Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/119/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200781 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015200781.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 2691/2015-3.4/ak zo dňa 11.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 2691/2015-3.4/ak zo dňa 11.03.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca v rámci vyjadrenia zo dňa 03.09.2014 vo veci konania vedeného Okresným úradom Žilina, odborom starostlivosti o životné prostredie pod sp. zn. OU-ZA-OSZP1-2014/014157-01/Kr v súvislosti so stavbou „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ navrhol, aby bolo jeho vyjadrenie považované za podnet v súlade s ust. § 18 ods. 10 v spojení s ust. § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z.). 2. Žalovaný začal konanie podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z. z. a následne podaním zo dňa 17.10.2014 požiadal Štátnu ochranu prírody SR, aby sa k navrhovanej činnosti vyjadrila z hľadiska bližšie špecifikovaných kritérií a zároveň požiadal o zohľadnenie pripomienok žalobcu v požadovanom stanovisku. Taktiež požiadal aj navrhovateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany, aby predložil stručný opis technického a technologického riešenia navrhovanej činnosti vrátane grafickej časti (mapa) a aby sa k navrhovanej činnosti vyjadril z hľadiska kritérií, ktoré konkretizoval v predmetnom podaní. 3. Žalobca podaním doručeným žalovanému 07.11.2014 požiadal o zaslanie stanoviska ŠOP SR, ako aj vyjadrenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Turčianske Kľačany s tým, že žiadal, aby žalovaný bral do úvahy jeho vyjadrenie zo dňa 06.03.2014, ktoré bolo zaslané v rámci konania vedeného pred Okresným úradom Žilina. 4. Štátna ochrana prírody SR Banská Bystrica vo svojom stanovisku zo dňa 10.11.2014 uviedla, že v danej veci sa obrátila na Správu Národného parku Malá Fatra ako na miestne príslušnú organizačnú zložku, pričom vo svojom stanovisku vychádzala primárne zo stanoviska č. NPMF/784/14/2 zo dňa 10.11.2014, ktoré jej bolo doručené v ten istý deň. Zo stanoviska Správy Národného parku Malá Fatra k pripomienkam žalobcu vyplýva, že ak je lesná cesta realizovaná riadne aj so zodpovedajúcimi priepustami a odrážkami, ak tieto vlastník udržiava v prevádzkyschopnom stave, vplyv lesnej cesty na odtok vody je potom podľa Správy NP Malá Fatra nie významný. Významný vplyv na vodný režim má však realizácia holorubov. Jemnejšie spôsoby hospodárenia majú oveľa priaznivejší vplyv na odtok vody z krajiny, tie sú však bez lesnej cestnej siete nie možné. Realizáciou lesnej cestnej siete v predmetnom území sa umožní vlastníkovi používať jemnejšie spôsoby hospodárenia a vyhnúť sa intenzívnejšiemu spôsobu hospodárenia, ktorý je z hľadiska vodnej bilancie vždy horším variantom hospodárenia v lese. 5. Výstavbou lesnej cesty dôjde k narušeniu kompaktnosti lesných porastov, tento vplyv ale vzhľadom na šírku cesty považuje Správa NP Malá Fatra za zanedbateľný. Čo sa týka biotopov a výskytu chránených druhov Správa NP Malá Fatra neeviduje v lokalite žiadne biotopy národného, ani európskeho významu, ani výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov. 6. Čo sa týka nedávno vydaných rozhodnutí o výstavbe iných lesných ciest a rozpracovaných žiadostí o realizáciu lesných ciest v území NP Malá Fatra a v jeho ochrannom pásme, toto považuje Správa NP Malá Fatra za problém. Majetková rozdrobenosť NP Malá Fatra je extrémna, cca 90% majetku je v súkromných rukách. Lesomajiteľmi sú prevažne drobné urbárske obce s minimálnou výmerou. Z existenčných problémov snažia sa dostať sprístupnením k lesnému majetku, ktorý doteraz sprístupnený nebol. Z tohto pohľadu ako najproblémovejšie Správa NP Malá Fatra vidí lesné cesty, ktoré sú projektované priamo do územia národného parku (LC Plešel, LC Paľova, LC Uhliská). Zahusťovanie samotného územia národného parku lesnou cestnou sieťou považuje za nežiadúce, aj s ohľadom na sprístupňovanie doteraz nesprístupnených lokalít. 7. LC Mikanová sa nachádza v NP Malá Fatra v blízkosti jeho hranice, ide však len o veľmi krátke prepojenie už existujúcich ciest a ich rekonštrukciu. Vzhľadom na malý rozsah a charakter dotknutých porastov jej vplyv považuje Správa NP Malá Fatra za nevýznamný. Hospodárska činnosť (najmä ťažba) tu už prebieha a bude prebiehať aj naďalej. V prípade dobudovania lesnej cesty Správa NP Malá Fatra predpokladá použitie jemnejších spôsobov hospodárenia aj v okolí (realizácia podrastovej formy hospodárenia). 