Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/279/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201890 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201890.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: COSMODENT, spol. s r.o., IČO: 31 622 402, so sídlom Černyševského 1287/10, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazová 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20775218/2015 zo dňa 04.09.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 18.12.2013 riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty, v ktorom vykázal nárok na nadmerný odpočet vo výške X XXX,XX eura. Platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane celkom v sume XX XXX,XX eura, z toho odpočet uplatnený v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2013 zahŕňal odpočítanie dane v sume X XXX,XX eura (tri faktúry: č. 131025, č. 131028, č. 131106) od dodávateľa B&K - SK spol. s r.o., IČO: 36 321 729 za nákup tovaru - kancelárskeho papiera a zošitov. 2. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica začal dňa 20.02.2014 u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (NO DPH) za zdaňovacie obdobie november 2013. 3. Predmetom daňovej kontroly bolo dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č. 9312402/5/63365/2015/PríV zo dňa 13.01.2015. Protokol bol súčasne s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (Výzva č. 9312402/5/123761/ 2015/PríV) žalobcovi doručený dňa 31.01.2015. Žalobca sa k protokolu vyjadril v liste podanom dňa 20.02.2015. Dňa 08.04.2015 boli prerokované pripomienky k protokolu za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu Mgr. Jozefa Gáplovského (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20071621/2015 zo dňa 08.04.2015). 4. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2013 uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej výške X XXX,XX € z dodávateľských faktúr č. 131025, č. 131028 a 131106 od dodávateľa B&K- SK spol. s r.o., pričom predmetom fakturácie bol kancelársky papier A4. 5. V zmysle knihy vystavených faktúr r. 2013 žalobca v roku 2013 dodával tovar odberateľom: - OTK Slovakia, s.r.o., - B&K - SK spol. s r.o. - GLOBAL EXTRA, spol. s r.o.. 6. V zmysle knihy prijatých faktúr r. 2013 žalobca v roku 2013 prijal tovar od dodávateľov: - B&K - SK spol. s r.o., - OTK Slovakia, s.r.o., - GLOBAL EXTRA, spol. s r.o. - neidentifikovaný dodávateľ označený BAK. 7. Personálne prepojené obchodné spoločnosti OTK SLOVAKIA, s.r.o., COSMODENT spol. s r.o., B&K - SK spol. s r.o., a GLOBAL Extra, spol. s r.o., využívali spoločné skladové priestory na Kukučínovej ulici v Považskej Bystrici prenajaté od spoločnosti B&K - SK spol. s r.o., a vzájomne si v roku 2013 dodávali tovar v rámci jedného skladu (nepohyblivé dodávky), pričom usporiadanie vzájomných obchodných transakcií nezodpovedalo správaniu subjektov v nezávislej trhovej situácii. Vo vzťahu k personálnemu prepojeniu správca dane identifikoval pri jednotlivých vyššie uvedených spoločnostiach konkrétne osoby a ich postavenie v spoločnostiach, prostredníctvom ktorých boli vyššie uvedené spoločnosti prepojené. 8. Žalobca ani na základe opakovaných výziev správcu dane nezdôvodnil dané usporiadanie vzájomných obchodných transakcií z logického, ekonomického a obchodného hľadiska a taktiež nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a to ani vo vyrubovacom konaní. 9. Daňový úrad Trenčín pobočka Považská Bystrica rozhodnutím č. 20105676/2015 zo dňa 16.4.2015 určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel v sume X XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2013, NO DPH mu nepriznal v sume X XXX,XX €, a vyrubil mu daň v sume X XXX,XX €, pričom vychádzal z toho, že žalobca si v daňovom priznaní uplatnil NO vo výške X XXX,XX €, správca dane zistil daňovú povinnosť vo výške X XXX,XX €, rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje X XXX,XX €. Rozdiel dane na úhradu žalobcovi bola vyčíslená vo výške X.XXX,- €. Rozhodnutie správcu dane vychádzalo zo zistenia, že nebolo hodnoverne preukázané, že tovar, fakturovaný faktúrami 131025, 131028, 131106 bol reálne dodaný, tak ako je uvedené na faktúrach. V daňovom konaní samotné dodávateľské faktúry, zmluvy a ústne tvrdenia neboli podľa správcu dane postačujúcim dôkazom o tom, že tovar a služby boli dodané tak ako je uvedené na faktúre. Na základe kontrolných zistení správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. 131025, č. 131028, 131106 vo výške XXXX,XX €. 