na výstavbu zvážnice s názvom „Bukovina“ na území európskeho významu Stredné Pohornádie s 2. stupňom ochrany. Túto žiadosť žiadateľ odôvodnil potrebou sprístupnenia porastov pre približovacie prostriedky pod kótou „Prielohy“, t.j. na svahoch severnej expozície zvažujúcich sa do doliny Hornádu na východnom konci obce Veľká Lodina, v ktorých je potrebné začať s obnovou. Úlohou zvážnice je rozčleniť porasty v súlade s postupmi hospodárskej úpravy lesov. Výstavbou uvedenej cesty sa skráti približovacia vzdialenosť, čím sa zabezpečí menšie poškodzovanie pôdneho krytu a porastov. Dĺžka navrhovanej zvážnice je 2.010 m a prechádza dielcami č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, v k. ú. O. Y., parc. č. XXX/X, LV č. XXX, Y. W. Y.. 2. Do začatého správneho konania sa listom zo dňa 12.04.2013 prihlásil žalobca ako účastník konania. K žiadosti žiadateľa sa na základe výzvy prvostupňového orgánu žalobca vyjadril listom zo dňa 24.04.2013 tak, že s vydaním súhlasu na výstavbu predmetnej zvážnice nesúhlasil. Prvostupňový orgán si vyžiadal odborné stanovisko od Štátnej ochrany prírody - Regionálne centrum Prešov (ďalej aj ako „ŠOP - RCOP Prešov“), ktorá vo svojom stanovisku č. RCOP PO/490/2013 zo dňa 22.04.2013 odporúčala vydať žiadateľovi súhlas na realizáciu požadovanej činnosti za stanovených podmienok. Následne provstupňový orgán listom zo dňa 20.05.2013 oboznámil účastníkov správneho konania s podkladmi rozhodnutia a ich právom sa k nim vyjadriť. Listom doručeným prvostupňovému orgánu dňa 30.05.2013 sa žalobca k podkladom pre rozhodnutie vo veci žiadosti žiadateľa vyjadril tak, že zotrvával na svojom stanovisku zo dňa 24.04.2013 a s udelením súhlasu na výstavbu predmetnej zvážnice naďalej nesúhlasil. Následne vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 2013/1172 zo dňa 31.05.2013, ktorým vydal žiadateľovi súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu zvážnice Bukovina na území európskeho významu Stredné Pohornádie. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 6775/2013-2.2. zo dňa 28.10.2013 a vec bola prvostupňového orgánu vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí prvostupňový orgán zaviazal povinnosťou zhodnotiť vplyv výstavby zvážnice Bukovina na dotknuté územie z hľadiska cieľov jeho ochrany podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. a v prípade preukázania týchto zákonných predpokladov jednoznačne identifikovať dotknuté biotopy. 3. Po vrátení veci na nové konanie si prvostupňový orgán opätovne vyžiadal od ŠOP - RCOP Prešov odborné stanovisko k vydaniu súhlasu na výstavbu lesnej cesty „Zvážnica Bukovina“. Z odborného stanoviska ŠOP - RCOP Prešov č. RCOP PO/1572/2013 zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že keďže navrhovaná činnosť (výstavba zvážnice) je situovaná do chráneného vtáčieho územia (ďalej aj ako „CHVÚ“) Volovské vrchy a územia európskeho významu (ďalej aj ako „ÚEV“) Stredné Pohornádie, nespĺňa prahové hodnoty pre zisťovacie konanie alebo povinné hodnotenie podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nie je nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o toto územie, tak ŠOP - RCOP Prešov vypracovalo formulár pre zisťovacie konanie, v ktorom posúdila, či sa predmetná činnosť považuje za taký zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Na základe výsledku tohto hodnotenia ŠOP - RCOP Prešov konštatovala, že predmetná činnosť (výstavba zvážnice) sa nepovažuje za taký zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov za predpokladu, že budú dodržané podmienky v predchádzajúcom stanovisku ŠOP - RCOP Prešov zo dňa 22.04.2013. Prvostupňový orgán následne listom zo dňa 12.12.2013 oboznámil účastníkov správneho konania s pokladmi rozhodnutia a ich právom sa k nim vyjadriť. Dňa 31.12.2013 bolo prvostupňovému orgánu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.12.2013, v ktorom naďalej trval na svojom stanovisku zo dňa 24.04.2013 a s udelením súhlasu pre žiadateľa nesúhlasil. 