Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/219/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201445 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: E. O.Í., J.X. I. D. XB, XXX XX I., J.. Č.. I. J. T., T. G., B. XX, Í., právne zastúpená: GRMAN & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, konajúca prostredníctvom Mgr. Pavla Tisaja, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2015/5429/LM zo dňa 18.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 27.08.2015 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2015/5429/LM vydaného dňa 18.06.2015 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava Číslo: BA2/ OŠSD/SOC/2015/108629-0002 zo dňa 09.04.2015 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 2. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6S/210/2015 - 78 zo dňa 15.02.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V dôsledku žalovaným podanej kasačnej sťažnosti vo veci rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/63/2018 zo dňa 25.09.2019 a vyššie uvedený prvostupňový rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa ako oprávnená osoba podala dňa 18.03.2015 u platiteľa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (prvostupňový správny orgán) žiadosť o príspevok pri narodení jej dieťaťa - Y. Z. A. a žiadosť o príplatok k príspevku. K žiadosti žalobkyňa pripojila viaceré doklady: kópiu rodného listu maloletej MV SR - osobitná matrika Bratislava, narodenej dňa XX.XX.XXXX, miesto narodenia B., Í., vyhlásenie o bydlisku žalobkyne zo dňa 12.03.2015, kde bol uvedený jej trvalý pobyt: D. Q.. Č..XB, I., bydlisko v inom členskom štáte od 01.11.2009 J. T., T. G., B. XX, Í., druh tohto pobytu - prechodný, potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne v Í., všeobecné splnomocnenie na zastupovanie žalobkyne jej otcom v Slovenskej republike zo dňa 10.09.2012, potvrdenie ošetrujúceho lekára maloletej N. A.. L. zo dňa 12.03.2015, potvrdenie o pôrode maloletej. 4. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 09.04.2015 rozhodnutie Číslo: BA2/OŠSD/ SOC/2015/108629-0002, ktorým podľa § 3 ods. 1 zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o príspevku) rozhodol, že oprávnenej osobe - žalobkyni príspevok pri narodení dieťaťa - Y. Z. A. E.. XX.XX.XXXX nevyplatí, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov zistil, že žiadateľka (žalobkyňa) a aj jej maloletá dcéra majú trvalé bydlisko v Slovenskej republike, bydlisko v Í., výkon zamestnania žalobkyne je v Í., výkon zamestnania otca maloletej a aj jeho bydlisko je v Í. a potom konštatoval, že žalobkyňa má bydlisko v Í. a teda nespĺňa jednu z podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, a to podmienku bydliska na Slovensku. 5. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 11.05.2015 voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: UPS/US1/ SSVOPHNSSD1/SOC/2015/5429/LM zo dňa 18.06.2015 a prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výroku za text: „ktorým podľa § 3 ods. 1“ doplnil text: „ a § 3 ods. 3 písm. a)“, pričom ostatné časti rozhodnutia zostali nezmenené. 6. Po stručnom opise obsahu žalobkyňou predloženej žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa a dokladov k nej pripojených a opise dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne podaného voči v bode 4. tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že v rámci odvolacieho konania preskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v celom rozsahu odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie a spisovú dokumentáciu na vec sa vzťahujúcu a zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku rozhodol, že príspevok pri narodení dieťaťa žalobkyni ako oprávnenej osobe nevyplatí z dôvodu nesplnenia podmienky nároku stanoveného v zákone, a to trvalého pobytu a bydliska oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Žalovaný konštatoval, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. a) zákona o príspevku oprávnenej osobe - žalobkyni nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevznikol aj z dôvodu, že pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 7. Dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán presne neuviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia ustanovenie, podľa ktorého rozhodol. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že príspevok pri narodení maloletého dieťaťa žalobkyni nevyplatí z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku, avšak tejto nevznikol nárok na príspevok pri narodení dieťaťa aj z dôvodu, že pre svoje maloleté dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti a preto bolo vo výroku rozhodnutia nutné uviesť aj ust. § 3 ods. 3 písm. a) zákona o príspevku. 8. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa jej základných práv a slobôd zaručených Ústavou Slovenskej republiky a všeobecného zákazu diskriminácie v zmysle Európskeho dohovoru o ľudských právach žalovaný uviedol, že poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa upravuje zákon o príspevkoch, a nie je upravené Ústavou Slovenskej republiky a ani Európskym dohovorom o ľudských právach. K ďalším námietkam ohľadom trvalého pobytu žalobkyne na Slovensku, jej štátneho občianstva - Slovenskej republiky a sústredených najdôležitejších záujmov, žalovaný uviedol, že podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa sú explicitne ustanovené v zákone o príspevku a v zmysle jeho § 3 ods. 1 musí oprávnená osoba súčasne spĺňať podmienku trvalého pobytu a bydliska na území Slovenskej republiky. Bydlisko pre účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba a jej dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a bývanie s rodinou. Na základe týchto skutočností vyhodnotil, že najdôležitejšie záujmy žalobkyne na základe objektívnych kritérií ustanovených zákonom boli sústredené v D. a preto nespĺňa podmienky na vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. Žalobkyni nevznikol nárok na príspevok v zmysle § 3 ods. 3 písm. a) zákona o príspevku ani z dôvodu, že pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu na Slovensku. 9. Na záver uviedol, že na žalobkyňu sa vzťahuje Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie, pretože vykonáva zárobkovú činnosť v Í. a potom požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako Í. zamestnanci a v prípade, ak by Í. vyplácalo charakterovo podobnú dávku, vznikol by jej na ňu nárok. Žaloba. 10. Žalobkyňa považovala obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Mala za to, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu a boli postavené na procesných vadách. Prijatý záver správnymi orgánmi o tom, že nesplnila podmienku bydliska na území Slovenskej republiky pre vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa bol nesprávny. 11. Ťažiskom pojmu bydlisko v ustanovení § 2 ods. 4 zákona o príspevku je, že ide o miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy. Výpočet kritérií pre určenie tohto miesta je v zákone uvedený len demonštratívne. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, podľa ktorého z kritérií uvedených v § 2 ods. 4 zákona o príspevku nemala žalobkyňa bydlisko na území Slovenskej republiky, ale len konštatoval správnosť postupu prvostupňového správneho orgánu podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku. Pritom prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí ako dôvod, pre ktorý podľa neho nemala žalobkyňa bydlisko na území Slovenskej republiky uviedol len to, že mala výkon zamestnania v Í.. Miesto výkonu zamestnania v inom členskom štáte samo osebe nie je dostatočným dôvodom pre takýto prijatý záver. Správny orgán musí zistiť a posúdiť celkovo všetky relevantné skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti. Otázku bydliska je potrebné posudzovať aj vo svetle európskej legislatívy, a to Nariadenia európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a č. 987/2009, ktoré priorizujú pri určení bydliska úmysel konkrétnej osoby. Jej úmyslom, ako aj úmyslom jej detí bolo bez pochyby žiť na Slovensku, kde je centrum ich záujmov, čo odôvodnila tým, že ona a aj obe jej maloleté deti majú slovenské štátne občianstvo, na Slovensku vlastní nehnuteľnosť, kde má ona a jej deti trvalý pobyt, na Slovensku žijú jej rodičia, ona a aj jej deti majú na Slovensku zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, jej zárobková činnosť v Í. je len dočasná a v súčasnosti z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa ju nevykonáva. 12. Žalobkyňa uviedla, že je potrebné rozlišovať medzi bydliskom a pobytom a ona môže mať v Í. nanajvýš pobyt. Jej pobyt v inej krajine však neznamená, že by sa tam premiestnilo aj centrum jej záujmov. 13. Druhý dôvod uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovaného - neuzatvorenie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti nebol predmetom prvostupňového konania a tento bol ako nový dôvod žalovaným uvedený až v napadnutom rozhodnutí. Týmto svojím postupom potom žalovaný porušil zásadu dvojinštančnosti konania a preto bolo jeho rozhodnutie nezákonné. Prvostupňový správny orgán skutkovo vôbec neskúmal tento dôvod, resp. nepovažoval túto otázku za spornú. Zároveň žalovaný nemal pre svoje rozhodnutie v tomto zmysle žiadny podklad, naopak v konaní pred správnym orgánom bolo preukázané, že pre maloleté dieťa žalobkyne bola zabezpečená zdravotná starostlivosť v Í. a aj na Slovensku. Tým, že žalovaný v svojom napadnutom rozhodnutí doplnil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia bolo toto jeho rozhodnutie z procesného hľadiska nesprávne a nezákonné. Žalovaný rozhodol nad rámec prvostupňového konania, nakoľko rozhodol o novom dôvode, pre ktorý jej nevznikol nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Takýto dôvod nebol predmetom prvostupňového konania, čím jej odňal právo podať odvolanie proti rozhodnutiu z tohto dôvodu. Žalobkyňa mala za to, že nešlo o zmenu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ale o nové rozhodnutie, na vydanie ktorého žalovaný nebol oprávnený. 