10. Voči rozhodnutiu v predchádzajúcom bode podal žalobca dňa 25.05.2015 odvolanie. Odvolanie neobsahovalo podľa správcu dane zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 72 ods. 4, písm. c) a d) daňového poriadku, preto vyzval žalobcu na doplnenie odvolania - Výzva č. 609497/2015 zo dňa 28.05.2015. Žalobca doručil dňa 22.06.2015 doplnené odvolanie, číslo podania 6/08953779/2015. V odvolaní žalobca namietal, že správca dane mu nepriznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti B&K - SK, spol. s r. o. za dodávku kancelárskeho papiera a zošitov. Žalobca považoval vydané rozhodnutie za nezákonné; jednotlivé dôvody špecifikoval v odvolaní a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 11. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 20775218/2015 zo dňa 04.09.2015 tak, že rozhodnutie daňového úradu prvého stupňa potvrdil, keď dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade so zákonom, pretože vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, bolo vydané príslušným prvostupňovým orgánom a obsahuje všetky náležitosti ustanovené daňovým poriadkom. Rozhodnutie vymedzuje jednotlivé odvolacie dôvody žalobcu a priebeh daňového konania: 12. K odvolacím námietkam žalobcu pod bodmi 6. až 8. (nepreukázanie realizácie obchodov, rozpor napadnutého rozhodnutia s rozhodnutiami ESD) žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly neaplikoval rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-255/02 Halifax z 21.02.2006. Žalobca pri daňovej kontrole neplnil zákonom stanovené povinnosti: nepredkladal dôkazy, neposkytoval vysvetlenia, opakovane neumožnil vykonať miestne zisťovanie v prenajatých skladových priestoroch a taktiež obchodní partneri žalobcu so správcom dane nespolupracovali, prípadne len obmedzene a vždy v zastúpení Mariana Kvasničku, ktorý bol súbežne konateľom žalobcu. Pri opakovanom vykonávaní miestnych zisťovaní na adrese sídla žalobcu bolo zistené, že tento na adrese registrovanej v Obchodnom registri SR nesídli, pričom poštové zásielky sa vracali späť s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Zamestnanci správcu dane taktiež vykonali opakovane pokus o miestne zisťovanie v skladových priestoroch spoločnosti B&K-SK, spol. s r.o. na Kukučínovej ulici v Považskej Bystrici, ktoré mal využívať aj žalobca. V čase miestnych zisťovaní bol v priestoroch prítomný konateľ žalobcu Marian Kvasnička, ktorý zamestnancom správcu dane ani zamestnancom Kriminálneho úradu FS opakovane neumožnil vykonať miestne zisťovanie, či už z dôvodu vyhlásenia karantény, alebo z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia právnej naliehavosti miestneho zisťovania. 13. V bode č. 9 odvolania žalobca namietal, že daňová kontrola je predovšetkým kontrola dokladová. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 101/2009 zo 06.07.2010, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt nemusí svoje tvrdenia ním uvádzané v rôznych daňových listinách, podaniach a hláseniach preukazovať, pokiaľ nenastane opak, tzn. ak správca dane počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach. Žalobca bol toho názoru, že mu správca dane nikdy neoznámil konkrétne pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených dokladov. 14. V bode 10. žalobca namietal, že mu nie je zrejmé, čo je nelogické na tom, ak personálne prepojené obchodné spoločnosti majú sklady na spoločnej adrese a tovar, ktorý sa v týchto skladoch nachádza sa v týchto skladoch aj predáva. Správca dane mal pred tým, ako požadoval od neho vysvetlenia, povinnosť konkrétne uviesť v čom sú dodávateľsko-odberateľské vzťahy personálne prepojených obchodných spoločností nelogicky usporiadané, a prečo správanie uvedených subjektov nezodpovedalo správaniu v nezávislej trhovej situácii. 15. Žalovaný k námietkam v bode 9. a 10. poukázal na to, že správca dane žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu vo výzvach vyslovil nejasnosti o vzájomných obchodných transakciách medzi personálne prepojenými obchodnými spoločnosťami, preto požadoval od žalobcu vysvetlenie k týmto transakciám s tovarom, ktoré sa mali uskutočňovať v rámci jedného skladu a to bez fyzického pohybu tovaru. Dôkazy predložené žalobcom v podobe formálne vyhotovených daňových dokladov boli podľa žalovaného za daných okolností nedostatočné. Na výzvy správcu dane žalobca adekvátne nereagoval, rovnako konateľ Marian Kvasnička sa nezúčastňoval konaní, ku ktorým bol vyzvaný a upovedomený za účelom objasnenia a vysvetlenia skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval aj tieto námietky za nedôvodné. 16. Námietkou v bode 11. daňový subjekt vyjadril nesúhlas s tým, že preukázanie pôvodu tovaru je podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalovaný ani túto námietku nevyhodnotil ako dôvodnú. Bol toho názoru, že ak si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z dodania tovaru, musí okrem iného preukázať, že tento tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch. Skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje faktúrami od dodávateľa B&K-SK spol. s r. o., ešte nedokazuje, že tovar bol reálne dodaný. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované. To neznamená, že DPH bola odpočítaná oprávnene. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe predložených dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. V prípade vzniku pochybností preukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu daňový subjekt. Iba tvrdenia daňového subjektu a jeho dodávateľa nestačia, zvlášť pritom za situácie aká je v tomto prípade - keď tá istá osoba Marian Kvasnička zastupuje oboch účastníkov zdaniteľného obchodu. Správca dane v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) dospel k záveru, že daňový subjekt vierohodne nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane na základe predložených dodávateľských faktúr, pretože nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch. 17. Podľa žalobcu (bod 12.) správca dane nepostupoval podľa Daňového poriadku pre prekročenie rámca dôkaznej povinnosti daňového subjektu, ktorú správca dane neoprávnene na žalobcu preniesol, keď ho nepriamo nútil dokazovať skutočnosti nad rámec vykonávanej kontroly a tým oslabil jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 45 ods. 1 Daňového poriadku. 18. Na uvedenú námietku žalovaný reagoval tak, že v dôsledku neplnenia zákonných povinností žalobcom pri daňovej kontrole a v dôsledku neposkytnutia náležitej súčinnosti z jeho strany, musel správca dane za týchto podmienok vyžadovať predloženie adekvátnych dôkazov. Pritom všetky práva daňového subjektu zo strany správcu dane pri výkone daňovej kontroly boli dodržané. 19. V bode č. 13 odvolania žalobca tvrdil, že záver správcu dane, že nepredložil žiaden dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle sporných faktúr je v extrémnom rozpore so zisteným skutkovým stavom - zistený skutkový stav správcom dane nebol podľa žalobcu postačujúci k vyhodnoteniu skutkových okolností v jeho neprospech. Na uvedenú námietku reagoval žalovaný tak, že správca dane uskutočnil rozsiahle preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalobca predložil správcovi dane iba formálne dôkazy - faktúry, ktoré správca dane preveroval. Pri dokazovaní v daňovom konaní uplatňuje správca dane zásadu prejednávania, nie vyhľadávania. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené žalobcom, je tieto s ním prejednať, a umožniť mu ich existenciu preukázať relevantnými dôkazmi, pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť daňový subjekt. 20. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/51/2010, ktorý dospel k záveru: Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je vykonané práve dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je dostatočným predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. 21. Žalovaný bol toho názoru, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom rozsahu uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane preto skúmal realizáciu zdaniteľných plnení nielen po formálnej stránke, ale preveril uskutočnenie zdaniteľného plnenia v súlade so stavom skutočným. Správca dane pri ním vedenom dokazovaní a na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z predložených sporných faktúr. 22. Z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Medzi také patrí aj preukazovanie splnenia podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. 23. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2013 konal v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom o DPH, keď nepreukázal vierohodnými dokladmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve od uvedeného dodávateľa B&K-SK, spol. s r.o., Žilina. 24. Žalovaný poukázal na to, že správca dane bol povinný zistiť pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci medzi všetkými zúčastnenými spoločnosťami, a z predloženého spisu k odvolaniu vyplýva, že tak aj konal. V danom prípade však žalobca nepreukázal, že k zdaniteľnému obchodu jednoznačne došlo. 25. Žalobca na základe svojej podnikateľskej činnosti, a v spolupráci so svojimi obchodnými partermi, v rámci daňovej kontroly podľa žalovaného nezabezpečil pre svoje tvrdenia relevantné dôkazy, čím nepreukázal oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane za zdaňovacie obdobie november 2013 v celkovej sume X XXX,XX eura. III. Žaloba 26. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.11.2015 žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. 20775218/2015 zo dňa 04.09.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 27. Žalobca v žalobe v časti označenej I. zosumarizoval obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 20775218/2015 zo 04. 09. 2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 20105676/2015 zo 16. 04. 2015, obsah rozhodnutia správcu dane, ako aj obsah jeho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. V časti II. žaloby uviedol žalobné dôvody. 