Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/285/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201983 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201983.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Ing. O. G., A.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XE, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, Horná ulica č. 35, 974 00 Banská Bystrica proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 04, 829 04 Bratislava, za účasti: Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 5897/2015/301, č. k.: PV 301/01052/2014/R, č. z. 107886/2015 zo dňa 24.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. s. 5897/2015/301, č. k.: PV 301/01052/2014/R, č. z. 107886/2015 zo dňa 24.09.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Mamateyová 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) predpísala Ing. O., A.. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XE, XXX XX N. - platiteľovi poistného (ďalej aj ako „platiteľ poistného“), výkazom nedoplatkov č. 1463547817 zo dňa 01.07.2014 v zmysle ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. predpísaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2013 v sume 283,91 eura. 2. Dňa 14.08.2014 doručil platiteľ poistného zdravotnej poisťovni voči výkazu nedoplatkov č. 1463547817 zo dňa 01.07.2014 (ďalej len „výkaz nedoplatkov“). 3. Zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného nevyhovela a v zmysle ustanovenia § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2002 Z. z.“) podala na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Legionárska 17, 911 01 Trenčín (ďalej len ako „Úrad, pobočka Trenčín“), návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného, čím stratil platnosť výkaz nedoplatkov bez upovedomenia platiteľa poistného. 4. Zdravotná poisťovňa dňa 10.09.2014 doručila v zmysle ustanovenia § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. na Úrad, pobočka Trenčín, návrh na vydanie platobného výmeru spolu s výkazom nedoplatkov a námietkami voči výkazu nedoplatkov a vyjadrenie zdravotnej poisťovne zo dňa 28.08.2014 k námietkam platiteľa poistného, a to z titulu pohľadávky na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného spolu s námietkami platiteľa poistného a stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam vo veci uplatnenia nároku na nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2013 v sume 283,91 eura, ktorý vznikol tým, že platiteľovi poistného vykonaním ročného zúčtovania poistného za rok 2013 vznikol nedoplatok na poistnom voči zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa si v návrhu uplatnila aj trovy konania v sume 5,00 eur. 5. Úrad, pobočka Trenčín ako príslušný správny orgán podľa ustanovenia § 77a ods. 5 druhá veta zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), vydal platiteľovi poistného, dňa 22.09.2014 platobný výmer č. PV 301/01052/2014 (ďalej aj ako „platobný výmer“ alebo aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) číslo návrhu 1463547817, ktorým vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného v zdravotnej poisťovni voči nemu ako platiteľovi poistného, rozhodol tak, že je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2013 v sume 283,91 eura v zmysle ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len Správny poriadok“) v sume 5 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto platobného výmeru. 6. Úrad, pobočka Trenčín vydaný platobný výmer odôvodnil tým, že návrh na podanie platobného výmeru podala zdravotná poisťovňa z titulu pohľadávky na poistnom voči nemu vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného s tým, že uviedla rozpis dlžných súm poistného zročného zúčtovania za rok 2013. 7. Platiteľ poistného podal proti platobnému výmeru odvolanie, o ktorom rozhodla predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 04, 829 04 Bratislava (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), a to rozhodnutím č. PV 301/01052/2014, č. s. 5897/2015/301, č. z. 107886/2015 zo dňa 24.09.2015 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), a to tak, že platobný výmer č. PV 301/01052/2014 zo dňa 22.09.2014 v zmysle ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. zmenila podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že celková dlžná suma 288,91 eura z neodvedeného nedoplatku zročného zúčtovania poistného za rok 2013 a trov konania predstavuje nedoplatok na poistnom zročného zúčtovania poistného za rok 2013, sa mení na sumu 320,59 eura- a trovy konania zostávajúce v nezmenenej sume 5 eur. Druhostupňový orgán rozhodnutie odôvodnil príslušnými ustanoveniami zákona č. 580/2004 Z. z. a k námietke platiteľa poistného, že v platobnom výmere neboli uvedené dôvody uviedol, že nie je povinnosťou, aby platobný výmer obsahoval dôvody a zrozumiteľné vysvetlenie, akým spôsobom dospel k nedoplatku k výpočtu tejto sumy a jeho materiálnemu podkladu, nakoľko mu zo zákona nevyplýva povinnosť zaoberať sa námietkami platiteľa poistného k výkazu nedoplatkov vo veci vydania platobného výmeru. 