Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/270/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201851 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201851.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Fulcovej a členov JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov: 1/Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom: Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 2/PRALES, o.z., so sídlom Odtrnovie 563, Rosina, IČO: 42 071 879, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo 6563/2015 - 1.10.2 (29/2015-rozkl.) zo dňa 25.08.2015, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Lesy Slovenskej republiky, š. p., (ďalej len „žiadateľ“) požiadali Ministerstvo životného prostredia SR žiadosťou zo dňa 25.2.2013, doručenou MŽP SR dňa 27.02.2013 o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 a 4, § 13 ods. 2 písm. c), § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona a povolenia výnimky zo zákazov podľa § 34 ods. 1 písm. a), § 35 ods. 1 písm. b) ad) a § 35 ods. 2 písm. b) a d) zákona na výstavbu lesných ciest Ráztoka, Varecha, Krivá - západ, Krivá - východ, Koreňová, Kýčora, Motyčková, Sová - Šifrová, Vlačuhovo a Nad Paľovu mláku. 2. Ministerstvo podľa § 82 ods. 7 zákona zverejnilo na svojej internetovej stránky informáciu o začatí predmetného konania. Do konania sa prihlásili listom dňa 5.3.2013 Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej len ,,LZ VLK") a dňa 11.3.2013 Prales, o.z., Odtrnovie 563, 013 22 Rosina (ďalej len „Prales, o.z.). 3. K predmetnej žiadosti si ministerstvo vyžiadalo stanovisko od Štátnej ochrany prírody SR. Stanovisko odbornej organizácie k podaniu žiadateľa bolo na ministerstvo doručené listom ŠOP SR71028/2013 zo dňa 21.3.2013, ktorý bol na ministerstvo doručený dňa 27.3.2013. 4. Krajský úrad životného prostredia v Žiline vydal k žiadosti žiadateľa, vzťahujúcej sa k lesnej ceste Krivá- východ odborné stanovisko č. 2011/00509-14/Dur z 5. 12. 2011 a k lesnej ceste Krivá-západ odborné stanovisko č. 2011/00522-13/Dur zo 7. 12. 2011. Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici vydal k zámeru žiadateľa, vzťahujúceho sa k lesným cestám Ráztoka a Varecha odborné stanovisko č. 02/2013/176-Ku z 22. 1. 2013 ak lesným cestám Motyčková, Sová-Šifrová, Vlačuhovo a Nad Paľovu mláku odborné stanovisko č. 03/2013/245-Ku zo 7. 2. 2013. Krajský úrad životného prostredia v Prešove vydal k zámeru žiadateľa odborné stanovisko č. 2013/281-1769/KM z 24. 1. 2013, vzťahujúce sa k lesným cestám Koreňová a Kýčora. 5. Listom č. 4524/2013-2.2 zo 4. 4. 2013 MŽP SR oboznámilo účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia. 6. Žiadateľ v liste č. 20244/2013-230 z 11. 4. 2013 trval na opodstatnenosti potreby vybudovania sprístupňujúcich lesných ciest na potreby zastavenia, resp. spomalenia gradačného šírenia podkôrnych hmyzích škodcov, ako aj na následnú revitalizáciu územia s cieľom prinavrátenia ekologickej stability a priaznivého stavu biotopov. 7. Prales, o. z. sa k podkladom rozhodnutia vyjadrilo listom z 23. 4. 2013, v ktorom uviedlo, že - dôvody, pre ktoré by mal byť hodnotený vplyv výstavby lesných ciest na územie európskej sústavy chránených území, z hľadiska cieľov ochrany nepominuli, - ide o rozsiahlu výstavbu lesných ciest v územiach európskej sústavy chránených území, ktorá v kombinácii s následnými činnosťami, hlavne ťažbou dreva, výrazne negatívne ovplyvní lesné biotopy (v menšej miere aj nelesné) a na ne viazané druhy, - prípustnosť výstavby navrhovaných lesných ciest treba preukázať v procese posúdenia vplyvov na životné prostredie, a to aj so zhodnotením všetkých relevantných kumulatívnych vplyvov (už vybudovaných lesných ciest, nespevnených ciest - napr. zvážnie a vyťahovacích liniek, ktoré neboli predmetom posudzovania a boli vybudované po roku 2002). 8. V závere stanoviska Prales, o. z. uviedlo konkrétne pripomienky k vybraným lesným cestám. 9. LZ VLK, v zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, v liste z 22. 4. 2013 spochybnilo postup krajských úradov životného prostredia pri vydávaní odborných stanovísk podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a navrhlo, aby správny orgán konanie prerušil do predloženia záverečného stanoviska, vydaného v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. 10. LZ VLK ďalej namietalo, že podklady sústredené MŽP SR nemôžu svedčiť v prospech spoľahlivého záveru, že navrhovaná činnosť by nemala podliehať posudzovaniu vplyvov podľa zákona o posudzovaní. 11. Na základe tejto skutočnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len „ministerstvo“) vyzvalo žiadateľa o doplnenie podania o odborné stanovisko obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, vydaného podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody, v ktorom bude zhodnotený kumulatívny vplyv zámeru výstavby všetkých desiatich lesných ciest na území Národného parku Nízke Tatry, spolu s existujúcimi už uskutočnenými aktivitami, povolenými, ale zatiaľ nerealizovanými aktivitami, ktoré sú orgánom štátnej správy a ŠOP SR známe z vlastnej činnosti, vrátane posúdenia vplyvu vetrovej a podkôrnikovej kalamity a jej prípadného odstránenia po výstavbe lesných ciest, o výstavbu ktorých žiada. 12. Žiadateľ požadované odborné stanovisko doručil ministerstvu 21. 11. 2013 listom č. 60056/2013-230 z 18. 11. 2013. S týmto odborným stanoviskom ministerstvo oboznámilo ostatných účastníkov konania listom č. 4524/2013-2.2 z 26. 11. 2013. 13. Prales, o. z. v liste z 10. 12. 2013, ktorý bol na ministerstvo doručený 17. 12. 2013, uviedlo, že k návrhom jednotlivých lesných ciest nemá námietky. 14. LZ VLK v liste z 9. 12. 2013 uviedlo, že naďalej trvá na svojom stanovisku z 22. 4. 2013 a aj vo vzťahu k návrhu prerušenia konania do predloženia záverečného stanoviska, vydaného v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní. V závere listu uviedlo, aby ministerstvo považovalo toto vyjadrenie za podnet v súlade s ustanovením § 18 ods. 10, v spojení s ustanovením § 20 ods. 1 písm. e) zákona o posudzovaní. 15. Ministerstvo podnet postúpilo odboru environmentálneho posudzovania Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "odbor environmentálneho posudzovania"), ako príslušnému orgánu podľa zákona o posudzovaní, na konanie, začaté na základe odôvodneného písomného podnetu organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia podľa zákona o posudzovaní. 16. Odbor environmentálneho posudzovania vydal rozhodnutie č. 3482/2014-3.4/ak z 18. 3. 2014, ktorým rozhodol, že navrhovaná výstavba lesných ciest Ráztoka, Varecha, Krivá- predĺženie Východ, Krivá-predlženie Západ, Koreňová, Kýčora, Motyčková, Sova-Šifrová, Vlačuhovo a Nad Paľovu mláku sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. 17. Ministerstvo na základe vyššie uvedených podkladov rozhodnutím č. 2691/2014-2.2 z 12. 6. 2014 rozhodlo o žiadosti žiadateľa. 18. Proti tomuto rozhodnutiu ministerstva podalo LZ VLK 8. 7. 2014 rozklad listom z 3. 7. 2014, v ktorom navrhovalo ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že výnimku žiadanú žiadateľom nepovolí a nevydá súhlas žiadaný žiadateľom. 19. Minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 7509/2014-1.10 (21/2014-rozkl.) rozhodnutie ministerstva č. 2691/2014-2.2 z 12. 6. 2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Minister životného prostredia Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí ministerstvu uložil: - preskúmať, či je v rámci vydania súhlasu žiadateľovi na výstavbu lesných ciest možné rozhodnúť aj o súhlase na zásah do významných biotopov podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody, - odstrániť nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona, spôsobenú použitím nesprávneho znenia zákona o ochrane prírody, - zahrnúť do nového rozhodovania všetky chránené druhy, dotknuté výstavbou lesných ciest, - preveriť stav evidencie pozemkov, uvádzaných v žiadosti žiadateľa, a to z hľadiska vlastníckych vzťahov. 