Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/141/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201125 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201125.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SOFTIP, a.s., IČO: 36 785 512, Krasovského 14, 851 01 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/179955/2015/5193 zo dňa 29.04.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.04.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane”) č. 9601401/5/5457590/2014/ Myt zo dňa 18.12.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok”) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 v sume XX.XXX,XX Eur. 2. Správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby z dôvodu, že náklady na sprostredkovanie a poskytnutie konzultačných, programátorských a analytických služieb v celkovej výške XXX.XXX,XX Eur nespĺňali podmienky uvedené v § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov”). Ďalším dôvodom bolo zistenie, že žalobca neupravil základ dane o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi vo výške X.XXX Eur a o rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške X.XXX,XX Eur. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z neprávneho právneho a skutkového posúdenia a za rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadal ich zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 4. Podľa žalobcu na to, aby daňový subjekt preukázal, že určité výdavky sú daňovými výdavkami, a teda aby uniesol dôkazné bremeno, je vo všeobecnosti potrebné, aby daňový subjekt predložil dôkazy preukazujúce uvedenú skutočnosť, ako aj aby správca dane tieto dôkazy vzal do úvahy a vyhodnotil podľa pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku, a to tak, aby došlo k naplneniu zásady objektívnej pravdy s cieľom riadneho a objektívneho zistenia skutočností rozhodných pre vyrubenie dane (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Mal za to, že svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si riadne splnil a správcovi dane, ako aj žalovanému poskytoval vysvetlenia a predkladal dôkazy preukazujúce skutočné vynaloženie spochybňovaných výdavkov, ako aj skutočnosť, že vynaloženie týchto výdavkov bolo potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný ani nerozporoval. V tejto súvislosti žalobca poskytol správcovi dane jednak listinné dôkazy (napr. zmluvy so sprostredkovateľmi, prijaté dodávateľské faktúry, potvrdenia o úhradách faktúr bankovým prevodom, dôkazy o uzavretí zmlúv s koncovými zákazníkmi, podklady bývalého generálneho riaditeľa žalobcu H.. S., čestné vyhlásenia, interné predpisy žalobcu, výstupy z evidencie žalobcu dokumentujúce vývoj dotknutých obchodných prípadov a i.), ako aj označil a navrhol vykonanie ďalších dôkazov (najmä výsluch bývalého generálneho riaditeľa H.. S., výsluchy obchodných manažérov žalobcu, výsluchy dodávateľov žalobcu a ich subdodávateľov ku konkrétnym sporným otázkam a pod.). Namietal, že správca dane odmietal prakticky všetky tvrdenia žalobcu a dôkazy a okolnosti, na ktoré žalobca poukazoval. Podľa žalobcu správca dane nedôvodne konštatoval, že predkladané dôkazy sú všeobecné a neurčité. Pritom sa v súvislosti s daňovými konaniami viac krát opieral o zjavne nepodložený a nesprávny záver, že činnosť vo forme poradenstva sa realizuje predovšetkým písomnou formou. Takéto tvrdenie však nemá oporu v právnom poriadku ani v bežnej obchodnej praxi. Žalobca zastával názor, že správca dane nesprávne zúžil pojem dôkaz na písomný, listinný dôkaz, a ostatným dôkazom pripisoval marginálny až nulový význam, bez ohľadu na ich obsah. Preukázanie skutkového stavu je pritom možné akýmikoľvek na to vhodnými prostriedkami, medzi ktoré patria o.i. ústne výpovede. Na druhej strane dôkazy, ktoré boli predložené v listinnej podobe, správca dane odmietal pre absenciu náležitostí, ktoré spĺňať nemusia. 5. Zdôraznil, že žalovaný a správca dane boli pri hodnotení dôkazov povinní postupovať najmä podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého však nepostupovali a prihliadali účelovo a selektívne len na vybrané dôkazy či ich časti; takisto neprihliadli na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo, najmä na tie, na ktoré žalobca poukazoval. Uvedeným postupom žalovaný a správca dane nedodržali prípustný právny rámec správnej úvahy. Rozpor v postupe a hodnotení dôkazov správcu dane s týmto ustanovením je podľa žalobcu zrejmý na viacerých miestach. Správca dane nedôvodne a protizákonne odmietol zohľadniť mnohé dôkazy, v dôsledku čoho jeho zistenia nemohli byť ani správne, ani zákonné. Žalovaný na odôvodnené námietky žalobcu proti takémuto postupu správcu dane len konštatoval, že nebolo povinnosťou správcu dane vykonať všetky dôkazy. Žalobca namietal, že správca dane za dôkaz nepovažoval a takto ani nehodnotil výpovede svedkov, čím sa dopustil porušenia § 24 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane (rovnako ako žalovaný) nezákonne neprihliadli na predložené čestné vyhlásenia obchodných manažérov a nijako ich v rozhodnutí nezohľadnili. Nezákonnosť postupu správcu dane pri hodnotení dôkazov je podľa žalobcu zrejmá aj z hodnotenia písomného stanoviska H.. X. S., ktorý potvrdil opodstatnenosť a nevyhnutnosť realizácie plnení poskytnutých obchodnými partnermi vo väzbe na obchodné aktivity žalobcu, ako aj realizáciu plnenia zo strany obchodných partnerov. Správca dane z tohto vyjadrenia selektívne vybral len niektoré informácie účelovým spôsobom. Správca dane opomenul vysvetlenie H.. S. ohľadom charakteru vzťahov a dôvodov, pre ktoré žalobca nepožadoval písomné výstupy, prezentácie, podrobné podklady (keďže tieto nemuseli znamenať pridanú hodnotu pre žalobcu), ale prečo viazal vyplatenie odmeny na úhradu faktúry zo strany zákazníka a s tým spojeným upustením od požiadavky administratívnej tvorby dokumentov. 