4. O žiadosti žiadateľa rozhodol okresný úrad opätovne dňa 31.01.2014 rozhodnutím č. OU-KE- OSZP-2014/00012 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadateľovi vydal súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu zvážnice s názvom Bukovina na území európskeho významu Stredné Pohornádie (M.) v dielcoch č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX (parcela č. XXX/X v k. ú. O. Y., LV č. XXX) na Y. W. Y., za účelom sprístupnenia porastov. Celková dĺžka navrhovanej zvážnice je 2.010 m a prechádza územím európskeho významu Stredné Pohornádie, kde platí druhý stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. V prvostupňovom rozhodnutí okresný úrad zároveň podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľovi určil vo výroku rozhodnutia uvedené podmienky vykonávania povolenej činnosti. Platnosť prvostupňového rozhodnutia bola stanovená do 31.12.2015. 5. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.08.2014 prvostupňové rozhodnutie okresného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Odôvodnenie tohto rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. II. Žaloba 6. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 7. Uviedol, že už v konaní pred správnymi orgánmi poukazoval na to, že výstavba zvážnice nie je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny v danom území, ani v záujme biotopov európskeho či národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov. Medzi činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany v tomto chránenom území patria terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia, alebo odtokové pomery, ako aj zväčšenie nepriamych negatívnych vplyvov výstavby zvážnice. Nesúhlasil s konštatovaním správnych orgánov v tom, že v predmetnej veci ide o hospodárske lesy s prioritnou funkciou produkcie dreva, porasty v predmetnom území dospeli do vývojového štádia, kedy transport dreva zohrá významný podiel v technológii výroby, narušenie kompaktnosti porastov a biotopov a fragmentácia nebola prekážkou ani pre vyhlásenie územia európskeho významu. V tejto súvislosti žalobca zastával presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 543/2002 Z.z. vyjadreným v § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1. 8. Považoval za potrebné poukázať na to, že jeho argumenty prednesené v konaní pred správnymi orgánmi vychádzajú predovšetkým z charakteristiky Stredného Pohornádia ako územia európskeho významu. V tejto súvislosti dôvodil manažmentovými opatreniami stanovenými pri území európskeho významu Stredné Pohornádie Štátnou ochranou prírody SR. Mal za to, že jeho výhrady vychádzajú zo záujmov ochrany prírody v predmetnom území v súlade s dotknutými manažmentovými opatreniami stanovenými odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny. Podľa žalobcu ako hlavná argumentácia správnych orgánov neobstojí zdôrazňovanie hospodárskej funkcie porastov a produkcie dreva ako ich hlavnej funkcie, pričom by to mali byť práve správne orgány ochrany prírody, ktoré by mali dotknuté opatrenia vo svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať a z hľadiska potreby ich realizácie posudzovať činnosť navrhovanú žiadateľom. Zastával názor, že správne orgány nijakým spôsobom nezohľadnili, že územie, na ktorom sa má predmetná zvážnica, so všetkými negatívnymi dôsledkami vybudovať, je územím európskeho významu a záujmom ochrany by malo byť posudzovať akúkoľvek činnosť z hľadiska predmetu ochrany na uvedenom území. 9. Ďalej žalobca uviedol, že predmetné územie bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov druhov európskeho významu, vrátane viacerých druhov európsky prioritných biotopov. V tejto súvislosti poukázal na prílohu č. 1 formulára pre zisťovacie konanie v území M. Stredné Pohornádie, podľa ktorej predmetom ochrany v tomto chránenom území je aj biotop európskeho významu Ls 5.2 (9110) kyslomilné bukové lesy a Ls 5.4 (9150) vápnomilné bukové lesy. Podľa žalobcu tieto biotopy európskeho významu budú výstavbou zvážnice zasiahnuté. Zdôraznil, že správne orgány sa vôbec nevysporiadali s tým, ako je pri výstavbe zvážnice zabezpečený záujem na ochrane týchto biotopov, pre ochranu ktorých bola predmetná lokalita zaradená do sústavy NATURA 2000. Dôvodil, že kategória hospodárskych lesov nemení nič na charaktere uvedených biotopov ako biotopov európskeho významu a z hľadiska ochrany prírody ani nijakým spôsobom neznižuje záujem na ich ochrane. 