20. Na odstránenie uvedených nedostatkov ministerstvo: - oslovilo príslušné okresné úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie s otázkou, či vydávali pre zámer žiadateľa vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody, ktoré je viazané na aplikáciu § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody pri ochrane významných biotopov. Podľa doručených odpovedí okresné úrady Banská Bystrica, Brezno Liptovský Mikuláš a Poprad nevydávali takéto vyjadrenie, kde by upozornili, že je potrebné konať o súhlase na poškodenie alebo zničenie biotopu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody, - požiadalo ŠOP SR o upresnenie a zahrnutie všetkých chránených druhov, ktoré budú ovplyvňované výstavbou budúcich lesných ciest v Národnom parku Nízke Tatry, - vyzvalo žiadateľa o doklady preukazujúce, že je vlastníkom, správcom alebo nájomcom dotknutých pozemkov, oprávneným na vykonanie činností, uvedených v žiadosti, prípadne, aby v súlade s § 82 ods. 2 zákona o ochrane prírody žiadosť doplnil o súhlas vlastníkov, správcov, prípadne nájomcov pozemkov, na ktorých sa majú požadované činnosti vykonávať. 21. Ministerstvo s takto získanými doplnenými podkladmi rozhodnutia oboznámilo účastníkov konania listom č. 2691/2014-2.3 z 15. 12. 2014. 22. LZ VLK listom z 8. 1. 2015 upozornilo na nezrovnalosti pri určovaní daných parciel a spochybnilo formulácie žiadateľa pri späťvzatí časti žiadosti. 23. Na odstránenie týchto nedostatkov ministerstvo požiadalo žiadateľa o doplnenie podania. Žiadateľ listom č. 2915/2015-230 z 20. 1. 2015 žiadosť doplnil a jednoznačne stiahol späť tú jej časť, ktorá sa týkala lesných ciest Vlačuhovo a Krivá-západ. 24. Na základe tejto skutočnosti ministerstvo v súlade s § 82 ods. 9 písm. b) zákona o ochrane prírody rozhodnutím č. 1725/2015-2-3 z 20. 2. 2015 zastavilo konanie v časti žiadosti, týkajúcej sa lesných ciest Vlačuhovo a Krivá-západ. 25. Ministerstvo s podkladmi rozhodnutia oboznámilo účastníkov konania listom č. 1725/2015-2.3 z 22. 1. 2015. 26. LZ VLK v liste z 30. 1. 2015 uviedlo, že trvá na svojich doterajších stanoviskách a osobitne zdôraznilo, že trvá na požiadavke z 8. 1. 2015, podľa ktorej ministerstvo je v konaní povinné rozhodnúť aj o súhlase na zásah do významných biotopov podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody. 27. Ministerstvo vydalo rozhodnutie vo veci č. 1725/2015-2.3 z 24. 4. 2015, v ktorom rozhodlo tak, že: - vydalo súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c), § 13 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákona na výstavbu v rozhodnutí špecifikovaných lesných ciest a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou týchto lesných ciest (bod A rozhodnutia), - povolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona, čiže povolilo pri výstavbe lesných ciest uvedených v bode A. úmyselne rušiť a poškodzovať miesta rozmnožovania v rozhodnutí špecifikovaných chránených živočíchov (bod B rozhodnutia) - určilo podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona 28. Proti rozhodnutiu ministerstva č. 1725/2015-2.3 z 24. 4. 2015 podalo LZ VLK, , rozklad faxom, doručeným ministerstvu 13. 5. 2015 a listom, doručeným ministerstvu 18. 5. 2015. 29. V podanom rozklade žalobca namietal, že rozhodnutie ministerstva nespĺňa požiadavku zákonného správneho rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu, že nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a nie je v súlade so zákonmi, predovšetkým zákonom o ochrane prírody. 30. Žalobca poukazoval predovšetkým na nedostatky rozhodnutia ministerstva, ktoré súvisia s ochranou biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. Nesúhlasil s postupom ministerstva, podľa ktorého sa na povoľovanú výstavbu lesných ciest nevyžaduje súhlas na poškodenie alebo zničenie biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu podľa ustanovení § 6 zákona o ochrane prírody. Žalobca poukázal na to, že z podkladov rozhodnutia je zrejmé, že povoľovaná činnosť spôsobí čiastočné zničenie, či poškodenie biotopov európskeho významu a biotopu národného významu, medzi ktorými sa na zámerom dotknutom území nachádza aj prioritný biotop európskeho významu Ls4 Lipovo- javorové sutinové lesy (*9180), ktorého stav ochrany bol na Slovensku vyhodnotený za roky 2007-2012 ako nepriaznivý. Podľa názoru žalobcu postup ministerstva v konaní o súhlase pre takúto činnosť, ktorý nepodrobí starostlivému skúmaniu prípustnosť zásahu do biotopu, nemôže byť v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane prírody. 31. Žalobca spochybnil tvrdenie ministerstva uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že o potrebe vydania súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody bude rozhodovať príslušný orgán štátnej správy v ďalších fázach povoľovacieho konania. Vychádzal pritom z ustanovenia § 83 ods. 1 zákona o ochrane prírody, z ktorého nevyplýva, že by bolo možné rozdeliť rozhodovanie o súhlasoch, či výnimkách na jednu činnosť na viacero fáz, či medzi viaceré orgány ochrany prírody. Z názoru ministerstva podľa žalobcu nevyplýva ani to, o aké povoľovacie konanie by v súvislosti s výstavbou lesných ciest malo ísť a ktorý orgán by mal byť príslušným orgánom štátnej správy, ktorý rozhodne o potrebe vydania súhlasu v situácii, keď ministerstvo ako kompetenčné najvyšší orgán rozhodne o výnimkách a súhlasoch, vyžadovaných na vykonanie jednej činnosti. Z vyjadreného názoru ministerstva sa javí ako správny postup, v ktorom by žiadateľ požiadal o vydanie "povolenia" na navrhovanú činnosť a v uvedenom povoľovacom konaní by mal možnosť príslušný orgán ochrany prírody vyjadriť sa v súlade s § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody, či plánovaná činnosť je činnosťou, pri ktorej môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu. Do úvahy však prichádza aj taký postup, pri ktorom žiadateľ žiadne ďalšie konanie, resp. povolenie, o ktorom sa bude rozhodovať v takomto bližšie neurčenom konaní, pre realizáciu svojej činnosti potrebovať nebude. 32. V ďalšej časti rozkladu žalobca vyjadril názor, že ministerstvo v napadnutom rozhodnutí neodstránilo nedostatok, na ktorý upozornil odvolací orgán, čiže spoľahlivo nepreukázalo významnosť povoleného zásahu do jednotlivých biotopov, dotknutých výstavbou lesných ciest. 33. Nedostatkom napadnutého rozhodnutia bola podľa žalobcu nedostatočnosť odôvodnenia tej časti výroku rozhodnutia, ktorá sa týkala zásahov do biotopov európskeho významu a biotopu národného významu a povoľovania výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov. 34. Pokiaľ ide o povoľovanie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, bolo podľa žalobcu nepochybné, že ministerstvo nerešpektovalo záväzný právny názor odvolacieho orgánu, pretože odôvodnenie povolenia výnimky z ochrany chránených druhov obmedzilo vo svojom rozhodnutí na citáciu § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody a na konštatovanie, že výskyt chránených druhov, na ktoré sa vzťahuje povolená výnimka, nie je viazaný len na zámerom dotknuté územie a rušenie spôsobené výstavbou lesnej cesty bude časovo a priestorovo obmedzené. Takéto odôvodnenie nemožno podľa žalobcu považovať za odôvodnenie povolenia výnimky na usmrcovanie kritériových druhov európskej sústavy chránených území. 35. So zreteľom na charakter povoľovanej činnosti žalobca poukázal na nejasnosť, prečo ministerstvo rozhodovalo o povolení výnimky z podmienok ochrany živočíchov len o zákazoch, ustanovených v § 35 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody. Podľa žalobcu bolo nepochybné, že pri výstavbe lesných ciest dôjde k usmrcovaniu chránených druhov, a preto rozhodovanie o povolení výnimky malo v sebe zahŕňať aj úvahu o tom, či ide o odôvodnený prípad na povolenie výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody. 36. Na podporu tvrdení o nedostatkoch napadnutého rozhodnutia v súvislosti so zabezpečením priaznivého stavu biotopov a druhov v územiach európskej sústavy chránených území uviedol žalobca príklady rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie v podobných veciach, z ktorých vyplýva, že povolenie na činnosti spadajúce pod článok 6 Smernice o ochrane biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín 92/43/EHS (ďalej len "smernica o biotopoch") možno vydať, len ak príslušné orgány nadobudli istotu o tom, že plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality. Podľa názoru žalobcu ministerstvo v napadnutom rozhodnutí tento postup nezohľadnilo. 