6. Žalovaný ani správca dane pri hodnotení dôkazov takisto neprihliadli na ďalšie súvislosti, na ktoré žalobca poukazoval a riadne ich preukázal, a to najmä na vzťah postupu žalobcu k obchodnej metodike žalobcu, podrobne zdokumentovanej v internej smernici žalobcu a problémy žalobcu s cash flow v dotknutom období. Poukázal v tejto súvislosti na to, že zapojenie externých poradcov v rámci posudzovaných obchodných prípadov bolo v súlade s obchodnou metodikou žalobcu, podrobne upravenou v internej smernici žalobcu, pričom vzťah medzi obchodnom metodikou a potrebou externej spolupráce a všetky súvisiace aspekty vyčerpávajúco vysvetlil v konaní pred správnymi orgánmi. Mal za to, že objasnil skutočnosť, že posudzované obchodné prípady spadajú do obdobia, kedy žalobca vykazoval najhoršie hospodárske výsledky, mal značné problémy s cash flow a potreboval obchodné prípady úspešne zrealizovať v čo najkratšom čase a s čo najmenšími nákladmi. Práve zapojenie externých partnerov a podmienenie vzniku nároku na odmenu týchto partnerov konečným finančným efektom pre žalobcu umožnilo žalobcovi o.i. ušetriť náklady, zabezpečiť riadny chod spoločnosti a v konečnom dôsledku zvýšiť zdaniteľné príjmy. Rovnako vo vzťahu k časovým súvislostiam medzi zapojením externých partnerov (uzavretím zmlúv s partnermi) a úspešnou realizáciou posudzovaných obchodných prípadov uviedol, že zapojenie externého partnera malo vždy za následok prekonanie stagnácie obchodného prípadu a jeho úspešné zavŕšenie. 7. Ďalej žalobca dôvodil, že závery žalovaného a správcu dane sú nesprávne nielen z dôvodu, že sú založené na neprimerane formálnom a nie materiálnom výklade právnych predpisov, ale aj na nedostatočnom preskúmaní skutkových okolností veci. Uviedol, že správca dane nevykonal potrebné dôkazy alebo ich doplnenia ani v prípade, keď ich potreba priamo vyplynula z iného vykonaného dôkazu (napríklad svedok predložil odovzdávací protokol o odovzdaní rozhodnej dokumentácie novému konateľovi, toho však správca dane nepredvolal, ani nevyzval na ich predloženie, rovnako správca dane konštatoval nedôveryhodnosť výpovede o zničení niektorých dokladov v inom prípade len preto, že svedok nepredložil potvrdenie o vytopení bez vykonania ďalších úkonov a podobne). Tento postup správcu dane žalobca namietal a žiadal vykonanie viacerých dôkazov (najmä vypočutie svedkov H. X. S.Á., Y.. O. G., V.. Q. K., V.. V. V., podporne vzhľadom na nezohľadnenie predložených čestných vyhlásení aj výsluchy H.. P. F. a H.. P. S.). S ohľadom na nesprávnu interpretáciu vyjadrení H.. S. správcom dane žalobca v doplnení odvolania predovšetkým žiadal doplnenie vyjadrenia H.. S.I. riadnym výsluchom. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že hoci išlo o kľúčového svedka (a osobu, ktorá zastrešovala niektoré namietané obchodné príležitosti, resp. spoločnosti žalobcu odporučila nadviazanie spolupráce s konkrétnymi externými partnermi), jeho výsluch nebol realizovaný riadnym postupom podľa daňového poriadku, pričom žalobca nemal dostatočnú možnosť na riadnu realizáciu svojich práv, vrátane práva klásť svedkom otázky. Poukázal na to, že žalovaný na uvedené námietky žalobcu nereagoval a žiadny z dôkazov navrhovaných žalobcom nevykonal. 8. Uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s viacerými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, resp. v doplnení odvolania proti rozhodnutiu správcu dane, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na argumentáciu správcu dane vo vzťahu k autorským právam k už existujúcemu softwaru, pričom žalobca objasňoval, že hoci disponuje autorskými právami k svojim produktom a zákazník nie je bez ďalšieho sám oprávnený do týchto produktov zasahovať, zákazník má v zásade vždy možnosť sa rozhodnúť, že nebude aktualizovať alebo upravovať (upgradovať) svoj existujúci informačný systém, ale si vyberie iný informačný systém ako celok. Preto každá potrebná zmena do informačného systému je vnímaná na jednej strane síce ako obchodná príležitosť, na strane druhej ale súčasne ako ohrozenie a riziko, že zákazník sa rozhodne prestať využívať produkty a služby žalobcu úplne. Preto žalobca musí vynakladať obchodné aktivity na udržanie klienta, správne zhodnotenie jeho potrieb a presvedčenie klienta na pokračovaní (a rozšírení) spolupráce. V súvislosti s tým vynaložené prostriedky sú preto prostriedkami nielen na dosiahnutie nových, ale súčasne aj na udržanie svojich existujúcich príjmov. Žalobca ďalej poukázal na viaceré skúsenosti z minulosti, kedy sa zákazník rozhodol vymeniť celé riešenie, čo preukázal listinnými dôkazmi (napr. výpoveďou zmluvy). Na základe uvedeného žalobca objasnil, že aj pri existujúcich zákazníkoch vznikali reálne hrozby straty zákaziek vo forme upustenia od rozšírenia existujúcich systémov a ich nahradenia komplexným riešením iného konkurenta. Riziko nielen nedosiahnutia nových príjmov, ale aj straty existujúcich, je preto aj v každom takomto prípade reálnou možnosťou, na ktorú podľa žalobcu správca dane nedôvodné odmietal prihliadať. Vynaloženie výdavkov na externú výpomoc a poradenstvo v takejto situácii nemôže byť z tohto dôvodu nedôvodné. Žalobca zdôraznil, že týmito námietkami voči nesprávnemu výkladu správcu dane v súvislosti s autorskými právami žalobcu sa žalovaný vôbec nezaoberal. Namietal, že žalovaný sa obmedzil na zopakovanie vyjadrení koncových užívateľov, v zmysle ktorých pri rokovaniach, uzavretí zmlúv a ich plnení bol priamy kontakt medzi koncovým užívateľom a žalobcom, bez akýchkoľvek sprostredkovateľských článkov, neberúc do úvahy ani nereflektujúc súvisiacu argumentáciu žalobcu. 9. Zastával názor, že správca dane nesprávne právne posúdil dotknuté zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na potrebu posudzovania zmlúv s externými partnermi materiálne podľa obsahu a predmetu plnenia, nie formálne a zužujúco, a to s prihliadnutím na princíp neformálnosti vyjadrený v § 3 ods. 6 daňového poriadku. Podľa žalobcu správca dane neprihliadol na dôkazy, ktoré presnejšie vymedzovali obsah právnych úkonov, vrátane praxe strán, ktorá zahŕňala najmä analytický a konzultačný charakter týchto zmlúv. Žalobca objasnil, prečo v súvislosti s činnosťou svojich obchodných partnerov zvolil práve formu zmlúv o sprostredkovaní a že takýto postup je v súlade s platnou právnou úpravou a ustálenou praxou. Zdôraznil, že nakoľko boli splnené podmienky zmluvy zo strany sprostredkovateľa a obchodné prípady boli získané až na základe spolupôsobenia sprostredkovateľa, boli splnené podmienky pre úhradu odmeny, pričom vznik nároku na províziu pre sprostredkovateľa, vystavenie faktúry a faktická úhrada boli viazané vždy na úhradu faktúr koncovým zákazníkom na bankový účet žalobcu. Výdavky na odmenu sprostredkovateľa bolo preto potrebné považovať za dôvodne a účelne vynaložené tak na dosiahnutie, ako aj udržanie zdaniteľných príjmov spoločnosti a spĺňajú podmienku vecnosti a preukaznosti daňového výdavku. 10. Záverom žalobca zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na námietky žalobcu týkajúce sa nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ktoré je síce rozsiahle, ale neadresné a nezodpovedajúce zákonným požiadavkám. Rozporoval záver žalovaného, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom. Tento záver žalovaného žalobca považoval za neodôvodnený a arbitrárny. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.08.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že podstatou sporu je posúdenie skutočnosti, či žalobca v súlade s ustanovením § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona dani z príjmov na daňové účely dostatočne preukázal, že výdavky za sprostredkovanie v celkovej výške XX.XXX,XX Eur fakturované spoločnosťami G., W.. W. Y..R.., S. W..Y..R.., U. X. W. W..Y..R.. sú aj výdavkami daňovými. Tretími osobami bola W. U. B. - W. (sporná faktúra vystavená spoločnosťou G., W.. W. Y..R..), F. V. W. - F. (sporná faktúra vystavená spoločnosťou S. W..Y..R..) a W. B. V., Š. V. - W. (sporná faktúra od spoločnosti X. W. W..Y..R..). 12. Podľa žalovaného žalobca k svojmu tvrdeniu, že sprostredkovateľské služby poskytli spoločnosti G., W.. W. Y..R.., S. W..Y..R.., X. W. W..Y..R.., prípadne F. F. W..Y..R.. predkladal dôkazy, okrem sporných dodávateľských faktúr a zmlúv aj rôzne interné dokumenty, ktoré sú ale veľmi všeobecného charakteru, nie sú podpísané, neobsahujú jednoznačné a nezameniteľné údaje, ktoré by bolo možné ďalej overiť, nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o skutočnostiach, na preukázanie ktorých bol žalobca vyzvaný. Ani z jedného predloženého dôkazu nie je jednoznačne zrejmé, aká činnosť bola zo strany sprostredkovateľa na naplnenie predmetu zmluvy a nárokovanie si provízie vyvinutá. Žalobca nepreukázal, že vyššie uvedené spoločnosti konali v jeho záujme vo vzťahu k tretím osobám, koncovým užívateľom. Okrem toho koncoví užívatelia, a to W., F. U. W. boli pre žalobcu už známi obchodní partneri. Títo vo svojich odpovediach a na ústnych pojednávaniach zhodne uviedli, že pri rokovaniach, uzatvorení zmluvy, ako aj jej plnení bol priamy kontakt medzi koncovým užívateľom a žalobcom, bez akýchkoľvek sprostredkovateľských článkov. 13. Dôvodil, že dôkazy, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní nie sú dôkazmi, ktoré odstránili pochybnosti správcu dane o reálnom poskytnutí sprostredkovateľských služieb spoločnosťami uvedenými na sporných dodávateľských faktúrach. Predložená obchodná metodika je len internou záležitosťou žalobcu a nezbavuje ho povinnosti dodržania ustanovení § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Rovnako vývoj kľúčových obchodných príležitostí podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukazuje správcom dane požadované skutočnosti. Je to interná evidencia o obchodných príležitostiach s uvedením mena obchodného manažéra, popisom služby, hodnotou zákazky a ďalšími údajmi. Žiadnym spôsobom ani len nenaznačuje, že konkrétna obchodná príležitosť bola ukončená a príslušná zmluva uzatvorená za aktívnej účasti sprostredkovateľa, a to spoločnosti G., W.. W. Y.. R.., S. W..Y..R.., X. W. W..Y..R.., či spoločnosti F. F. W.. Y.. R.., prípadne ďalších jeho subdodávateľov. 14. Poukázal na to, že z dôvodu nesplnenia si vlastnej dôkaznej povinnosti žalobcu, správca dane preveroval aj poskytovateľov služieb, spoločnosti G., W.. W. Y..R.., S. W..Y..R.., X. W. W..Y..R.., F. F. W.. Y.. R.., ako aj jeho subdodávateľov. Správca dane zistil, že spoločnosti G., W.. W. Y..R.. a S., W..Y..R.. sú problematické daňové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú, prípadne na adrese uvedenej v obchodnom registri nemajú svoje sídlo. Ani konatelia týchto spoločností H.. H. Š. a H.. Q. W. nepreukázali svoje tvrdenie, že sprostredkovanie vykonali. F. S. vôbec listu správcu dane neporozumel. Konateľka spoločnosti J&. W. W..Y..R.. H.. Q. síce potvrdila vykonanie sprostredkovania, ktoré mala vykonať slovenská firma, na meno ktorej si nepamätala. Poradenskú činnosť vykonával H.. S.. Okrem inej písomnej dokumentácie bez akejkoľvek vypovedacej schopnosti, menovaná predložila správcovi dane zmluvu uzatvorenú medzi F. F. W..Y..R.. a spoločnosťou J&. W. W..Y..R.. zo dňa 01.10.2010. Spoločnosť F. F. W..Y..R.. je problematický daňový subjekt. Jeho konateľ X. F. podal svedeckú výpoveď až po jeho predvedení policajným zborom. Uzavretie zmlúv a poskytnutie služieb potvrdil, no na presné detaily si už nepamätal a tvrdil, že všetky údaje sú v záznamoch, ktoré odovzdal novému konateľovi spoločnosti. K svojmu tvrdeniu síce predložil preberací protokol zo dňa 31.08.2014, z ktorého ale nie je zrejmé uvedené tvrdenie X. F.. Správca dane preveroval aj subdodávateľov spoločnosti F. F. W..Y..R.., H.. V. V.Á. a Q. W. W..Y..R.. V obidvoch prípadoch boli správcom dane obstarané len faktúry vystavené od príslušného subdodávateľa spoločnosti F. F. W..Y..R.. a príslušné zmluvy, ktoré však rovnako tak, ako je uvedené vyššie, nie sú jednoznačným dôkazom toho, že sprostredkovanie bolo pre daňový subjekt aj reálne vykonané, a to či už spoločnosťou F. F. W..Y..R.. alebo príslušným subdodávateľom. Správca dane na podanie svedeckej výpovede predvolal aj H.. X. S., osobu, ktorá realizovala niektoré obchodné príležitosti. Z jeho písomnej svedeckej výpovede je zrejmé, že jeho postavenie u žalobcu bolo len formálne, spoločnosť F. F. W..Y..R.. ale žalobcovi odporučil on sám. Žiadne podklady o vykonaní sprostredkovania nemal. Uviedol, že vlastne ani o sprostredkovanie nešlo, ale išlo o získavanie informácií, ktoré pomohli obchodné príležitosti uzavrieť. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 45 ods. 2 písm. e/ daňového poriadku). 15. Ďalej uviedol, že miestne príslušnému správcovi dane bol dňa 23.07.2014 doručený list, ktorým Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, Banská Bystrica informuje o podozrení zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného, pretože žalobca mal zahrnúť do daňového priznania okrem iného aj faktúru č. 1004141 zo dňa 14.04.2010 na sumu XX.XXX,XX Eur, vystavenú spoločnosťou G., W.. W. Y..R.., pričom k sprostredkovaniu produktov a služieb deklarovaných v uvedenej faktúre nemalo dôjsť. 16. Dôvodil, že v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku je daňový orgán ten, ktorý procesný postup v daňovom konaní určuje, keď je povinný postupovať v medziach zákona. Je na zvážení správcu dane ako vedie dokazovanie, ktoré dôkazy a akým spôsobom obstará, kedy bude považovať dokazovanie za skončené, prípadne či bude v ňom pokračovať. Nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Zastával preto názor, že nebolo povinnosťou správcu dane vykonať všetky dôkazy tak, ako to navrhoval žalobca. Okrem toho H.. S. podal písomnú svedeckú výpoveď, ktorú doručil správcovi dane dňa 26.05.2014 a V. V. bol na podanie svedeckej výpovede predvolaný. Predvolanie sa ale správcovi dane vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. 17. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal predovšetkým s tými námietkami, ktoré mali, resp. mohli mať vplyv na samotný výrok rozhodnutia. Správca dane od žalobcu požadoval predloženie len takých dôkazov, ktorými žalobca mohol, resp. mal povinnosť disponovať. Od žalobcu bolo vyžadované len splnenie vlastnej dôkaznej povinnosti. K námietkam týkajúcim sa obchodnej metodiky, externej spolupráce, reálnej hrozby straty zákaziek, či úspešnosti obchodných príležitostí sa žalovaný nevyjadril, nakoľko tieto skutočnosti na samotný výrok žalobou napadnutého rozhodnutia nemali vplyv. Poukázal na to, že v odvolacom konaní mal žalobca tendenciu podsúvať plnenie dôkaznej povinnosti správcovi dane. Podľa žalovaného tiež nie je v jeho kompetencii posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predložených zmlúv, a preto sa takáto úvaha, prípadne názor v napadnutom rozhodnutí ani nenachádza. Tvrdenie žalobcu, že služby boli poskytnuté na základe predložených zmlúv, že bolo za ne riadne zaplatené, čo bolo vždy viazané na úhradu faktúr koncovým zákazníkom, ešte nie je dôkazom toho, že služby sprostredkovateľov boli aj reálne poskytnuté. A práve túto skutočnosť žalobca podľa žalovaného nepreukázal. 18. Záverom vyslovil názor, že správca dane ako aj žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli všetky skutočnosti, z ktorých vo svojich záveroch vychádzali s uvedením príslušných ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých správne orgány rozhodovali, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a vysporiadanie sa s námietkami a návrhmi žalobcu. IV. Konanie na správnom orgáne 19. Nahliadnutím do administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9601401/5/298222/2014/Myt zo dňa 24.01.2014, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 29.01.2014. Po vyjadrení žalobcu k protokolu a doplňujúcom preverovaní boli pripomienky žalobcu prerokované dňa 12.09.2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/4206865/2014/Myt a dňa 11.12.2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/5387422/2014/Ge. 20. Správca dane kontrolou predložených dokladov a dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej kontroly a nasledujúceho vyrubovacieho konania zistil okrem iného nasledovné skutočnosti, ktoré neskôr premietol do preskúmavaného rozhodnutia. 21. Správca dane zistil, že žalobca do daňových výdavkov zaúčtoval dodávateľskú faktúru č. 1004141 (int. č. 1010393) zo dňa 14.04.2010 v sume XX.XXX,XX Eur vystavenú spoločnosťou G., W.. W. Y..R.. za sprostredkovateľskú činnosť podľa Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.09.2007 a jej Dodatkov č. 1 a 2 zo dňa 10.11.2008 a 06.10.2009. Podľa zmluvy mal dodávateľ ako sprostredkovateľ vykonávať činnosť, ktorej výsledkom malo byť uzavretie Dodatku č. 5 zo dňa 24.11.2009 k Zmluve o dielo č. 12025112 zo dňa 08.03.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a nadobúdateľom W. V tejto súvislosti správca dane na základe dožiadania č. 9601401/5/1495871/2013/Myt zo dňa 19.04.2013 preveroval, či v účtovníctve spoločnosti G., W.. W. Y..R.. sa sporná dodávateľská faktúra nachádza a žiadal zdokladovanie uskutočnenia sprostredkovania, konkrétne žiadal uviesť, akú činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a zrealizovať obchodný prípad spoločnosť G., W.. W. Y..R.. vyvíjala, zdokladovanie nákladov, ktoré boli v súvislosti so sprostredkovaním vynaložené a pod. Miestne príslušný správca dane zaslal na adresu spoločnosti G., W.. W. Y..R.. predvolanie, ktoré sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Na základe miestneho zisťovania na adrese sídla spoločnosti zo dňa 16.05.2013 správca dane zistil, že spoločnosť G., W.. W. Y..R.. mala uzatvorenú podnájomnú zmluvu so spoločnosťou D. D. H. W..Y..R.. Pri osobnom stretnutí so zamestnankyňou prenajímateľa, J. O., dostal správca dane informáciu, že spoločnosť G., W.. W. Y..R.. u nich už sídlo nemá a poštu nepreberá. Podľa e-mailu J. O. zaslanom správcovi dane spoločnosť G., W.. W. Y..R.. prestala s nimi komunikovať, neuhradila nájomné ani po výzvach, a preto ju prestali registrovať. Spoločnosť G., W.. W. Y..R.. so správcom dane nekomunikuje, za rok 2010 daňové priznanie k dani z príjmov nepodala, posledné daňové priznanie bolo podané za zdaňovacie obdobie roka 2008. Na podanie svedeckej výpovede bol predvolaný H.. H. Š. (konateľ spoločnosti G., W.. W. Y..R.. od 13.09.2005 do 22.01.2010), o čom bol žalobca upovedomený (Upovedomenie o vypočutí svedka č. 9601401/5/4467579/2013/Myt zo dňa 02.10.2013), pričom predvolanie zaslané H.. Š. sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“ i napriek tomu, že správca dane si jeho pobyt preveroval cez Register obyvateľstva SR. Žalobca bol na ústnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2013 oboznámený s výsledkom uvedeného dožiadania a zároveň bol vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich, že výdavok za sprostredkovanie bol vynaložený účelne a že bol výsledok, uzavretie zmluvy s treťou stranou, dosiahnutý pričinením spoločnosti G., W.. W. Y..R. ako sprostredkovateľa. V stanovisku doručenom správcovi dane dňa 29.11.2013 žalobca uviedol dôvody potreby externej spolupráce s tým, že prípad mal na starosti H.. P. F., obchodná príležitosť mala číslo 1332 a bola zaevidovaná v marci 2009 a v novembri 2009 bola ukončená so statusom „výhra“. V liste zo dňa 16.12.2013 W. správcovi dane uviedla, že uzatvorenie prvotnej zmluvy so žalobcom bolo výsledkom verejnej súťaže zo dňa 08.03.2006. Forma dodatku bola zvolená preto, lebo sa jednalo o upgrade už existujúceho informačného systému, ku ktorému mal žalobca autorské práva. Uzatvorenie Dodatku č. 5 bolo potrebné v dôsledku upgradu informačného systému Softip Packet na Softip Profit z dôvodu oznámenia spoločnosti Microsoft, že nebude pokračovať vo vývoji Visual FoxPro, v ktorého prostredí bol vytvorený Softip Packet. 