10. Záverom žalobca poukázal na svoje vyjadrenie v konaní pred správnymi orgánmi zo dňa 27.12.2013, v ktorom uviedol, akým spôsobom mení výstavba a využívanie zvážnice odtokové pomery. Namietal, že správne orgány oboch stupňov kvalifikovali túto námietku ako všeobecnú bez toho, aby zaujali stanovisko, či procesy opísané vo vyjadrení žalobcu vo vzťahu k vplyvu zvážnice na odtokové pomery nastanú alebo nenastanú. A to aj s ohľadom na vydanie súhlasu na výstavbu lesnej cesty Dubiny - Ždiarska. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.11.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí, ktorým bol vydaný súhlas na výstavbu zvážnice Bukovina, opieral predovšetkým o odborné stanoviská ŠOP - RCOP Prešov zo dňa 22.04.2013 a 13.11.2013, v ktorých ŠOP - RCOP Prešov ako odborná organizácia ochrany prírody, zhodnotila možné dopady navrhovanej výstavby zvážnice v dotknutom území z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny. Poukázal na to, že ŠOP - RCOP Prešov vo svojom stanovisku zo dňa 22.04.2013 odporučila vydať súhlas k navrhovanej činnosti za podmienok zohľadňujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. Toto odporúčanie odôvodnila okrem iného skutočnosťou, že lesná zvážnica bude napomáhať chrániť územie pred jeho nadmerným poškodzovaním pri transporte dreva. V rámci stanoviska zo dňa 13.11.2013 ŠOP - RCOP Prešov zaslala prvostupňovému orgánu vypracované formuláre pre zisťovacie konanie a záznamy o nezistení významných účinkov, v ktorých zhodnotila vplyv výstavby zvážnice Bukovina na dotknuté ÚEV Stredné Pohornádie a CHVÚ Volovské vrchy z hľadiska cieľov ich ochrany. Z týchto formulárov vyplýva, že ŠOP - RCOP Prešov pri hodnotení vplyvu výstavby zvážnice Bukovina na dotknuté chránené územia brala ohľad aj na to, že v rámci výstavby sa predpokladá narušenie pôdneho krytu a terénne úpravy realizované prostredníctvom zemných strojov (práce na výkopoch, premiestňovaní prebytočnej zeminy, umiestňovaní a hutnení násypov, osadenie odvodňovacích rebier v občasne mokrých dolinách vyplnených hrubým lomovým kameňom), t.j. ŠOP - RCOP Prešov zohľadnila aj tie individuálne prvky projektu, ktoré možno považovať za terénne úpravy, ktorými sa mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery. Zároveň zo záznamu o nezistení významných účinkov na ÚEV Stredné Pohornádie podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že výstavba zvážnice Bukovina nebude mať významný vplyv na túto lokalitu, nakoľko sa ňou významne nemení intenzita vplyvu na populácie druhov rastlín a živočíchov európskeho významu, pričom záber biotopov európskeho významu je vzhľadom k celkovej výmere územia minimálny a po ukončení stavebných prác dôjde prírodnými procesmi k auto revitalizácii línie zvážnice. Obdobným spôsobom bol vyhodnotený aj vplyv výstavby zvážnice na CHVÚ Volovské vrchy. Žalovaný zdôraznil, že tieto závery vyplývajúce z odborných stanovísk ŠOP - RCOP Prešov boli zohľadnené v oboch rozhodnutiach správnych orgánov. 12. Vo vzťahu k nepriamym negatívnym vplyvom výstavby zvážnice žalovaný poukázal na odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov, z ktorých je zrejmé, že správne orgány oboch stupňov, vychádzajúc z vyššie uvedených odborných stanovísk ŠOP - RCOP Prešov, sa náležitým spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, ktoré sa týkali narušenia kompaktnosti lesných porastov, zvýšenia fragmentácie biotopov európskeho a národného významu, vyrušovania chránených druhov pri výstavbe a prevádzke zvážnice, neprimeraného sprístupnenia lesov pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a pod., ako aj ovplyvnenia odtokových pomerov. Žalovaný v zmysle uvedeného zastával názor, že navrhovaná výstavba zvážnice Bukovina bola správnymi orgánmi na základe zhromaždených podkladov posúdená náležitým spôsobom z hľadiska jej vplyvu na predmet ochrany v dotknutých chránených územiach, vrátane možných negatívnych vplyvov spojených s vykonaním terénnych úprav a nepriamych negatívnych vplyvov. 