Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201695 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014201695.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: N.. Y. V., S. XXX, O., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský v Bratislave súd konanie z a s t a v u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou (vec bola na správnom súde evidovaná pôvodne evidovaná pod sp. zn. 6S/2015/2014) súdu doručenou dňa 10.10.2014 sa žalobca domáhal preskúmania fiktívnych rozhodnutí žalovaného, ktorými na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 1S 34/2013-230 zo dňa 05.06.2014 rozhodlo o žalobcových odvolaniach proti rozhodnutiam bývalého Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 02/2012/933-1 zo dňa 05.10.2012 a č. 02/2012/934-2 zo dňa 05.10.2012. 2. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že právoplatným a vykonateľným vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislava boli zrušené rozhodnutia žalovaného : 1. Č. 60846/1/V/2012-1.1.1 zo dňa 07.12.2012, ktorým žalovaný rozhodol o žalobcovom odvolaní proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 02/2012/933-1 zo dňa 05.10.2012 a 2. č. 60846/2/V/2012-1.1.1 zo dňa 07.12.2012, ktorým žalovaný rozhodol o žalobcovom odvolaní proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. OÚŽP 02/2012/934-2 zo dňa 05.10.2012. 3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 34/2013-230 nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2014 a stal sa vykonateľným dňa 29.08.2014. Žalobca poukázal na § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSI“) a uviedol, že žalovaný do podania žaloby v predmetnej veci nezaslal žalobcovi žiadne rozhodnutia a ani oznámenie o postúpení veci inému správnemu orgánu. Žalobca mal preto zato, že žalovaný dňa 11.08.2014 vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým opätovne zamietol jeho odvolania proti vyššie uvedeným rozhodnutiam Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici. 4. Nakoľko fiktívne rozhodnutie nemá predpísané náležitosti (výrok, odôvodnenie a poučenie), žalobca ho považoval za nezákonné. 5. Žalobca žiadal, aby súd fiktívne rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. II. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.11.2014. Uviedol, že medzi ním a žalobcom prebiehalo konanie, v ktorom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 34/2013-230 zo dňa 05.06.2014 zrušil rozhodnutia žalovaného č. 60846/1/V/2012-1.1.1 zo dňa 07.12.2012 a 60846/2/ V/2012-1.1.1 zo dňa 07.12.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2014 a vykonateľnosť dňa 26.08.2014. 7. V súvislosti s právoplatným skončením vyššie označeného súdneho konania žalovaný prevzal administratívne spisy správnych orgánov oboch stupňov zo spisovej kancelárie Krajského súdu v Bratislave dňa 18.09.2014, ktoré listom č. 43894/2014 zo dňa 18.09.2014 postúpil Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov v súlade s § 19 ods. 2 ZSI. List s vyššie uvedeným číslom záznamu o postúpení veci žalovaný pripojil k vyjadreniu k žalobe. 8. Poukazujúc na § 19 ods. 2 ZSI žalovaný uviedol, že pojem nadriadený orgán je potrebné vnímať v rozsahu § 58 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V § 4 ods. 2 písm. b/ tohto zákona je ustanovené, že okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode. Na plnenie týchto úloh sa v okresnom úrade v sídle kraja zriadil osobitný organizačný útvar, odbor opravných prostriedkov. Žalovaný vykonáva pôsobnosť len na úseku štátnej správy, starostlivosti o životné prostredie. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby (v tomto prípade okresného úradu v sídle kraja, odbor životného prostredia) je povinný rozhodnúť nadriadený orgán, ktorým pre účely zákona o organizácii miestnej štátnej správy je odbor opravných prostriedkov okresného úradu v sídle kraja. Na základe uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný v súčasnosti už nemá kompetenciu rozhodovať v predmetnom konaní ako príslušný nadriadený (odvolací) orgán a v danom konaní preto nie je pasívne legitimovaný. Na základe uvedeného poukazujúc na § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase doručenia vyjadrenia žalovaného k žalobe) žiadal žalovaný konanie zastaviť. II. Duplika žalobcu 9. Krajskému súdu dňa 11.12.2014 doručil žalobca dupliku k vyjadreniu žalovaného, v ktorej uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Podľa jeho názoru žalovaný mal spis osobne prevziať na Krajskom súde v Bratislave ihneď po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave a postúpiť ho príslušnému správnemu orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť do termínu vykonateľnosti rozsudku a nie až 18.09.2014. Ďalej žalobca uviedol, že pri podaní žaloby vychádzal z pojmu „vykonateľnosť rozsudku“ a teda rozsudok mal byť vykonateľný do 26.08.2014 vo všetkých jeho bodoch. Žalovaný mal v súlade so ZSI žalobcu upovedomiť o postúpení spisu Okresnému úradu v Banskej Bystrici na rozhodnutie. Ak by tak žalovaný urobil, žalobca by zvážil podanie predmetnej žaloby v kontexte na uplynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktorá by uplynula dňa 11.10.2014. Žalobca takto nemal žiadnu informáciu, či vo veci koná nejaký iný správny orgán. Preto žalobca trval na tom, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutia, ktoré sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné v rozpore so zákonom a preto ich žiadal zrušiť. III. Úkony správneho súdu 10. Krajský súd v Bratislave výzvou č.k. 6S/2015/2014-22 (pôvodná spisová značka, pod ktorou krajský súd konal o predmetnej správnej žalobe) zo dňa 21.01.2015 vyzval Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov na vyjadrenie k obsahu predmetnej žaloby. 11. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným dňa 25.02.2015. Uviedol, že žalovaný listom zo dňa 18.09.2014 postúpil administratívne spisy týkajúce sa predmetných žiadostí o poskytnutie informácií žalobcu listom zo dňa 18.09.2014 Okresnému úradu v Banskej Bystrici, odbor opravných prostriedkov a tieto spisy boli doručené tomuto správnemu orgánu dňa 22.09.2014. Po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 34/2013, 1S 35/2013 zo dňa 05.06.2014 a súvisiacimi administratívnymi spismi sa žalovaný stotožnil so závermi Krajského súdu v Bratislave a v zákonom stanovenej lehote vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 02/2012/933-1 zo dňa 05.10.2012 a č. 02/2012/934-2 zo dňa 05.10.2012 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov informoval Krajský súd v Bratislave o tom, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa vedie konanie o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia č. OÚ-BB- OOP3-2014/030518-2/ZJ zo dňa 03.10.2014 pod sp. zn. 23S/244/2014, kde bol aj predložený kompletný administratívny spis. 12. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6S/2015/2014-35 zo dňa 08.10.2015 prerušil konanie o predmetnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaného, a to do rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenom pod sp. zn. 23S/244/2014. 13. Na základe informácie poskytnutej Krajským súdom v Banskej Bystrici bolo zistené, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžo/85/2015 zo dňa 29.06.2016 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/244/2014-36 zo dňa 11.03.2015, ktorým krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BB-OOP3-2014/030518-2/ZJ z 03.10.2014, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiam bývalého Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 02/2012/933-1 a č. 02/2012/934-2 obe zo dňa 05.10.2012 tak, že predmetné napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici po preskúmaní správnej žaloby dospel k záveru, že jeho preskúmanie je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. a/ O.s.p., pretože smerujú proti rozhodnutiam žalovaného, ktoré sú procesného charakteru, nie sú konečnými rozhodnutiami vo veci a ktorými žalobca nebol ukrátený na svojich právach. IV. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 99 písm. g/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 15. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 16. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 19. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. IV. Posúdenie veci správnym súdom 21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 22. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). 23. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). 24. Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. 25. Žalobca v správnej žalobe napadol rozhodnutia žalovaného, ktoré podľa jeho názoru fiktívne vydal po tom, ako nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok Krajského súdu Bratislava I č.k. 1S 34/2013-230 zo dňa 05.06.2014. Ani po zistení, že žalovaný, ktorý bol pasívne legitimovaný v pôvodnom konaní, zmenou právnej úpravy (zákon č. 180/2013 Z.z., stratil právomoc rozhodovať vo veciach týkajúcich sa ZSI, pričom kompetencia prešla na okresný úrad v sídle kraja, žalobca nekorigoval svoje presvedčenie, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutia. Svoje presvedčenie dokladoval tým, že žalovaný mal spis osobne prevziať na Krajskom súde v Bratislave ihneď po právoplatnosti vyššie spomínaného rozsudku krajského súdu a postúpiť ho príslušnému správnemu orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť do termínu vykonateľnosti rozsudku a nie až 18.09.2014. Ďalej žalobca uviedol že žalovaný mal v súlade so ZSI žalobcu upovedomiť o postúpení spisu Okresnému úradu v Banskej Bystrici. 26. Správny súd súhlasí so žalobcom v tej časti jeho tvrdenia, že bolo povinnosťou žalovaného žalobcu upovedomiť o postúpení spisu Okresnému úradu v Banskej Bystrici. Táto povinnosť mu vyplýva z § 15 ZSI ako aj z § 20 správneho poriadku. 27. Správny súd nesúhlasil s tvrdením, že lehota na nové rozhodnutie žalovanému začala plynúť od vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 34/2013-230, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2014 a stal sa vykonateľným dňa 29.08.2014. 28. V čase rozhodnom pre posúdenie tejto otázky bol účinný Občiansky súdny poriadok. Podľa § 250j ods. 4 O.s.p., tretia veta, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. 