37. Ministerstvo s podaným rozkladom odvolateľa oboznámilo ostatných účastníkov konania listom č. 1725/2015-2.3 z 19. 5. 2015 a vyzvalo ich, aby sa k nemu vyjadrili. 38. Ministerstvo predložilo listom č. 1725/2015-2.3 z 19. 5. 2015 rozklad, napadnuté rozhodnutie a príslušný spisový materiál v zmysle § 61 správneho poriadku odvolaciemu orgánu. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 39. O rozklade žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 6563/2015-1.10.2 (29/2015-rozkl.) zo dňa 25.8.2015 tak, že rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 40. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v podanom rozklade zaujal toto stanovisko: 41. K námietke žalobcu, o nedostatočnom zistení skutočného stavu veci, žalovaný uviedol, že ministerstvo si ako podklad pre svoje rozhodnutie vyžiadalo v priebehu správneho konania päť stanovísk ŠOP SR. Súčasťou jedného z predložených stanovísk SOP SR boli aj formuláre pre zisťovacie konanie, v ktorých ŠOP SR zhodnotila možný vplyv výstavby lesných ciest na predmet ochrany území európskej sústavy chránených území. 42. Vzhľadom na to, že výstavba lesnej cesty podľa žiadosti žiadateľa je lokalizovaná na pozemkoch, ktoré sú súčasťou území európskej sústavy chránených území, ministerstvo pre svoje rozhodnutie využilo ako podklad aj odborné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OSZP1-2013/03214-Ku zo 7. 11. 2013, vydané podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody. V osobitnom konaní podľa § 20 zákona o posudzovaní, ktoré bolo v konaní ministerstva vo veci žiadosti žiadateľa konaním o predbežnej otázke, odbor environmentálneho posudzovania rozhodol rozhodnutím č. 3482/2014-3 Z/ak z 18. 3. 2014 tak, že navrhovaná výstavba lesných ciest sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. 43. Na základe týchto podkladov, poznatkov z vlastnej činnosti a s prihliadnutím na stanovisko Pralesy, o. z. ministerstvo vydalo súhlas na výstavbu lesných ciest v rozsahu navrhovanom v žiadosti žiadateľa a povolilo s tým súvisiacu výnimku zo zákazov úmyselne rušiť chránené živočíchy a poškodzovať a ničiť miesta ich rozmnožovania a odpočinku. Podľa žalovaného, ministerstvo malo pre spoľahlivé a úplné zistenie stavu veci dostatok podkladov. 44. Ďalšiu námietku žalobcu, že ministerstvo v konaní nerozhodlo aj o súhlase na zásah do biotopov európskeho významu a biotopu národného významu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú, pričom poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody, podľa ktorého súhlas orgánu ochrany prírody na zásah do biotopu sa vyžaduje v prípade, ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody upozorní, že činnosťou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu. Ministerstvo si splnenie tejto zákonnej podmienky overilo u všetkých vecne a územne príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny, pričom mu všetky oznámili, že k činnosti, ktorá je predmetom konania, nevydali vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody. 45. Z dôvodu, že ministerstvo v konaní o povoľovaní činnosti podľa častí zákona o ochrane prírody o osobitnej ochrane prírody a krajiny nemalo v čase rozhodovania vo veci k dispozícii vyjadrenie príslušného orgánu ochrany prírody podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody, v tomto prípade ku konaniu stavebného úradu podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, nerozhodlo aj o súhlase s poškodením alebo zničením biotopov podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody. 46. Lesná cesta je podľa technickej normy (STN 73 6108 Lesná dopravná sieť) pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete; určená je na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel (požiarna, zdravotná služba), ale môže slúžiť aj na iné ciele; má vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie jeho § 16, podľa ktorého na začatie stavby cesty je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva spravidla špeciálny stavebný úrad. 47. V prípade, že v ďalšom postupe povoľovania stavieb lesných ciest príslušný orgán ochrany prírody vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody upozorní, že touto činnosťou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, žiadateľ bude povinný si na jej uskutočnenie vyžiadať súhlas podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody od vecne a miestne príslušného orgánu ochrany prírody. 48. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že Ministerstvo v konaní vychádzalo z právnej úvahy, že na rozhodnutie o súhlase na zásah do biotopov podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody nemá zákonom určené podmienky. 49. Ministerstvo v napadnutom rozhodnutí odstránilo nedostatky, zistené odvolacím orgánom v rozhodnutí ministerstva č. 2691/2014-2.2 z 12. 6. 2014. Vo výroku napadnutého rozhodnutia určilo i druhy živočíchov, ktorých výskyt sa predpokladá aj na pozemkoch, ktoré nie sú súčasťou dotknutých území európskej sústavy chránených území. To, že ministerstvo nerozhodlo aj o povolení výnimky zo zakázanej činnosti chráneného živočícha úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody, je vecou jeho právnej úvahy, pretože pri vykonávaní povoľovanej činnosti sa úmyselné zraňovanie alebo usmrcovanie chránených živočíchov nepredpokladá. 50. Pri rozhodovaní o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov žalovaný v rozhodnutí uviedol, že Ministerstvo využilo odborné stanoviská ŠOP SR, na základe ktorých mohlo v odôvodnení konštatovať, že výstavbou lesných ciest nedôjde u žiadneho chráneného druhu k dlhodobému zmenšeniu chráneného areálu. Hodnotenie dôkazov zo zisťovania možných vplyvov na chránené druhy a ich biotopy nepreukázalo ich významnosť, a preto bolo podľa žalovaného možné v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministerstva uviesť, že povolenie výnimky nebude mať trvalé dopady na populácie dotknutých chránených druhov. Toto hodnotenie sa podľa žalovaného týka aj námietky žalobcu, podľa ktorej sa ministerstvo v napadnutom rozhodnutí nevyrovnalo s podkladmi, ktoré hodnotia význam Chráneného vtáčieho územia pre hniezdenie viacerých chránených druhov vtákov európskeho významu, pretože neuviedlo žiadne dôvody, pre ktoré by záujem na realizácii činnosti mal prevyšovať nad záujmom na ochrane dotknutých druhov, z ktorých osobitnú naliehavosť ochrany vyžaduje najmä tetrov hlucháň. 51. Žalobcom v rozklade označené rozsudky Súdneho dvora Európskej únie podľa žalovaného nevykazujú podobnosť so stavom v dotknutých územiach európskej sústavy chránených území v rámci tohto konania ministerstva. Z rozhodnutia odboru environmentálneho posudzovania ministerstva nevyplynuli pochybnosti, ani sa neidentifikovala pravdepodobnosť, že navrhovaná činnosť bude mať dlhodobý významný negatívny vplyv na predmet ochrany, vrátane kumulatívneho vplyvu s inými navrhovanými lesnými cestami v dotknutých územiach európskej sústavy chránených území. 52. Žalovaný dospel k záveru, že rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo zákonné. III. Žaloba 53. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy druhého stupňa a žiadal, aby správny súd dotknuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 54. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za nesprávne: - z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, - preto, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci - - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zároveň tvrdil, že postupom správneho orgánu a ním vydaným rozhodnutím bolo porušené jeho právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorému zodpovedá povinnosť orgánov verejnej moci konať v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. 55. Žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj prvostupňového správneho orgánu, s viacerými ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj zákona o Ochrane prírody a krajiny. Následne v žalobe odcitoval ustanovenia § 3 ods. 1 až ods. 4 Správneho poriadku, § 32 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, § 33 ods. 2, § 47 ods. 1 až 3, § 46 Správneho poriadku. 56. Žalovaný sa podľa jeho názoru v rozhodnutí o rozklade nevysporiadal s jeho námietkami, obsiahnutými v rozklade ktorý podal, spôsobom, ktorý zodpovedá ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 57. Žalobca v rozklade poukázal na to, že predmetom rozhodovania správneho orgánu malo byť nevyhnutne aj rozhodovanie o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 ZOPK o súhlase na zásah do biotopov európskeho významu. 58. Žalobca poukázal na to, že postup, keď prvostupňový orgán napriek tomu, že nespochybňoval názor „že činnosť zamýšľaná žiadateľom je spôsobilá poškodiť a zničiť biotopy európskeho, či biotopy národného významu“ o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 ZOPK nerozhodoval, nemožno považovať za zákonný predovšetkým preto, že tento nie je možné považovať za súladný so záujmami ochrany prírody, ani s pôsobnosťou orgánov ochrany prírody pri ochrane prírody tak, ako je táto definovaná v ust. § 1 ods. 1 v spojení s ust. § 2 ods. 1 ZOPK, keďže cieľom a zmyslom ust. § 6 ZOPK je chrániť biotopy prostredníctvom súboru opatrení. 59. Žalobca poukázal aj na osobitne nepriaznivý stav prioritného biotopu európskeho významu Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy (*9180). 60. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán poukazuje na to, že ochrana biotopov bude zabezpečená v neidentifikovaných fázach neidentifikovaného povoľovacieho konania. 61. Žalovaný sa s uvedenou námietkou vyrovnal tak, že pokiaľ vecne a územne príslušné orgány ochrany prírody nevydali vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 ZOPK, potom prvostupňový orgán takéto vyjadrenie k dispozícii v čase rozhodovania nemal. 62. Žalovaný spojil neexistenciu takéhoto vyjadrenia so skutočnosťou, že takéto vyjadrenie by bolo súčasťou konania stavebného úradu podľa Stavebného zákona, a vyjadril názor, že v ďalšom konaní o vydanie stavebného povolenia sa príslušný orgán ochrany prírody vyjadrí podľa § 9 ods. 1 ZOPK a ak upozorní na možnosť poškodenia, či zničenia biotopu európskeho významu, či národného významu, žiadateľ bude povinný vyžiadať si súhlas podľa § 6 ods. 2 ZOPK. S uvedeným názorom žalovaného žalobca nesúhlasil. Poukázal na nesprávny výklad ustanovení zákona č. 135/1961 Zb., keď uviedol, že pre lesnú cestu, ktorá je pozemnou komunikáciou a pre povolenie jej stavby platí ust. § 16 zákona č. 135/1961 Zb., podľa ktorého na začatie stavby cesty je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad. Ust. § 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. však stanovuje potrebu stavebného povolenia na stavbu diaľnice, cesty, alebo miestnej komunikácie. Lesná cesta však nepatrí ani do jednej z týchto kategórií, ktoré sú definované v ustanoveniach § 4, § 4a a § 4b zákona č. 135/1961 Zb. 63. Žalobca uviedol, že zmyslom ust. § 6 ods. 2 ZOPK je biotopy európskeho významu a národného významu chrániť a nie umožňovať ich ničenie, či poškodzovanie bez toho, aby činnosť smerujúcu k takémuto dôsledku posúdil orgán ochrany prírody. 64. Samotná skutočnosť, že žiadateľ nepožiadal o vydanie vyjadrenia, z ktorého by vyplynulo, že k takému dôsledku dôjde, nemôže znamenať, že takúto činnosť môže žiadateľ realizovať. 65. Orgán ochrany prírody bol povinný svoj názor o tom, že predmetná činnosť k poškodeniu, či zničeniu dotknutých biotopov povedie, vyjadriť v konaní a rozhodnutí spôsobom, ktorý by tomuto dôsledku zabránil, osobitne za situácie, keď takýto následok hrozí prioritnému biotopu európskeho významu, nachádzajúcemu sa v nepriaznivom stave ochrany. 66. Žalobca namietal aj neodôvodnenosť výnimky zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) ZOPK. Za odôvodnenie výnimky podľa jeho názoru nie je možné považovať konštatovanie, že výskyt dotknutých druhov nie je viazaný len na miesto výkonu činnosti. Takéto odôvodnenie nie je možné považovať za odôvodnenie udelenia výnimky na usmrcovanie kritériových druhov sústavy NATURA 2000. 67. Územia sústavy NATURA 2000 sú vyhlasované na udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a na obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu. 68. Keďže súčasťou ochrany týchto druhov (uvedených v prílohe IV písm. a) Smernice o biotopoch) je zákaz úmyselného rušenia týchto druhov, úmyselného ničenia, alebo zbierania vajec vo voľnej prírode a poškodzovania, alebo ničenia miest na párenie, alebo na oddych, je nevyhnutné aby, v prípade udelenia výnimiek z týchto zákazov, bolo preukázané, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu. 69. Hypotéza uvedená v čl. 16 ods. 1 Smernice o biotopoch, sa výslovne vzťahuje na nespôsobenie zhoršenia stavu ochranu príslušného druhu na miestach jeho prirodzeného výskytu. 70. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou, že vo vzťahu k bezstavovcom je rozhodnutie prvostupňového orgánu nezákonné, keďže navrhovanou činnosťou dôjde nepochybne k usmrcovaniu týchto živočíchov. Konštatovanie žalovaného, že sa nepredpokladá úmyselné zraňovanie, alebo usmrcovanie chránených živočíchov, neobstojí v kontexte s obsahom rozhodnutí správnych orgánov, keď výnimku povolili na úmyselné rušenie a poškodzovanie miest rozmnožovania chránených živočíchov. Rozdiel medzi vnímaním úmyselného rušenia a poškodzovania miest rozmnožovania chránených živočíchov a nepredpokladaním usmrcovania a zraňovania drobných bezstavovcov, nebol nijakým spôsobom zdôvodnený. 71. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal ani s námietkami, ktorými žalobca poukazoval na to, že zo žiadnej časti prvostupňového rozhodnutia nevyplýva v čom prevyšoval záujem na udelení výnimiek a súhlasov na navrhovanú činnosť nad záujmom na ochrane prírody, ochrane biotopov, chránených druhov, vrátene osobitne ohrozených, ktorý je vyjadrený zákazom týchto činností, či vyhlásením chránených území, kde sú predmetom ochrany práve tieto druhy. 72. Žalobca zotrval aj na tej časti ním podaného rozkladu, ktorou poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne deklarujú potrebu vylúčenia významných vplyvov zamýšľaných činností na lokality NATURA 2000. IV. Vyjadrenie žalovaného 73. Žalovaný sa k vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 2.3.2016. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol žalovaný nasledovné: 74. K námietke žalobcu o absencii súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody už v tejto fáze konania, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán nerozhodoval aj o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody, čo odôvodnil na strane 8 svojho rozhodnutia - je ním neexistencia zákonnej podmienky, t. j. vyjadrenia orgánu ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody s upozornením, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu. O potrebe vydania súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody bude rozhodovať príslušný orgán štátnej správy v ďalších fázach povoľovacieho konania. 75. Následne aj žalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 11 a 12 podrobne uviedol, že v posudzovanej veci bude nasledovať povoľovacie konanie stavebného úradu podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, nakoľko lesná cesta je účelovou komunikáciou, na stavbu ktorej je v zmysle § 22 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemných komunikáciách“) potrebné stavebné povolenie. 