8. LC Hrbatá, LC Húboč, LC Zázrivá II. etapa a LC Medzi Jarky sa nachádzajú v ochrannom pásme Národného parku v hospodárskych lesoch prevažne v smrekových, monokultúrach s nízkou biodiverzitou a ich významné negatívne vplyvy na dotknuté chránené územia, sú málo pravdepodobné. 9. Záverom Štátna ochrany prírody SR konštatovala, že sa stotožňuje s aktuálnym stanoviskom Správy NP Malá Fatra vo veci navrhovanej výstavby „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“. 10. Žalobcovi bolo zaslané dňa 25.11.2014 vyššie uvedené stanovisko ŠOP SR zo dňa 10.11.2014 a aj stanovisko Urbárskeho pozemkového spoločenstva Turčianske Kľačany zo dňa 06.11.2014, v ktorom Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany upozornilo, že názory žalobcu uvádzané v podnete sú zavádzajúce, z ktorých nevyplynula žiadna požiadavka, ktorá by sa dala zapracovať do projektu stavby. Konštatoval, že prepojenie jestvujúcich ciest, ktoré vybudovali štátne a vojenské lesy nebude mať vplyv na vznik povodní, ale zabezpečí protipožiarnu ochranu územia. Uviedol, že klimatické zmeny a zvyšujúce letné teploty nútia riešiť ochranu tohto územia, pričom jestvujúce cesty, ktoré sa nachádzajú na území jedného vlastníka a v jednom katastrálnom území chce prepojiť, pričom tieto neboli prepojené len preto, že sa jednalo o užívanie dvoch štátnych subjektov (štátne lesy a vojenské lesy). Ďalej sa navrhovateľ vyjadril ku konkrétnym požiadavkám z hľadiska kritérií určených v podaní, ako aj k technickému a technologickému riešeniu navrhovanej činnosti vrátane grafickej časti. 11. Žalovaný rozhodnutím č. 2691/2015-3.4/ak zo dňa 11.03.2015 ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 3 písm. k) a § 54 ods. 2 písm. g) zákona č. 24/2006 Z.z. vydaným podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov a § 19 zákona č. 24/2006 Z.z. na základe písomného odôvodneného podnetu žalobcu pre navrhovanú činnosť „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ navrhovateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany, Turčianske Kľačany 118, Vrútky rozhodol, že navrhovaná činnosť „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 12. V odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní bol vedený najmä úvahami v zmysle stanoviska svojej odbornej organizácie, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Žalovaný nerozhodoval o spôsobe hospodárenia v lesoch, ktorý je predpísaný v príslušnom PSoL, resp. v LHP. Uviedol, že rešpektoval odborné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1/ Z/2014/00212/Kr zo dňa 27.01.2014 a neotváral problematiku týmto odborným stanoviskom už uzavretú. 13. V súvislosti s argumentáciou žalobcu konštatoval, že smernica o biotopoch na národnej úrovni nie je vykonávaná rozhodnutím podľa § 20 ods. 6 zákona, ale odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súvislosti s tým poukázal na odborné stanovisko Okresného úradu Žilina zo dňa 27.01.2014, v ktorom sa konštatovalo, že celkový projekt „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“, nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným projektom významný vplyv na európsku sústavu chránených území, a preto nie je potrebné tento posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona. Ďalej uviedol, že týmto rozhodnutím je na národnej úrovni vykonávaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie na národnej úrovni transponovaná do zákona. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto realizácie navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu žalobcu a použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu. II. Žaloba 14. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.05.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného sp. zn. 2691/2015-3.4/ak zo dňa 11.03.2015, ktorým žalovaný rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ navrhovateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 15. Uviedol, že žalobca je účastníkom konania vedeného Okresným úradom Žilina, odborom starostlivosti o životné prostredie pod sp. zn. OU-ZA-OSZP1-2014/014157-01/Kr, ktorého predmetom je žiadosť žiadateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany o vydanie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v súvislosti so stavbou „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“. Žalovaný na základe podnetu žalobcu začal podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z. z. konanie. 