13. Vo vzťahu k žalobcom poukazovaným manažmentovým opatreniam žalovaný uviedol, že tieto opatrenia sa predmetu konania, t.j. výstavby lesnej zvážnice v území s druhým stupňom ochrany, týkajú len čiastočne. Predmetné opatrenia súvisia predovšetkým s vykonávaním ťažby lesných porastov, ktoré nebola predmetom konania a z tohto dôvodu ani nebolo dôvodné, aby sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach týmito opatreniami osobitne zaoberali. V tejto súvislosti, vo vzťahu k manažmentovému opatreniu týkajúcemu sa šetrnému spôsobu sústreďovania drevnej hmoty, žalovaný poukázal na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého porasty, v ktorých sa ťažba plánuje, sú pre lesnú techniku dostupné aj bez vybudovania zvážnice. Bez zvážnice sa však predlžujú vzdialenosti, ktoré musí lesná technika prekonať priamo v poraste, čím je okolité prostredie zaťažené podstatne viac, ako keby sa v danom území nachádzala zvážnica. Nakoľko ide o územie s druhým stupňom ochrany, vykonávanie lesohospodárskej činnosti v dotknutom území nie je podmienené ani žiadnym rozhodnutím orgánu ochrany prírody. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je ťažba vykonávaná v súlade s podmienkami všeobecnej ochrany prírody a krajiny a druhovej ochrany, nemožno ju v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. nijakým spôsobom obmedziť. Porasty v predmetnom území dospeli do vývojového štádia, kedy transport dreva zohráva významný podiel v technológii výroby a platí, že šetrnejší je sústredený pohyb mechanizačných prostriedkov v línii, po lesnej ceste, prípadne zvážnici, ako plošný neusmernený pohyb v poraste postihujúci väčšiu plochu. Na základe uvedeného žalovaný zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí bolo prihliadané aj na skutočnosti uvádzané žalobcom týkajúce sa potreby šetrného spôsobu sústreďovania drevnej hmoty v dotknutom území európskeho významu, pričom na základe zhromaždených dokladov došlo k odôvodnenému záveru, že výstavba zvážnice Bukovina prispeje k využívaniu šetrnejších spôsobov sústreďovania drevnej hmoty. 14. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach vychádzali z odborného stanoviska ŠOP - RCOP Prešov, v ktorom bol zásah do biotopov európskeho významu v súvislosti s navrhovanou výstavbou lesnej zvážnice posúdený ako zásah, ktorý nebude mať významný vplyv na ÚEV Stredné Pohornádie, vysporiadali sa náležitým spôsobom so záujmom na ochrane biotopov, pre ochranu ktorých bola predmetná lokalita zaradená do sústavy Natura 2000. Vo vzťahu k žalobcom poukazovanému spôsobu, akým výstavba a využívanie zvážnice mení odtokové pomery, žalovaný opätovne poukázal na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého samotnou výstavbou zvážnice Bukovina dôjde k nepatrnému záberu lesných plôch s výmerou 0,85 ha. Preto podľa názoru žalovaného zvážnica nie je spôsobilá ovplyvniť odtokové pomery tak radikálne, ako ich popisuje žalobca vo svojich podaniach. Rovnako pre účely zvýšenia ochrany okolitých porastov bol pôvodný návrh trasovania zvážnice zmenený tak, aby sa vyhol ochrannému lesu. Námietka žalobcu nezohľadňuje individuálnu charakteristiku územia. Žalovaný zastával názor, že v dotknutom území práve vykonávaním lesohospodárskych zásahov bez vybudovanej zvážnice môže dôjsť k oveľa nepriaznivejšiemu narušeniu odtokových pomerov. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že v napadnutom rozhodnutí sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa zmien odtokových pomerov náležitým spôsobom vysporiadal. Žalovaný uzavrel, že navrhovaná výstavba zvážnice umožní vykonávať obhospodarovanie lesných pozemkov voči prírodnému prostrediu šetrnejšie ako by tomu bolo v prípade, ak by takáto činnosť realizovaná nebola. Správne orgány oboch stupňov preto podľa žalovaného postupovali v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z., keď na základe zisteného skutkového stavu rozhodli o vydaní súhlasu vo veci výstavby lesnej zvážnice za podmienok zabezpečujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. IV. Rozhodnutia súdov 15. O žalobe žalobcu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 6S/212/2014-52 zo dňa 13.07.2017 tak, že konanie