76. Žalobca vo svojej žalobe spochybňuje možnosť uplatnenia § 16 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách na lesnú cestu, nakoľko účelová komunikácia - lesná cesta, nie je diaľnicou, cestou ani miestnou komunikáciou. Pritom však žalobca opomenul tú skutočnosť, že na aplikáciu § 16 zákona o pozemných komunikáciách vo vzťahu k účelovej komunikácii odkazuje práve § 22 ods. 2 tohto zákona. 77. V nadväznosti na námietku žalobcu o neodôvodnenosti výnimky zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody, ako aj k nezákonnosti prvostupňového správneho rozhodnutia vo vzťahu k bezstavovcom z dôvodu, že navrhovanou činnosťou dôjde nepochybne k usmrcovaniu týchto živočíchov, žalovaný uviedol nasledovné: 78. Výnimka z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov bola, ako to vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (str. 9), povolená s cieľom predísť možnému protiprávnemu konaniu, keďže v súvislosti s budovaním lesných ciest sa porušenie podmienok ochrany chránených druhov živočíchov nedá úplne vylúčiť. Výnimka bola povolená zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody, t. j. bolo povolené pri výstavbe predmetných lesných ciest chránené živočíchy uvedené vo výroku rozhodnutia úmyselne rušiť a poškodzovať miesta ich rozmnožovania. Vykonávanie prác súvisiacich s výstavbou lesných ciest bolo za účelom minimalizovania obdobia, v ktorom sa povoľuje rušenie chránených živočíchov, prvostupňovým rozhodnutím obmedzené na obdobie od 15.07. do 31.12. kalendárneho roka. 79. Žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa uvádza: „Nakoľko rušenie spôsobené výstavbou cesty bude časovo a priestorovo obmedzené nedôjde u žiadneho uvedeného druhu k dlhodobému zmenšeniu areálu. Skutočnosť, že povolenie výnimky nebude mať trvalé dopady na populácie dotknutých druhov potvrdila Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v odbornom stanovisku (list SOP SR č. SOP SR/1028/2013 z 21.3.2013), ktoré si k žiadosti žiadateľa vyžiadalo ministerstvo. “ 80. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) vo svojom stanovisku č. ŠOP SR/1028/2013 zo dňa 21.03.2013 uviedla cit.: „Navrhovaná výstavba lesných ciest, spolu s už existujúcimi cestami, ako aj schválenými a zatiaľ nepostavenými, spolu s realizáciou ďalších činností a aktivít, ako je už realizované alebo pripravované spracovanie lykožrútovej a vetrovej kalamity a plnenie hospodárskych opatrení podľa platného programu starostlivosti o les (PSoL), nebude mať významný vplyv na CHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry. Táto činnosť za predpokladu dodržania stanovených podmienok z hľadiska ochrany prírody a krajiny, pri územnom alebo stavebnom konaní, ako aj samotná hustota lesných ciest, by nemala mať následný významný negatívny vplyv z hľadiska cieľov ochrany uvedených území a je predpoklad zachovania priaznivého stavu druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany. “ 81. Podľa žalovaného výnimka z druhovej ochrany bola povolená v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody, t. j. pri predchádzaní závažných škôd na lesoch, keďže predmetné cesty budú plniť funkciu bezpečnostnú ako protipožiarne cesty i prístupovú pre záchranné zložky a pre subjekty hospodáriace v lesoch za účelom sanácie následkov vetrovej a podkôrnikovej kalamity ako aj za účelom revitalizácie poškodeného územia a zabezpečenia manažovania územia v súlade s programom starostlivosti o lesy. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOP SR/1987/2013 zo dňa 09.05.2013 uviedla: „Podľa Správy NAPANT (pozn. Správy Národného parku Nízke Tatry ako miestne príslušnej organizačnej zložky ŠOP SR) pri plnom rešpektovaní podmienok stanovených odbornou organizáciou ochrany prírody po predložení samotnej podrobnej projektovej dokumentácie, či už v územnom alebo stavebnom konaní, tak ako je to uvádzané vyššie, sa môže však výstavbou týchto lesných ciest zamedziť degradácii biotopov a ich prioritných druhov v súlade s § 5 zákona (pozn. zákona o ochrane prírody). " 82. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že výnimka bola povolená v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody, keďže (ako vyplýva i zo stanovísk ŠOP SR) neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácií dotknutých druhov v ich prirodzenom areáli, a to pri neexistencii inej alternatívy ako dosiahnuť účely sledované výstavbou predmetných lesných ciest pri predchádzaní závažných škôd na lesoch. 83. K námietke žalobcu, že žalovaný neudelil výnimku i na usmrcovanie bezstavovcov, ku ktorému podľa neho pri navrhovanej činnosti určite dôjde, žalovaný uviedol, že v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody je zakázané chráneného živočícha úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na prípadné náhodné neúmyselné zranenie alebo usmrtenie bezstavovca pri výstavbe lesnej cesty sa výnimka zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody neudeľuje. 84. K námietke žalobcu, že zo žiadnej časti prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, v čom prevyšoval záujem na udelenie výnimiek a súhlasov na navrhovanú činnosť nad záujmom na ochrane prírody, ochrane biotopov, chránených druhov, vrátane osobitne ohrozených, ktorý je vyjadrený zákazom týchto činností, či vyhlásením chránených území, ktoré sú predmetom ochrany práve pre tieto druhy, žalovaný poukázal na stranu 8 prvostupňového rozhodnutia, kde sa uvádza, že na vydanie súhlasu a povolenie výnimky umožňujúcej vykonávanie niektorých činností v chránených územiach nie je právny nárok. Zákon o ochrane prírody neustanovuje bližšie podmienky, za ktorých môže byť povolená nejaká činnosť v chránenom území. Správny orgán teda vydal rozhodnutie po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu. 85. Pri rozhodovaní musí správny orgán posudzovať, či povoľovaným konaním nepríde k takému zásahu do životného prostredia, ktorý nie je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny v danom území, resp. či danou činnosťou nebude ohrozený účel, na ktorý bolo chránené územie vyhlásené. To znamená, že v každom individuálnom prípade je potrebné skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre vydanie súhlasu a povolenie výnimky a skúmanie, či z hľadiska zabezpečenia a udržania priaznivého stavu chráneného územia je potrebné prijať určité opatrenia, ktoré budú mať prednosť pred zachovaním súčasného stavu. 86. Po starostlivom zvážení všetkých okolností tohto prípadu konajúci správny orgán dospel k záveru, že výstavba predmetných lesných ciest bude pre dané územia prínosom, nakoľko bude plniť: - funkciu bezpečnostnú (ako protipožiarne cesty) - prednostne pre integrovaný záchranný systém, - funkciu prístupovú - pre subjekty hospodáriace v lesoch nielen za účelom sanovania následkov vetrovej a podkôrnikovej kalamity, ale aj za účelom revitalizácie poškodeného územia a zabezpečenia manažovania územia v súlade s programom starostlivosti o lesy, a zároveň nebude mať spolu s ostatnými lesnými cestami (existujúcimi ako aj schválenými a zatiaľ nepostavenými) a spolu s realizáciou ďalších činností a aktivít (realizované alebo pripravované spracovanie lykožrútovej a vetrovej kalamity, plnenie hospodárskych opatrení podľa programu starostlivosti o lesy) významný vplyv na CHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a je predpoklad zachovania priaznivého stavu druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany. Výstavbou týchto lesných ciest sa dokonca môže zamedziť degradácii biotopov a ich prioritných druhov v súlade s § 5 zákona o ochrane prírody. 87. Žalovaný bol toho názoru, že sa v rozhodnutí o rozklade náležité vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na skutočnosť, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie vrátane správnych rozhodnutí tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán sa môže stotožniť a poukázať na zistený skutkový stav v prvostupňovom správnom konaní a na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia. 88. Žalovaný mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o ochrane prírody. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného obsahujú všetky náležitosti ustanovené § 47 správneho poriadku a správne orgány oboch stupňov konali výlučne v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, len na základe Ústavy Slovenskej republiky v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. 89. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 90. Písomným podaním zo dňa 2.8.2017 sa k žalobe vyjadril ďalší účastník Lesy Slovenskej republiky, š.p., ktorý rovnako ako žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. 91. Dôvodil tým, že žalobca dlhodobo vstupuje do správnych konaní v ktorých žiadateľ v zmysle platného práva žiada správne orgány o vydanie individuálnych správnych aktov, pričom využíva všetky zákonné prostriedky v takom intenzívnom rozsahu, že ďalší účastník nadobúda dojem, že zo strany žalobcu dochádza doslova k zneužívaniu práva a presadzovaniu jedinej idey, a to absolútneho zákazu akýchkoľvek činností v lesoch. Ak tejto myšlienke žalobca prispôsobuje výklad a aplikáciu právnych noriem, tak nemôže potom takýto výklad byť správny, najmä ak zákonné normy žalobca vysvetľuje izolovane bez vzťahu k iným právnym normám. 92. Ďalší účastník bol názoru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal porušenie správneho poriadku ani zákona o ochrane prírody a krajiny. pretože iba uviedol právne normy správneho poriadku a všeobecné skonštatovanie, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho vznesenými námietkami, ktoré ani konkrétne neoznačil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08. 93. K námietke žalobcu, že žalovaný nerozhodli aj o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 ZOPK, ďalší účastník uviedol, že výstavba lesných ciest, ako lesných účelových komunikácií nespochybniteľné a jednoznačne súvisí s bežným obhospodarovaním lesných pozemkov podľa § 61 ods. 2 písm. b) ZOPK. Podľa § 6 ods. 5 ZOPK súhlas podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak ide o činnosti vykonávané v súvislosti s bežným obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov. Žalovaný nebol povinný v rámci rozhodnutia vydať súhlas podľa § 6 ods. 2 ZOPK nakoľko sa v tomto konkrétnom prípade naň táto povinnosť podľa § 6 ods. 5 písm. a) nevzťahuje. Námietky žalobcu o tejto skutočnosti ďalší účastník označil za zavádzajúce, účelové a nerešpektujúce jednu zo základných zásad výkladu právnych noriem a to, že zmysel právnej normy nie je možné určiť izolovane bez poznania iných právnych noriem a ich vzájomných súvislostí. V ods. 4 a ods. 5 dotknutého ustanovenia sú uvedené prípady, kedy súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný. 94. K výhradám, že lesná cesta nepatrí ani do jednej kategórie, ktoré sú definované v ustanoveniach § 4, § 4a a § 4b zákona č. 135/1961 Zb. uviedol, že tam patriť ani nemôže, keďže tieto paragrafy nepojednávajú a neupravujú práva a povinnosti vo vzťahu k lesnej ceste, pretože lesné cesty sú upravené v štvrtej časti cestného zákona. V § 22 ods. 2 je jasne a určito ustanovené kto povoľuje stavbu účelových komunikácií pod ktoré jednoznačne patria aj lesné cesty a to odkazom na § 16 cestného zákona. 95. Nesúhlasil ani s tým, že výnimky zo zákazov uvedených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) ZOPK sú neodôvodené. Poukázal na svoju žiadosť o výstavbu dotknutých lesných ciest, v ktorej o.i. uviedol : „Napriek tomu, že nie je našim cieľom úmyselne vykopávať alebo ničiť chránené rastliny v ich prirodzenom areáli a úmyselne rušiť chránené druhy živočíchov vrátane vtákov a poškodzovať alebo ničiť miesta ich rozmnožovania alebo odpočinku, nie je v súvislosti s uskutočňovaním nami plánovanej činnosti vylúčené, že k uskutočneniu uvedenej činnosti dôjde, a preto v snahe vyhnúť sa prípadnému protiprávnemu konaniu a možným následkom z neho vyplývajúcich žiadame o udelenie výnimky z hore uvedených ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny.". Z uvedeného je zrejmé že ani žalovaný a ani žiadateľ nemal (nemá) záujem na zhoršení priaznivého stavu ochrany, práve naopak, včasným vykonaním sanačných opatrení mal ďalší účastník záujem zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu stavu biotopov. 96. Zákaz podľa § 35 ZOPK nemá charakter absolútneho zákazu, je možné podľa § 40 ZOPK vydať z neho výnimku. Ďalší účastník tvrdil, že : - činnosťou výstavby lesnej cesty nemal zámer, ani úmysel rušiť chráneného živočícha, - vydaná výnimka je vydaná v súlade so zákonom, jej vydanie umožňuje § 40 ZOPK, -zhodnotenie a odborné posúdenie čo sa týka výskytu chránených druhov v danej lokalite bolo vykonané na dostatočnej úrovni, aby orgán štátnej správy, ktorý vydal rozhodnutie mal dostatok informácií o tom, že plánovanou činnosťou v žiadnom prípade nedôjde k zhoršeniu stavu ochrany populácie príslušného druhu na území prirodzeného výskytu, - k poškodeniu (zhoršeniu stavu) nedôjde aj aj vzhľadom na plošnú distribúciu a veľkosť prirodzeného areálu chránených živočíchov v pomere k veľkosti stavebného zásahu na dotknutom území. 97. Podľa ďalšieho účastníka oneskorená výstavba (už i tak dosť spomalená) prinesie jednoznačne neporovnateľne väčšie environmentálne aj ekonomické škody spôsobené rozvratom škodcom napadnutých biotopov, ako prípadné ojedinelé a málo pravdepodobné neúmyselné náhodné usmrtenie chráneného živočícha počas výstavby cesty, ku ktorému môže dôjsť aj v bežnom živote napríklad vbehnutím pod dopravný prostriedok. 98. Pri nemožnosti uplatnenia výnimky z § 35 by nebolo možné vykonať v územiach v 2 a 3 stupni ochrany prírody, ktoré platia na dotknutom území, žiadne aktivity, lebo pri každej činnosti napríklad aj turistike, môže dôjsť k neúmyselnému usmrteniu chráneného druhu a k úmyselnému rušeniu, ktoré nie je založené na vôli a chcení žiadateľa rušiť, taký zámer žiadateľ nemá a nesleduje, ale len na vedomosti, že z dôvodu ich prirodzeného a zvýšeného výskytu v danom území budú jeho činnosťou živočíchy v určitom čase a rozsahu rušené, ale nie cielene, ale v rozsahu potrebnom na vybudovanie lesnej cesty. 99. K tvrdeniu nevysporiadania sa s námietkou žalobcu vo vzťahu k poukázaniu na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré jednoznačne deklarujú potrebu vylúčenia významných vplyvov zamýšľaných činností na lokality NATURA 2000, ďalší účastník uviedol, že počas správneho konania boli samostatne vykonané 3 posúdenia vplyvu na územia NATURA 2000. Dve odborné posúdenia podľa § 28 ods. 4 ZOPAK (jedno samostatné posúdené a druhé ako kumulovaný vplyv) a jedno podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z., vydané odborom environmentálneho posudzovania. Zo všetkých odborných stanovísk a vyjadrení vyplynulo, že sa nejedná o činnosť ktorá významne ovplyvní lokality NATURA 2000, a preto argumentácia žalobcu ani v tomto prípade nie je náležitá, nakoľko spomenuté rozsudky sa naozaj tykajú neporovnateľných káuz. 100. Z uvedených dôvodov ďalší účastník žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu ako nedôvodnú. 101. Ďalší účastník PRALES, o.z. sa k žalobe nevyjadril. VI. Relevantné právne predpisy 102. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 103. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 104. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 105. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 106. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). 107. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 108. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy. 109. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 110. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 111. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., zakázané je a) zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec, b) odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, c) poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. 112. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 113. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 114. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. 115. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj a) identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu, b) popis jeho stavu, c) mapové vymedzenie hranice biotopu, d) vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu, e) určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky. 116. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. 117. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o b) vydanie územného rozhodnutia, c) vydanie stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu stavby. 118. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody ako dotknutý orgán uplatňuje záujmy ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo iného stanoviska k činnosti podľa osobitného predpisu (ďalej len "vyjadrenie"). 119. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., vyjadrenie sa vyžaduje v prípadoch uvedených v odseku 1. V územiach s prvým a druhým stupňom ochrany sa vyjadrenie podľa odseku 1 písm. c) až f) a n) vyžaduje, ak sa rozhodnutie alebo schválenie týka činností za hranicami zastavaného územia obce alebo činnosti vykonávanej na stavbe, ktorá je miestom hniezdenia, rozmnožovania alebo odpočinku chráneného živočícha. 120. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. 121. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o). 122. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. 123. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. 124. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16. 125. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. 126. Podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 127. Podľa čl. 6 ods. 3 Smernice č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti. 128. Podľa čl. 6 ods. 4 Smernice č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu. Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie, alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu. VII. Posúdenie veci správnym súdom 129. Úlohou tunajšieho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Číslo: 6563/2015-1.10.2 (29/2015-rozkl.) zo dňa 25.8.2015, ktorým žalovaný rozklad žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 130. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne a žalovaný rozhodol vo veci skutkovo a správne v súlade so zákonom. 131. K jednotlivým žalobným námietkam súd uvádza nasledovné: Nerozhodnutie o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 ZOPK na zásah do biotopov európskeho významu. 132. Predpokladom postupu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. je predchádzajúce - vyjadrenie orgánu ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. - upozornenie orgánu ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa predchádzajúceho bodu, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu 133. Nepostačuje tu iba predpoklad, že dotknutá činnosť je spôsobilá poškodiť alebo zničiť Biotop, ako to prezentoval žalobca. Na postup podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákon vyžaduje splnenie vyššie uvedených predpokladov. 134. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že neboli naplnené konkrétne zákonné predpoklady, vymedzené v dotknutom zákonnom ustanovení, napr. že z nejakého konkrétneho vyjadrenia orgánu ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. vyplýva, že posudzovanou činnosťou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu Biotopu. 135. Žalovaný sa bránil práve tým, že z vyjadrení podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré boli v konaní vydané, uvedený predpoklad nevyplýva, preto mu povinnosť postupovať podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. Túto obranu žalovaného žalobca ani v žalobe, ani v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil. 136. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že o podanej žiadosti ďalšieho účastníka Lesy Slovenskej republiky, š.p. už rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 7509/2014-1.10 (21/2014-rozkl.), ktorým rozhodnutie ministerstva č. 2691/2014-2.2 z 12. 6. 2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Minister životného prostredia Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí ministerstvu okrem iného uložil preskúmať, či je v rámci vydania súhlasu žiadateľovi na výstavbu lesných ciest možné rozhodnúť aj o súhlase na zásah do významných biotopov podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody. Na odstránenie uvedeného nedostatku ministerstvo oslovilo príslušné okresné úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie s otázkou, či vydávali pre zámer žiadateľa vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody, ktoré je viazané na aplikáciu § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody pri ochrane významných biotopov. Podľa doručených odpovedí okresné úrady Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš a Poprad nevydávali takéto vyjadrenie, kde by upozornili, že je potrebné konať o súhlase na poškodenie alebo zničenie biotopu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody. 137. Je teda nepochybné, že žiadny orgán ochrany prírody a krajiny nevydal také vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., v ktorom by uviedol, že môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu. Z tohto dôvodu nebol možný postup podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., t.j žalovaný nebol povinný ani oprávnený pri svojom rozhodovaní rozhodovať aj súhlase podľa tohto zákonného ustanovenia, ako sa mylne domnieva žalobca. Neodôvodnenosť výnimky zo zákazov uvedených v § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. 138. K tejto námietke žalobcu žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 12 poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa vychádzal z odborných stanovísk ŠOP SR, z ktorých vyplynulo, že výstavbou lesných ciest nedôjde u žiadneho chráneného druhu k dlhodobému zmenšeniu chráneného areálu a že správny orgán prvého stupňa si pre svoje rozhodnutie zaobstaral dostatok podkladov. Správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že rušenie spôsobené výstavbou cesty bude časovo a priestorovo obmedzené, nedôjde u žiadneho uvedeného druhu k dlhodobému zmenšeniu areálu. Skutočnosť, že povolenie výnimky nebude mať trvalé dopady na populácie dotknutých druhov potvrdila Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v odbornom stanovisku (list ŠOP SR č. ŠOP SR/1028/2013 z 21.3.2013), ktoré si k žiadosti žiadateľa vyžiadalo ministerstvo. 139. Otázky vplyvu výstavby lesných ciest na biotopy európskeho a národného významu a chránené druhy boli súčasťou hodnotenia spracovaného ŠOP SR a ŠOP SR - Správou NP Nízke Tatry. 140. ŠOP SR v stanovisku zo dňa 21.3.2013 uviedla: LESY SR, š.p. navrhujú výstavbu lesných ciest vybudovať na neprístupných lokalitách na ktoré sa rozšíril podkôrny hmyz po kalamite z novembra 2004. Žiadateľ podľa žiadosti na lokalitách plánuje vybudovať cesty s cieľom aby plnili funkcie: - funkcia bezpečnostná (slúžia ako protipožiarne cesty) - určená prednostne pre integrovaný záchranný systém (hasiči, HS a bezpečnostné zložky polície) - funkcia prístupová - určená subjektom hospodáriacom v lesoch za účelom zabezpečenia prístupu do lesných porastov nielen za účelom sanovania následkov vetrovej a podkôrnikovej kalamity, ale aj za účelom revitalizácie poškodeného územia a zabezpečenia manažovania územia v súlade s programom starostlivosti o lesy. Navrhovaná výstavba lesných ciest, spolu s už existujúcimi cestami, ako aj schválenými a zatiaľ nepostavenými, spolu s realizáciou ďalších činností a aktivít, ako je buď už realizované alebo pripravované spracovanie lykožrútovej a vetrovej kalamity a plnenie hospodárskych opatrení podľa platného programu starostlivosti o les (PSoL), nebude mať významný vplyv na CHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry. Táto činnosť za predpokladu dodržania stanovených podmienok z hľadiska ochrany prírody a krajiny, pri územnom alebo stavebnom konaní , ako aj samotná hustota lesných ciest, by nemala mať následný významný negatívny vplyv z hľadiska cieľov ochrany uvedených území a je predpoklad zachovania priaznivého stavu druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany. 141. ŠOP SR v stanovisku zo dňa 9.5. 