16. Žalobca poukázal na to, že vo svojom podnete okrem iného uviedol, že v Národnom parku Malá Fatra a v jeho ochrannom pásme boli v priebehu dvoch rokov vydané súhlasy na výstavbu lesných ciest a konania o vydanie súhlasov k výstavbe ďalších lesných ciest v tomto území prebiehajú. Konštatoval, že vo svojom podnete poukázal aj na ďalšie negatívne vplyvy navrhovanej činnosti v predmetnom chránenom území. Uviedol, že v priebehu konania bol listom žalovaného zo dňa 25.11.2014 vyzvaný na zaslanie stanoviska v predmetnej veci, na základe čoho podaním zo dňa 10.12.2014 poukázal na skutočnosť, že zhromaždené podklady nemôžu byť dostatočné pre spoľahlivý záver, že je vylúčené, že by navrhovaná činnosť mohla v spojení s inými plánmi alebo projektmi významne ovplyvniť lokalitu NATURA 2000 - SKUEV 0252 Malá Fatra, taktiež poukázal na stanovisko ŠOP SR sp. zn. ŠOP SR 4861/2014 zo dňa 10.11.2014, z ktorého vyplývajú viaceré závery o trvalom vplyve navrhovanej činnosti na predmet ochrany, ako aj skutočnosť, že vplyv budúceho obhospodarovania s ohľadom na výstavbu lesnej cesty je ťažko odhadnúť. Ďalej poukázal na to, že odborná organizácia ochrany prírody považuje za nežiaduce zahusťovanie samotného dotknutého územia lesnou cestnou sieťou aj s ohľadom na sprístupňovanie doteraz nesprístupnených lokalít. S poukazom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie uviedol, že tieto umožňujú neposudzovať v konaní o posudzovaní vplyvov len také projekty, u ktorých možno vylúčiť bez akejkoľvek dôvodnej pochybnosti, prítomnosť vplyvu ovplyvňujúceho ciele ochrany v dotknutej lokalite. 17. Bol názoru, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by vykonal akékoľvek dokazovanie ohľadom toho, ako by mohla predmetná lesná cesta, ak by bola hodnotená s ostatnými už realizovanými, či plánovanými lesnými cestami, ovplyvniť danú lokalitu. Namietal, že ani z napadnutého rozhodnutia, ani zo stanoviska odbornej organizácie ochrany prírody nevyplýva, akým spôsobom vyhodnotila kumulatívny vplyv budovanej siete lesných ciest na predmet ochrany v Národnom parku Malá Fatra. 18. Poznamenal, že zo žiadneho z ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z . nevyplýva, že by žalovaný mohol v predmetnom zisťovacom konaní postupovať rozdielne od postupu upraveného v ustanovení § 22 a § 23 zákona č. 24/2006 Z. z. Uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých ustanovení označeného zákona dospel žalovaný k záveru, že pre jeho postup v zisťovacom konaní, ktoré začalo na podnet žalobcu, ako organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia, sa spravuje iným režimom ako zisťovacie konanie, na ktoré sa vzťahuje ust. § 18 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. a to osobitne preto, že ust. § 20 neupravuje priebeh zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. 19. Konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. musí v sebe zahŕňať vyhodnotenie povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jej únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu podľa odseku 1 uvedeného zákonného ustanovenia. Mal za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedené skutočnosti zistiť nemožno a taktiež nie je z neho zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil získané podklady vo vzťahu ku kritériám uvedeným v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. 20. Uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia explicitne vyjadril svoj postup ako taký, ktorého obsahom a zmyslom nebolo preskúmať, či sa navrhovaná činnosť má posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., keďže podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona, na základe odôvodneného písomného podnetu možno určiť, že posudzovaniu vplyvov podlieha aj činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 tohto zákona. Poukázal aj na skutočnosť, že v inom konaní, v ktorom žalovaný rozhodoval o podnete žalobcu na posudzovanie vplyvov výstavby lesnej cesty „Medzi Jarky“ pod sp. zn. 5810-2014-3.4/ ak Správa NP Malá Fatra uviedla, že majetková rozdrobenosť spolu „nešťastnými dotáciami EÚ na výstavbu protipožiarnych lesných ciest generuje zahusťovanie lesnej cestnej siete na území samotného národného parku“. Mal za to, že takéto vyjadrenie odbornej organizácie ochrany prírody neumožňuje záver o tom, že by výstavba lesných ciest podporovaná „nešťastnými dotáciami EÚ“, ktorá spolu s majetkovou rozdrobenosťou generuje zahusťovanie lesnej siete na území národného parku, nemala na predmet ochrany v tomto chránenom území významný vplyv. Žalobca bol názoru, že z prechodných ustanovení k úpravám zákona č. 24/2006 Z.z., účinným od 01.01.2015 vyplýva, že zisťovacie konania začaté pred týmto dátumom sa skončia podľa doterajších predpisov. 21. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.07.2015 s tvrdením žalobcu spočívajúcom v tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, nesúhlasil. 23. Uviedol, že žalovaný vo veci podnetu žalobcu zo dňa 03.09.2014 konal v plnom rozsahu podľa § 19 ods. 5, ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z., pričom osobitne prihliadal aj na odôvodnenie podnetu žalobcu. Konštatoval, že mu bolo doručené stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR 4861/2014 zo dňa 10.11.2014, v ktorom ŠOP SR sa vyjadrila k navrhovanej činnosti z hľadiska kritérií týkajúcich sa miesta vykonávania navrhovanej činnosti a zhodnotila význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti. Okrem toho sa osobitne vyjadrila aj k pripomienkam žalobcu. Konštatované skutočnosti v predmetnom stanovisku ŠOP SR, týkajúce sa posúdenia kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti sú uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného na strane 4 ako skutočnosti, z ktorých žalovaný v konaní vo veci podnetu žalobcu vychádzal. 24. Mal za to, že žalovaný si v konaní podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z.z. zaobstaral dostatočné podklady pre rozhodnutie, či navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov podľa citovaného zákona v zmysle kritérií stanovených týmto zákonom s tým, že pri rozhodovaní zohľadnil aj kumulatívny vplyv budovanej siete lesných ciest na predmet ochrany dotknutého chráneného územia, ktorý bol už posudzovaný v rámci konania vedeného Okresným úradom Žilina podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané podľa § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení platnom do 31.12.2014, ale podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z.z.. Uviedol, že na rozdiel od zisťovacieho konania upraveného v ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom konania podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z.z. je určenie, či posudzovaniu vplyvov podlieha navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8, alebo nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v prílohe č. 8. Bol názoru, že ustanovenie § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z., na ktoré žalobca vo svojej žalobe poukazuje, nie je možné aplikovať na rozhodnutie žalovaného, pretože navrhovaná činnosť nie je navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou, ktorá by dosahovala hodnoty uvedené v prílohe č. 8 časti B zákona č. 24/2006 Z.z. ani navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou uvedenou v prílohe č. 8 časti B zákona č. 24/2006 Z.z., ku ktorej by príslušný orgán vydal vyjadrenie, že môže mať podstatne nepriaznivý vplyv na životné prostredie, nemôže byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení platnom do 31.12.2014. 25. Poznamenal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 19 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z., keďže z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z., prihliadal na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov, ako aj na odôvodnenie podnetu. 26. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, v ktorej poukázal na rozsudky Súdneho dvora týkajúce sa uplatňovania smernice o biotopoch, ako aj požiadavkou žalobcu, aby bola navrhovaná činnosť posúdená z hľadiska cieľov a predmetu ochrany územia európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra konštatoval, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že smernica o biotopoch na národnej úrovni nie je vykonávaná rozhodnutím podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z., ale odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.. Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. bolo už v predmetnej veci vydané a je jedným z podkladov rozhodnutia žalovaného. V predmetnom odbornom stanovisku sa konštatuje, že celkový projekt „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ nebude mať samostatne alebo v kombinácii s inými projektmi významný vplyv na európsku sústavu chránených území, a preto nie je potrebné tento posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. 