8. Ďalej uviedol, že vydanie výkazu nedoplatkov je osobitným konaním zdravotnej poisťovne, ktoré je ukončené podaním návrhu na vydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou v prípade, ak táto neakceptuje námietky platiteľa poistného voči nemu v plnom rozsahu, a preto mu nevyplýva zo zákona zaoberať sa námietkami platiteľa poistného k predmetnému výkazu nedoplatkov, nakoľko od podania návrhu zdravotnou poisťovňou začína osobitné konanie úradu vo veci vydania platobného výmeru a výkaz nedoplatkov stratil platnosť. Z hľadiska osobitného konania vedeného úradom je teda nepodstatné, v akom rozsahu zdravotná poisťovňa vyhovela námietkam platiteľa poistného podaným voči výkazu nedoplatkov. V tomto prípade zdravotná poisťovňa uviedla, že nevyhovela námietkam v plnom rozsahu. 9. Druhostupňový orgán po preskúmaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013, o ktoré sa opiera platobný výmer, dospel k záveru, že výsledok ročného zúčtovania je správny a nedoplatok v sume 320,59 eura bol vypočítaný zdravotnou poisťovňou správne a v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. Ďalej uviedol, že platba platiteľa poistného bez právneho dôvodu v sume 36,68 eura zo dňa 18.11.2013 môže byť použitá na zápočet pohľadávky zdravotnej poisťovne, predpísanej platobným výmerom až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žaloba 10. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: PV 301/01052/2014/R, č. s. 5897/2015/301, č. z. 107886/2015 zo dňa 24.09.2015 s návrhom na jeho zrušenie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Žalobca v žalobe uviedol, že v predmetnej veci je potrebné právne posúdiť, či vymeriavací základ pre výpočet preddavkov a ich ročné zúčtovanie sa vykonáva v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., alebo vymeriavací základ pre výpočet ročného zúčtovania je stanovený reálne vyplateným peňažným plnením poskytnutým zamestnávateľom zamestnancovi. 12. Žalobca namietal, že sa nestotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý konštatoval, že výpočet ročného zúčtovania platiteľa poistného za rok 2013 bol vypočítaný správne v sume 320,59 eura tak, ako bol pôvodne vypočítaný zdravotnou poisťovňou v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. 13. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal a jednotlivé mesačné vymeriavacie základy, ktoré preukazovali skutočnú výšku jeho príjmu (príjmu žalobcu) v sume 38 768,26 eura a že vychádzal z maximálneho vymeriavacieho základu určeného podľa ustanovenia § 13 ods. 9 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z., kde je stanovený pre rok 2013 vo výške 47 160 eur. Ďalej uviedol, že nakoľko verejné zdravotné poistenie platiteľa poistného na území Slovenskej republiky zaniklo od 11.11.2013, výška jeho maximálneho vymeriavacieho základu sa alikvotne upravila na sumu 40 570,52 eura a preddavky na poistné vykázané zamestnávateľom za rok 2013 teda predstavovali sumu 1 230,14 eura. Vzhľadom na to, že úhrn vymeriavacích základov žalobcu v sume 38 768,26 eura bol nižší ako maximálny vymeriavací základ, bol použitý koeficient 1,000000 podľa ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „vyhláška MZ SR č.116/2014 Z. z.“), ktorý sa vynásobil vymeriavacím základom vo výške 38 768,26 eura). Takto upravený vymeriavací základ sa vynásobil sadzbou 4 % poistného (1 550,73 eura), od ktorého sa odpočítali vykázané zaplatené preddavky zo zamestnania v sume 1 230,14 eura a tým vznikol nedoplatok za rok 2013 v sume 320,59 eura. 14. Žalobca uviedol, že žalovaný je v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ďalej len ako „Správny poriadok“), povinný zistiť riadne skutkový stav a tento správne právne vyhodnotiť a náležite odôvodniť, pretože len takéto rozhodnutie je zrozumiteľné, presvedčivé a správnym súdom preskúmateľné. 15. Podľa žalobcu základným a zásadným sa javí právne posúdenie ustanovenia § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 zákona č. 580/2004 Z. z., v ktorom sa jedná o právo na príjem a nie o vyplatený príjem. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ktoré definuje zárobkovú činnosť, ako právny vzťah, ktorý zakladá aj právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku ako aj ďalšie právne vzťahy v ustanovení uvedené (nevzťahujúce sa na tento prípad). 