2013 uviedla: ŠOP SR nespochybňuje, že výstavbou lesných ciest budú ovplyvnené aj biotopy vtákov, avšak hodnotením formou formulárov predpokladaný vplyv bol vyhodnotený ako pravdepodobne nevýznamný. Bolo snahou Správy NAPANT v spolupráci so žiadateľom LESY SR š.p. Banská Bystrica, pristupovať pri navrhovanej výstavbe lesných ciest tak, aby predmetná činnosť - výstavba lesných ciest pri dodržaní stanovených podmienok nemala samostatne významný negatívny vplyv na územie sústavy chránených území NATURA 2000. V tejto súvislosti je ešte potrebné upozorniť, že rozsah spracovanej kalamity v požadovanom objeme formálne relevantný len v okamihu jeho zistenia, resp. nahlásenia príslušnému orgánu štátnej správy - napr. podkôrniková kalamita je jav, ktorý sa mení v závislosti na súbore mnohých činiteľov a nie je teda možné v danom momente poznať presné číslo. Isté však je že nerealizácia opatrení - zastavenie rozširovania podkôrneho hmyzu bude mať na daný biotop významne negatívny dopad zo súvisiacim negatívnym dopadom na ďalšie dotknuté druhy (cez potravný reťazec). Ďalej Správa NAPANT pre svoje stanovisko použila aj dáta získané z vrstvy mapovaných biotopov, syntézy doložených literárnych údajov, výsledkov cieleného monitoringu, resp. náhodných pozorovaní počas terénnych pochôdzok, následne zanesených v ISTB, ako aj polygónov potenciálneho výskytu jednotlivých druhov na základe existencie priaznivých stanovištných podmienok a biotopov. Na základe vyššie uvedeného vo svojom stanovisku č. NAPANT/249/2013 z 13.3.2013 Správa NAPANT aj po predložení projektovej dokumentácie (- vo forme zámeru) a znalosti predmetných lokalít k výstavbe lesných ciest uviedla, že výstavba lesných ciest pravdepodobne nebude mať samostatne v územiach európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a v Chránenom vtáčom území Nízke Tatry významný negatívny vplyv na uvedené územia sústavy chránených území NATURA 2000 za predpokladu dodržania stanovených podmienok z hľadiska ochrany prírody a krajiny, pri územnom alebo stavebnom konaní. Správa NAPANT má snahu systémovo riešiť nepriaznivú situáciu ohrozených biotopov na území NAPANT. Za takéto riešenie považuje aj prehodnotenie budovania lesnej dopravnej siete v týchto územiach. Podľa Správy NAPANT je otázne, či absolútny zákaz budovania lesných ciest a spracovania kalamity smeruje k ochrane lesných biotopov najmä s ohľadom na § 5 zákona a článok 6 ods. 2) Smernice Rady Č.92/43/EHS. Aj vzhľadom k tomu Správa NAPANT vo svojom stanovisku zadefinovala lesné cesty, ktorých výstavba nebude predstavovať negatívne dôsledky na lesné biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu. Medzi takéto cesty patrili aj vyššie uvedené lesné cesty. Realizácia výstavby a prevádzky týchto lesných ciest nebude predstavovať riziko pre lesné biotopy. Súčasťou vyššie uvedeného stanoviska boli aj formuláre pre zisťovacie konanie a záznam o nezistení významných účinkov. V týchto formulároch sú uvádzané pravdepodobné vplyvy priamych, nepriamych alebo sekundárnych dopadov, zmien a všetkých pravdepodobných dopadov projektu, resp. realizácie lesných ciest na územie sústavy NATURA 2000, tak ako je to uvedené aj v liste LZ Vlk. Je však potrebné zdôrazniť, že ide o pravdepodobné negatívne dopady, ktoré by mohli vzniknúť pri nedodržaní podmienok realizácie a následnej prevádzke lesných ciest z hľadiska ochrany prírody. Podľa Správy NAPANT pri plnom rešpektovaní podmienok stanovených odbornou organizáciou ochrany prírody po predložení samotnej podrobnej projektovej dokumentácie, či už v územnom alebo stavebnom konaní, tak ako je to uvádzané vyššie, sa môže však výstavbou týchto lesných ciest zamedziť ďalšej degradácii biotopov a ich prioritných druhov v súlade s § 5 zákona. Je potrebné si uvedomiť, že predmetné lesné cesty budú plniť aj funkciu bezpečnostnú (-slúžia ako protipožiarne cesty), funkciu prístupovú určenú prednostne pre záchranné zložky - hasiči, záchranári a bezpečnostné zložky polície a bude určená subjektom hospodáriacim v lesoch za účelom zabezpečenia prístupu do lesných porastov nielen za účelom sanovania následkov vetrovej a podkôrnikovej kalamity, ale aj za účelom revitalizácie poškodeného územia a zabezpečenia manažovania územia v súlade s § 5 zákona, ako aj s programom starostlivosti o lesy. Správe NAPANT je známe, že niektoré lokality sú natoľko významné z hľadiska ochrany prírody, že v nich nie je možné súhlasiť so zásahmi (-napr. spracovanie kalamity). Správa NAPANT preto aj na základe stretnutí so žiadateľom LESY SR š.p., Banská Bystrica, prehodnotila zámer výstavby niektorých lesných ciest a nesúhlasila napr. s výstavbou lesných ciest „Medzi Kobyliarky - Skorušová, Vápenica, Stredná - II. etapa , Široká“ a vyhodnotila zámer výstavby lesných ciest, ktoré nebudú mať negatívny vplyv na sústavu území NATURA 2000 a medzi týmito boli aj vyššie uvedené lesné cesty. Správa NAPANT trvá na skutočnosti, že vo svojich stanoviskách plne rešpektovala ustanovenia zákona a článku 6 ods. 2) a 3) smernice Rady Č.92/43/EHS. 142. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal aj z toho, že výnimka z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov sa povoľuje s cieľom predísť následkom možného protiprávneho konania, keďže v súvislosti s budovaním lesných ciest sa porušenie podmienok ochrany chránených druhov nedá úplne vylúčiť. Obmedzenie vykonávania prác na obdobie od 15.7. do 31.12. kalendárneho roku súvisí s minimalizovaním obdobia, v ktorom sa povoľuje rušenie chránených druhov. 143. Správne orgány oboch stupňov teda vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo všetkých podkladov, ktoré si pre svoje rozhodnutia zaobstarali, opierali sa o odborné stanoviská ŠOP SR, v ktorých bola odborne a dostatočne posúdená navrhovaná výstavba lesných ciest v dotknutých územiach, pričom zo záverov ŠOP SR je nepochybné, že posudzovaná výstavba lesných ciest nepredstavuje riziko pre tam nachádzajúce sa biotopy európskeho alebo národného významu, pri splnení stanovených podmienok. Na základe týchto skutočností správny súd dospel k záveru, že odôvodnenia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú zo spoľahlivo a dostatočne zisteného skutočného stavu veci, a následne svoje rozhodnutia aj odôvodnili spôsobom, vyžadovaným Správnym poriadkom. Ich závery sú dostatočne odôvodené a preskúmateľné a je nepochybné, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali, zabezpečili si pred rozhodnutím všetky potrebné podklady a v ich rozhodnutiach je vyjadrené a odôvodeného uváženie o potrebe zásahu do dotknutého územia podľa § 13 ods. 2 písm. c) a § 14 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.. Ich rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk, vymedzených zákonom. 144. Vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora, na ktoré poukazoval žalobca, súd uvádza, že žalobca síce v žalobe odkazoval na rozhodnutia SD EU, ktoré však v žalobe vôbec nekonkretizoval ani neoznačil žiadnu konkrétnu vadu preskúmavaného rozhodnutia, ani konania, ktoré mu predchádzalo, pre sa správny súd touto námietkou nemohol zaoberať. 145. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatuje, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona, preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 146. O trovách konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a nárok na náhradu trov konania mu voči žalobcovi nepriznal, pretože mu zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývajú. 147. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a nárok na náhradu trov konania im voči žalovanému nepriznal, pretože im zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývajú. 148. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.