14. Zároveň žalobkyňa pokladala obe preskúmavané rozhodnutie za diskriminačné z dôvodu svojho statusu štátneho občana Slovenskej republiky, momentálne žijúceho v zahraničí a takýto postup považovala za rozporný s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor). Žalovaný svojím nezákonným rozhodnutím poprel účel príspevku pri narodení dieťaťa vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona o príspevku. 15. Replikou zo dňa 08.02.2018 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného k žalobe a zotrvala na dôvodoch podanej žaloby. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.09.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia opísal náležitosti žiadosti žalobkyne zo dňa 18.03.2015 o príspevok pri narodení jej dieťaťa - Y. Z. A., ako aj stručný obsah vo veci vydaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, odvolania žalobkyne voči nemu a jeho žalobou napadnutého rozhodnutia. Po citácii na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení zákona o príspevku (§ 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. a/, § 7 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. c/) zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. 17. K námietke o nesprávne a nedostatočne zistených a posúdených okolnostiach bydliska žalobkyne uviedol, že zákon o príspevku explicitne ustanovuje, kedy oprávnená osoba má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a kedy jej nárok nevzniká (§ 3 ods. 1, 2). Oprávnená osoba musí súčasne spĺňať podmienku trvalého pobytu a bydliska na území Slovenskej republiky. Zákon o príspevku správnemu orgánu ukladá povinnosť zisťovať bydlisko oprávnenej osoby a dieťaťa. Pre účely zákona o príspevku bydliskom je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a bývanie s rodinou. Správne orgány mali z vyhlásenia žalobkyne a ostatných listinných dôkazov preukázané, že žalobkyňa mala od 01.11.2009 bydlisko v Í. a dôvodom jej pobytu v Í. bol výkon zárobkovej činnosti a partnerské spolužitie s druhým rodičom jej dieťaťa O. A.. Žalobkyňa svoje (aj dieťaťa) bydlisko v Í. potvrdila tým, že na svoje zastupovanie v celom rozsahu splnomocnila svojho otca. Žalobkyňa od 01.11.2009 vykonávala zárobkovú činnosť v Í., kde platila aj povinné zdravotné poistenie. Žalobkyni a maloletej Y. Z. A. bola od 11.11.2014 (od narodenia maloletej dcéry) poskytovaná zdravotná starostlivosť v Í.. Dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku pre svoju maloletú dcéru žalobkyňa neuzatvorila. Potom žalovaný mal za preukázané, že najdôležitejšie záujmy oprávnenej (žalobkyne) na základe objektívnych kritérií - dĺžka jej pobytu v Í., výkon zárobkovej činnosti v Í. od 01.11.2009, povinné verejné zdravotné poistenie v Í., poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Í., ako aj bývanie s rodinou v D. boli a sú sústredené v D.. 18. Žalovaný uviedol, že príspevok pri narodení dieťaťa - štátna sociálna dávka nepodlieha koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vypláca sa výlučne podľa národnej legislatívy. Na žalobkyňu ako oprávnenú osobu sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 - čl. 7 bod 2 a táto požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako Í. zamestnanci. Mal za to, že skutočnosť, že žalobkyňa a jej deti majú slovenské štátne občianstvo a žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky bola v konaní pre účely posúdenia nároku na predmetný príspevok irelevantná. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky sa pobytom na účely evidencie obyvateľstva rozumie trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Definíciu bydliska pre účely posúdenia vzniku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ustanovuje zákon o príspevku pri narodení. 19. K namietanému porušeniu dvojinštančnosti správneho konania - uvedenie nového dôvodu, pre ktorý nevznikol žalobkyni nárok na príspevok v rozhodnutí žalovaného poukázal na znenie ust. § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je odvolací orgán oprávnený a aj povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (zákonnosť postupu prvostupňového orgánu ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia) a vec posúdiť po vecnej aj právnej stránke. Prvostupňový správny orgán v konaní zisťoval poskytovateľa zdravotnej starostlivosti žalobkyne a jej dieťaťa a mal za preukázané, že zdravotná starostlivosť bola žalobkyni a maloletej poskytovaná v Í., kde žalobkyňa platila povinné verejné zdravotné poistenie. Bolo preto potrebné, aby prvostupňový správny orgán na správne zistený a preukázaný skutkový stav vo výroku svojho rozhodnutia uviedol aj ust. § 3 ods. 3 písm. a) zákona o príspevku pri narodení. Keďže žalovaný ako odvolací orgán mal v čase svojho konania a rozhodovania k dispozícii všetky potrebné podklady a dokumenty nebol dôvod, aby napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie. Preto odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil, keďže zistil, že prvostupňový správny orgán na správne zistený skutkový stav správne nezhodnotil vykonané dôkazy a správne nepoužil hmotnoprávne predpisy. Uskutočnená zmena rozhodnutia nemala vplyv na výsledok rozhodnutia. 