16. Zároveň žalobca poukázal na to, že v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) je definovaný príjem zo závislej činnosti ako príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovného vzťahu, služobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. 17. Ďalej uviedol, že vymeriavacím základom v zmysle vyššie uvedeného tak, ako to definuje ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi a zdôraznil, že v tomto ustanovení je nesporne a jednoznačne uvedené, že základ pre výpočet poistného tvorí reálne vyplatená mzda zo závislej činnosti, teda plnenie vo výške reálne vyplateného príjmu, teda „peňažné plnenie“ poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi titulom príjmu zo závislej činnosti. Zdôraznil, že ako napovedá samotný termín „ročné zúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie“ je vykonávané za kalendárny rok u jednotlivých zamestnancov, ktorí splnili zákonom stanovené podmienky pre jeho vykonanie zdravotnou poisťovňou. Podľa názoru žalobcu ročné zúčtovanie preddavkov by preto malo zohľadniť reálne poskytnuté plnenie zamestnancovi, z ktorého mu vznikla povinnosť zaplatiť zdravotné poistenie. V opačnom prípade zúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie bez reálne poskytnutého plnenia je paušálne určenou kategóriou, na ktorú nemá vplyv vymeriavací základ, ktorým je reálne vyplatená mzda za celý kalendárny rok. 18. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že zákon 580/2004 o zdravotnom poistení pri svojej aplikačnej a výkladovej praxi používa a odkazuje na zákon o dani z príjmov, v ktorom zákone je presne špecifikovaný pojem príjmu zo závislej činnosti. Zákon č. 580/2004 Z. z. v ustanovení § 13 ods. 1 definuje vymeriavací základ opäť ako „peňažné plnenie“ poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi. Samotná formulácia nasvedčuje tomu, že sa jedná o vyplatený príjem, teda mzdu zo závislej činnosti. 19. Žalobca na základe vyššie uvedených dôvodov, považoval rozhodnutie žalovaného č. k.: PV 301/01052/2014/R, č. s. 5897/2015/301, č. z. 107886/2015 zo dňa 24.09.2015 za nezákonné, a navrhol súdu, aby ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.01.2016, doručenom krajskému súdu dňa 12.01.2016, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 21. Žalovaný uviedol, že nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2013 v sume 320,59 eura predpísal žalobcovi v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. s ustanovením § 13 ods.1 v spojení s ustanovením § 10b ods.1 písm. a) s tým, že v ustanovení § 10b ods.1 písm. a) zákon jednoznačne poukazuje na právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 zákona č. 595/2003 Z.z.) a nie o vyplatenom príjme. Uvedenému zodpovedá aj ustanovenie § 20 ods.1 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý ukladá zamestnávateľovi v mesačných výkazoch uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, výšku príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, výšku uplatnenej odpočítateľnej položky a vymeriavací základ preddavku na poistné podľa ustanovenia § 16 zákona č. 580/2004 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že vymeriavacím základom zamestnanca je príjem, na ktorý mu vznikol nárok. 22. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a má všetky náležitosti, ako ich ustanovuje § 46 a 47 Správneho poriadku. IV. Vstup prokurátora do konania 23. Podaním zo dňa 10.11.2016, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.11.2016, vstúpil do konania prokurátor podľa ustanovenia § 46 SSP, ktorý má postavenie účastníka konania, a to z dôvodu jednotného vyriešenia sporného aplikačného problému vyplývajúceho zo zákona č. 580/2004 Z. z. 24. Z predmetného podania vyplýva, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa zaoberala obdobným právnym problémom vo veci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k.: PV 301/01240/2015/R zo dňa 03.12.2015, ktorým potvrdila platobný výmer č. PV 301/01240/2015/R zo dňa 28.08.2015 vydaný Úradom, pobočkou Trenčín, o uložení povinnosti Ing. A. uhradiť nedoplatok na poistnom vo výške 48,74 eura vyplývajúci z ročného zúčtovania za rok 2014. 25. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podala proti uvedeným rozhodnutiam protest prokurátora zo dňa 22.08.2016 č. k. VI/1 Gd 147/16/1000-9, ktorému nevyhovel Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to rozhodnutím č. k.: PV 301/0240/2015/R zo dňa 29.09.2016, ktorý neakceptoval žiaden z jej argumentov a zotrval na dôvodoch uvedených v predchádzajúcich rozhodnutiach. 26. Na základe vyššie uvedeného, podala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v tejto veci na Krajský súd v Trenčíne dňa 10.11.2016 podľa ustanovenia § 45 ods.1 a ustanovenia § 178 ods.2 SSP všeobecnú správnu žalobu - č. k. VI/2 Gc 163/16/1000 - 1 na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k.: PV 301/01240/2015/R zo dňa 03.12.2015. 