22. Ďalej správca dane zistil, že žalobca do daňových výdavkov zaúčtoval dodávateľskú faktúru č. 20100402 (int. č. 1010399) zo dňa 01.03.2010 vystavenú spoločnosťou Z., W..Y..R.. (od 03.03.2010 S. W..Y..R..) v sume XX.XXX Eur, predmetom ktorej bola sprostredkovateľská provízia v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 21,05.2009. Na základe Dožiadania č. 9601401/5/1494384/2013/ Myt zo dňa 19.04.2013 správca dane preveroval, či v účtovníctve spoločnosti S. W..Y..R.. sa sporná dodávateľská faktúra nachádza a žiadal zdokladovanie uskutočnenia sprostredkovania (okrem iného mená osôb, s ktorými boli vedené rokovania za tretiu osobu - F.). Správca dane zaslal na adresu sídla spoločnosti S. W..Y..R.. predvolanie zo dňa 27.02.2014 č. 9601401/5/441373/2014/Myt, ktoré sa vrátilo späť s poznámkou „adresát neznámy“. Z adresy trvalého pobytu P.. H.. Ľ. O., D.., ktorý bol konateľom spoločnosti od 08.01.2003 do 02.03.2010 sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát zomrel“. F. S., ktorý je konateľom uvedenej spoločnosti od 03.03.2010, na predvolanie odpovedal e- mailom zo dňa 20.06.2013 v maďarskom jazyku, kde uviedol, že „na adresu mi poslali list, ktorý si neviem vysvetliť, keďže nerozumiem jazyk“. Uvedená spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a posledné daňové priznanie podala za rok 2009. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2013 bol žalobca oboznámený s výsledkom uvedeného dožiadania a zároveň bol vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich, že výdavok za sprostredkovanie bol vynaložený účelne a že bol výsledok, uzavretie zmluvy s treťou stranou, dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa spoločnosti Z. W..Y..R.. V stanovisku doručenom správcovi dane dňa 28.11.2013 žalobca rovnako tvrdil o nutnosti externej spolupráce a doložil číslo príležitosti 1045. V liste doručenom správcovi dane dňa 18.12.2013 F. uviedla, že uzatvorenie Zmluvy o dielo č. 2019010 bolo výsledkom priameho rokovacieho konania so žalobcom bez zverejnenia, nakoľko na to boli splnené podmienky podľa zákona o verejnom obstarávaní. Táto forma bola zvolená z dôvodu, že požadované služby mohol poskytnúť len určitý dodávateľ, nakoľko sa jednalo o rozšírenie funkcionality už existujúceho informačného systému, ku ktorému mal žalobca autorské práva. H.. Q. W., konateľ spoločnosti S. W..Y..R.. v období od 13.03.2008 do 02.03.2010, sa do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/5571395/2013/Myt zo dňa 16.12.2013 vyjadril tak, že spoločnosť S. W..Y..R.. vykonávala obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť a činnosť zlievarne. Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 21.05.2009 so žalobcom uzavrel, faktúru vystavil a podpísal. Žalobcu poznal dávno, vedel, že má produkt vhodný pre F., a tak cez brata a známych sa tento obchod zrealizoval. Uvedený svedok predpokladal, že náplňou sprostredkovania boli osobné stretnutia, telefonické rozhovory a iná komunikácia, ktorú realizoval P.. O.. Za tretiu stranu nevedel kto vystupoval a nevedel ani uviesť, či P.. O. realizoval tento obchod sám alebo cez niekoho ďalšieho. Dokumenty nemal žiadne, nikdy žiadne ani nevystavovali, so sprostredkovaním boli spojené náklady na cestovné, telefóny, možno reprezentačné. Svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dokladmi. Spoločnosť predal z dôvodu, že do nej pristupovali noví spoločníci, ktorí neboli ochotní vstúpiť do už zabehnutej spoločnosti, tak boli nútení založiť novú. Doklady boli odovzdané advokátskej kancelárii, ktorá zabezpečovala odpredaj. Osobne sa s novým majiteľom nestretol. O výpovedi uvedeného svedka bol žalobca upovedomený listom č. 9601401/5/5378517/2013/Myt zo dňa 03.12.2013. 23. Ďalej správca dane zistil, že žalobca do daňových výdavkov zaúčtoval dodávateľskú faktúru č. 013/2010 (int. č. 1011776) vystavenú spoločnosťou J&. W. W..Y..R.. v sume XX.XXX Eur, predmetom ktorej bola sprostredkovateľská provízia na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.02.2010. Predmetom zmluvy bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal žalobca možnosť predať softvérové produkty informačného systému a súvisiace služby pre W.. Na základe Dožiadania č. 9601401/5/1740845/2013/Myt zo dňa 06.05.2013 správca dane preveroval, či v účtovníctve spoločnosti X. W. W..Y..R.. sa sporná dodávateľská faktúra nachádza a žiadal zdokladovanie uskutočnenia sprostredkovania, uviesť, akú činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a zrealizovať obchodný prípad vyvíjali, zdokladovanie nákladov, ktoré boli v súvislosti so sprostredkovaním vynaložené a pod. H.. Q. Q., konateľka spoločnosti X. W. W..Y..R.., do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9103402/5/3526475/2013 zo dňa 23.07.2013 uviedla, že spornú faktúru má spoločnosť zaúčtovanú vo svojom účtovníctve. Jej súčasťou je protokol o jednotlivých druhoch vykonaných prác. Išlo o konzultačné aktivity spojené s realizáciou obchodných plánov jednotlivých divízií, školenia, opatrenia týkajúce sa zmeny obchodnej metodiky a zmien niektorých obchodných procesov. Náklady za služby boli dodávateľské faktúry od dodávateľa X. D., W..Y..R.., V.. Spoločnosť X. W. W..Y..R.. vlastné náklady na služby pre žalobcu nemala. Uviedla, že všetky dokumenty týkajúce sa poskytnutej služby boli odovzdané žalobcovi. Poradenskú činnosť vykonával H.. S., konateľ subdodávateľa X. D., W..Y..R.. Ďalej viedla, že sprostredkovanie bolo vykonané slovenskou spoločnosťou, na meno ktorej si nepamätá. Spoločnosť X. W. W..Y..R.. doručila správcovi dane Zmluvu uzatvorenú medzi F. F. W.. Y.. R.. a X. W. W..Y..R.. zo dňa 01.10.2010, podľa ktorej bude poskytovateľ vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby zákazník žalobcu uzavrel kontrakt s treťou osobou, a to W.. Ďalej bola správcovi dane doručená Zmluva o dielo č. 20110018 zo dňa 25.10.2010, ktorou sa žalobca zaväzuje vykonať pre objednávateľa W. rozšírenie informačného systému Softip Profit. Podľa tejto zmluvy W. je oprávneným používateľom počítačového programu žalobcu podľa zmluvy č. 11029006 zo dňa 03.10.1999. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2013 bol žalobca oboznámený s výsledkom Dožiadania č. 9601401/5/1740845/2013/Myt zo dňa 06.05.2013 a zároveň bol vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich, že výdavok za sprostredkovanie bol vynaložený účelne a že bol výsledok, uzavretie zmluvy s treťou stranou, dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa spoločnosti X. W. W..Y..R.. Žalobca v stanoviskách predložených správcovi dane dňa 08.11.2013 a 28.11.2013 opakovane tvrdil o nutnosti externej spolupráce. Svoje tvrdenia opieral o poskytnuté vyjadrenie H.. X. S., ktorý bol v čase sprostredkovania majoritným akcionárom žalobcu a ktorý mal iniciovať uzatvorenie zmluvy medzi X. W. W..Y..R.. U. F. F. W..Y..R.. Zároveň žalobca predložil číslo príležitosti 2154. W. predložil správcovi dane Zmluvu č. 11029006 zo dňa 03.11.1999, predmetom ktorej bola dodávka informačného systému pre spracovanie informácií v oblasti riadenia ekonomiky, obchodnej logistiky, personálno- mzdovej oblasti a controllingu v organizačných jednotkách kupujúceho. Žalobca poskytol spoločnosti W. na základe platnej zmluvy oprávnenie na používanie tohto aplikačného programového vybavenia (ďalej len „APV“), zaviazal sa udržiavať APV po dobu jeho životnosti a zabezpečiť jeho prirodzený rozvoj. Žalobca si zmluvne vyhradil, že žiadna časť APV nesmie byť vo vzťahu k tretím osobám rozširovaná, prenášaná, kopírovaná, modifikovaná, ani prispôsobovaná. Žalobca má k dodanému APV autorské práva. Vzhľadom na meniace sa podmienky bol potrebný aj ďalší vývoj a rozširovanie systému, ktorý sa uskutočnil v dvoch etapách, a to v rokoch 2008 a 2009 a druhá etapa v rokoch 2010 a 2011. V prípade uvažovaného rozšírenia funkcionality APV poskytnutie tohto plnenia zahŕňa i nutný zásah do autorských práv k dodanému systému. Správcovi dane bol ďalej predložený Zápis zo stretnutia medzi W. a žalobcom zo dňa 20.09.2010, predmetom ktorého bolo prerokovanie návrhu na rozšírenie funkcionality KIS II. etapa - obsahová stránka, požiadavky, predstavy, info k SLA a info k dopracovaniu RAD - evidencia zmlúv. Ďalej bol správcovi dane predložený list zo dňa 27.09.2010, ktorým W. vyzval žalobcu na rokovanie v rokovacom konaní o podmienkach nadlimitnej zákazky: „Rozšírenie funkcionality modulov komplexného IS SOFTIP PROFIT“. Rokovanie sa uskutočnilo dňa 30.09.2010 v sídle W.. Zmluva o dielo č. 20110018 bola medzi žalobcom a spoločnosťou W. uzatvorená dňa 25.10.2010 a jej predmetom bolo rozšírenie informačného systému SOFTIP PROFIT, pričom žalobca je oprávneným používateľom tohto počítačového programu podľa zmluvy č. 11029006 zo dňa 03.10.1999. Spoločnosť W. ďalej uviedla, že pri rokovaniach, uzatvorení zmluvy, ako aj jej plnení bol priamy kontakt so žalobcom bez akýchkoľvek sprostredkovateľských článkov. S konateľom spoločnosti F. F. W..Y..R.. X. F. a konateľkou spoločnosti J&Q. W. W..Y..R.. H.. Q. Q. a ani s inými zástupcami týchto spoločností vo veci predmetnej zákazky neprišla spoločnosť W. do kontaktu a ani s nimi nerokovala. 24. V rámci vyrubovacieho konania H.. H. Š. (konateľ spoločnosti G., W.. W. Y..R.. od 13.09.2005 do 22.01.2010) za prítomnosti žalobcu do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/1142106/2014/ Myt zo dňa 26.03.2014 uviedol, že vykonával subdodávateľský stavebnú činnosť, po predaji spoločnosti bol jej splnomocneným zástupcom, splnomocnenie nemal k dispozícii. Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 11.09.2007 vrátane jej Dodatkov č. 1 zo dňa 10.11.2008 a č. 2 zo dňa 13.10.2009 so žalobcom uzatvoril, a to na základe svojich vedomostí a skúseností. Na W. vykonávala jeho spoločnosť G., W.. W. Y..R.. stavebné práce a vypočul si určitý rozhovor, a tak skúsil rozbehnúť biznisovú časť. Spornú faktúru vystavil, a to na základe splnomocnenia, žiadne podklady k nej nemal, keďže už nebol konateľom spoločnosti. Sprostredkoval uzavretie zmluvy so W., ďalších zákazníkov už nechcel spomínať. Viedol rozhovory so zástupcami W., napr. pánom Q. a pani Z. a ozrejmoval im výhody a opodstatnenosť aplikovania riešenia softvéru žalobcom. Sprostredkovanie bolo vykonané osobne p. Š.. Termíny rokovaní uviesť nevedel, konali sa v priestoroch W., obsahom rokovaní bolo predkladanie argumentačných nástrojov, nerobili sa žiadne zápisy, odovzdal dokumenty, ktoré mal od p. F.. Na náklady spojené so sprostredkovaním si nepamätal, malo to byť v účtovníctve, ktoré viedla externá účtovná firma. Svoje tvrdenia preukazoval faktúrou a zmluvou. Doklady spoločnosti G., W.. W. Y..R.. boli odovzdané spoločníkovi. Firmu predal z dôvodu, že jeho spolupráca s kolegom Z. nenaplnila očakávania. W. vo vyjadrení zo dňa 14.05.2014 vo vyrubovacom konaní doplnila, že uzatvorenie Dodatku č. 5 k Zmluve o dielo č. 12025112 bolo vykonané na základe vlastného rozhodnutia SAV. Rozhodnutie nebolo ovplyvnené odporúčaniami tretej osoby. SAV nebolo známe, že by jej zástupcovia konzultovali skutočnosti súvisiace s uzatvorením Dodatku č. 5 s pánom Š.. W. ďalej správcovi dane predložila Čestné prehlásenie o autorských právach žalobcu zo dňa 01.10.2009, Zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia Predsedníctva W. dňa 22.01.2010, kde bol nákup upgrade schválený a Zmluvu o dielo č. 12025112. 25. Ďalej vo vyrubovacom konaní do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9103402/5/1446126/14/MaLe zo dňa 11.04.2014 F. uviedla, že k uzavretiu zmluvy došlo na základe vlastného rozhodnutia, nakoľko žalobca bol výhradným dodávateľom informačného systému. F. nemala žiadne doklady, ktorými by preukázala uzavretie zmluvy o dielo treťou osobou. F. nepoznala spoločnosť S. W..Y..R.., prípadne Z. W..Y..R.., ani P.. O. a ani nemala vedomosť o tom, že by jej zástupcovia viedli rokovania, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy. F. predložila Zápisnicu z rokovania zo dňa 11.08.2009 so žalobcom, predmetom ktorého bolo zhotovenie informačného systému Softip profit SUM, Výzvu na rokovanie č. XII Spr 348/09-1 zo dňa 04.08.2009 a Oznámenie o začatí rokovacieho konania bez zverejnenia zo dňa 04.08.2009. 26. Správca dane ďalej vo vyrubovacom konaní z listu H.. X. S. zo dňa 26.05.2014 zistil, že jeho postavenie u žalobcu bolo len formálne, spoločenské, poradné a metodicky riadil spoločnosť. V oblasti sprostredkovania boli zmluvy koncipované tak, aby partnerom vznikali nároky na úhradu ich služieb až po zaplatení dodávateľských faktúr príslušných kontraktov zo strany zákazníkov žalobcu. Spoluprácu so spoločnosťou F. F. W..Y..R.. odporučil vedeniu on, pretože sa mu konateľ javil ako schopný a komunikatívny podnikateľ s mnohými kontaktmi a známosťami. Spoločnosť F. F. W..Y..R.. mala pri jednotlivom sprostredkovaní za úlohu získať informácie, prečo dochádza k zdržaniu pri uzatváraní obchodných príležitostí, pričom pri svojej činnosti sa mala chovať ako nezávislý subjekt a pred tretími subjektmi sa nespojovať so žalobcom. V stanovisku sám pripustil, že sa nejednalo o konkrétne sprostredkovanie, ale o pomoc pri získavaní dôležitých a kľúčových informácií, ktoré pomohli tieto obchodné príležitosti uzavrieť. Podklady preukazujúce výkon a činnosť sprostredkovateľa podľa jeho vyjadrenia neboli zo strany žalobcu požadované a on žiadne podklady nemal k dispozícii. Preverením subdodávateľov spoločnosti F. F. W..Y..R.. bolo správcom dane zistené, že medzi H.. V. V. a spoločnosťou F. F. W..Y..R.. ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva dňa 05.10.2010, ktorej predmetom bolo, aby H.. V. vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby zákazník objednávateľa, žalobca, uzavrel zmluvný vzťah s treťou stranou - W., predmetom ktorej bude dodávka II. fáze KIS - rozšírenie informačného systému Softip Profit, poradenská a sprostredkovateľská činnosť, analytické a konzultačné práce u zákazníkov objednávateľa a ďalšie obchodné služby. Súčasťou spisového materiálu sú faktúry vystavené H.. V. pre spoločnosť F. F. W..Y..R.. č. 2011F0001, 2011F0002, 20110007, 20110009 spolu s prílohami, kde je uvedený názov spoločnosti, popis obchodnej činnosti, mesiace a výsledok analýzy, prípadne pracovné rokovania, meno a funkcia, téma rokovania a deň rokovania. H.. V. do Zápisnicue o ústnom pojednávaní č. 9103401/5/4829668/2013 zo dňa 28.10.2013 nepredložil správcovi dane žiadne z požadovaných dokladov (účtovné doklady, zmluvy, účtovníctvo, potvrdenie o škodovej udalosti). Uviedol, že tieto boli zničené v dôsledku vytopenia priestorov. Pre spoločnosť F. F. W..Y..R.. vykonával analýzy a projektovanie možných príležitostí pre uplatnenie zadávateľa v oblastiach jeho záujmov. Zabezpečoval kontakt, stretnutia a zisťovanie informácií potrebné pre možné uplatnenie implementácie programov zadávateľa. Získané informácie odovzdal spoločnosti F. F. W..Y..R.. a ostatné činnosti boli vykonávané podľa pokynov zadávateľa. Obchodné rokovania sa uskutočňovali na základe telefonických dohovorov. Práce vykonával osobne, prípadne podľa sprostredkujúcej osoby, ktorá zabezpečovala stretnutie. Túto však identifikovať nevedel. Sprostredkovateľskú províziu nevyplácal. Ďalším subdodávateľom spoločnosti F. F. W..Y..R.. mala byť spoločnosť Q. W. W..Y..R.. Zmluva bola uzatvorená dňa 05.10.2010 a jej predmetom bolo, aby Q. W. W..Y..R.. vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby zákazník objednávateľa, žalobca, uzavrel zmluvný vzťah s treťou stranou - W., predmetom ktorej bude dodávka II. fáze KIS - rozšírenie informačného systému Softip Profit, poradenská a sprostredkovateľská činnosť, analytické a konzultačné práce u zákazníkov objednávateľa a ďalšie obchodné služby. Konateľ uvedenej spoločnosti V. V. bol predvolaný na ústne pojednávanie Predvolaním č. 9103401/5/4543323/2013 zo dňa 08.10.2013, pričom zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Súčasťou spisového materiálu je faktúra č. 110300002 vystavená pre spoločnosť F. F. W..Y..R.. s prílohou predmet rokovania, január 2011, téma rokovania a deň rokovania. Konateľ spoločnosti F. F. W..Y..R.. X. F. na základe predvedenia Policajným zborom Bratislava II, za prítomnosti žalobcu, do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9103401/5/4881268/2014 zo dňa 04.11.2014 potvrdil uzatvorenie všetkých zmlúv s tým, že iniciátorom bol H.. S., pričom na konkrétne detaily plnenia v zmysle zmlúv si nepamätal, tieto sú v záznamoch, ktoré už nemal. Činnosť sprostredkovania mala byť vyvíjaná nenásilnou formou, jednotlivé plnenia zmlúv boli riešené s H.. S. a H.. Q., od ktorých boli získané bližšie informácie k obchodným príležitostiam. S koncovým zákazníkom prichádzal do styku podľa tohto o aký konkrétny obchodný prípad sa jednalo. 27. Následne správca dane a žalovaný vydali v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 28. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov (v znení účinnom do 31.12.2010) na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o dani z príjmov (v znení účinnom do 31.12.2010) pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. 34. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov (v znení účinnom do 31.12.2010) výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 35. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov (v znení účinnom do 31.12.2010) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 36. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 37. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 38. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 39. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 40. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 42. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 43. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 44. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 45. Úlohou súdu bolo v prejednávanom prípade posúdiť, či žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2010. Sporným medzi účastníkmi konania bolo zvýšenie základu dane o výdavky uplatnené žalobcom za sprostredkovateľské služby od dodávateľov G., W.. W. Y..R.., Z., W..Y..R.. (od 03.03.2010 S. W..Y..R..) a X. W., W..Y..R.. v celkovej výške XX.XXX,XX Eur. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom daňových orgánov, podľa ktorého neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania daňových výdavkov za sprostredkovanie. 46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dôkaznú povinnosť má v tomto druhu konania prioritne daňový subjekt. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. 47. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 48. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie daňových výdavkov zo základu dane z príjmov je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu. Bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnenia sporných daňových výdavkov v daňovom priznaní dani z príjmov právnickej osoby. Žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že sprostredkovateľské služby fakturované spoločnosťami G., W.. W. Y..R.., Z., W..Y..R.. (od 03.03.2010 S. W..Y..R..) a X. W., W..Y..R.. boli reálne uskutočnené a výdavky za ne boli oprávnené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Zo skutkového stavu a vykonaného rozsiahleho dokazovania správcom dane nepochybne vyplýva, že žalobca uskutočnil zdaniteľné obchody spočívajúce v aktualizácii informačného systému so svojimi zákazníkmi (W., F., W.) bez pričinenia dodávateľov sprostredkovateľských služieb, resp. ich subdodávateľov. Ani písomné vyjadrenie H.. S., ktorý mal služby sprostredkovania za žalobcu zastrešovať, neposilnilo postavenie žalobcu vo vzťahu k jeho dôkaznému bremenu. H.. S. mal podľa vlastného vyjadrenia u žalobcu len formálne postavenie, pričom sám pripustil, že sa nejednalo o sprostredkovanie, ale o pomoc pri získavaní informácií, ktoré pomohli uzavrieť obchody s koncovými zákazníkmi žalobcu. Vo vzťahu k činnosti sprostredkovateľov ani on neposkytol správcovi dane žiadne konkrétne informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o uskutočnení sprostredkovateľských služieb. V tejto súvislosti k námietkam žalobcu o riadnom nevypočutí uvedeného svedka súd poznamenáva, že správca dane vychádzal z jeho písomnej výpovede (viď bod 26 tohto rozsudku), ktorú H.. S. doručil správcovi dane na základe predvolania a z ktorej bolo možné vyhodnotiť obsah jeho vedomostí o skutočnostiach požadovaných správcom dane. V kontexte dovtedajších zistení správcu dane (okrem iného o dodávateľských spoločnostiach a koncových zákazníkoch žalobcu) a s ohľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania prípadná osobná výpoveď H.. S. nebola potrebná. Navyše osoba H.. S. bola personálne prepojená aj so spoločnosťou X. D., W..Y..R.., ktorá bola subdodávateľom sprostredkovateľa X. W., W..Y..R.., čo umocnilo pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných služieb sprostredkovania. Podľa vyjadrení konateľky tejto spoločnosti H.. Q. Q. (viď bod 23 tohto rozsudku) všetky dokumenty týkajúce sa poskytnutej služby boli odovzdané žalobcovi, ktorý teda mal možnosť preukázať, aké konkrétne činnosti sprostredkovanie zahŕňalo. 