27. Bol názoru, že pokiaľ v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalovaný rešpektoval odborné stanovisko Okresného úradu Žilina a neotváral problematiku týmto odborným stanoviskom uzavretú, uvedené neznamená, ako tvrdí žalobca, že nepreskúmaval žalovaný navrhovanú činnosť z hľadiska toho, či sa má posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., ale že pri rozhodovaní vo veci podnetu žalobcu využil odborné stanovisko vydané Okresným úradom Žilina k možnosti významného vplyvu navrhovanej činnosti na európsku sústavu chránených území ako jeden z podkladov rozhodnutia. 28. Žalobcom citované vyjadrenie ŠOP SR Správy Národného parku Malá Fatra sa podľa názoru žalovaného na navrhovanú činnosť, ktorá bola predmetnom konania podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z. z. vo veci podnetu žalobcu, ani na projekt výstavby lesnej cesty „Medzi Jarky“, ktorá bola predmetom iného konania nevzťahovalo, keďže vplyv týchto projektov, ktoré sú umiestnené k hraniciam národného parku, resp. do územia ochranného pásma národného parku, označila ŠOP SR Správa Národného parku Malá Fatra vo svojom stanovisku z vyššie uvedených dôvodov, za nevýznamný. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, resp. konanie zastaviť. IV. 30. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP rozsudkom č. k. 1S/119/2015-60 zo dňa 21.04.2016 žalobu ako nedôvodnú zamietol. 31. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu predmetné rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím sp. zn. 2Sžo/67/2016 zo dňa 26.02.2019 zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne a komplexne prejednať žalobu, po dôslednom preskúmaní žalobcom uplatnených námietok znovu o jeho žalobe rozhodnúť a rozhodnutie v spojitosti s odvolacími námietkami riadne a presvedčivo odôvodniť. V. Právna úprava 32. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ust. § 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodov v žalobe a odvolaní uvedených ako aj v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 33. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok 34. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 38. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 39. Podľa § 18 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z., ministerstvo v konaní podľa § 20 určí, či posudzovaniu vplyvov podlieha aj navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v prílohe č. 8. 40. Podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z. z., ministerstvo začne konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 na základe odôvodneného písomného podnetu a) povoľujúceho orgánu, b) okresného úradu v sídle kraja, c) okresného úradu, d) rezortného orgánu, e) organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia podľa § 27, f) navrhovateľa (2) Ministerstvo môže začať konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 aj z vlastného podnetu, pričom prihliada na podnety verejnosti, dotknutej obce a dotknutého orgánu. (3) Ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, ministerstvo prihliada najmä na a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, c) význam očakávaných vplyvov, d) odôvodnenie podnetu podľa odseku 1. (4) Ak ide o rozhodovanie, ministerstvo použije primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 5. (5) Ministerstvo môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie požiadaviek podnetu, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. (6) O tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne ministerstvo. VI. Právne posúdenie veci 41. Úlohou tunajšieho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2691/2015-3.4/ ak zo dňa 11.03.2015, ktorým Ministerstvo životného prostredia SR vydalo podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z. z., na základe podnetu žalobcu, podľa § 20 ods. 1 písm. e) citovaného zákona pre navrhovanú činnosť „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ navrhovateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany, Turčianske Kľačany 118, Vrútky rozhodnutie, že navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny predmetná lesná cesta je trasovaná v okrese Martin, v k.ú. G., v NP Malá Fatra, kde platí 3. stupeň územnej ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v biotopovom území európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra, ako aj v Chránenom vtáčom území Malá Fatra SKCHVÚ013. 42. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok (žalobných i odvolacích) vznesených žalobcom dospel k záveru, o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného. 43. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil skutkový stav veci uvedený v I. časti tohto rozhodnutia - Administratívne konanie. 44. Podľa názoru súdu je nesporné, že konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu žalovaného predchádzalo, bolo začaté podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014. Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konaní podľa § 59 ods. 2 (§ 64 zákona č. 24/2006 Z. z.). 45. Podstatou žalobných námietok žalobcu bola absencia posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti z hľadiska kumulatívnych vplyvov tejto činnosti s inými činnosťami rovnakého druhu v tom istom alebo blízkom území. Žalobca uviedol, že poukázal na stanovisko ŠOP SR sp. zn. ŠOP SR/4861/2014 zo dňa 10.11.2014, z ktorého vyplývajú viaceré závery o trvalom vplyve navrhovanej činnosti na predmet ochrany ako aj skutočnosť, že vplyv budúceho obhospodarovania s ohľadom na výstavbu lesnej cesty, je ťažko odhadnúť. Tiež poukázal na to, že odborná organizácia ochrany prírody považuje za nežiadúce zahusťovanie samotného dotknutého územia lesnou cestnou sieťou aj s ohľadom na sprístupňovanie doteraz nesprístupnených lokalít. Ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť, ako žalovaný vyhodnotil získané podklady vo vzťahu ku kritériám uvedeným v ust. § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. 46. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzajúc zo stanoviska odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky č. ŠOP SR/4861/2014 zo dňa 10.11.2014, v ktorom bola zhodnotená navrhovaná činnosť z hľadiska kritérií ustanovených v § 20 ods. 3 citovaného zákona, ako aj zo stanoviska navrhovateľa zo dňa 06.11.2014, sa v dostatočnej miere nevysporiadal s námietkou žalobcu vznesenou vo vzťahu k vyhodnoteniu kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti v danej lokalite. V rozhodnutí žalovaný v súvislosti s otázkou kumulatívnych vplyvov uviedol, že: „Správa národného parku NP Malá Fatra považuje za závažný problém majetkovú rozdrobenosť lesov, ktorá generuje zahusťovanie lesnej cestnej siete na území samotného národného parku. Vplyv lesnej cesty Mikanová považuje za nevýznamný - krátke prepojenie existujúcich lesných ciest a ich rekonštrukcia v blízkosti hranice národného parku. Za málo pravdepodobné považuje významné negatívne vplyvy na chránené územia v prípade lesných ciest Hrbatá, Húboč, Zázrivá II. etapa a Medzi Jarky, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme národného parku, prevažne v smrekových monokultúrach“. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva, že žalovaný len opísal časť vyjadrenia Štátnej ochrany prírody, bez toho, aby kumulatívne vplyvy vyhodnotil v spojení s námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že žalovaný sa nevysporiadal s ďalšími zisteniami ŠOP uvádzanými v jeho stanovisku, konkrétne išlo o zistenie, že lesné cesty LC Plešel, LC Paľova a LC Uhliská považuje Správa NP Malá Fatra za najproblémovejšie a ako sieť týchto ciest vplýva na nežiadúce zahusťovanie územia lesnou cestnou sieťou na predmetné územie. Žalovaný taktiež žiadnym spôsobom nereagoval na ďalšie odborné zistenie spomínané v Stanovisku Správa NP Malá Fatra, že čo sa týka nedávno vydaných rozhodnutí o výstavbe iných lesných ciest a rozpracovaných žiadostí o realizáciu lesných ciest v území NP Malá Fatra a v jeho ochrannom pásme, toto považuje Správa NP Malá Fatra za problém, zahusťovanie samotného územia národného parku lesnou cestnou sieťou považuje za nežiadúce, aj s ohľadom na sprístupňovanie doteraz nesprístupnených lokalít. Rovnako zo strany žalovaného nebola posudzovaná otázka kumulatívneho vplyvu výstavby predmetných ciest z hľadiska únosnosti prírodného prostredia, keď v stanovisku Správa NP Malá Fatra uviedla, že vplyv vzhľadom na dĺžku cesty bude malý, ale trvalý. 47. Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len, ak je rozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z. rozhodnutie musí byť odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. K tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. 