20. K namietanej diskriminácie žalobkyne uviedol, že podmienky na vznik nároku na predmetný príspevok sú explicitne ustanovené v zákone o príspevku pri narodení a nie sú upravené ani v Ústave SR a ani v Dohovore. Nárok na príspevok vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom o príspevku pri narodení. Skutočnosti, a to, že žalobkyňa (oprávnená osoba) má štátne občianstvo Slovenskej republiky a na území Slovenska vlastní nehnuteľnosti ešte nezakladá právo na vznik nároku na výplatu žiadaného príspevku. Súdne pojednávanie. 21. Na nariadenom súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobkyne mimo iného upriamil pozornosť na skutočnosť, že takáto, resp. obdobného charakteru dávka sa v Í. neexistuje a oprávneným osobám (matkám) v súvislosti s narodením ich dieťaťa sa nevypláca. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 22. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 23. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 383/2013 Z. z. príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. 30. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 383/2013 Z. z. bydlisko na účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia, plnenie povinnej školskej dochádzky. 31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 383/2013 Z. z. oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a dieťa sa narodilo. 32. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 383/2013 Z. z. nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1, ak pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 383/2013 Z. z. nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a na nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí. 34. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 35. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 36. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch orgánov verejnej správy pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 37. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 38. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 39. Správny súd uvádza, že námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci - výkladu pojmu bydliska (§ 3 ods. 1 zákona o príspevku) žalobkyne pre účel priznania a výplaty príspevku pri narodení dieťaťa podal Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 7Sžsk/63/2018 zo dňa 25.09.2019, ktorým zrušil prvostupňový rozsudok krajského súdu vydaný vo veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 40. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí podporil záver žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu) o tom, že centrum záujmov žalobkyne sa v čase kedy podala svoju žiadosť o predmetný peňažný príspevok nachádzalo v Í.. Zákon o príspevku v § 2 ods. 4 vykladá pojem bydliska ako miesta so sústredením najdôležitejších záujmov oprávnenej osoby a jej dieťaťa a zároveň príkladmo vymenúva kritéria na určenie najdôležitejších záujmov. Zároveň zákon o príspevku v § 3 ods. 1 podmieňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa splnením podmienky bydliska oprávnenej osoby (žalobkyne) na území Slovenska. Najvyšší súd vo svojom v danej veci vydanom rozsudku (sp. zn. 7Sžsk/63/2018) podrobne rozobral a podal vysvetlenie prečo sa centrum záujmov žalobkyne ako oprávnenej osoby v čase podania posudzovanej žiadosti nachádzalo v Í. a nie na Slovensku. 41. V tejto súvislosti správny súd primerane cituje z odôvodnenia predmetného rozsudku najvyššieho súdu: Z obsahu oboch správnych rozhodnutí jasne vyplýva, aké skutočnosti vzali správne orgány v úvahu pri ustaľovaní záveru, že bydlisko (centrum záujmov) žalobkyne aj jej dcéry sa nachádza v inom členskom štáte - v Í.. Bydliskom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Kritériami na určenie centra záujmov sú: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Podľa článku 1 písm. j/ Nariadenia č. 883/2004 pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely Nariadenia č. 883/2004 chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ Nariadenia č. 883/2004 v spojení s článkom 11 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobkyňa ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 383/2013 Z. z. ako aj jej dieťa na ktoré si uplatnila príspevok pri narodení dieťaťa majú slovenské štátne občianstvo a v zmysle hlásenia o bydlisku trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (D. Č.. XB, I.). Tiež nebolo sporné, že dieťa žalobkyne sa narodilo XX. F. XXXX K. Í., žalobkyňa vykonáva zárobkovú činnosť v D. od novembra 2009, príslušný štát na daňové účely a povinné zdravotné poistenie je Í., otec dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť v Í. a všetci majú bydlisko v Í.. Tiež nebolo sporné, že dieťa žalobkyne je v starostlivosti lekára tak v Í. (B.. N.. A.. L.), ako aj na Slovensku (A.. O.). Samotná skutočnosť, že žalobkyňa na Slovensku vlastní nehnuteľnosť a spoluvlastnícke podiely ešte automaticky nezakladá dôvod na spochybňovanie a následnú zmenu centra záujmov. Rovnako aj úmysel žalobkyne, že v budúcnosti sa presťahuje na Slovensko tohto času nie je relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Nariadenia č. 987/2009 (kladúci dôraz na úmysel osoby) prichádza do úvahy iba subsidiáme, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016). 