49. Ak žalobca argumentoval opodstatnenosťou externej spolupráce so sprostredkovateľskými subjektmi, aj napriek jeho autorským právam k dotknutému softvéru spojeným s nemožnosťou jeho aktualizácie iným subjektom, bolo jeho povinnosťou vykonanie sprostredkovateľských činností v konaní pred daňovými orgánmi preukázať, čo sa však v kontexte zistení správcu dane nestalo. Pre súd v tomto smere vyvstáva otázka, aký ekonomický význam mali mať výdavky na sprostredkovanie, keď koncoví zákazníci žalobcu (W., F., W.) jednoznačne potvrdili záujem spolupracovať na aktualizovaní softvéru so žalobcom ako jeho autorom, ktorého poznali z predchádzajúcej spolupráce (viď vyjadrenia W., F. a W. v bodoch 21 až 23 tohto rozsudku). Ekonomická opodstatnenosť deklarovaných služieb sprostredkovania je otázna aj v kontexte so žalobcom poukazovanými zlými hospodárskymi výsledkami v danom období. Žalobca mal záujem v rozhodnom období prekonať zlé hospodárske výsledky, výdavky za sprostredkovanie, o ktorom by ani nevedel, čo presne zahŕňalo (celková výška faktúr za sprostredkovanie predstavovala XX.XXX,XX Eur) pritom neodôvodnil potrebným spôsobom. Rovnako vzhľadom na špecifickosť cieľových obchodov bolo ich uskutočnenie s koncovými zákazníkmi W., F. a W. viac alebo menej pravdepodobné, resp. predpokladateľné. Ak žalobca tvrdil, že činnosť sprostredkovateľov bola vo vzťahu k uskutočneniu obchodov s koncovými zákazníkmi tou pridanou hodnotou (napríklad vo forme rokovaní), bolo jeho povinnosťou vykonávanie tejto činnosti preukázať. V prípade, ak daňový subjekt v rámci jeho podnikateľskej činnosti vykonáva určité obchody (v danom prípade je odberateľom sprostredkovateľských služieb), ktoré majú význam pri jeho daňovej povinnosti voči štátnemu rozpočtu (v danom prípade pri výpočte základu dane z príjmov právnickej osoby), musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V bežnom obchodnom styku samozrejme nie je nutné požadovať od svojho dodávateľa dôkazy o vykonaní určitej služby, ale ak z takého obchodu vznikne daňovému subjektu právo na zníženie základu dane z príjmov a tento subjekt toto právo využije, je jeho povinnosťou byť pri takom obchode viac obozretný a predvídavý, aby sa v prípadnej daňovej kontrole, resp. daňovom konaní nedostal do dôkaznej núdze. 50. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť skutočné vykonanie služieb sprostredkovania, a to u deklarovaných dodávateľov služieb, ich subdodávateľov, ako aj konečných zákazníkov žalobcu (viď body 21 až 26 tohto rozsudku). Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že služby sprostredkovania boli skutočne vykonané a ich pričinením došlo k následnému uskutočneniu zdaniteľných obchodov žalobcu s konečnými zákazníkmi W., F. a W.. Ani žalobcom predloženými dôkazmi sa nepodarilo odstrániť pochybnosti správcu dane o reálnosti vykonaných služieb a vzniku nároku na zníženie základu dane z príjmu právnickej osoby. Žalobca preto neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepodarilo sa mu v daňovom konaní odstrániť dôvodné pochybnosti správcu dane o skutočnom obsahu ním deklarovaných právnych úkonov sprostredkovania. Bolo na žalobcovi, aby dokázal pri neprehľadnom spôsobe vykonávania služieb sprostredkovania presvedčiť správcu dane, že tieto služby boli skutočne vykonané a prostredníctvom nich došlo k následnému uskutočneniu zdaniteľných obchodov s konečnými zákazníkmi. Ak žalobca vstupoval do vzťahov so sprostredkovateľmi za účelom zabezpečenia ďalšej spolupráce s už známymi obchodnými partnermi (W., F., W.), pre prípad následnej kontroly si mal zabezpečiť dostatok preukazných dôkazov, na základe ktorých by sa dalo podrobne preveriť napr. to, aké konkrétne činnosti boli predmetom sprostredkovania, ktoré prispeli k úspešnému uskutočneniu zdaniteľných obchodov s konečnými zákazníkmi. Aj podľa názoru súdu žalobca, ani jeho dodávatelia, prípadne ich subdodávatelia, nepreukázali, že by sa služby sprostredkovania reálne uskutočnili, a teda výdavky za ich vykonanie boli skutočnými daňovými výdavkami. 51. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadom obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá dodanie služby vykoná. Žalobca ku kontrole nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by vedel jasne, zrozumiteľne a najmä preukazne potvrdiť, že služby sprostredkovania vyúčtované formálnymi dokladmi boli skutočne realizované tak, ako to tvrdil. Vôbec neuviedol okolnosti ich realizácie. Všetky ním uvádzané informácie a predkladané dôkazy boli všeobecného charakteru, z ktorých nebolo možné bezpochyby ustáliť reálne uskutočnenie deklarovaných služieb. Súd v tejto súvislosti prisvedčil žalovanému, že ani z jedného žalobcom predloženého dôkazu nie je jednoznačne zrejmé, aká činnosť bola zo strany sprostredkovateľov na naplnenie predmetu zmluvy a nárokovanie si provízie vyvinutá. Dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 daňového poriadku, a preto súd nezistil, že by správca dane vyžadoval od žalobcu povinnosti nad rámec zákona. Navyše v danom prípade je unesenie dôkazného bremena na strane žalobcu o to dôležitejšie, keď koncoví zákazníci žalobcu (W., F. U. W.) v daňovom konaní zhodne popreli, že by na rokovaniach so žalobcom a následnom uzatváraní obchodov participoval akýchkoľvek sprostredkovateľský subjekt. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nároku na zníženie základu dane z príjmov právnickej osoby. 52. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami žalobcu a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. 53. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).