podľa § 99 písm. g/ SSP zastavil a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom na zastavenie konania bola skutočnosť, že v čase rozhodovania o žalobe žalobcu už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Proti tomuto rozhodnutiu tunajšieho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR, ako súd kasačný, uznesením sp. zn. 4Sžk/27/2017 zo dňa 03.07.2018 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a rovnako účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Kasačný súd sa stotožnil so záverom tunajšieho súdu, že neplatnosť rozhodnutia, spôsobená uplynutím času, na ktoré bolo vydané, má za následok zánik predmetu konania a správny orgán, prípadne súd, musí konanie v akomkoľvek štádiu konania zastaviť. 16. Následne Ústavný súd SR na základe sťažnosti žalobcu nálezom č. k. III. ÚS 418/2018-41 zo dňa 29.01.2019 uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžk/27/2017 zo dňa 03.07.2018 zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd SR vyslovil, že „...najvyšší súd pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti nezohľadnil už citované východiská ochrany práv sťažovateľa (zainteresovanej verejnosti) a kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú napriek absencii relevantného podkladu o účinkoch rozhodnutia orgánu verejnej správy. Skutočnosť, že žiadateľ nepožiadal o predĺženie súhlasu v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody, automaticky neznamená, že k realizácii jeho subjektívnych práv vyplývajúcich z rozhodnutia orgánu verejnej správy nedošlo, resp. že rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohol byť porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia... Spôsob, akým najvyšší súd rozhodol o kasačnej sťažnosti, považuje ústavný súd za arbitrárny, a tým ústavne nesúladný, odporujúci obsahu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Takýto prístup najvyššieho súdu dostatočne nereflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-240/09 a C-243/15... Úlohou najvyššieho súdu bude opätovne rozhodnúť o kasačnej sťažnosti, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.” 17. Po vrátení veci Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Sžk/7/2019 zo dňa 13.05.2019 zrušil uznesenie tunajšieho súdu č. k. 6S/212/2014-52 zo dňa 13.07.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukazujúc na závery ústavného súdu najvyšší súd dospel k záveru o nesprávnom procesnom postupe tunajšieho súdu o zastavení konania podľa § 99 písm. g/ SSP. Najvyšší súd uviedol, že „krajský súd v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatoval, že stratou platnosti rozhodnutia (udelenie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c/ ZOPK) došlo k zániku jeho účinkom a tým odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, k uvedenému však dospel bez toho, aby sa v rozhodnutí náležite vysporiadal so skutočnosťou, či subjektívne práva žiadateľa vyplývajúce z rozhodntuia orgánu verejnej správy (t.j. zo súhlasu s výstavbou zvážnice za podmienok stanovených v rozhodnutí) boli realizované a či rozhodnutím orgánu verejnej správy mohol byť porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, pretože ak už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejenej moci... Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. ” V. Posúdenie veci 18. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP), v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, preskúmal rozhodnutia vydané v oboch stupňoch, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) ochrana biotopu európskeho významu a biotopu národného významu zahŕňa a/ obmedzovanie alebo regulovanie zásahov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na priaznivý stav biotopu, b/ vytváranie podmienok pre zachovanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu biotopu, c/ sledovanie výskytu biotopu a stavu biotopu. 25. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas obvodného úradu životného prostredia. Orgán ochrany prírody a krajiny taký súhlas vydá, ak sa v konaní preukáže, že činnosťou nedôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu ktoré je v rozpore s požiadavkou ochrany týchto biotopov podľa odseku 1 písm. a/. 26. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len „územná ochrana“) podľa tohto zákona sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. 27. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný a/ vjazd a státie s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, b/ vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy. 28. Podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. 29. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území“) alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. 30. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 31. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 33. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 34. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 36. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade boli v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia správnych orgánov, ktorým bol žiadateľovi vydaný súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu zvážnice s názvom Bukovina na území európskeho významu Stredné Pohornádie (viď bod 4 tohto rozsudku). 37. Zákon č. 543/2002 Z.z. taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany, zakázané. Orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch udeliť súhlas na takú činnosť, pričom zákon č. 543/2002 Z.z. výslovne neupravuje pre udelenie súhlasu (prípadne výnimky) s takou činnosťou bližšie hľadiská. Orgán ochrany prírody musí pri úvahe, či súhlas alebo výnimku udelí vychádzať z účelu zákona č. 543/2002 Z.z. (predovšetkým § 1 ods. 1, § 2 ods. 1). Zákon č. 543/2002 Z.z. primárne zakazuje v druhom stupni ochrany vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy (§ 13 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.) bez akýchkoľvek výnimiek. Ďalšie činnosti, vrátane vybudovania zvážnice, podliehajú schvaľovaciemu procesu okresného úradu v sídle kraja, ktorý si môže pre svoje rozhodnutie vyžiadať odborné stanovisko príslušného orgánu. Výstavbu zvážnice a jej umiestnenie v druhom stupni ochrany zákon č. 543/2002 Z.z. teda nezakazuje. Jej výstavbu podmieňuje súhlasom orgánu ochrany prírody. Okresný úrad prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, tento súhlas žiadateľovi vydal v súlade s § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. a z dôvodu zamedzenia možnosti negatívnych vplyvov na územie a jeho prírodu určil žiadateľovi podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody, ako aj časovú platnosť tohto rozhodnutia. 38. Okresný úrad pri rozhodovaní o žiadosti žiadateľa vychádzal zo stanovísk vydaných ŠOP - RCOP Prešov č. RCOP PO/490/2013 zo dňa 22.04.2013 a č. RCOP PO/1572/2013 zo dňa 13.11.2013 (viď bod 2 a 3 tohto rozsudku). V stanovisku č. RCOP PO/490/2013 zo dňa 22.04.2013 bolo okrem iného uvedené, že sprístupnenie porastov v hospodárskych a ochranných lesoch približovacími zvážnicami je pre uplatnenie bežných technológií pri približovaní dreva v lesnom hospodárstve nevyhnutnosťou. Lesné zvážnice sú lesnou infraštruktúrou napomáhajúcou chrániť územie, ktoré sprístupňujú pred nadmerným poškodzovaním pri transporte dreva. Ako bolo uvedené v bode 2 tohto rozsudku, pôvodné rozhodnutie o žiadosti žiadateľa bolo žalovaným zrušené a žalovaný prvostupňový orgán zaviazal povinnosťou opätovne zhodnotiť vplyv výstavby zvážnice Bukovina na dotknuté územie z hľadiska cieľov jeho ochrany podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. a v prípade preukázania týchto zákonných predpokladov jednoznačne identifikovať dotknuté biotopy. Okresný úrad doplnil dokazovanie vyžiadaním si ďalšieho stanoviska ŠOP - RCOP Prešov, ktorá k stanovisku č. RCOP PO/1572/2013 zo dňa 13.11.2013 priložila formuláre pre zisťovacie konanie a záznamy o nezistení významných účinkov v území (vo vzťahu k ÚEV Stredné Pohornádie a CHVÚ Volovské vrchy). ŠOP - RCOP Prešov v predmetných formulároch posúdila, či sa navrhovaná činnosť považuje za taký zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Na základe výsledku tohto hodnotenia ŠOP - RCOP Prešov konštatovala, že predmetná činnosť sa nepovažuje za taký zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov, a to za predpokladu, že budú dodržané podmienky obsiahnuté v predchádzajúcom stanovisku ŠOP - RCOP Prešov zo dňa 22.04.2013. 