48. Žalovaný nepostupoval v zmysle uvedených zásad. K otázke rozsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného aj najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2Sžo/67/2016 zo dňa 26.02.2019 poznamenal, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov, ak sa na konanie neaplikuje úprava správneho poriadku a úprava konkrétneho právneho predpisu zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 nie je dostatočná, je dôvodné vyžadovať od správneho orgánu, aby vydané rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie v takom rozsahu, aby garantovalo účastníkovi konania možnosť realizácie jeho procesných práv v zmysle ústavy a medzinárodných dohovorov. Zároveň zdôraznil, že aplikovateľná právna úprava § 20 ods. 4 v spojení s § 29 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 vytvára dostatočne široký rámec pre zisťovanie a vyhodnocovanie relevantných skutočností tak, aby bol výsledným rozhodnutím naplnený účel uvedený v § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. 49. Je nepochybné, že žalovaný požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky o odborné stanovisko k vyjadreniu z hľadiska kritérií týkajúcich sa navrhovanej činnosti v danej lokalite, v preskumávanom rozhodnutí žalovaný aj čiastočne uviedol zistenia odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný vyhodnotil a posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska kritérií stanovených v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. (povaha a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochrana poskytovaná podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podľa odseku 1) a to aj v spojení s účelom zákona, ktorým je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 50. Pokiaľ správny orgán nahradil správnu úvahu len strohým konštatovaním bez odôvodnenia zapadajúceho do logických súvislostí a úvah, nie je možné považovať tvrdené skutočnosti za odôvodnené. Krajský súd nepopiera, že oblasť povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) je v správnom práve pomerne široká. Správny orgán však nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Žalovaný založil svoju správnu úvahu na skutočnostiach, ktoré nepodporil náležitým zdôvodnením, preto bude potrebné, aby túto doplnil tak, aby nebola pochybnosť v tom, na základe akých skutočností založil svoj právny záver. V prípade, že dospeje k rovnakému právnemu záveru, v záujme presvedčivosti odôvodnenia správneho rozhodnutia, bude nevyhnutné, aby žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil ako a na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k svojmu záveru. 51. Za tejto situácie nebolo možné vzhľadom na absenciu dôvodov v rozhodnutí vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu preskúmať, či podklady rozhodnutia môžu byť dostatočné pre spoľahlivý záver, že je vylúčené, aby navrhovaná činnosť mohla v spojení s inými plánmi alebo projektmi, ovplyvniť integritu lokality NATURA 2000 - SKUEV 0252 Malá Fatra. 52. V súvislosti s poukázaním žalobcu na rozsudok C-531/13 zo dňa 11.02.2015 je potrebné uviesť, že tento rozsudok sa týka otázky realizácie vrtov pri skúšobnej ťažbe v zmysle smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, vo vzťahu k povinnosti vykonať posudzovanie vplyvov hĺbkového vrtu, o aký ide vo veci samej, na životné prostredie. Príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť osobitne preskúmať otázku, či vzhľadom na kritériá uvedené v prílohe III smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/31, musí byť vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, v rámci toho treba predovšetkým preskúmať, či vplyvy skúšobných vrtov na životné prostredie môžu byť z dôvodu vplyvov iných projektov závažnejšie než pri neexistencii týchto iných projektov. Je nepochybné, že uvádzané rozhodnutie vychádzalo z iných skutkových okolností než v prejednávanej veci, a preto podľa názoru súdu nie je možné na uvedené rozhodnutie prihliadať. 53. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že činnosťou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správneho orgánu, ale len preskúmavať zákonnosť jeho postupu a rozhodnutia, teda či kompetentný orgán pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 54. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a rozhodnutie žalovaného v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 55. Podľa § 191 ods. 6, veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 56. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.