27. Súd mal v konaní zistené, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn.18Sa/10/2016-52 zo dňa 06.11.2017 zrušil rozhodnutie predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k.: PV 301/01240/2015/R zo dňa 03.12.2015 a platobný výmer č. PV 301/01240/2015/R zo dňa 28.08.2015 vydaný Úradom, pobočkou Trenčín a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V. Právne posúdenie veci 28. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení § 10, § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 13.02.2020 (§ 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 29. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: PV 301/01052/2014/R, č. s. 5897/2015/301, č. z. 107886/2015 zo dňa 24.09.2015 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zmenil platobný výmer č. PV 301/01052/2014 zo dňa 22.09.2014 v zmysle ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že celková dlžná suma 288,91 eura z neodvedeného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného za rok 2013 a trov konania predstavuje nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2013, sa mení na sumu 320,59 eura- a trovy konania zostávajúce v nezmenenej sume 5 eur. 30. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 34. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) podaním žaloby na súd dňa 30.11.2015, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 35. Súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil OSP s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods.1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 36. Podľa § 491ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 37. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 38. V zmysle § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 39. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., na účely tohto zákona je povinný platiť poistné zamestnanec. 40. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z., zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s). 41. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak § 13a neustanovuje inak. 42. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. 43. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. 44. Podľa zákona § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len „preplatok“) a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b ods. 6 až 8. 45. Podľa § 5 ods.1 písm. a) až k) zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, príjmami zo závislej činnosti sú: a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi, d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g), e) odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu, g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, h) obslužné, i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti, j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára, k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia. 46. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. 47. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 48. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 49. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 50. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy, predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je viazaný. 51. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 52. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. Žalobca zastával názor, že základom pre výpočet preddavkov na poistné ako aj ročného zúčtovania poistného sú sumy reálne vyplatené zamestnávateľom zamestnancovi. Odvolával sa na ustanovenie § 10b ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý definuje zárobkovú činnosť, ako právny vzťah, ktorý zakladá aj právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem dohody o brigádnickej práce študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku ako aj ďalšie právne vzťahy v ustanovení uvedené (nevzťahujúce sa na tento prípad). Ďalej uviedol, že v zákone č. 595/2003 Z. z. je definovaný príjem zo závislej činnosti, ktorými sú príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovného vzťahu, služobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Poukázal na to, že vymeriavacím základom je v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi a teda je nesporne a jednoznačne uvedené, že základ pre výpočet poistného tvorí reálne vyplatená mzda zo závislej činnosti, a preto vymeriavacím základom pre výpočet ročného zúčtovania preddavkov malo byť plnenie vo výške reálne vyplateného príjmu, t.j. „peňažné plnenie“ poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi titulom príjmu zo závislej činnosti. Žalobca namietal, že časť príjmov mu nebola zamestnávateľom vyplatená, a to za mesiac 09/2013 v sume 10 011,38 eura a že ustanovenie § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. definuje vymeriavací základ ako „peňažné plnenie“ poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi, teda sa jedná o skutočne vyplatený príjem zo závislej činnosti. 53. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že výpočet ročného zúčtovania platiteľa poistného (žalobcu) za rok 2013 bol vypočítaný správne v sume 320,59 eura tak, ako bol pôvodne vypočítaný zdravotnou poisťovňou v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. a že jednotlivé mesačné vymeriavacie základy preukazovali skutočnú výšku jeho príjmu v sume 38 768,26 eura, pritom vychádzal z maximálneho vymeriavacieho základu určeného podľa ustanovenia § 13 ods. 9 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z., kde je stanovený pre rok 2013 vo výške 47 160 eur a nakoľko verejné zdravotné poistenie platiteľa poistného na území Slovenskej republiky zaniklo od 11.11.2013, výška jeho maximálneho vymeriavacieho základu sa alikvotné upravila na sumu 40 570,52 eura. Žalovaný uviedol, že preddavky na poistné predstavovali sumu 1 230,14 eura (vykázané zamestnávateľom za rok 2013) a že vzhľadom na to, že úhrn vymeriavacích základov žalobcu v sume 38 768,26 eura bol nižší ako maximálny vymeriavací základ bol použitý koeficient 1,000000 (§ 6 ods. 5 Vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z., ktorý sa vynásobil vymeriavacím základom vo výške 38 768,26 eura). Takto upravený vymeriavací základ sa vynásobil sadzbou 4 % poistného (1 550,73 eura), od ktorého sa odpočítali vykázané zaplatené preddavky zo zamestnania v sume 1 230,14 eura. Takto vznikol nedoplatok za rok 2013 v sume 320,59 eura. Žalovaný je toho názoru, že nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2013 predpísal žalobcovi v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z., konkrétne v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 v spojení s ustanovením § 10b ods. 1 písm. a). V ustanovení § 10b ods. 1 písm. a) citovaný zákon jednoznačne poukazuje na právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z.) a nie vyplatený príjem. Uvedenému zodpovedá aj ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý ukladá zamestnávateľovi v mesačných výkazoch uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, výšku príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, výšku uplatnenej odpočítateľnej položky a vymeriavací základ preddavku na poistné podľa ustanovenia § 16 zákona č. 595/2003 Z. z.. Z uvedeného vyplýva, že vymeriavacím základom zamestnanca je príjem, na ktorý mu vznikol nárok. 54. Primárnou úlohou súdu bolo právne posúdenie otázky, či vymeriavacím základom pre výpočet poistného je príjem reálne vyplatený zamestnávateľom zamestnancovi, alebo či ním je nárokovateľný príjem zamestnanca voči zamestnávateľovi. 55. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 56. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že žalobca bol od 04.03.2007 do 31.09.2013 v trvalom pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti VIP WINGS, a.s., Martinčekova 17, 821 01 Bratislava, IČO: 35 788 631 (ďalej aj ako „VIP WINGS, a.s.“ alebo aj ako „bývalý zamestnávateľ“) a v rozhodujúcom období ročného zúčtovania poistného vedený v registri poistencov/ platiteľov poistného ako jej zamestnanec a ďalej že k 31.09.2014 s ním skončil bývalý zamestnávateľ pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a že v období od 01.10.2013 do 10.11.2013 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 57. Z dokladov založených v administratívnom spise mal súd preukázané, že žalobcovi nebola zo strany bývalého zamestnávateľa obchodnej spoločnosti VIP WINGS, a.s., vyplatená časť príjmov za mesiac 09/2013 a to v sume 10 011 eur a že žalobca z tohto dôvodu požiadal bývalého zamestnávateľa o vystavenie opraveného Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2013 (ďalej len „potvrdenie“), v ktorom uviedol bývalý zamestnávateľ úhrn zúčtovaných a skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti a to v sume 28 756,88 eura. 58. Z administratívneho spisu mal súd ďalej preukázané, že zdravotná poisťovňa si uplatnila nárok na nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2013 podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., a to v sume 320,59 eura, pričom vychádzala z predložených mesačných výkazov bývalého zamestnávateľa žalobcu, podľa ktorých žalobca ako platiteľ poistného dosiahol u bývalého zamestnávateľa vymeriavací základ v sume 38 768, 26 eura. 59. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak ustanovenie § 13a neustanovuje inak. Pre posúdenie, čo predstavuje príjem zo závislej činnosti rozhodný pre určenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného, je zákon č. 595/2003 Z. z. - ustanovenie § 5 ods.1. v nadväznosti na ustanovenie § 5 ods. 2 tohto zákona. 