28. Žalobca označil rozhodnutie žalovaného za nezákonné, tvrdil, že ním bol ukrátený na svojich právach. S poukazom na ustanovenie § 249 ods. 2 O. s. p. žalobca tvrdil, že skôr označené rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom vykazujú aj znaky nezrozumiteľnosti, čo žalobca odôvodnil nasledovne. 29. Žalobca poukázal na tabuľku na str. 5 rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 20105676/2015, v ktorej sa uvádza výsledný vzťah (DPH) k štátnemu rozpočtu subjektov COSMODENT, s. r. o, OTK- SLOVAKIA, s. r. o., B&K - SK, spol. s r. o. a GLOBAL EXTRA, spol. s r. o. Z tabuľky vyplýva, že podľa správcu dane každý z uvedených subjektov vykazuje súčasne vlastnú daňovú povinnosť ako aj a nadmerný odpočet a vlastná daňová povinnosť v súhrne za uvedené subjekty predstavuje sumu XX XXX,XX € a nadmerný odpočet v súhrne za uvedené subjekty predstavuje sumu XXX XXX,XX €. Uvedená tabuľka je nezrozumiteľná, pretože nie je možné, aby u daňových subjektov súčasne vznikla vlastná daňová povinnosť a nadmerný odpočet. V nadväznosti na uvedené nezrozumiteľným a ničím nedoloženým je aj finálny záver správcu dane, potvrdený žalovaným, že hlavným a zrejme aj jediným účelom nelogického usporiadania dodávateľsko-odberateľských vzťahov personálne prepojených obchodných spoločností bolo získanie daňovej výhody. 30. Správca dane spochybňuje samotnú existenciu tovaru a žalovaný spochybňuje osobu dodávateľa. Z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného je vnútorne rozporné, čo činí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 31. Ak správca dane tvrdí, že hlavným a zrejme aj jediným účelom nelogického usporiadania dodávateľsko-odberateľských vzťahov personálne prepojených obchodných spoločností bolo získanie daňovej výhody, potom podľa žalobcu musí presne uviesť, z celku ktorých objektívnych prvkov zistil získanie daňovej výhody, v čom spočívala daňová výhoda a kto ju získal. Z rozhodnutí správcu dane a žalovaného nevyplýva, že by v reťazci personálne prepojených subjektov niektorý subjekt získal daňovú výhodu alebo z deklarovaných plnení daň neodviedol. 32. Žalobca poukázal aj na chyby v postupe daňových orgánov, obsiahnuté v jeho sťažnosti zo dňa 08. 08. 2014, napr., že správca dane písomnosti doručoval na súkromné adresy konateľov a nie na adresy daňových subjektov; od žalobcu, ako aj od personálne prepojených spoločností žiadal predloženie rozsiahlej spisovej matérie týkajúcej sa celého roka 2013 a predloženie dôkazov (pôvod tovaru, výrobcu, atď.), ktoré nie sú podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a nepriamo nútil uvedené subjekty dokazovať skutočnosti nad rámec vykonávanej kontroly a jej účelu. Správca dane žiadnym spôsobom nezdôvodnil potrebu vykonávania kontroly DPH za november 2013 v takom rozsahu. 33. Správca dane uvádza, že konanie žalobcu v priebehu vykonávania daňovej kontroly a taktiež konanie jeho obchodných partnerov (personálne prepojené obchodné spoločnosti) bolo podľa názoru správcu dane účelové, s cieľom mariť výkon kontroly a znemožniť jej vykonanie a reálne ukončenie v lehote stanovenej zákonom. K tejto námietke správcu danie žalobca s odkazom na § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že správca dane neurčil základ dane a daň podľa pomôcok, z čoho je možné vyvodiť záver, že neplnenie povinností žalobcom nebolo takého charakteru, aby nebolo možné daň správne zistiť. Z uvedeného vyplýva, že správca dane určil daň dokazovaním. Za úplnosť dokazovania, bez ohľadu na súčinnosť, resp. neúčinnosť daňového subjektu zodpovedá výlučne len správca dane. Ak správca dane zistil daň dokazovaním, potom aj napriek „nesúčinnosti“ žalobcu bolo jeho povinnosťou v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa žalobcu, skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Jedným z najzávažnejších dôkazov k tomuto tvrdeniu je skutočnosť, že kancelársky papier podľa grafu na str. 4 prvostupňového rozhodnutia bol predávaný spoločnosťou SCP Papier, a. s. spoločnosti B&K - SK, spol. s r. o., pričom aj na konci reťazca je spoločnosť SCP Papier, a. s., ktorá nakupovala kancelársky papier späť od spoločnosti B&K - SK, spol. s r. o. Správca dane na str. 10 rozhodnutia uvádza túto skutočnosť, no z rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane žiadal od spoločnosti SCP Papier, a. s. vysvetlenie k spätnému nákupu papiera od spoločnosti B&K - SK, spol. s r.o.. 34. Správca dane si podľa žalobcu nezabezpečil také dôkazy alebo pomôcky, ktoré by v danom prípade jednoznačne preukazovali, že príjmy daňového subjektu boli vykázané v nesprávnej výške a mali byť vyššie. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý nie je nedostačujúci na posúdenie veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 35. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. IV. Vyjadrenie žalovaného 36. Žalovaný vyjadrenie k žalobe doručil súdu dňa 21.03.2016 a poukázal na nasledovné námietky žalobcu: - bod 17. žaloby, podľa ktorého mal byť žalobca rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach ako aj to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu. - bod. 18. žaloby, v ktorom žalobca poukázal na tabuľku na str. 5 rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 20105676/2015, v ktorej sa uvádza výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu uvedených spoločností v roku 2013. Žalobca údaje v nej analyzuje s výsledkom, že tabuľka mu je nezrozumiteľná. K uvedenému žalovaný uviedol, že údaje v tabuľke neboli predmetom odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia FR SR č. 20775218/2015 zo dňa 04.09.2015, a tieto ani nemajú vplyv na výsledok preskúmania záverov rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 20105676/2015 zo dňa 16.04.2015. Žalovaný údaje v tabuľke nevyhodnocoval vzhľadom k tomu, že žalobca nemal k nim v odvolaní námietky. - bod 19. žaloby, v ktorom žalobca uvádza, že správca dane vo svojom rozhodnutí spochybňuje samotnú existenciu tovaru a žalovaný spochybňuje osobu dodávateľa. K tejto námietke žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca neupresnil, v ktorej časti rozhodnutia zistil uvádzané rozpory, žalovaný na danú námietku argumentoval vyhodnotením, ktoré sa uvádza v rozhodnutí žalovaného na strane č. 13 predposledný odsek s tým, že uvedená formulácia žalovaného vystihuje porušenie zákona o DPH žalobcom: „Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a posúdil dôkazy predložené so spisovým materiálom k odvolaniu. Na ich základe preskúmavanú vec vyhodnotil s výsledkom, že daňový subjekt pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2013 konal v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom o DPH, keď nepreukázal vierohodnými dokladmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve od uvedeného dodávateľa B&K-SK, spol. s r.o., Žilina. Správca dane bol povinný zistiť pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci medzi všetkými zúčastnenými spoločnosťami, a z predloženého spisu k odvolaniu vyplýva, že tak aj konal. Dodávateľské faktúry boli len jednou z hmotno-právnych podmienok pre uznanie odpočítania dane.“ - bod 20. žaloby, v ktorom žalobca uvádza, že ak správca dane tvrdí, že hlavným a zrejme aj jediným účelom nelogického usporiadania dodávateľsko-odberateľských vzťahov personálne prepojených obchodných spoločnosti bolo získanie daňovej výhody, potom musí presne uviesť, v čom spočívala výhoda a kto ju získal. K tejto námietke žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že z rozhodnutia správcu dane zistil závery, ktoré boli postavené na tom, že žalobca pri deklarovanom nákupe nepreukázal dodanie tovaru tak, ako je uvedené na dodávateľských faktúrach od spoločnosti B&K - SK, spol. s r.o. Pravda je taká, že žalobca pri daňovej kontrole neplnil zákonom stanovené povinnosti a správcovi dane nepredkladal dôkazy, neposkytoval vysvetlenia, opakovane neumožnil vykonať miestne zisťovanie v prenajatých skladových priestoroch. Tiež obchodní partneri žalobcu (kontrolovaného daňového subjektu) so správcom dane nespolupracovali, prípadne len obmedzene, pričom zástupcom týchto obchodných partnerov bol vždy Marian Kvasnička. Pán Kvasnička bol za týchto okolností súbežne konateľom kontrolovaného daňového subjektu a zároveň aj zástupcom obchodných spoločností, s ktorými bol v obchodnom vzťahu. Správca dane žalobcovi vo výzvach vyslovil nejasnosti o vzájomných obchodných transakciách medzi personálne prepojenými obchodnými spoločnosťami, preto opodstatnene požadoval od žalobcu vysvetlenie k týmto transakciám s tovarom, ktoré sa mali uskutočňovať v rámci jedného skladu a to bez fyzického pohybu tovaru. Dôkazy predložené žalobcom v podobe formálne vyhotovených daňových dokladov boli za daných okolností nedostatočné. Žalobca v postavení daňového subjektu mal v zmysle § 45 Daňového poriadku pri daňovej kontrole práva, ale zároveň mu z uvedeného ustanovenia vyplývali aj povinnosti, ktoré v počas daňovej kontroly neplnil, pretože na výzvy správcu dane žalobca adekvátne nereagoval. - bod 21. žaloby, v ktorom žalobca znovu uviedol, že správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, v čom spočívala daňová výhoda, kto a ako ju získal. Žalovaný k tejto námietke zopakoval, že správca dane nepostavil závery vo svojom rozhodnutí na získaní daňovej výhody žalobcom tak, ako je to tvrdené v žalobe. - bod 22. žaloby, v ktorom žalobca poukázal na sťažnosť na postup Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica z 08.08.2014, pričom sťažnosť smerovala proti postupu správcu dane, ktorý doručoval písomnosti na súkromné adresy konateľov a nie na adresy daňových subjektov. Žalovaný reagoval na túto námietku žalobcu tak, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu námietok uvedených v odvolaní, pričom sťažnosť