29. Z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva začiatok počítania lehoty na opätovné rozhodnutie správneho orgánu viažuci sa na právoplatnosťou resp. vykonateľnosť rozhodnutia súdu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené. Preto námietka žalobcu, že žalovaný mal spis vyzdvihnúť ihneď po právoplatnosti vyššie spomínaného rozsudku krajského súdu, nemohla byť považovaná za dôvodnú. 30. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že zmyslom ZSI je úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného prístupu k informáciám. Cieľom a pre žiadateľa podstatným, je rozhodnutie o poskytnutí (neposkytnutí, obmedzení) informácie, ktorou disponuje povinná osoba. Fiktívne rozhodnutie je vzhľadom na svoju fiktívnu povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitostí nepreskúmateľné a preto nezákonné. Zároveň nie je pre oprávnenú osobu vysvetlením postoja povinnej osoby, predpokladá sa len zamietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie. Tento právny stav však nevychádza zo základnej požiadavky práva na informácie vyjadrenej čl. 26 Ústavy SR a ZSI a vzhľadom na to fiktívne rozhodnutie nemožno považovať za vydané podľa práva. Opísaný postup povinnej osoby je mimo ZSI ustanovený rámec, pretože hoci nebolo žiadosti o poskytnutie informácií vyhovené, povinná osoba o tom nevydala rozhodnutie. Preto nastane dôsledok upravený v § 18 ods. 3 zákona, povinná osoba vydala tzv. fiktívne rozhodnutia, u ktorých sa predpokladá, že povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu. 31. Žalovaný však fiktívne rozhodnutia opisované žalobcom v jeho všeobecnej správnej žalobe (na čom trval aj v jeho duplike) nemohol vydať, pretože tomu prekážala v čase rozhodnom pre posúdenie tejto právnej otázky platná a účinná právna úprava, konkrétne zákon č. 180/2013 Z.z., počnúc ktorého účinnosťou (01.10.2013) už žalovaný (Ministerstvo životného prostredia SR) stratilo kompetenciu rozhodovať v preskúmavanom administratívnom konaní (do 30.09.2013 platila právna úprava podľa zákona č. 515/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/515/> o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z., zákona č. 254/2007 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 345/2012 Z. z.). 32. Zároveň súd pripomína, že vo veci žiadostí žalobcu o sprístupnenie informácií bolo v konečnom dôsledku riadne rozhodnuté, konkrétne Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných predpisov vydal rozhodnutie č. OÚ-BB-OOP3-2014/030518-2/ZJ z 03.10.2014, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiam bývalého Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 02/2012/933-1 a č. 02/2012/934-2 obe zo dňa 05.10.2012 tak, že predmetné napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie bolo tiež predmetom prieskumu zákonnosti správnym súdom (opísané v ods. 13 odôvodnnenia tohto rozsudku). 33. Správny súd k uvedenému dodáva, že samotny´ insˇtitu´t fikti´vneho negati´vneho rozhodnutia je pra´vnym na´strojom ochrany pred necˇinnostˇou povinnej osoby, nie je mozˇne´ bra´nitˇ sa proti nemu v ra´mci spra´vneho su´dnictva zˇalobou na necˇinnostˇ spra´vneho orga´nu, ale zˇalobou proti fikti´vnemu negati´vnemu rozhodnutiu. 34. Na druhej strane však vznik (i keď v súdenej veci k ich vydaniu nedošlo) fikti´vneho rozhodnutia nevytva´ra preka´zˇku rei iudicatae na vydanie odo^vodnene´ho rozhodnutia povinnou osobou o zˇiadosti o informa´ciu a zˇe rozhodnutie, ktore´ bolo povinnou osobou vydane´, hoci aj po lehote na vydanie rozhodnutia, ma´ vzˇdy pred fikti´vnym rozhodnuti´m prednostˇ a ako také je spôsobilé byť eventuálne predmetom súdneho prieskumu. 35. Správny súd prízvukuje, že vyššie uvedený výklad nie je v rozpore s ústavnoprávnym princípom zákazu denegatio iustitiae a neupiera možnosť účastníkovi administratívneho konania domôcť sa svojich práv a oprávnených záujmov v jeho veci, ktorou je požiadavka zverejnenia predmetných informácií povinnou osobou podľa aktuálnej právnej úpravy a o žiadosti o sprístupnenie rozhodnúť, čoho dôkazom je konanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici a pred Najvyšším súdom SR. Pra´vo na ukoncˇenie procesne´ho postupu spra´vneho orga´nu rozhodnuti´m je totiž implicitne obsiahnute´ v cˇl. 36 ods. 1 Listiny za´kladny´ch pra´v a slobo^d a v cˇl. 46 ods. 1 U´stavy Slovenskej republiky, pričom predmetne ´ procesne´ pra´vo su´visi´ s princi´pom pra´vnej istoty. 36. Žalobca podal žalobu o preskúmanie ním pomenovaných fiktívnych rozhodnutí žalovaného dňa 09.10.2014. Po podaní žaloby sa však jeho žiadosťami o sprístupnenie informácií zaoberal príslušný správny orgán a vo veci týchto žiadostí vydal rozhodnutie. Preto podľa názoru správneho súdu nastali okolnosti odôvodňujúce postup podľa § 99 písm. g/ SSP, podľa ktorého správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a zároveň nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 37. Podľa § 164 SSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 38. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 39. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.