60. Príjmami zo závislej činnosti sú teda príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovného vzťahu, služobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a vymeriavacím základom tak, ako to definuje ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi. 61. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že zákon č. 580/2004 Z. z. v ustanovení § 13 ods. 1 definuje vymeriavací základ ako „peňažné plnenie“ poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi, pričom samotná formulácia nasvedčuje tomu, že sa jedná o vyplatený príjem, teda mzdu zo závislej činnosti. Zákon č. 580/2004 pri svojej aplikačnej a výkladovej praxi používa a odkazuje na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov - na ustanovenie § 5 ods.2, v ktorom je presne špecifikovaný pojem príjmu zo závislej činnosti. 62. Súd zastáva názor, že vo vyššie uvedenom citovanom ustanovení je nesporne a jednoznačne uvedené, že vymeriavacím základom pre výpočet ročného zúčtovania preddavkov malo byť plnenie vo výške reálne vyplateného príjmu poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi titulom príjmu zo závislej činnosti. Ročné zúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie je vykonávané zdravotnou poisťovňou za kalendárny rok u jednotlivých zamestnancov, ktorí splnili zákonom stanovené podmienky pre jeho vykonanie, a preto by malo zohľadniť skutočne poskytnuté plnenie zamestnancovi, z ktorého mu vznikla povinnosť zaplatiť zdravotné poistenie. 63. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne nevysporiadal s námietkami žalobcu, a preto neobstojí také odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý mal za to, že ustanovenia zákona č. 580/2004 Z. z. (t.j. § 13, § 10b ods. 1 písm. a)), v podstate pojednávajú o skutočnej výške príjmu, na ktorý platiteľovi poistného vznikol za rozhodujúce obdobie nárok, nie však o reálne vyplatenom príjme, nakoľko zamestnávateľa zaväzujú „len“ k povinnosti uviesť za rozhodujúce obdobie výšku príjmu, na ktorý platiteľovi poistného vznikol nárok, nie však jeho reálny príjem, čo podľa žalovaného znamená, že zamestnávateľ mal povinnosť v mesačných výkazoch vykázať výšku preddavkov na poistné z príjmu, na ktorý mal platiteľ poistného nárok a nie z príjmu, ktorý mu mal byť skutočne vyplatený, a preto skutočnosť, že platiteľovi poistného nebola vyplatená mzda za mesiac 09/2013 v sume 10 011,38 eura, nemá vplyv na výšku vypočítaného nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2013 v sume 320,59 eura. 64. Správny súd zastáva názor, že žalovaný napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnil a správne právne neposúdil, nakoľko iba konštatoval, že výpočet ročného zúčtovania platiteľa poistného za rok 2013 - v sume 320,59 eura bol vypočítaný zdravotnou poisťovňou správne a to v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. a iba uviedol zákonné ustanovenia, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a jednotlivé mesačné vymeriavacie základy. Súd podotýka, že žalovaný sa taktiež právne nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s opraveným potvrdením o zdaniteľných príjmoch žalobcu ako fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2013, ktorý sa nachádza v administratívnom spise a v ktorom je reálne uvedený úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti v sume 28 756,88 eura. Súd má za to, že v napadnutom rozhodnutí nestačilo žalovaným iba uviesť, že nevyplatenie mzdy platiteľovi poistného (žalobcovi) nemá vplyv na výšku vypočítaného nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného, ale bolo potrebné presvedčivo a zrozumiteľne uviesť výklad právnych noriem aplikovaných na daný skutkový stav. 65. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nestačí v odôvodnení rozhodnutia citovať zákonné ustanovenia, ale v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku je potrebné aj uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a teda, ako dospel k svojmu právnemu názoru. 66. Krajský súd zároveň poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10 Sžo/3/2012). 67. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 68. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods.1 písm. c) SSP). Z tohto dôvodu súd postupom podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom sa právne vysporiada so všetkými spornými skutočnosťami uvedenými správnym súdom v tomto rozhodnutí. 69. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP prvá veta, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 70. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa ustanovenia § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.