nebola predmetom odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu k tejto žalobnej námietke sa nemožno vyjadrovať. - bod 23. žaloby, v ktorej žalobca analyzuje výkon daňovej kontroly z hľadiska súčinnosti daňového subjektu pri zisťovaní skutkového stavu a tvrdí, že neplnenie povinností žalobcom nebolo takého charakteru, aby nebolo možné daň správne určiť. Podľa žalobcu jedným z najzávažnejších dôkazov bolo, že kancelársky papier podľa grafu na strane 4. prvostupňového rozhodnutia bol predávaný spoločnosťou SCP Papier, a.s. spoločnosti B&K - SK, spol. s r.o., pričom aj na konci reťazca je spoločnosť SCP Papier, a.s., ktorá nakupovala kancelársky papier späť od spoločnosti B&K - SK, spol. s r.o. Podľa žalobcu z rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane žiadal od spoločnosti SCP Papier, a.s. vysvetlenie k spätnému nákupu papiera od spoločnosti B&K - SK, spol. s r.o. K tomuto žalovaný uviedol, že z rozhodnutia a z priloženého spisu k odvolaniu zistil, že správca dane preveroval zdaniteľné obchody uskutočňované medzi vzájomne prepojenými obchodnými spoločnosťami žalobcom - COSMODENT, spol. s r.o. a B&K - SK spol. s r.o. na základe predložených dodávateľských faktúr č. 131106, 131028, 131025. Personálne prepojené obchodné spoločnosti COSMODENT, spol. s r.o. a B&K - SK spol. s r.o. využívali spoločné skladové priestory na Kukučínovej ulici v Považskej Bystrici, ale boli aj ďalší obchodní partneri deklarujúci vzájomne obchodné vzťahy s kancelárskym a iným drogistickým tovarom. Väčšina obchodných spoločností je personálne, majetkovo, prípadne inak ekonomicky prepojených, nezamestnávajú zamestnancov, na tovare nevykonávajú žiadne spracovateľské operácie, pri predaji tovaru medzi spoločnosťami sa jedná o nepohyblivé dodávky, tovar zostáva uskladnený v tom istom sklade. Zástupca spoločnosti B&K-SK spol. s r.o. Marian Kvasnička neumožnil zamestnancom správcu dane vykonať miestne zisťovanie v skladových priestoroch z dôvodu, že v objekte je vyhlásená karanténa, odmietol správcovi dane poskytnúť informácie o spoločnosti COSMODENT, spol. s r.o. (o žalobcovi) za iné zdaňovacie obdobia, v ktorej je tiež konateľom. Marian Kvasnička odmietol uviesť mená obchodných partnerov spoločnosti B&K-SK, spol. s r.o., ale uviedol, že kancelársky papier, ktorý spoločnosť B&K-SK spol. s r.o. dodala odberateľovi COSMODENT, spol. s r.o. (žalobcovi), nadobudla od dodávateľa SCP Papier a.s., Ružomberok v množstve X XXX balíkov v zmysle faktúry č. 25430210 a od dodávateľa OTK-SLOVAKIA, s.r.o., Žilina v množstve X XXX balíkov v zmysle faktúry č. 13159. Z celého sledu uvedených zisťovaní žalovaný v kontexte so žalobnou námietkou v bode 23 nezistil súvislosť a vplyv uvedenej námietky na správnosť určenia daňovej povinnosti. Žalobca ani v daňovom konaní nežiadal vykonanie významných dôkazov, ktoré nemohol predložiť sám. V žalobnej námietke neuviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné žiadať od spoločnosti SCP Papier, a.s. vysvetlenie k spätnému nákupu papiera od spoločnosti B&K - SK, spol. s r.o. 37. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalovaný ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania. V. Skutkové a právne závery správneho súdu 38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 39. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 40. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 41. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 44. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 45. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 46. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 47. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 49. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 50. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 51. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 53. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 54. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 55. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 56. Predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného č. 20775218/2015 zo 04. 09. 2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 20105676/2015 zo 16. 04. 2015. Správca dane- Daňový úrad Trenčín nepriznal žalobcovi NO DPH a vyrubil mu daň za zdaňovacie obdobie november 2013. 57. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ku ktorému mimochodom žalobca veľmi neprispel, keď neposkytol správcovi dane patričnú súčinnosť pri výkone kontroly, pričom zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že napriek splneniu formálnych predpokladov na získanie NO DPH (predloženie príslušných faktúr), v priebehu daňovej kontroly nebo preukázané, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov, t.j. že reálne došlo k dodávke tovaru, ani to, že predmet obchodov-tovar- reálne existoval. Žalobca v daňovom konaní, ako aj v žalobe, neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli schopné vyvrátiť závery správcu o uvedenej skutočnosti. 58. Správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad medzi žalobcom a spoločnosťou B&K - SK spol. s r.o., OTK Slovakia, s.r.o. a GLOBAL EXTRA, spol. s r.o. ako obchod medzi personálne prepojenými spoločnosťami, využívajúcimi rovnaké obchodné priestory, ktoré si dodávali tovar v rámci jedného skladu. Samotný tovar bol prvotne nakúpený od spoločnosti SCP Papier a.s. a po viacnásobnom prevode medzi viacerými personálne prepojenými spoločnosťami znovu na konci skončil u spoločnosti SCP Papier a.s.. Tieto spoločnosti boli teda účastníkmi reťazca spoločností, ktoré si navzájom fakturovali ten istý tovar, skladovali ho na rovnakom mieste a tovar podľa zistených skutočností nikdy neskončil u konečného spotrebiteľa, ale tieto obchodné transakcie prebiehali len fakturačne, bez materiálnej podstaty. V rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ aj fakturovaný zdaniteľný obchod skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že existencia tovaru, ani jeho dodania nebola preukázaná, a teda nebol preukázaný ani nárok žalobcu na NO DPH. 59. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení v reťazci daňových subjektov, u ktorých zistil personálne prepojenie. Správca dane teda nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ktoré žalobca správcovi dane predložil, ale vykonal množstvo dôkazov na preverenie reálnej existencie deklarovaného tovaru a jeho dodania. 60. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že obchodovanie v reťazci spoločností, ktorej súčasťou bol aj žalobca, vykazuje znaky fiktívneho obchodovania s tovarom, ktoré nevykazuje žiadne známky ekonomického zmyslu, keďže prvým zisteným dodávateľom tovaru je spoločnosť SCP Papier a.s. , u ktorej tovar po prefakturovaní cez viaceré personálne prepojené spoločnosti napokon aj skončil. Tento subjekt bol teda prvotným dodávateľom a napokon aj odberateľom toho istého tovaru. 61. Správca dane bol nesporne oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec a zistil, že sa jedná o fakturačné obchodné transakcie s tovarom v reťazci dodávateľov a odberateľov, ktorého súčasťou bol aj žalobca. Nie je sporné, že by žalobca nepredložil daňové doklady v zmysle zákona o DPH. Avšak vyššie zistené skutočnosti dôvodne založili u správcu dane pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení a tieto žalobca neodstránil, t.j. neuniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok na vznik nároku na NO DPH. 62. Žalobca opakovane (aj v žalobe aj v priebehu daňového konania) namietal porušenie jeho práva v dôsledku neprimeraného zaťaženia dôkazným bremenom. 63. Najvyšší súd SR sp. zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27.11.2012 v skutkovo a právne obdobnej veci dospel k záveru, že: „vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode“. 64. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, týkajúcu sa jeho neprimeraného zaťaženia dôkazným bremenom- nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR, ako aj z vyššie obsiahnutého rozhodnutia súdu jednoznačne vyplýva, že samotné predloženia daňových dokladov je iba hmotnoprávnym predpokladom na priznanie nároku na NO DPH, pričom v prípade odôvodnených pochybností o skutočnostiach v uvedených dokladoch je dôvodné zo strany správcu dane požadovať aj preukázanie, že k zdaniteľnému plneniu v skutočnosti aj došlo. 65. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchod skutočne existoval. 66. Vystavením faktúr nevzniká automaticky daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Len s dodaním tovaru je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon o DPH upravuje v ustanovení § 19 ods. 1, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, a tým kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovaru, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené. Nakoľko nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. Zákon o DPH však rieši aj prípady, kedy faktúra vystavená je, ale k samotnému dodaniu tovaru a služieb vôbec nepríde. 67. Existencia faktúry a ďalších dokladov ešte neznamená, že došlo k dodaniu tovarov a služieb podľa nich, preukázanie dodania nevychádza len z účtovania, ale musí byť preukázané i z reálneho plnenia, ktoré musí preukázať platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Hodnotenie dôkazov však neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. 68. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje NO DPH je povinný preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). 69. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Daňový poriadok neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale daňovému subjektu poskytuje právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 70. Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7.decembra2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). 71. Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 72. Súd je názoru, že dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom za dodanie tovaru, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa), viedlo k získaniu daňovej výhody, a teda k zneužitiu práva. 73. Podľa názoru žalobcu, ak správca dane tvrdil, že hlavným a zrejme aj jediným účelom nelogického usporiadania dodávateľsko-odberateľských vzťahov personálne prepojených obchodných spoločností bolo získanie daňovej výhody, potom mal presne uviesť, z celku ktorých objektívnych prvkov zistil získanie daňovej výhody, v čom spočívala daňová výhoda a kto ju získal. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C- 255/02 Halifax. Súd sa s uvedeným názorom žalobcu nestotožňuje. Ako správne poukázal žalobca, z rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C- 255/02 Halifax vyplýva, že právne, ekonomické, personálne alebo iné prepojenie osôb samé osebe nie je objektívnou skutočnosťou k prijatiu záveru nasvedčujúcemu zneužitiu práva a nemôže byť ani univerzálnym prostriedkom a argumentom k neuznaniu práva na odpočítanie dane. V prejednávanej veci však len personálne prepojenie obchodných spoločností neviedlo k neuznaniu práva na odpočítanie dane; toto prepojenie spolu s ostatnými zisteniami správcu dane vyústilo do odôvodnených pochybností o tom, či v skutočnosti došlo k zrealizovaniu zdaniteľného plnenia. Ak by bol záver správcu dane založený výlučne na personálnom prepojení reťazca obchodných spoločností, potom by nepochybne bolo dôvodné požadovať, aby daňová výhoda bola v rozhodnutí konkretizovaná, čo však nebolo jediným dôvodom na neuznanie práva na odpočítanie dane. 74. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu, a to najmä z dôvodu, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane žiadal od spoločnosti SCP Papier, a. s. vysvetlenie k spätnému nákupu papiera od spoločnosti B&K - SK, spol. s r.o.. Z rozhodnutí správnych orgánov, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane prostredníctvom dožiadaného orgánu robil miestne zisťovanie o dotknutého subjektu. Skutočnosť, že konkrétna otázka namietaná žalobcom nebola predmetom dokazovania, nemôže založiť záver o nedostatočne zistenom skutočnom stave, keď žalobca takýto konkrétny dôkaz nenavrhol, hoci k tomu bol oprávnený ani neuviedol daňovým orgánom, či už v rámci daňového konania, alebo v rámci odvolania žiadne dôvody, z ktorých by bolo možno dospieť k záveru, že doplnenie dokazovania o uvedenú skutočnosť by mohlo mať nejaký relevantný vplyv na skutkové závery daňových orgánov. Podľa žalobcu, skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Zo žaloby vyplýva, že žalobca namieta najmä nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutočností na posúdenie vzniku jeho nároku na NO DPH - ako však vyplýva z vyššie uvedených skutočností, dôkazná povinnosť na preukázanie tohto nároku zaťažuje žalobcu, nie žalovaného, preto súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 75. K námietke žalobcu o vnútornej rozpornosti rozhodnutia žalovaného a tým aj jeho nepreskúmateľnosti s poukazom na skutočnosť, že správca dane spochybňuje samotnú existenciu tovaru, kým žalovaný spochybňuje osobu dodávateľa správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že z oboch rozhodnutí nepochybne vyplýva, že daňové orgány mali odôvodnené pochybnosti o tom, či reálne došlo k zdaniteľnému plneniu, ktoré je predmetom NO DPH, pričom k tejto pochybnosti dospeli na základe obsiahleho dokazovania, z ktorého tento záver jednoznačne vyplýva. Uvedené žalobca ani nespochybňoval, preto v tomto smere o nemožno hovoriť o vnútornej rozpornosti preskúmavaného rozhodnutia. 76. Námietkami žalobcu: - o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti tabuľky na strane 5 prvostupňového správneho orgánu a záverov z nej vyplývajúcich - o chybách v postupe daňových orgánov, obsiahnutých v jeho Sťažnosti na postup správcu dane sa správny súd nezaoberal, pretože tieto námietky žalobcu neboli predmetom odvolania žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, a teda nemohli byť ani predmetom prieskumu správneho súdu. Súd je však toho názoru, že aj v prípade, ak by tieto námietky boli predmetom prieskumu správneho súdu, nespôsobili by nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 77. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, a v rozhodnutiach sa náležite vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Záver, ku ktorému správca dane zo zistených skutkových okolností dospel a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH 78. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 79. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).