39. S poukazom na obsah formulárov a záznamov priložených k stanovisku ŠOP - RCOP Prešov zo dňa 13.11.2013 súd prisvedčil žalovanému, že pri hodnotení vplyvu navrhovanej činnosti na dotknuté chránené územie ŠOP - RCOP Prešov zohľadnila aj tie individuálne prvky projektu, ktoré možno považovať za terénne úpravy a ktorými sa mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery. Podľa záverov ŠOP - RCOP Prešov sa vo vzťahu k dotknutému územiu (ÚEV Stredné Pohornádie a CHVÚ Volovské vrchy) navrhovanou činnosťou významne nemení intenzita vplyvu na populácie druhov rastlín a živočíchov európskeho významu, pričom záber biotopov európskeho významu je vzhľadom k celkovej výmere územia minimálny. Zároveň ŠOP - RCOP Prešov konštatovala, že po ukončení stavebných prác dôjde prírodnými procesmi k auto revitalizácii línie zvážnice. Keďže správne orgány pri svojich rozhodnutiach vychádzali zo stanovísk ŠOP - RCOP Prešov, ako príslušného odborného orgánu ochrany prírody, je nutné preto konštatovať, že sa ochranou prírody v danej oblasti zaoberali v dostatočnom rozsahu. 40. V súvislosti so žalobcom poukazovanými manažmentovými opatreniami stanovenými pri území európskeho významu Stredné Pohornádie Štátnou ochranou prírody SR súd poukazuje na prílohu č. 2 Výstavba lesnej cesty - „Zvážnica Bukoviny“, záznam o nezistení významných účinkov v území M. Stredné Pohornádie stanoviska ŠOP - RCOP Prešov zo dňa 13.11.2013, z ktorej vyplýva, že výstavba zvážnice Bukovina nie je priamo vyvolaná manažmentovými potrebami lokality z hľadiska záujmov ochrany prírody. Územie prevažne hospodárskych lesov s druhým stupňom ochrany je obhospodarované podľa platných Programov starostlivosti o lesy považovaných v zmysle platných právnych predpisov za súčasť dokumentácie ochrany prírody. Dodatočné sprístupnenie lesných porastov v hospodárskych lesoch je vhodné a žiadúce aj s ohľadom na zachovanie hodnôt územia neusmernených pohybom približovacích prostriedkov. Uvedené závery vyslovila ŠOP - RCOP Prešov aj vo vzťahu k CHVÚ Volovské vrchy (viď príloha č. 2 Výstavba lesnej cesty - „Zvážnica Bukoviny“, záznam o nezistení významných účinkov v území M. Volovské vrchy). To znamená, že činnosť (výstavba zvážnice), vydanie súhlasu s ktorou bolo predmetom konania pred správnymi orgánmi, nepodliehala manažmentovým opatreniam tak, ako na to žalobca nesprávne poukazoval. 41. Zákon č. 543/2002 Z.z. je zameraný na ochranu prírody a krajiny a sám tento zákon predpokladá na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu zvážnic, a teda stavba zvážnic na území s druhým stupňom ochrany nie je úplne vylúčená, ale je podmienená súhlasom orgánu ochrany prírody. Týmto spôsobom dochádza k naplneniu podstaty pojmu „ochrana prírody“, ktorú správne orgány rešpektovali a vydanie súhlasu náležite odôvodnili. (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/14/2018 zo dňa 05.03.2019) 42. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z predložených stanovísk a iných potrebných podkladov vyžadovaných zákonom č. 543/2002 Z.z. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z., vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne vyhodnotili na základe správneho uváženia aplikujúc zákon č. 543/2002 Z.z. a v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli. Rovnako sa správne orgány dostatočným spôsobom vysporiadali aj s námietkami žalobcu prednesenými v správnom konaní. 43. Záverom súd uvádza, že ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov SR je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na čisto formálne, obsahovo prázdne manifesty (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/31/2012 zo dňa 29.11.2012). Súd dodáva, že v čase rozhodovania súdu už bola navrhovaná činnosť (výstavba zvážnice Bukovina) žiadateľom zrealizovaná, a to za dodržania podmienok vyžadovaných ŠOP - RCOP Prešov a obsiahnutých vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 44. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).