42. Vzhľadom na takto jednoznačne vyjadrený záver najvyššieho súdu ohľadom určenia centra záujmov žalobkyne v čase podania žiadosti o predmetný peňažný príspevok, ktoré sa nachádzalo v Í. je treba konštatovať, že žalobkyňa ako oprávnená osoba v zmysle § 3 ods. 1 zákona o príspevku nespĺňala podmienku pre priznanie predmetného peňažného príspevku - bydliska na území Slovenska. Žalovaný a prvostupňový správny orgán pri posudzovaní žiadosti otázku bydliska žalobkyne posudzovali podľa správneho zákonného ustanovenia a svoj záver vyjadrili v preskúmavaných rozhodnutiach. 43. Správny súd v prejednávanej veci musí poukázať na účel zákona o príspevku, ktorým bezpochyby je peňažná podpora matky pri narodení jej dieťaťa v súvislosti so zvýšenými nákladmi, ktoré jej v tejto súvislosti vznikli. Zákonodarca však podmienil vyplatenie tejto dávky mimo iných skutočností aj trvalým pobytom a bydliskom matky (oprávnenej osoby) na území Slovenskej republiky. Takéto dodatočné kritérium, podmieňujúce nárok na túto dávku a obmedzujúce časť občanov Slovenska (žijúcich v zahraničí) na ňu, sa voči nim môže javiť ako diskriminačné, a to najmä vo vzťahu k tým krajinám, ktoré takúto (obdobnú) dávku pre oprávnené osoby nepoznajú, čo je aj daný prípad. Takéto matky potom môžu byť znevýhodnené. 44. Ohľadom námietky - vady v konaní žalovaného, ktorý svojim rozhodnutím zmenil prvostupňové správne rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a doplnil zákonné ustanovenie (§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona o príspevku) do výroku rozhodnutia, keďže mal za to, že žalobkyňa nesplnila ani túto zákonnú podmienku na priznanie príspevku (neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu) súd uvádza, že pokladá postup žalovaného za zákonný, nakoľko tento správne postupoval a keď zistil, že prvostupňový správny orgán mal za preukázané, že žalobkyňa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti na Slovensku, ale žalobkyňa a jej dcéra mala zabezpečenú zdravotnú starostlivosť v Í., avšak tento zákonný dôvod prvostupňový správny orgán neuviedol vo svojom rozhodnutí bol v súlade so zákonom oprávnený, aby postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zmenil a doplnil ako dôvod zamietnutia žiadosti aj o túto skutočnosť. Takýmto svojim postupom neporušil princíp dvojinštančnosti správneho konania ani neodňal právo žalobkyni právo na preskúmanie tohto dôvodu nepriznania príspevku, nakoľko tento dôvod preskúmal súd v rámci vyvolaného súdneho konania. Súd musí konštatovať, že zmena prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu odvolacím správnym orgánom je vždy možná (dokonca vhodná), ak prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, avšak zistené skutočnosti riadne nevyhodnotil, resp. nepodriadil pod správne zákonné ustanovenie. V takomto prípade nič nebráni druhostupňovému správnemu orgánu napraviť chybu a vo veci rozhodnúť. V tejto súvislosti súd musí poukázať na to, že v správnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pre svoje maloleté dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu na Slovensku, ale ambulantná starostlivosť bola maloletej poskytovaná v Í.. 45. Podľa súdu neobstojí ani žalobkyňou namietaná diskriminácia a rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd uvádza, že zákonodarca v zákone o príspevku jasne stanovil podmienky, ktoré musí oprávnená osoba (žiadateľka o príspevok) spĺňať, aby jej vznikol nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Je povinnosťou príslušných orgánov Slovenskej republiky (žalovaného) posúdiť v správnom konaní splnenie týchto zákonných podmienok a podľa toho rozhodnúť o nároku oprávnenej osoby (žalobkyne) na príspevok. V danom prípade bol riadne zachovaný procesný postup, žiadosť žalobkyne o priznanie príspevku pri narodení dieťaťa bola príslušným orgánov posúdená, bolo o nej konané a rozhodnuté v zmysle zákona o príspevku. K žiadnej diskriminácii žalobkyne z hľadiska jej štátnej príslušnosti (Slovenská republika) v správnom konaní nedošlo. 46. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil a dal odpovede na všetky relevantné námietky uvedené v odvolaní žalobkyne. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 47. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).